Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Er-685-2017.pdf
PDF · 72.39 KB
Case nature
Area
Subarea
18Er/685/2017
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Quantum Credit, a.s., so sídlom 821 09 Bratislava II, Ružová dolina 25, IČO: 47 248 980, právne zastúpený: Perspecta Legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom 821 09 Bratislava II, Ružová dolina 25, proti povinnému: W. B.T., C.. XX.XX.XXXX, S. XXX XX Š., X.. O. XX, o zaplatenie 276,11 Eur s prísl. a trovy exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
1.Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na peňažné plnenie vo výške 276,11 € s prísl. a trovami exekúcie, keď poukazoval na exekučný titul : Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 22.11.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.01.2017 a vykonateľnosť dňa 19.01.2017.
2.Poverením tunajšieho súdu 18Er/685/2017-7 zo dňa 27.11.2017 bol poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom 821 08 Bratislava, Záhradnícka 60 (ďalej len exekútor).
3.Dňa 05.02.2018 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu námietky povinného proti exekúcii datované ku dňu 16.01.2018, v ktorých uviedol, že si žiadne peniaze nepožičal a nemá dlžobu k nikomu. Ďalej uviedol, že žiada, aby sa preverila jeho vec, nakoľko ho obviňujú z dlžoby. Zároveň žiadal, aby sa súd pri preverení jeho dlžoby pozrel na údaje jeho syna Jirího nar. 1974.
4.Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
5.Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do majetkových práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa
uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok. Neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach exekučného konania môže viesť k úspešnému podaniu námietok a k zastaveniu exekúcie pre neprípustnosť.
6.Vyššie citovaný § 50 ods. 1 Exekučného poriadku kategoricky ustanovuje, že povinný môže vzniesť proti exekúcii námietky vtedy, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jej vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Predmetom námietok môžu byť teda skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo 291/2010).
7.Hmotnoprávne skutočnosti možno rozdeliť na skutočnosti, ktoré a) spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem , b) bránia vymáhateľnosti nároku (napr. došlo k povoleniu splátok, oprávnený platným úkonom súhlasil s odkladom vymáhateľnosti, chýba listina podľa § 43 ods. 2 Exekučného poriadku ), c) inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie, napríklad popiera sa obsah notárskej zápisnice, ktorá obsahuje exekvovateľný záväzok (§ 41 ods. 2 Exekučného poriadku), exekúcia sa vedie proti dedičom v rozsahu, ktorý prevyšuje ich zodpovednosť za dlhy povinného poručiteľa podľa § 470 ods. 1 OZ, listina, ktorá dopĺňa vykonateľnosť exekučného titulu, sa označí za nesprávnu, neúplnú alebo nepravdivú, d) znamenajú námietku, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule (§ 37 ods. 4 Exekučného poriadku ).
Ad a) Zánik vymáhaného nároku: Zánik vymáhaného nároku možno namietať, iba ak nastal po vzniku exekučného titulu. Vznik exekučného titulu nastáva dňom, kedy bolo rozhodnutie vydané. Pri rozsudku je to zároveň aj deň vyhlásenia. Tento deň býva na rozhodnutí uvedený. V žiadnom prípade sa za deň vzniku exekučného titulu nepovažuje (na daný účel) deň právoplatnosti alebo vykonateľnosti rozhodnutia. Zánik vymáhaného (judikovaného) práva môže nastať nielen splnením záväzku, ale akýmkoľvek iným spôsobom predpokladaným zákonom (najmä § 559 až § 587 Občianskeho zákonníka). Zánik vymáhaného nároku je dôvodom na podanie námietok iba v prípade, ak nastal pred začatím exekučného konania, teda pred dňom, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vychádza sa z toho, že konanie o námietkach je sporom o tom, či sa exekúcia začala oprávnene, či boli na podanie návrhu na vykonanie exekúcie splnené všetky zákonne predpoklady
Ad b) a ad c) Okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku a dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná: Uvedené dôvody sú zároveň dôvodmi na zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek štádiu [§ 57 ods. 1 písm. a), b) a g) Exekučného poriadku]. Okolnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti nároku, je napríklad premlčanie judikovaného práva, ak povinný vzniesol námietku premlčania. Dôvodom neprípustnosti exekúcie môže byť napríklad skutočnosť, že rozhodnutie nie je formálne alebo materiálne vykonateľné, že na povinného bol už pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie vyhlásený konkurz a iné.
Ad d) Hmotno-právna legitimácia oprávneného alebo povinného: Oprávnený alebo povinný, pokiaľ nie sú uvedení v exekučnom titule, musia byť právnymi nástupcami týchto osôb. Zákon tu právne nástupníctvo chápe nielen ako sukcesiu univerzálnu, ale postačí singulárna sukcesia do judikovaného práva alebo povinnosti.
8.Tunajší súd poznamenáva, že v exekučnom konaní je možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči povinnému a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť. Po tom, čo je exekútorovi doručené poverenie na vykonanie exekúcie, môže začať realizovať vlastnú exekučnú činnosť a zisťovanie majetkových pomerov povinného
9.V danom prípade súd dospel k záveru, že námietky povinného proti exekúcii nie sú dôvodné. V námietkach žiadnym spôsobom neuviedol také okolnosti, ktoré mali nastať pred začatím exekučného konania a ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti. Taktiež neuviedol ani také dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Tunajší súd šetrením zistil, že právoplatný a vykonateľný exekučný titul bol vydaný na osobu povinného.
10.Vzhľadom k týmto skutočnostiam rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu vydanému súdny úradníkom je prípustná sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.