Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_32P-274-2017.pdf
PDF · 88.75 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/274/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľa Y. W., nar. 7. XX. XXXX, trvale bytom S. S., I. W. XX, t. č. bytom O. D., A. 3, právne zastúpený W.. K. H., advokátom so sídlom S. S., N. XXA a manželky B. W., rod. B., nar. XX. 1. XXXX, trvale bytom S. S., I. W. XX, právne zastúpená W.. U. B., advokátkou so sídlom S. S., Ul. R. XX o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému Y. W., nar. 6. 4. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený opatrovníkom F. S. S., takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa Y. W., nar. 7. XX. XXXX a manželky B. W., rod. B., nar. XX. 1. XXXX uzavreté dňa 7. 6. XXXX v S. S., zapísané v knihe manželstiev B. úradu S. S., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslomXXX r o z v á d z a .
Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému Y. W., nar. 6. 4. XXXX v tomto znení:
Maloletý Y. W. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého Y. W. výživným vo výške 150 € mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Styk otca s maloletým sa n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ návrhom podaným dňa 28. 11. 2017 sa domáhal rozvodu manželstva z dôvodu, že už nemá žiadny význam, nie je funkčné a nespĺňa svoj spoločenský účel. Vzťahy v manželstve sú vážne a hlboko rozvrátené a už nie je možné za žiadnych okolností ich obnoviť. Bližšie svoj návrh na rozvod manželstva odôvodnil tým, že zo začiatku bolo okrem menších nedorozumení harmonické. Po 12 rokoch manželstva začali prvé vážnejšie nezhody a hádky v rodine, ktoré sa postupom času neustále stupňovali. Dôvodom hádok boli vzťahy každého z nich s osobami opačného pohlavia. Tieto hádky zapríčinili postupný rozvrat vzájomných vzťahov medzi nimi po materiálnej, psychickej i sexuálnej stránke. Rozvratu manželstva pomohlo aj spolužitie v jednej domácnosti s rodičmi manželky. V dôsledku stupňujúcich sa problémov ho v auguste 2017 manželka spolu so svojou matkou vyzvali, aby sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Zároveň na čas po rozvode žiadal upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že maloletý sa zverí do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok s tým, že bude povinný prispievať na výživu
maloletého výživným vo výške 100 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia a zároveň bude oprávnený stretávať sa s maloletým každý víkend v párnom týždni od piatku 18:00 hod. do nedele 16:00 hod.
2. Matka v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 15. 1. 2018 s rozvodom manželstva súhlasila. Nestotožnila sa však s dôvodmi rozvratu manželstva uvedenými navrhovateľom. Za vážny rozvrat manželstva považuje navrhovateľovu neveru. Okrem toho navrhovateľ nemal zábrany denne požívať alkoholické nápoje, čo sa negatívne prejavovalo v jeho správaní voči nej. V júli 2017 navrhovateľovi navrhla z dôvodu pretrvávajúcich nezhôd medzi nimi, aby sa nejakú dobu od nich odsťahoval preto, aby si v dôsledku odlúčenia od rodiny uvedomil, či je schopný do budúcna existovať bez nej, alebo svoj postoj zmení a urobí všetko preto, aby ich manželstvo neskončilo. Počas dovolenky sa s navrhovateľom opäť zblížili, ale po návrate z nej sa navrhovateľ definitívne rozhodol, že ostane bývať u svojho otca v Slovenskej Ľupči. So zverením maloletého do jej osobnej starostlivosti súhlasila. Nesúhlasila s navrhnutou výškou výživného, navrhla otca zaviazať výživným na maloletého vo výške 200 € mesačne a na rozdiel od otca navrhla jeho styk s maloletým neupravovať.
3. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky ale najmä intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. Zo zhodného vyjadrenia manželov vyplýva, že si navzájom nedôverujú, nie je medzi nimi úcta, rešpekt, vzájomná citová náklonnosť, na ktorých je založený každý partnerský vzťah. Manželia od júla 2017 nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú jej chod, spoločne nerozhodujú o veciach rodiny, domácnosti, ako manželia si nepomáhajú, intímne spolu nežijú. Partnerský vzťah účastníkov konania vzhľadom na pracovnú vyťaženosť navrhovateľa sa dostal do určitého stereotypu, ktorý navrhovateľ riešil nadviazaním mimomanželského vzťahu, s čím sa manželka nedokázala vyrovnať, vysporiadať. Navrhovateľ negatívne vnímal spolužitie s manželkinými rodičmi. Rodinná situácia navrhovateľa viedla či už dobrovoľne, alebo nedobrovoľne k odchodu zo spoločnej domácnosti. Súd preto môže konštatovať, že manželstvo účastníkov konania je len formálny zväzok, ktorý nevytvára ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu ich maloletého dieťaťa a manželstvo rozviedol. Súd za príčinu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania považuje vzájomné citové odcudzenie sa, ktoré navrhovateľ riešil nadviazaním mimomanželského vzťahu a manželka sa s tým nevedela vysporiadať. Navrhovateľ v súčasnosti má známosť s inou ženou, ktorú považuje za vážnu a preto nie je možné za daného stavu ani očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia.
5. V prípade rozvodu manželstva rodičia navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode tak, že maloletý sa zverí do osobnej starostlivosti matky ktorá bude oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach, otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 150 € mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia a styk otca s maloletým sa neupraví.
6. Opatrovník doporučil súdu navrhnutú rodičovskú dohodu schváliť s poukazom na výsledky sociálneho zisťovania, z ktorého vyplýva, že matka sa o maloletého riadne stará, pre jeho výchovu má vytvorené vhodné bytové podmienky a vyjadrenie maloletého, ktorý má svoj domov u matky, s otcom sa stretáva a s aktuálnou rodinnou situáciou je zmierený.
7. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
8. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
10. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti matka zabezpečuje starostlivosť o maloletého, ktorú podľa vlastného vyjadrenia zvláda, maloletý ju rešpektuje, nemá s ním žiadne výchovné problémy. Otec potvrdil, že zo strany matky je o maloletého riadne postarané. Sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky. Matka má vytvorené vhodné bytové podmienky pre výchovu maloletého. Maloletý v domácnosti matky žije od narodenia, má v nej preto vytvorené svoje sociálne, citové väzby a zaužívaný režim. Otec sa s maloletým stretáva každý druhý týždeň počas soboty od 09:00 hod. do 18:00 hod., okrem toho je s maloletým v telefonickom a písomnom kontakte. Zo zhodného vyjadrenia rodičov vyplynulo, že matka otcovi nebráni v stretávaní sa s maloletým. Otec od matky požaduje informácie najmä o zdravotnom stave maloletého, ktoré sú mu poskytované. Rodičia zhodne potvrdili, že maloletý k nim obom má dobrý vzťah. S maloletým bol vykonaný pohovor, z ktorého vyplynulo, že domácnosť matky považuje za svoj domov. Rodičia ohľadom maloletého komunikujú, vedia sa dohodnúť. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav dospel k záveru, že rodičmi navrhnutá dohoda v časti zverenia maloletého na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude oprávnená zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach je plne v záujme maloletého, neodporuje zákonu a preto ju schválil.
11. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi v danom prípade otcovi súd vychádza z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý má 12 rokov, navštevuje 5. ročník ZŠ do ktorej chodí pešo, stravuje sa v škole, stravné je mesačne 30 €. V rámci školy má bezplatný krúžok varenia, do ktorého sa zakupuje materiál v hodnote 5 € mesačne. Mimo školy maloletý nemá žiadnu platenú záujmovú činnosť. Maloletý je uznaný za ZŤP z dôvodu cukrovky a syndrómu ADHD. Matka na maloletého poberá príspevok na diétne stravovanie vo výške 18,52 € mesačne. Maloletý je vedený v metabolickej, očnej, nefrologickej, psychiatrickej ambulancii. V metabolickej ambulancii je maloletý vedený z dôvodu cukrovky. Výdavky na liečbu cukrovky na 90 % prepláca zdravotná poisťovňa a 10 % uhrádza matka, čo je mesačne v priemere 3 €. V očnej a nefrologickej ambulancii je maloletý len vedený z dôvodu cukrovky. V psychiatrickej ambulancii sú maloletému predpisované lieky za ktoré sa dopláca 8 € jedenkrát za dva mesiace. Matka maloletému do školy uhrádzala ročný poplatok ZRŠ, triedny fond vo výške 40 €. Maloletý so školou absolvoval plavecký kurz, ktorý bol bezplatný. Matka má inak bežné výdavky spojené s osobnými potrebami maloletého. Obaja rodičia maloletého sú riadne zamestnaní, otec dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 817 € a matka vo výške 542,02 €, inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav mal zato, že rodičmi navrhnutá výška výživného na maloletého vo výške 150 € zodpovedá vyššie uvedeným zákonným kritériám a preto aj v tejto časti rodičovskú dohodu schválil.
12. O neupravení styku otca s maloletým súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine z dôvodu, že otec sa s maloletým stretáva, čomu matka nebráni.
13. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.
Poučenie:
: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.