Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-7C/43/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, sudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobcu D. W., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XX, XXX XX X. nad A., občan SR, zastúpený JUDr. Michalom Harvišom, advokátom, so sídlom Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník proti žalovanému D. W., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XX, XXX XX X. nad A., občan SR, zastúpený JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 538/1, 091 01 Stropkov, o odstránenie neoprávnenej stavby, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 31.10.2017 žalobca uplatnili voči žalovanému právo na odstránenie prístavby (hospodárska stavba) a oplotenie postavené na parcele č. KN C 78 zapísanej na LV č. 119, kat. úz. Lomné.

2. Svoj návrh odôvodnili tým, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom parcely č. KN C 78 v podiele 1 (podielovými spoluvlastníkmi druhej polovice parcely sú jeho deti) - zastávaná plochy a nádvoria vo výmere 927 m2, zapísanej na LV č. 119,k. ú. Lomné pod B-1,2,3,4. Na predmetnej parcele žalovaný svojvoľne a bez súhlasu vlastníka, bez príslušného povolenia stavebného úradu zrealizoval prístavbu a oplotenie, čím z jeho strany došlo k svojvoľnému záberu približne 200 m2 z tejto parcely. Keďže sa jedná o pozemok, ktorého vlastníkom je žalobca a jeho deti, ten ho prostredníctvom právneho zástupcu vyzýval na odstránenie tejto prístavby, avšak bezvýsledne.

3. Predmetom konania bol návrh žalobcov na odstránenie prístavby (hospodárska stavba) a oplotenie postavené na parcele č. KN C 78 zapísanej na LV č. 119, kat. úz. Lomné.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

5. Z LV č. 119 kat. úz. Lomné súd zistil, že žalobca je zapísaný pod B5 ako podielový spoluvlastník parcely č. 78 - zastávané plochy a nádvoria vo výmere 927 m2 v podiele 1.

6. Z výzvy zo dňa 18.8.2017 súd zistil, že žalobca pred podaním žaloby vyzval žalovaného na odstránenie predmetnej stavby.

7. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním zo dňa 8.12.2017, v ktorom uviedol, že rodinný dom súp. č. 56 postavený na parcele KN C č. 77 - zastávané plochy a nádvoria vo výmere 647

m2, zapísaný na LV č. 225, kat. úz. Lomné a jednu ideálnu polovicu na predmetnej parcele, ktorá je zapísaná na LV č. 185 kat. úz. Lomné zdedil v dedičskom konaní po svojej matke D. W., vedenom na Štátnom notárstve Svidník sp. zn. D 38/1986 (čl. 19 spisu). Účastníčkou dedičského konania bola aj nebohá sestra žalobcu D. W., rod. W., ktorá bola manželkou žalobcu. Predmetom dedičského konania bol celý rodinný dom č. 56 s oplotením, studňou a drevárkou. Tento rodinný dom postavili spoločne rodičia žalobcu a jeho starí rodičia ešte v rokoch 1955 až 1958 v rámci akcie obnovy vojnou zničených domov, pričom tento dom bol už po jeho ukončení oplotený a poza dom viedla cesta do dvora a záhrady, ktoré v súčasnosti užíva žalobca. Na časti parcely, ktorú v súčasnosti užíva žalobca si žalobca spoločne so sestrou žalovaného postavili rodinný dom, pričom žalobca si sám vytýčil hranice svojho pozemku, nielen vstupnou bránou a bránkou, ale aj úpravou svojho pozemku tak, že od hranice pozemku žalovaného je zreteľne vidieť odtrhnutú zeminu. Až do smrti sestry žalovaného a manželky žalobcu v roku 2017 medzi nimi neboli žiadne problémy ohľadne hranice pozemkov, ktoré užívali tak ako boli vymedzené právnymi predchodcami. Až po obdŕžaní výzvy žalobcu zo dňa 18.8.2017 zistil, že darovacou zmluvou zo dňa 29.8.1979 pojatou do notárskej zápisnice Štátneho notárstva vo Svidníku pod č. N 253/79, NZ 216/79 malo nebohá matka žalovaného na nebohú sestru žalovaného D. W., rod. W. nehnuteľnosti, a to nezastavanú stavebnú plochu 39/2 a priľahlú záhradu 39/1. V čase uzatvorenia tejto darovacej zmluvy bol zdravotný stav matky žalovaného značne komplikovaný, nakoľko v apríli 1978 jej bola diagnostikovaná začínajúca depresívna psychóza, v dôsledku čoho bola od 6.4.1978 až do 1.6.1978 hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení OÚNZ Prešov a bola jej nasadená liečba viacerými psychofarmakami. Táto choroba postupne prerástla až organického psychosyndromu a podľa lekárskych správ boli jej pamäťové schopnosti defektné s postihnutím pamäte vo všetkých zložkách so znížením orientácie časom, pričom pod vplyvom liekov už ani nebola vôbec schopná rozpoznávať realitu a žila si iba vo svojom svete. V prípade, ak by bola darkyňa spôsobilá na právne úkony, nikdy by nepreviedla na manželku žalobcu pozemky pod vlastnými vedľajšími stavbami a oplotenie svojho rodinného domu. Žalobca sa však nikdy nestal vlastníkom pozemku, na ktorom sú umiestnené vedľajšie stavby a oplotenie žalovaného, ktoré pôvodne vybudovali právni predchodcovia žalovaného a teda žalobcovi ani neprislúcha právo na ochranu jeho spoluvlastníckeho práva, k čomu aj jeho žaloba smeruje. Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka tykajúce sa neplatnosti právnych úkonov a vydržania vlastníckeho práva.

8. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

9. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 15.1.2018 uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že medzi nimi neboli žiadne pochybnosti o užívaní nehnuteľnosti. Neuviedol ďalšie konkrétnosti a poukázal na neslušnosť spochybňovať zdravotný stav matky.

10. Žalobca predložil spolu so žalobou výpis z LV č. 119 kat. úz. Lomné a výzvu zo dňa 18.8.2017, ktoré boli zaslané žalovanému spolu so žalobou.

11. Žalovaný predložil rozhodnutie Štátneho notárstva vo Svidníku sp. zn. D 38/1986 a lekárske správy zo dňa 1.6.1978, 30.7.1980 a 18.8.1981, ktoré boli zaslané žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie.

12. Na pojednávaní konanom dňa 19.4.2018, žalobca žiadal, aby žalovaný zrovnal strechu tak, aby nevyčnievala, a odstránil plot. Odstránenia plota sa domáhal preto, lebo hranica je ďalej.

13. Na pojednávaní konanom dňa 19.4.2018, žalovaný predložil letecký farebný snímok, kde je označená nehnuteľnosť žalovaného, na ktorom žalovaný označil, že na hospodárskej časti domu upevnil odkvapovú rúru a dvihol strechu o pol metra. Pokiaľ ide o hranicu, odkedy býva v obci vie o hranici, že prebieha tak ako ju užíva.

14. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

15. Podľa § 135c Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).

16. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

17. Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

18. Podľa § 132 ods. 3 CSP, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

19. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

20. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

21. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

22. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

23. Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Podľa § 187 ods. 1, ods. 2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

25. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

26. Podľa § 204 CSP, dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

27. Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

28. Žalobca v rámci procesnej povinnosti pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti (povinnosť tvrdenia), opísal v žalobe skutočnosti, ktoré za takéto podľa vlastného presvedčenia považoval (§ 132 ods.1 . Povinnosť označiť dôkazy na ich preukázanie sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva na rozhodnutie o veci nebola preukázaná, a teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver, ani o pravdivosti tvrdenej skutočnosti, ale ani o tom, že je tvrdená skutočnosť nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Záver o tom, že strana sporu neuniesla dôkazné bremeno je možné urobiť len vtedy, keď súd riadne a úplne vykonal všetky dôkazy, ktoré strana sporu označila na preukázanie svojho tvrdenia. Stranou označený dôkaz súd neuskutoční iba v prípade, že jeho prostredníctvom nie je možné preukázať pre vec rozhodnú skutočnosť, napríklad preto,

že označený dôkaz je zjavne nespôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť, alebo že sa týka skutočnosti, ktorá je podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci bezvýznamná.

29. V civilnom sporovom konaní súd zásadne vykoná len tie dôkazy, ktoré strana sporu aktívne navrhla (§132, §185 , ktoré boli navrhnuté včas (§149, §153), a ktoré sú spôsobilé preukázať právne relevantné skutkové tvrdenia. Súd nemôže nahrádzať procesné povinnosti strán sporu pokiaľ ide o ich skutkové tvrdenia a označenie dôkazov na preukázanie ich tvrdení.

30. Žalobca skutkovo a právne vymedzil žalobu tak, že požadoval, aby žalovaný na vlastné náklady odstránil prístavbu (hospodársku stavbu) a oplotenie postavené na parcele č. KN C 78 zapísanej na LV č. 119, kat. úz. Lomné, pretože ich zriadil žalovaný bez súhlasu vlastníka. Aj keď v žalobe nie je uvedené právne odôvodnenie nároku, z obsahu je zrejmé, že ide o odstránenie stavby podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka.

31. Za neoprávnenú stavbu z hľadiska občianskoprávnej úpravy je treba považovať stavbu postavenú na cudzom pozemku bez toho, aby stavebník mal právo stavbu tam zriadiť. Od takto postavenej neoprávnenej stavby, pri ktorej chýba občianskoprávny titul na jej zriadenie treba odlišovať stavbu nepovolenú podľa príslušných administratívnych predpisov, tzv. čiernu stavbu. Ide o stavbu bez stavebného povolenia, prípadne o stavbu postavenú v rozpore so stavebným povolením. Súd nemá právomoc rozhodovať o tom, či ide o povolenú stavbu, pretože ide o stavebnoprávny vzťah založený na stavebnoprávnych predpisoch a rozhodovanie o povolení stavby patrí do právomoci stavebného úradu podľa osobitných predpisov.

32. V tomto konaní bolo potrebné vyriešiť otázku, či predmetné stavby tak, ako ich špecifikoval žalobca vo vlastníctve žalovaného, postavil žalovaný ako stavebník na cudzom pozemku, teda na parcele vo vlastníctve žalobcu a teda, či je odôvodnený občianskoprávny nárok žalobcu na odstránenie týchto stavieb. Pritom za neoprávnenú stavbu z hľadiska občianskoprávnej úpravy treba považovať stavbu postavenú na cudzom pozemku bez toho, aby stavebník mal právo stavbu tam zriadiť.

33. Žalobca v rámci svojich skutkových tvrdení uviedol, že žalovaný mal svojvoľne bez súhlasu vlastníka a bez príslušného povolenia stavebného úradu zrealizovať prístavbu a oplotenie, čím došlo k zásahu do parcely, ktorá je v spoluvlastníctve žalobcu a jeho detí.

34. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 8.12.2017 výslovne poprel tvrdenia žalobcu a uvedením, že predmetné nehnuteľnosti spolu s oplotením dedil po svojej matke a stavebníkmi týchto nehnuteľností boli rodičia a starí rodičia žalovaného a nebohej manželky žalobcu v rokoch 1955-1958, pričom žalobca sa stal spoluvlastníkom parcely č. KN-C 78 v roku 2003 titulom dedenia po svojej nebohej manželke - sestre žalovaného D. W., ktorá predmetnú parcelu mala získať darovaním od svojej matky v roku 1979.

35. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval písomným podaním zo dňa 15.1.2018, kde uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že medzi nimi neboli žiadne pochybnosti o užívaní nehnuteľnosti a poukázal na neslušnosť spochybňovať zdravotný stav matky. Na podstatné skutkové tvrdenia žalovaného, neuviedol žiadne ďalšie vlastné tvrdenia a nenavrhol dôkazy.

36. V konaní zaťažovalo dôkazné bremeno žalobcu, aby preukázal skutočnosti významné podľa hmotného práva, a teda, že žalovaný zriadil stavbu na pozemku žalobcu, hoci na to nemal právo. Žalobca, ak tvrdil, že nehnuteľnosti patriace žalovanému ležia na jeho parcele, mal pre úspech žaloby navrhnúť dôkazy smerujúce k určeniu vlastníckeho práva, resp. priebehu hraníc pozemkov a k technickému určeniu, že nehnuteľnosti sa nachádzajú na jeho parcele. Z tvrdení žalovaného, ktoré žalobca výslovne nepoprel však je zrejmé, že k zriadeniu stavieb došlo ešte v rokoch 1955-1958, kedy právny predchodcovia žalovaného a nebohej manželky žalobcu zriaďovali stavby na vlastnom pozemku, a teda nie je namieste uvažovať o neoprávnenosti stavby.

37. Súd vykonal dôkazy, ktoré žalobca navrhol, na pojednávaní vypočul strany sporu. Listiny, ktoré strany sporu predložili im boli v priebehu konania doručované. Z vykonaných dôkazov súd však nezistil skutočnosti významné podľa hmotného práva, ktoré by odôvodňovali podanú žalobu a teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňovali súdu prijať záver, ani o pravdivosti tvrdených skutočností žalobcom, ale ani o tom, že sú tvrdené skutočnosti nepravdivé.

38. Na pojednávaní konanom dňa 19.4.2018 žalobca navrhol miestnu obhliadku na preukázanie, že nehnuteľnosť je postavená na parcele, ktorá vlastnícky patrí žalobcovi. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 185 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Na navrhnutý dôkaz súd neprihliadal s poukazom na ustanovenie § 153 ods. 2 v spojení s § 149 CSP, pretože ho strana z procesného hľadiska neuplatnila včas. Naviac, z vecného hľadiska tento navrhnutý dôkaz súd nepovažoval bez ďalšieho za spôsobilý na preukázanie, že nehnuteľnosť je postavená na parcele, ktorá vlastnícky patrí žalobcovi. Bez prítomnosti znalca z odboru geodézie a kartografie (na určenie priebehu hraníc, resp. vlastníckeho práva), prípadne znalca z odboru stavebníctva (na posúdenie, či ide o stavby spojené pevne so zemou, ich špecifikáciu a prípadný dosah odstránenia prístavby na zvyšok stavby) by vykonanie navrhnutého dôkazu bolo neúčelné a teda nehospodárne. V tomto smere však žalobca žiadne dôkazy nenavrhoval a súd v prejednávanom spore nemohol sám z vlastnej aktivity vykonávať dôkazy, ktoré nikto nenavrhol. Napokon, aj v prípade ak by v konaní bolo preukázané, že nehnuteľnosti ležia na parcele, ktorá je zapísaná na žalobcovi (a jeho deťoch), neznamenalo by to bez ďalšieho, že predmetné nehnuteľnosti sú neoprávnenými stavbami v občianskoprávnom zmysle, predovšetkým s ohľadom na niekoľkogeneračný existujúci stav na mieste samom, na ktorom sa v podstate strany sporu na pojednávaní zhodli.

39. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody súdu nezostávalo nič iné, ako žalobu zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom.

40. O trovách strán, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto má nárok na náhradu trov voči žalobcovi konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva lehote 15dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).