Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-240-2008.pdf
PDF · 116.68 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/240/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v spore žalobcov: 1. R. Š., nar. XX.XX.XXXX, A. XXX/XX, H. U., 2. I. H., nar. XX.XX.XXXX, S. X/XX, T. proti žalovanému: Slovenské elektrárne, a.s., Mlynské Nivy 47, 821 09 Bratislava, IČO: 35 829 052, o zaplatenie 822,82 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 197,13 EUR s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 13.02.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 197,13 EUR s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 13.02.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
IV. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na 54% náhradu trov konania.
V. Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na 54% náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.11.2007 pôvodne domáhali zaplatenia sumy 829,84 EUR (25.000,- Sk) pre každého zo žalobcov s príslušenstvom.
2. Žalobu odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Nováky, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, a to parc. č. X. XXX/XX - orná pôda o výmere 9273 m2 a parc. č. X. XXX/X - orná pôda o výmere 6165 m2. Nehnuteľnosť parc. č. XXX/XX sa nachádza v bezprostrednej blízkosti areálu elektrárne žalovaného v Novákoch a žalovaný bez súhlasu žalobcov užíva časť ich pozemku, a to tým, že na časti pozemku má: zriadenú cestu - spevnenú betónovými panelmi, ktorou zaberá výmeru, ktorú odhadujú na asi 200 m2 a umiestnené dve teplovodné potrubia
- rozvody, ktoré znemožňujú užívať aj pozemok pod nimi a vedľa nich o výmere, ktorú odhadujú na asi 1800 m2. Žalovaný taktiež zaberá a znehodnocuje časť pozemku žalobcov v k.ú. Nováky - parc. č. XXX/ X, a to výmeru 89 m2, cez ktorú má postavené a prevádzkuje teplovodné potrubie, pričom pozemok od žalobcov nevykúpil ani neprenajal a za obmedzenie vlastníckeho práva im neplatí žiadnu náhradu. Nakoľko žalovaný nemal záujem kúpiť alebo prenajať pozemok, na ktorom má svoje tepelné zariadenia, z ktorých prevádzky mu plynie zisk, a to na škodu žalobcov a tiež používal časť pozemku na cestu, domáhali sa platenia primeranej náhrady za obmedzenie výkonu ich vlastníckeho práva.
3. Podaním doručeným súdu dňa 04.02.2009 žalobcovia rozšírili nárok o náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva za koľajovú vlečku - trať. Návrh špecifikovali podaním doručeným súdu dňa
06.04.2009, ktorým žiadali, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 7.500,- EUR spolu s 8,5 % - ným úrokom z omeškania od 01.12.2007 do zaplatenia pre každého z nich, pričom uviedli, že žalovanej sumy sa domáhajú ako jednorazového plnenia za obmedzenie ich vlastníckeho práva - úplné znemožnenie užívať ich pozemok spolu vo výmere cca 2000 m2 z dôvodu postavených stavieb - vlečka, teplovod. Zmenu žaloby súd pripustil uznesením zo dňa 15.04.2009, č.k. 16C/240/2008 - 88, právoplatným dňa 29.4.2009.
4. Podaním doručeným súdu dňa 12.08.2011 žalobcovia žiadali, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 8.326,82 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 ročne z dlžnej sumy od 01.12.2007 do zaplatenia pre každého z nich, a to titulom: 1/ náhrady za užívanie (obmedzenie vlastníckeho práva) pozemkov, na ktorých je postavený teplovod ENO - Prievidza - v sume 2.159,- EUR pre každého z nich; ide o pozemky parc. č.:
- X. XXX/XX (Z. - XXXX/XX o výmere 160 m2, XXXX/XX o výmere 107 m2) - náhrada vychádza z požadovanej sumy 10,- EUR/m2
- X. XXX/X (Z. - XXXX/X o výmere 78 m2, 1932/5 o výmere 128 m2) - náhrada vychádza z požadovanej sumy 8,- EUR/m2 podľa znaleckého posudku Ing. Kamila Hudeca 2/ náhrady za nevyužiteľnosť pozemkov v sume 5.345,- EUR pre každého z nich, nakoľko nemajú prístup na pozemky s parc. č.:
- Z. XXXX/XX - o výmere 188 m2, cez ktorý viedol teplovod Nováky a
- Z. XXXX/XX - 881 m2
3/ náhrady za užívanie pozemku pod koľajovou vlečkou v sume 822,82 EUR za obdobie od 01.12.2007 do 12.02.2010, kedy došlo k odkúpeniu pozemku pod koľajovou vlečkou žalovaným, parc. č:
- Z. XXXX/XX - o výmere 345 m2 (výška náhrady vychádza z požadovanej sumy 4,77 EUR/m2, čo predstavuje výšku zodpovedajúcu doplatku za kúpnu cenu, ktorá im bola vyplatená po odkúpení a cenou zistenou podľa znaleckého posudku Ing. Hamáčka). Zmenu žaloby súd pripustil uznesením zo dňa 18.08.2011, č.k. 16C/240/2008 - 187, právoplatným dňa 02.09.2011.
5. Súd čiastočným rozsudkom, č.k. 16C/240/2008-264, zo dňa 07.03.2012 zamietol žalobu v časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali zaplatenia sumy 7.504,- EUR s príslušenstvom pre každého z nich. Krajský súd v Bratislave rozsudkom, č.k. 4Co/83/2013-302, zo dňa 24.09.2014, právoplatným dňa 27.11.2014, čiastočný rozsudok potvrdil. Ďalším predmetom konania sa tak stal len nárok na zaplatenie 822,82 EUR s úrokom z omeškania 8,5% ročne od 01.12.2007 do zaplatenia.
6. V konečnom štádiu konania súd na pojednávaní konanom dňa 19.04.2018 pripustil zmenu žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali zaplatenia 822,82 EUR pre každého z nich, ako náhrady za užívanie pozemku pod vlečkou v rozsahu výmery 173 m2 za obdobie od 11.01.2006 do 12.02.2010 s 8,5 % ročným úrokom od 01.12.2007 do zaplatenia.
7. Súd na účely posúdenia dôvodnosti zvyšnej časti nároku vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Žalobcovia v 1. a 2. rade boli podielovými spoluvlastníkmi o veľkosti podielu 1/2 nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, ako parc. registra "E" č. XXX/XX - o výmere 8340 m2 - orná pôda a parc. registra ". Č.. XXX/X - o výmere 5836 m2 - orná pôda, okres Prievidza, obec Nováky, k.ú. Nováky. Vlastnícke právo k označeným nehnuteľnostiam žalobcovia nadobudli na základe darovacej zmluvy. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcov bol povolený dňa 29.03.2006.
9. Geometrickým plánom č. 31/2011 vyhotoveným Ing. Danou Gašparovou dňa 28.07.2011, úradne overeným dňa 09.08.2011 Správou katastra Prievidza, došlo k odčleneniu parc. č. XXXX/XX - o výmere 188 m2, parc. č. XXXX/XX - o výmere 881 m2, parc. č. XXXX/XX - o výmere 160 m2, parc. č. XXXX/XX
- o výmere 107 m2 od parcely č. XXX/XX - orná pôda, o výmere 8340 m2 a vytvoreniu nových parciel parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha, o výmere 188 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha, o výmere 881 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha, o výmere 160 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha, o výmere 107 m2.
10. Geometrickým plánom č. 33/2011 vyhotoveným Ing. Danou Gašparovou dňa 31.07.2011, úradne overeným dňa 09.08.2011 Správou katastra Prievidza, došlo k odčleneniu parc. č. XXXX/X -o výmere
128 m2, parc. č. XXXX/X - o výmere 78 m2, od parcely č. XXX/X - orná pôda, o výmere 5836 m2 a vytvoreniu nových parc. č. XXXX/X - orná pôda, o výmere 128 m2 a parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha, o výmere 78 m2.
11. Dňa 01.12.2009 došlo medzi žalobcami ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim k uzavretiu kúpnych zmlúv, predmetom ktorých bol prevod spoluvlastníckych podielov (oboch žalobcov, každý o veľkosti podielu 1) k časti pozemku s parc. č. XXX/XX o výmere 345 m2, vyčlenenom podľa geometrického plánu č. 208-342/2009 zo dňa 10.08.2009 ako parc. č. XXXX/XX. Išlo o pozemok pod železničnou traťou vo vlastníctve žalovaného. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovaného bol povolený dňa 12.02.2010.
12. Žalovaný súdu predložil Sadzobník vlečkových poplatkov Železníc Slovenskej republiky účinný od 01.07.2005, v zmysle ktorého odplata za nájom pozemku na zriadenie vlečky za 1 m2 predstavuje 0,40 EUR ročne.
13. Žalobca v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že uplatnený nárok nemôže byť premlčaný, nakoľko žaloba bola podaná ešte v roku 2007. Žalovaný im ponúkol dohodu v tom smere, že napriek tomu že znalecký posudok znel na necelých 15,- EUR, žalovaný by zaplatil 10,- EUR a zvyšok by sa riešil v rámci tohto konania. Záležitosti okolo vlečky riešili, nevedeli sa však dopátrať subjektu, ktorý ju vlastní. Pôvodný nárok v žalobe uplatňoval náhrady za celý pozemok vo vlastníctve žalobcov, ktorý z dôvodu objektov žalovaného, tzn. teplovodu a aj vlečky neužívali. Pôvodné vyjadrenie žalovaného ešte v predžalobnej komunikácii bolo, že vlečka nepatrí elektrárňam. To, že to nie je pravda, im potvrdili až hornonitrianske bane. Až potom, ako prišlo nariadenie z EÚ o vybudovaní osvetlenia na vlečke, požiadal žalovaný o vstup na pozemok žalobcov za účelom splnenia tohto nariadenia, čím vlastne priznal, že vlečka patrí elektrárňam, čo dovtedy popieral. Čo sa týka predloženého sadzobníka, jedná sa o čiastky, ktoré sú určené pre okolnosti z extravilánu, pričom tento prípad sa týka intravilánu. K odkúpeniu pozemku pod vlečkou došlo zo strany žalovaného len z dôvodu spomínaného nariadenia EÚ. Žalobcovia majú k dispozícii znalecký posudok, ktorý určuje trhovú cenu celého ich pozemku, teda aj vrátane toho pod vlečkou. Preto v tomto prípade ich vlečka ako taká nezaujímala. Navyše žalovaný vkročil na pozemok a vykonal jeho úpravy načierno a bez súhlasu pôvodných vlastníkov. Pokiaľ znalec určil cenu pozemku, platí to aj pre tú časť, ktorá je pod vlečkou. Bol to žalovaný, ktorý ich oslovil v súvislosti s potrebou vstupu na pozemok za účelom rekonštrukcie osvetlenia a až vtedy priznal, že vlečka na pozemku žalobcov je v jeho užívaní. Tam aj uviedli príkaz o nariadení EÚ. Rozhodným obdobím pre uplatnený nárok bolo 11.01.2006 až 12.02.2010, čo je termín povolenia vkladu zmlúv o prevode spoluvlastníckych podielov na žalovaného, pričom výška nároku aj spôsob výpočtu zostal rovnaký, ako už bol uvedený, to znamená 822,82 EUR pre každého žalobcu, vrátane doteraz uplatneného príslušenstva vo forme úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 01.12.2007 do zaplatenia. Zdôraznil, že aj vzhľadom na rozšírenie rozhodného obdobia nezmenili výšku uplatneného nároku, nakoľko považoval za dôležité zachovať čestný, spravodlivý postup. K tvrdenému ochrannému pásmu uviedol, že kataster eviduje stavbu o výmere 345 m2, takže samotné ochranné pásmo je ešte nad rámec tejto výmery. Výmera 345 m2 bola evidovaná ako zastavaná plocha.
14. Poverený zástupca žalovaného vo svojom prednese uviedol, že v prvopočiatku sporu bol žalovaný prístupný dohode. K tejto však nedošlo. Navyše časom sa zmenili okolnosti v tom, že pozemok pod vlečkou bol v roku 2009 odkúpený a zároveň žalovaný vzniesol námietku premlčania. Žaloba bola síce podaná v roku 2007, bol ňou však uplatnený iba nárok na náhradu za užívanie iných pozemkov, nie konkrétneho pozemku pod vlečkou. Prvýkrát sa v tomto konaní žalobcovia o tomto pozemku zmienili v podaní z 15.12.2008 s tým, že deklarovali vedomosť o tom, že vlečka je vo vlastníctve žalovaného. Stále však toto podanie nebolo uplatnením aktuálneho nároku. To sa stalo až pripustením zmeny žaloby z 12.08.2011. Takže pokiaľ mali žalobcovia už v roku 2008 vedomosť o tom, kto za bezdôvodné obohatenie zodpovedá a aká je jeho výška, ich subjektívna premlčacia lehota, dvojročná, teda márne uplynula pred uplatnením tohto nároku. Sumu vo výške 10,- EUR, ktorú spomínali žalobcovia, tvorila cena za odkúpenie pozemkov pod vlečkou, nie je preto relevantná pre posúdenie ich nároku. Žalovaný sa stal vlastníkom zápisom katastra z 10.02.2010. Čo sa týka znaleckého posudku, tento žalovaný podrobil námietkam, ktoré sú už súčasťou spisu. Navyše jeho úlohou nebolo určiť výšku bezdôvodného obohatenia. Žiadal, aby žalobcovia preukázali svoje tvrdenia o tom, že by žalovaný popieral užívanie vlečky v komunikácii s nimi. Takéto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Zásah do osvetlenia vlečky bol bežnou rekonštrukciou, ktorá vyplýva z vnútroštátnych noriem a netýkal sa ingerencie EÚ. Trval na
tom, že predmetom komunikácie so žalobcami, či už v rámci tohto konania, alebo pred ním nikdy nebola náhrada za pozemok pod vlečkou. Z obsahu žaloby je zrejmé, že neuplatňuje nárok za užívanie pozemku pod vlečkou a týka sa výlučne náhrady za pozemok, na ktorom je umiestnený tepelný napájač a náhrady za pozemok pod panelovou cestou. Doložený sadzobník sa týka celého územia SR, nie je používaný výlučne pre extravilán. Naopak keďže vlečky vedú do priemyselných zón, logicky pôsobí aj na územie v intraviláne obce. Výšku nájmu určuje skutočnosť, že pozemok pod vlečkou nie je možné využiť na žiadny iný účel, preto je rozdiel napr. v prípade stavebného pozemku. Vlečka navyše obsahuje ochranné pásmo. Znalecký posudok, od ktorého záverov žalobcovia odvíjajú výšku nároku, sa týka inej situácie pozemku pod rozvádzačom, ktorý slúži inému účelu a má inú charakteristiku ako pozemok pod vlečkou, preto tieto závery nie je možné aplikovať aj na tento prípad. V súdnom konaní je povinnosťou autora tvrdenia preukázať aj jeho pravdivosť inými dôkaznými prostriedkami. Stavby, ktoré súvisia s predmetným konaním, boli všetky vyhotovené v súlade s vtedy účinným právnym poriadkom a žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za spôsob rozhodovania v minulosti v predchádzajúcom režime. Aj napriek rozšírenému obdobiu, za ktoré žalobcovia uplatňovali svoj nárok, trval na vznesenej námietke premlčania, nakoľko predmetný nárok žalobcovia prvýkrát uplatnili až v roku 2011, pričom už v roku 2008 vedeli kto a v akom rozsahu ich vlastníctvo užíva a uplynula im tak márne dvojročná subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie bezdôvodného obohatenia. Čo sa týka identifikácie nároku z pohľadu výmery, predmetom zmluvy nebolo len odkúpenie pozemku pod vlečkou, ale súčasťou výmery, ktorá bola predmetom prevodu, je aj ochranné pásmo, ktoré nebolo bezprostredne užívané žalovaným, preto táto výmera neodzrkadľuje skutočný rozsah užívania pozemku pod vlečkou. K uplatnenej výške uviedol, že nebolo uvedené ako žalobcovia k jej vyčísleniu prišli. Výška uvedená v cenníkoch, ktoré odzrkadľujú trvalé nájomné aj pozemku pod vlečkami, je diametrálne odlišná od uplatneného nároku smerom nadol. Nie je pravdou, že by kataster evidoval vlečku zápisom stavby. Eviduje zastavaný pozemok, ktorý bol predmetom prevodu a vlečka je líniovou stavbou, ktorá sa do katastra nezapisuje.
15. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
16. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
17. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
18. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
19. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
20. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
21. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
24. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. V konečnom štádiu bolo predmetom konania zaplatenie sumy 822,82 EUR pre každého zo žalobcov, ako náhrady za užívanie pozemku pod vlečkou v rozsahu výmery 173 m2 za obdobie od 11.01.2006 do 12.02.2010. Súd má za preukázané, že žalobcovia boli do 12.02.2010 podielovými spoluvlastníkmi pozemku s parc. č. XXX/XX, vyčlenenom podľa geometrického plánu č. XXX-XXX/XXXX zo dňa 10.08.2009 ako parc. č. XXXX/XX nachádzajúceho sa v k. ú. Nováky. Žalovaný nadobudol pozemok od žalobcov na základe kúpnych zmlúv, ktorých vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 12.02.2010. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Žalovaný rovnako nepopieral samotný základ žaloby, t.j. nárok žalobcov na poskytnutie odplaty za užívanie pozemku v ich vlastníctve, avšak žalovaný mal za to, že nárok je premlčaný a zároveň namietal požadovanú výšku odplaty. Súčasne poprel, že by v minulosti spochybňoval užívanie vlečky nachádzajúcej sa na pozemku žalobcov. Na základe uvedených skutočností je nesporné, že užívaním pozemku bez právneho dôvodu sa žalovaný na úkor žalobcov bezdôvodne obohacoval, pričom mu vznikla povinnosť bezdôvodné obohatenie vydať. Nakoľko v danom prípade spočíva bezdôvodné obohatenie v užívaní pozemku, nie je možná naturálna reštitúcia, a teda žalovaný by mal žalobcom poskytnúť peňažnú náhradu, ktorá je ekvivalentom hodnoty výkonu, za ktorú treba v prípade užívania pozemku považovať všeobecnú hodnotu nájmu tohto pozemku. Žalobcovia určili výšku požadovanej náhrady v sume 4,77 EUR/m2 zodpovedajúcej rozdielu medzi kúpnou cenou, ktorá im bola vyplatená po odkúpení pozemku a cenou zistenou podľa znaleckého posudku Ing. Hamáčka. Kúpna cena podielu o veľkosti 1 pozemku s parc. č. XXXX/XX vo výmere 173 m2 bola na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01.12.2009 dohodnutá na sumu 1.760,- EUR, čo predstavuje cca 10,- EUR/m2. V zmysle znaleckého posudku Ing. Miroslava Hamáčka bola stanovená všeobecná hodnota pozemkov s parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX na sumu 14,77 EUR. Súd však takýto spôsob výpočtu náhrady za bezdôvodné obohatenie nemohol akceptovať. Predmetom znaleckého posudku bolo stanovenie všeobecnej hodnoty uvedených pozemkov (nie konkrétne pozemku, s ktorým súvisí prejednávaný nárok), avšak suma 14,77 EUR nepredstavovala všeobecnú hodnotu nájmu pozemku, ktorej výška by mohla zodpovedať ekvivalentu hodnoty výkonu, t.j. užívania pozemku bez právneho dôvodu. Všeobecná hodnota nájmu pozemku sa stanovuje na základe osobitného všeobecne záväzného právneho predpisu, vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, konkrétne písmena G prílohy č. 3 vyhlášky. Porovnanie treba vykonať na mernú jednotku (1 m2 pozemku) s prihliadnutím na odlišnosti porovnávaných pozemkov a ohodnocovaného pozemku. Pri určení všeobecnej hodnoty nájmu pozemku je potrebné zohľadniť faktory ekonomické (napríklad doba nájmu, forma nájmu, spôsob platby a pod.), polohové (napríklad miesto, lokalita, atraktivita, prístup a pod.), fyzické (napríklad infraštruktúra a možnosť zástavby pri stavebných pozemkoch a pod.). Pri porovnávaní sa musia vylúčiť všetky vplyvy mimoriadnych okolností trhu (napr. rovnaký prenajímateľ i jednotné určenie výšky nájmu podľa interného predpisu). Jednou zo zásad, na ktorej je budovaný civilný spor, je zásada kontradiktórnosti, kedy sa priorizuje procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Žalobcovia súdu nepredložili znalecký posudok stanovujúci všeobecnú hodnotu nájmu pozemku s parc. č. XXXX/XX, prípadne zohľadňujúci stavbu vlečky na pozemku. Keďže žalobcovia súdu nepredložili žiadne dôkazy preukazujúce všeobecnú hodnotu nájmu pozemku, zohľadňujúce všetky okolnosti prejednávaného prípadu a zároveň za týmto účelom ani nenavrhli nariadiť znalecké dokazovanie zo strany súdu, súd konštatuje, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno v tom smere, že by im za užívanie 1 m2 pozemku prislúchala náhrada 4,77 EUR. Zmyslom (unesenia) dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010). Žalobcom sa tak nepodarilo preukázať,
že by suma 4,77 EUR/m2/rok predstavovala obvyklú výšku nájomného za porovnateľný pozemok v danej lokalite a čase, pričom zároveň nenavrhli vykonať žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by hodnotu nájmu objektívne stanovili.
26. Žalovaný súdu predložil Sadzobníky vlečkových poplatkov Železníc Slovenskej republiky účinné od 01.07.2005 a od 01.01.2016. Zo strany žalovaného boli tieto listinné dôkazy predložené za účelom preukázania ceny nájmu pozemkov pod vlečkami, ktoré majitelia vlečky uhrádzajú Železniciam SR ako vlastníkovi pozemku, pričom tieto ceny majú odrážať hodnotu nájmu aj pre predmetný prípad (vyjadrenie povereného zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 05.04.2018). Na základe týchto vyjadrení súd dospel k záveru, že žalovaný uznával časť uplatneného nároku čo do výšky vymedzenej v sadzobníku. Vzhľadom na to, že žalobcovia uplatňovali svoj nárok za obdobie od 11.01.2006 do 12.02.2010, súd vychádzal z údajov sadzobníka účinného od 01.07.2005, ktorý určoval výšku nájomného za pozemok na zriadenie vlečky v sume 0,40 EUR za 1 m2 ročne. Keďže žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali oprávnenosť nimi požadovanej výšky náhrady, súd považoval sadzobník za relevantný dôkaz, ktorý tvoril podklad pre konečné rozhodnutie.
27. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania z dôvodu uplynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podstata premlčania spočíva v kvalifikovanom uplynutí času, v ktorom zo strany veriteľa nedošlo k vykonaniu jeho subjektívneho práva. V dôsledku tohto márneho uplynutia času vzniká dlžníkovi právo vzniesť pred súdom námietku premlčania a tým odmietnuť plnenie veriteľovi. Žalovaný uviedol, že žalobcovia sa prvýkrát v tomto konaní zmienili o pozemku pod vlečkou v podaní doručenom dňa 15.12.2008 s tým, že deklarovali vedomosť o tom, že vlečka je vo vlastníctve žalovaného. Toto podanie však nebolo možné považovať za uplatnenie aktuálneho nároku. To sa podľa žalovaného malo stať až pripustením zmeny žaloby zo dňa 12.08.2011. V podaní doručenom súdu dňa 15.12.2008 žalobcovia uviedli, že skutočnosti ohľadom vlastníctva železničnej vlečky si overovali u Hornonitrianskych baní Prievidza, a.s., kde im bolo oznámené, že železničná vlečka, ako aj tepelné rozvádzače sú vlastníctvom žalovaného, pričom na mieste samom zistili, že žalovaný označil svoje vlastníctvo aj tabuľkami. Súd sa však nestotožnil s názorom žalovaného, že žalobcovia v tejto súvislosti uplatnili svoj nárok až prostredníctvom návrhu na zmenu žaloby doručeného súdu dňa 12.08.2011. Žalobcovia svoj nárok v súvislosti s pozemkom, na ktorom sa nachádza vlečka, prvýkrát uplatňovali podaním doručeným súdu dňa 04.02.2009. Toto podanie však neobsahovalo všetky zákonné náležitosti ako určitý a vykonateľný petit ani riadny opis všetkých rozhodujúcich skutočností. Žalobcovia až následne v podaní doručenom súdu dňa 06.04.2009 uviedli opis skutočností odôvodňujúcich opodstatnenosť ich nároku, t.j. že z dôvodu stavby vlečky nemôžu svoj pozemok riadne užívať, pričom hodnota pozemku je 14,- EUR/m2, za ktorú by mohli pozemok odpredať. Keďže žalovaný nemal na kúpe pozemku záujem, žiadali primeranú náhradu vo výške 7.500,- EUR pre každého s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 01.12.2007 do zaplatenia. Žalobcovia tak identifikovali pozemok, právny titul, ako aj požadovanú sumu tak, aby bol petit určitý, zrozumiteľný a vykonateľný, a preto súd až toto podanie považoval za uplatnenie nároku, ktoré sa stalo predmetom konania v jeho konečnej fáze. Súd sa stotožňuje so žalovaným, že žalobcovia mali preukázateľne vedomosť o tom, že žalovaný je vlastníkom železničnej vlečky, najneskôr od 12.12.2008, kedy bolo datované podanie doručené súdu dňa 15.12.2008. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začne plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Pokiaľ žalobcovia uplatnili svoj nárok na súde dňa 06.04.2009, súd považuje nárok za dôvodný od 06.04.2007, t.j. dva roky spätne pred uplatnením nároku na súde. Keďže žalobcovia žiadali poskytnutie finančnej náhrady od 11.01.2006, súd považoval námietku premlčania za dôvodnú len čiastočne, a to za obdobie od 11.01.2006 do 05.04.2007.
28. Pri výške nájomného 0,40 EUR/m2/rok za pozemok vo výmere 173 m2 prestavuje cena ročného nájomného 69,20 EUR (cena mesačného nájomného - 5,77 EUR a denného nájomného 0,189 EUR). Súd uznal dôvodnosť nároku žalobcov za obdobie od 06.04.2007 do 12.02.2010. Za obdobie rokov 2008 a 2009 predstavuje náhrada 138,40 EUR. Za 8 mesiacov v roku 2008 a 1 mesiac v roku 2009 predstavuje náhrada 51,93 EUR a napokon alikvotná časť náhrady za apríl 2007 a február 2010 predstavuje 6,80 EUR, t.j. spolu 197,13 EUR.
29. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a s poukazom na citované zákonné ustanovenia tak súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú v rozsahu 197,13 EUR a vo zvyšku žalobu zamietol.
30. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol súd podľa § 517 ods. 2 OZ a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Žalobcovia žiadali priznať úroky z omeškania od 01.12.2017. Súd je však názoru, že pokiaľ žalobcovia žiadali priznať plnenie do 12.02.2010, žalovaný sa dostal do omeškania až v nasledujúci deň, t.j. 13.02.2010. Z uvedeného dôvodu súd žalobcovi priznal úrok z omeškania v uplatnenej úrokovej sadzbe 8,25% z priznanej sumy od 13.02.2010 do zaplatenia.
31. Záverom súd uvádza, že žalobcovia na pojednávaní dňa 19.04.2018 uviedli, že trvajú na pôvodne uplatnenej žalobe. Súd však o ostatných nárokoch, okrem nároku na zaplatenie sumy 822,82 EUR, rozhodol rozsudkom, č.k. 16C/240/2008-264, zo dňa 07.03.2012, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 4Co/83/2013-302, zo dňa 24.09.2014, právoplatným dňa 27.11.2014. Proti právoplatným súdnym rozhodnutiam možno podať mimoriadne opravné prostriedky, ako dovolanie alebo žaloba na obnovu konania, prípadne podať podnet na dovolanie generálneho prokurátora, avšak tieto opravné prostriedky je možné podať len v lehotách ustanovených Civilným sporovým poriadkom. Súd v tomto konaní nemohol opätovne prejednať a rozhodnúť o nárokoch, o ktorých už bolo skôr právoplatne rozhodnuté, nakoľko takému postupu bráni prekážka veci rozhodnutej predstavujúca neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky.
32. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobcovia boli úspešní v časti o zaplatenie 197,13 EUR, čo predstavuje cca 23%. Žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie 625,69 EUR, čo predstavuje cca 77%. Nárok na náhradu trov konania vzniká v takom prípade na základe nasledovného výpočtu. Úspech strany sporu, ktorej vzniká povinnosť na náhradu trov, sa odpočíta od úspechu strany, ktorej vzniká nárok na náhradu trov a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. Možnosť nepriznania práva na náhradu trov konania žiadnej zo strán prichádza do úvahy, ak ich úspech, resp. neúspech v spore je v zásade rovnaký. Podľa výsledku konania prevažoval úspech žalovaného, a preto mu prináleží pomerná náhrada trov konania v rozsahu 54% (77% - 23%). O výške trov súd rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí konanie.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.