Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/77/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobkyne: T. S., nar. XX. N. XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX U., zast. JUDr. Elou Kockovou, advokátkou, so sídlom AK Hontianske Nemce č. 406, 962 65 Hontianske Nemce, proti žalovanej: M.. L. U., nar. XX. N. XXXX, bytom I. L. XXX, XXX XX I. L., zastúpenej JUDr. Janou Sivokovou, advokátkou, so sídlom AK Partizánska cesta 1465, 962 05 Hriňová, o zaplatenie 20.000,-Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 15C/165/2016-129 zo dňa 28. septembra 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol (prvá výroková veta) a druhou výrokovou vetou určil, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

1.1 Okresný súd zistil, že zo samotnej žaloby vyplýva, že žalobkyňa uzavrela s obchodnou spoločnosťou PAKO-STAV, s.r.o., zastúpenou E. U., ústnu zmluvu o dielo dňa 10.07.2015, na základe ktorej sa dohodli so zhotoviteľom na stavebných prácach na rodinnom dome č. XXX, nachádzajúcom sa v k.ú. Z., Obec L. P.. Požiadavkou zo strany zhotoviteľa bolo poskytnutie finančnej zálohy v sume 20.000,-Eur, pričom dňa 13.07.2015 žalobkyňa vystavila platobný príkaz na úhradu sumy 20.000,-Eur bezhotovostným prevodom na účet, ktorý pre uvedené plnenie označil konateľ spoločnosti PAKO-STAV, s.r.o.. Označený účet manželom žalovanej bol aj je osobným účtom žalovanej a nie účtom spoločnosti, s ktorou zmluvu uzatvorila žalobkyňa. Zo strany žalovanej nebolo spochybnené, že finančné prostriedky boli pripísané na jej účet. Podľa tvrdení žalobkyne, spoločnosť PAKO-STAV, s.r.o., ako zhotoviteľ diela, dielo ku dňu podania žaloby neodovzdal, práce nevykonal v dohodnutom rozsahu a termíne, ani riadne a kvalitne, preto nie je možné uhradenú sumu započítať na plnenie spoločnosti PAKO-STAV, s.r.o.. Žalovaná pritom k podanej žalobe v písomnom vyjadrení žiadala žalobu zamietnuť, nepoprela pripísanie finančných prostriedkov na jej účet, avšak nesúhlasila, že týmto konaním malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na jej strane voči žalobkyni. Finančné prostriedky žalobkyňa poukázala na tento účet na základe vzájomnej dohody s pánom U.. Okresný súd okrem iného vykonal dokazovanie výsluchom svedka E. U., ktorý potvrdil dohodu o rekonštrukcii stavebného domu s predbežnou cenou prác 70.000,- Eur. Bola dohodnutá platba po častiach s tým, že požiadavkou žalobkyne bolo zloženie preddavku v sume 20.000,- Eur. Na požiadavku žalobkyne tieto finančné prostriedky mali byť vyplatené bezhotovostným prevodom, žalobkyňa chcela prerábku domu čo najlacnejšie, a preto bola dohoda, že finančné prostriedky budú zaslané na účet jeho manželky (žalovanej). Finančné prostriedky boli vyčerpané

na práce, ktoré boli vykonané na dome žalobkyne, celá suma 20.000,- Eur bola preinvestovaná. Aj žalobkyňa potvrdila, že po ústnych jednaniach sa so spoločnosťou PAKO-STAV, s.r.o., dohodla na sume 70.000,- Eur. So svedkom E. U. mala dohodnuté stretnutie, kde svedok požiadal o zálohu 20.000,- Eur, pričom sa dohodli na presne určených prácach, ktoré mal za túto cenu urobiť. Peniaze chcela vyplatiť v hotovosti za prítomnosti právnika, avšak svedok ju požiadal o zaslanie finančných prostriedkov na účet, ktorý jej uviedol a poslal mailom. Svedkom bola ubezpečená, že ide o jeho spoločný účet s manželkou. Rekonštrukcia rodinného domu nebola vykonaná riadne, svedok jej uviedol, že finančné prostriedky, ktoré mu poskytla, boli minuté takmer v celom objeme, nakoľko z čiastky 20.000,- Eur ostalo už len 3.000,- Eur.

1.2 Na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie vyhodnocoval plnenie poskytnuté žalobkyňou na účet žalovanej a dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Konštatoval, že ak by išlo o plnenie bez právneho dôvodu, charakteristickým znakom pre takéto plnenie je skutočnosť, že niekomu bolo niečo plnené, pričom touto činnosťou došlo k nadobudnutiu majetkových hodnôt, ku ktorým by inak nedošlo. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že žalobkyňa vedela, že plní na účet manželky štatutárneho zástupcu spoločnosti PAKO-STAV, s.r.o.. Tieto skutočnosti boli pritom potvrdené pri jej vyjadrení k výpovedi svedka na pojednávaní. Svedčí o tom aj mailová korešpondencia doložená žalovanou a tiež výpis z účtu, kde si dala poznámku pre príjemcu M.. L. U.. Žalobkyňa vedela, že plní na účet manželky štatutárneho zástupcu spoločnosti PAKO-STAV, s.r.o., s ktorým bola na základe ústnej zmluvy o dielo v zmluvnom vzťahu. Nejde ani o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, nakoľko by medzi stranami sporu musela existovať zmluva alebo akýkoľvek vzťah, pri ktorom by došlo k ukončeniu tohto vzťahu. Medzi stranami sporu žiaden vzťah neexistoval. Nešlo ani o plnenie z neplatného právneho úkonu. Vo vzťahu k tvrdenému plneniu z nepoctivých zdrojov aplikačná prax sa zjednotila na tom, že za nepoctivý zdroj obohatenia sa považuje prospech získaný trestnou činnosťou, nedovoleným podnikaním, obchodovaním s odcudzeným tovarom, prípadne inými skutočnosťami, ktoré inak napĺňajú skutkovú podstatu trestného činu. Okresný súd nemal preukázané a zistené, že by išlo o plnenie z nepoctivých zdrojov. K poskytnutiu finančných prostriedkov na účet žalovanej došlo na základe vzájomnej dohody medzi žalobkyňou a manželom žalovanej, s ktorým mala žalobkyňa uzatvorenú zmluvu o dielo. Súd sa nezaoberal listinami predkladanými žalobkyňou a žalovanou, ktoré mali preukazovať vady diela, prípadne rozsah vykonaných prác, nakoľko predmetom konania bolo vydanie bezdôvodného obohatenia a nie zisťovanie rozsahu vykonaných prác. Súd prvej inštancie tiež nezistil, že by v danej veci išlo o plnenie v omyle alebo o chybné pokyny zo strany štatutárneho zástupcu spoločnosti PAKO-STAV, s.r.o., na ktorý účet sa má plniť. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že zo strany žalovanej k bezdôvodnému obohateniu nedošlo, nie je daná príčinná súvislosť medzi majetkovým prospechom jednej strany a majetkovou ujmou druhej strany sporu. Predpokladom vzniku právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia je neoprávnené získanie majetkových hodnôt jedným zo subjektov. Keďže žalobkyňa nepreukázala, že by sa žalovaná na jej úkor bezdôvodne obohatila, súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

1.3 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p“) a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa včas odvolanie, v ktorom navrhla, aby odvolací súd jej odvolaniu vyhovel a priznal jej náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozsudok súdu prvej inštancie považovala za vecne nesprávny, tvrdila, že okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázala na skutkový stav. Nestotožnila sa so záverom súdu prvej inštancie, nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej. Zdôraznila, že označený účet manželom žalovanej bol osobným účtom žalovanej a nie bankovým účtom spoločnosti, s ktorou zmluvu uzavrela žalobkyňa. Príkaz na úhradu bol zrealizovaný, finančné prostriedky boli pripísané na účet žalovanej. Táto skutočnosť sporná nebola. Sporné neboli ani tvrdenia o tom, že PAKO-STAV, s.r.o. sa zaviazal žalobkyni vykonať rekonštrukciu rodinného domu a že účet pre plnenie stavebných prác spoločnosťou PAKO-STAV, s.r.o., žalobkyni skutočne označil konateľ tejto spoločnosti. Spornou nebola ani suma 20.000,- Eur, ani skutočnosť, že medzi stranami sporu neexistoval žiadny zmluvný vzťah. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaná prijala plnenie, ktoré jej ako fyzickej osobe nepatrilo, a preto získala neoprávnenú majetkovú hodnotu, prijala majetkový prospech na úkor žalobkyne. Žalobkyňa zdôraznila, že žalovaná nepreukázala, že peniaze následne poukázala na účet spoločnosti PAKO-STAV, s.r.o.,

Týmto by dokázala, že sa bezdôvodne neobohatila. Podstatná vo veci je skutočnosť, že konaním - uhradením finančných prostriedkov vo výške 20.000,- Eur na účet žalovanej, došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovanej, žalobkyňa konala na pokyn konateľa spoločnosti, ktorý úmyselne označil účet, na ktorý požadoval uhradiť zálohovú platbu na stavebné práce a ktorý účet nebol účtom spoločnosti. Nie je dôležité ani to, či zo strany sporových strán išlo o zavinenie, prípadne, či v tejto veci došlo konaním napríklad konateľa spoločnosti k protiprávnemu konaniu. Dôležitá je jediná skutočnosť, že žalovaná sa na úkor žalobkyne obohatila. Tento fakt v konaní pred súdom prvej inštancie vyvrátený nebol. Súd prvej inštancie si tak zrejme osvojil názor, že nedošlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovanej, nakoľko žalobkyňa plnila dobrovoľne na účet žalovanej a ani nie bez právneho dôvodu, nakoľko adresátom mala byť spoločnosť PAKO-STAV, s.r.o.. Aj pri takomto výklade by žalovaná v konečnom dôsledku získala bezdôvodné obohatenie, nakoľko následne odpadol dôvod, pre ktorý žalobkyňa peniaze v sume 20.000,- Eur preukázala. Nielenže nebolo preukázané, že finančné prostriedky žalovaná následne poukázala spoločnosti PAKO-STAV, s.r.o., pre plnenie stavebných prác, táto spoločnosť si ani svoje povinnosti z ústne uzavretej zmluvy o dielo voči žalobkyni nesplnila, dojednané stavebné práce ani v časti zaplatenej zálohy 20.000,- Eur včas, riadne a kvalitne nedodala. Žalobkyňa bola v rámci svojho konania dobromyseľná, dôverovala konateľovi spoločnosti, ktorý ju ubezpečil, že peniaze budú uhradené pre potreby vykonania stavebných prác. Ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa plnila, nakoľko jej adresátom bola spoločnosť PAKO-STAV, s.r.o., a teda existoval právny dôvod plnenia žalobkyňou, žalobkyňa zdôraznila, že tento právny dôvod odpadol v dôsledku nesplnenia si povinnosti zo strany stavebnej firmy, ktorá dohodnuté stavebné práce nevykonala v dojednanom rozsahu, kvalite a ani v dohodnutom termíne. Predpokladom zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je zavinenie, ale reálny stav obohatenia.

2.1 Žalovanej boli nesporne finančné prostriedky v sume 20.000,- Eur pripísané na účet, bez akéhokoľvek protiplnenia z jej strany. Nemožno potom nevidieť získaný majetkový prospech na úkor žalobkyne. Uvedené plnenie žalobkyne nie je možné ani nijakým spôsobom započítať na plnenie spoločnosti PAKO-STAV, s.r.o., finančné prostriedky neboli následne poskytnuté na účet spoločnosti a spoločnosť PAKO-STAV, s.r.o. stavebné práce nedodala žalobkyni ani riadne, včas a ani v dohodnutej kvalite. Súd prvej inštancie pritom nepovažoval za potrebné vykonať dôkaz ani v tomto smere a posúdiť všetky okolnosti prípadu. Žalobkyňa vyjadrila názor, že konanie žalovanej je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko si ponechala peniaze, ktoré jej nepatrili, a preto jej nemôže byť poskytnutá súdna ochrana. Zdôraznila, že skutočnosť, či manžel žalovanej mal dispozičné právo k jej účtu, alebo či išlo o spoločný účet manželov, ešte nedokazuje, že peniaze použila spoločnosť PAKO-STAV, s.r.o. na zákazku žalobkyne. Pre správanie sporovej strany, ako aj samotného svedka, musel byť vyvolaný súdny spor, predloženie dokladu, že žalovaná peniaze poukázala spoločnosti PAKO-STAV, s.r.o., ktorá ich prijala, by postačoval na to, aby žalobkyňa ďalší postup, a to aj v konaní pred súdom, orientovala na spoločnosť, ktorá jej mala vykonať a za dohodnutých podmienok dodať rekonštrukčné práce na rodinnom dome.

2.2 Vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu žalobkyňa namietala obsah tvrdení svedka pána U.. Tento jej len označil číslo účtu, ktorý niesol názov mena jeho manželky. Toto rozhodnutie urobil výlučne sám, sám ho aj navrhol. Namietala nekvalitu vykonanej rekonštrukcie rodinného domu, dala si posúdiť vykonané práce a bolo jej potvrdené, že práce boli vykonané neodborne, nekvalitne a žalobkyni vznikla a stále vzniká ďalšia škoda spojená s odstraňovaním neodborne vykonaných prác, ako aj so skutočnosťou, že časť nekvalitne vykonaných prác vplyvom počasia začala chátrať. Písomnú reklamáciu vád diela žalobkyňa nemohla ešte realizovať, dodávateľ prác jej k dnešnému dňu nič nedodal, dielo neodovzdal ani v časti. Vyjadrila presvedčenie, že pán U. ju od samotného začiatku úmyselne klamal, nemal vypracovaný rozpočet. Nezodpovedal a ani nepreukázal ako sa k sume za dojednané stavebné práce vrátane materiálu dopracoval. Súd uveril svedkovi, ktorého výpoveď je účelová, že žalobkyňa navrhla uhradiť zálohovú platbu na účet jej manželky. Žalobkyňa žalovanú osobne vôbec nepozná, nemá vedomosť o tom, či má účet založený v banke, nebolo a ani nemohlo byť v záujme žalobkyne, aby uhrádzala platbu na iný účet ako dodávateľovi stavebných prác. Toto sú vykonštruované a ničím nepodložené tvrdenia pána U..

2.3 Neobstojí ani odporučenie súdu, že si má žalobkyňa uplatňovať svoj nárok voči spoločnosti PAKO- STAV, s.r.o. a nie voči žalovanej, nakoľko v konaní nebol predložený doklad, že žalovaná peniaze poukázala spoločnosti PAKO-STAV, s.r.o., že peniaze boli skutočne na tento účel použité. Podstatné je, že žalovaná prevzala sumu, ktorá jej nepatrila a oproti sume nič neplnila a je tak povinná bezdôvodné obohatenie vydať.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, by odvolací súd posúdil odvolanie ako nedôvodné, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

3.1 Mala za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žaloba je nedôvodná, nakoľko zo strany žalovanej nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Nie je daná príčinná súvislosť medzi majetkovým prospechom jednej strany a majetkovou ujmou strany druhej. V danej veci súd prvej inštancie nezistil a žalobkyňa nepreukázala, že sa žalovaná na jej úkor bezdôvodne obohatila. Z uvedeného dôvodu okresný súd rozhodol správne, keď žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Skutočnosti, ktorými žalobkyňa odôvodňuje podané odvolanie, sú zjavne účelové a nedôvodné, najmä pokiaľ sa žalobkyňa snaží upriamiť pozornosť na skutočnosť, že v danej veci ide o plnenie bez právneho dôvodu, vyvolané omylom v osobe veriteľa, alebo že v danom prípade odpadol právny dôvod poukázania peňazí zo strany žalobkyne. Je nesporné, že žalobkyňa poukázala sumu 20.000,- Eur na účet žalovanej na základe vzájomnej dohody s manželom žalovanej, adresátom plnenia nebola žalovaná, ale bol ním E. U. ako konateľ spoločnosti PAKO-STAV, s.r.o.. Žalobkyňa predmetnú sumu poukázala ako zálohu na účely dohodnutej realizácie rekonštrukčných stavebných prác, vedela, že účet, na ktorý poukazuje finančné prostriedky, je vedený na meno žalovanej. Stavebné práce boli vykonané, na vykonanie stavebných prác bola použitá zložená finančná záloha zo strany žalobkyne. Absolútne nepravdivé, zavádzajúce a účelové je aj tvrdenie žalobkyne, že konanie žalovanej je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko si ponechala peniaze, ktoré jej nepatrili. Právne irelevantné je aj tvrdenie, že žalovaná získala bezdôvodné obohatenie, nakoľko odpadol dôvod, pre ktorý žalobkyňa finančné prostriedky vo výške 20.000,-Eur poukázala. Je nedôvodné tvrdiť, že právny dôvod odpadol v dôsledku nesplnenia si povinnosti zo strany stavebnej firmy - zhotoviteľa, ktorá dojednané stavebné práce nevykonala v dohodnutom rozsahu, kvalite a ani tieto v dohodnutom termíne žalobkyni neodovzdala, práce nevyfakturovala a zálohovú platbu nezaúčtovala. Ak by aj stavebná firma dohodnuté práce nevykonala v dohodnutom rozsahu, kvalite a termíne, tieto skutočnosti nemožno posúdiť ako titul, pre ktorý odpadol právny dôvod poukázania finančných prostriedkov zo strany žalobkyne. Zdôraznila, že v prípade bezdôvodného obohatenia je osobou povinnou vydať majetkový prospech plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, výlučne osoba, ktorej plnenie bolo adresované. Žalovaná nebola adresátom plnenia, medzi stranami sporu nevznikol záväzkový vzťah, žalovanej nevznikol žiadny majetkový prospech na úkor žalobkyne, a preto žalovanej nevznikla povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 20.000,-Eur.

4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej opätovne žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, žalobe i odvolaniu v celom rozsahu vyhovel, prípadne napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V písomnom vyjadrení opätovne poukazovala na nekvalitne vykonané stavebné práce, podstatu bezdôvodného obohatenia, omyl v tom, že plní na účet spoločnosti PAKO-STAV, s.r.o.. Zdôraznila, že nemala záujem plniť na súkromný účet, domnievala sa, že účet označený menom M.. L. U. patrí spoločnosti. Polemizovala s tvrdeniami žalovanej, uvedenými v jej písomnom vyjadrení.

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C. s. p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobkyne, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.).

8. Odvolanie v danom prípade nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade so zákonom odôvodnený, je z neho zrejmé, akými úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní, je preskúmateľný a zrozumiteľný. Právne závery sú súladné s vykonaným dokazovaním, čo je zistiteľné z obsahu spisu. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom a argumentáciou súdu prvej inštancie. Pokiaľ súd prvej inštancie neposúdil vzťah medzi stranami sporu ako vzťah, zakladajúci na strane žalovanej bezdôvodné obohatenie, tomuto právnemu záveru nemožno nič vytknúť.

8.1 V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo medzi stranami sporu sporné, že žalobkyňa poukázala na účet žalovanej sumu 20.000,- Eur. Nebolo však sporné ani to, že žalobkyňa uzavrela so spoločnosťou PAKO-STAV s.r.o., dňa 10.07.2015 ústnu zmluvu o dielo, predmetom ktorej mali byť stavebné práce, rekonštrukcia rodinného domu č. 311, nachádzajúcom sa v k.ú. Z.. Nebolo sporné, že požiadavkou zhotoviteľa bolo poskytnutie finančnej zálohy vo výške 20.000,- Eur, pričom plnenie tejto sumy bolo vykonané na účet, ktorý označil žalobkyni konateľ predmetnej obchodnej spoločnosti, p. H.U., manžel žalovanej. Z tvrdení žalobkyne vyplýva, že nejaké stavebné (rekonštrukčné) práce boli vykonané, podľa jej názoru ale dielo nebolo vykonané riadne, včas, bolo vykonané nekvalitne a žalobkyni odovzdané ani riadne nebolo. Na tomto skutkovom základe súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol, nakoľko neboli naplnené predpoklady bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, k poskytnutiu finančných prostriedkov na účet žalovanej došlo na základe vzájomnej dohody medzi žalobkyňou a jej manželom, ktorý bol konateľom obchodnej spoločnosti, s ktorou mala žalobkyňa uzatvorenú zmluvu o dielo. Okresný súd mal zato, že nie je daná príčinná súvislosť medzi majetkovým prospechom jednej strany a majetkovou ujmou druhej strany sporu. Súd prvej inštancie pritom nezistil, a žalobkyňa nepreukázala, že by sa žalovaná na jej úkor obohatila.

8.2 Všeobecným zákonným predpokladom vzniku záväzku bezdôvodného obohatenia je skutočnosť, že sa niekto obohatil na úkor iného a obohatenie je bezdôvodné. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. V predmetnej veci žalobkyňa žiadala, aby súd žalovanej uložil povinnosť vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 20.000,- Eur aj s príslušenstvom, nakoľko navrhovateľka sa na jej úkor obohatila jedným zo spôsobov uvedeným v ustanovení § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Priamo v žalobe uviedla, že došlo k plneniu bez právneho dôvodu, alebo z dôvodu, ktorý odpadol, alebo došlo k majetkovému prospechu získanému z nepoctivých zdrojov. Je nutné poznamenať, že jednotlivé skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia sa navzájom vylučujú.

8.3 Majetkový prospech je získaný plnením bez právneho dôvodu vtedy, ak od začiatku plnenia medzi spornými stranami absentuje právna skutočnosť (právny dôvod), na základe ktorej sa plní. Plnenie bez právneho dôvodu nebolo preukázané. Naopak, vykonané dokazovanie preukázalo, že žalobkyňa plnila na účet, ktorý jej bol poskytnutý (uvedený) manželom žalovanej, ako konateľom spoločnosti, s ktorou bola žalobkyňa v zmluvnom vzťahu. Toto preukazuje samotné žalobné tvrdenie (žalobkyňa vystavila dňa 13.07.2015 platobný príkaz na úhradu sumy 20.000,- Eur bezhotovostným prevodom na účet, ktorý pre uvedené plnenie označil konateľ spoločnosti PAKO-STAV, s.r.o.), tvrdenie v písomnom vyjadrení zo dňa 05.05.2017 (predmetnú sumu poukázala ako zálohu na určený účet na pokyn XX.XX.XXXX. na účel dohodnutej realizácie konkrétnych rekonštrukčných stavebných prác...), mailovou korešpondenciou (pán U., hneď v pondelok ráno prevediem 20.000,- Eur na účet, keď už mám meno aj číslo účtu, tak sa mi nestane, že by som sa mohla pomýliť...) predžalobnou upomienkou z 01.10.2015 (žiadam... ... vrátenie zvyšku zálohy, ktorá Vám bola zaslaná bankovým prevodom vo výške 20.000,- Eur...), vyjadrenie svedka (dohodli sme sa, že tieto finančné prostriedky vyplatí na účet mojej manželky), vyjadrenie žalobkyne (ja som si vtedy odpísala údaje z kartičky, ktorú mi dal na zaplatenie alebo na zloženie preddavku v sume 20.000,- Eur). Z uvedených tvrdení a dôkazov nemožno vyvodiť inak, že právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou neexistoval. Ústnou zmluvou o dielo však bol založený právny vzťah medzi žalobkyňou a obchodnou spoločnosťou PAKO-STAV s.r.o., bola dohodnutá záloha na vykonanie rekonštrukčných prác na rodinnom dome vo výške 20.000,-Eur, spôsob úhrady (bezhotovostne). Plnenie zo strany žalobkyne malo svoj právny dôvod - kauzu. Cieľom právneho úkonu vykonaného žalobkyňou bola úhrada dohodnutej zálohy. V tomto smere nemožno konštatovať inak, len že bankový účet žalovanej bol platobným miestom právneho vzťahu založeného zmluvou o dielo, ktorej účastníkom žalovaná nebola. Aj keď žalovaná nebola v právnom vzťahu so žalobkyňou, žalobkyňa neplnila bez právneho dôvodu, dôvodom plnenia bola dohoda s konateľom spoločnosti PAKO-STAV, s.r.o. v dohodnutej výške a na

ním určené platobné miesto. Takto zistený skutkový stav vylučuje, aby na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne titulom plnenia bez právneho dôvodu.

8.4 Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala priznania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku plnenia z neplatného právneho úkonu, odvolací súd uvádza, že v takomto prípade by musela existovať právna skutočnosť (napr. zmluva), ktorá by mala vady a tak by právny úkon medzi oprávneným a povinným z bezdôvodného obohatenia bol postihnutý sankciou neplatnosti. Právny úkon by tak nemal za následok vznik práva a ani vznik povinnosti na poskytnuté plnenie. Následkom toho by ten, kto plnenie prijal, bol povinný poskytnuté plnenie vrátiť. Z vyššie uvedeného (bod 8.3 tohto rozsudku) však vyplýva, že medzi žalobkyňou a žalovanou však žiadny právny vzťah nevznikol, neexistoval tak právny úkon, ktorý by mohol byť neplatným. Plnenie žalobkyne však napriek absencii právneho úkonu medzi ňou a žalovanou nebolo plnením bez právneho dôvodu práve z dôvodu jej dohody s konateľom spoločnosti PAKO-STAV, s.r.o.. Právnym dôvodom plnenia bola úhrada žalobkyne v prospech zhotoviteľa podľa zmluvy o dielo. Ak by aj takýto právny dôvod odpadol (napr. odstúpením od zmluvy, jej zrušením), nárok by mohol smerovať len voči subjektu, v prospech ktorého bolo plnenie realizované. A takýmto subjektom žalovaná nebola, napriek tomu, že bolo plnené na jej účet z dôvodu, že jej bankový účet bol konateľom tretieho subjektu určený ako platobné miesto.

8.5 Ak žalobkyňa alternatívne v žalobe, v rámci konania pred súdom prvej inštancie a v podanom odvolaní tvrdila, že došlo k bezdôvodnému obohateniu formou majetkového prospechu získaného z nepoctivých zdrojov, za takýto je potrebné považovať taký prospech, ktorý bol získaný protiprávnym konaním postihnuteľným podľa platnej právnej úpravy, predovšetkým podľa právnej úpravy trestného práva. A takýto nepoctivý prospech v konaní preukázaný nebol.

8.6 Odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. K uvedenému dôvodu odvolací súd uvádza, že okresný súd v napadnutom rozsudku uviedol dôvod, pre ktorý sa listinami, preukazujúcimi vady diela a rozsah vykonaných prác nezaoberal a ktorý videl v tom, že predmetom konania bol uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a nie zisťovanie rozsahu (a kvality) vykonaných prác. Tomuto argumentu súdu prvej inštancie nemožno nič vytknúť. Žalobkyňa ako pán sporu sama volila nárok, ktorý v súdnom konaní uplatní. Pokiaľ uplatňovala nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a uplatňovala ho voči žalovanej, prípadné vady diela vykonaného tretím subjektom sú bez právneho významu k uplatnenému nároku. Neobstojí ani tvrdenie žalobkyne vo vzťahu k potrebe preukázania, či žalovaná poukázala finančné prostriedky na účet zhotoviteľa. Ak zhotoviteľ určil ako platobné miesto bankový účet žalovanej a žalobkyňa na tento účet plnila, dôkaz tohto plnenia je dôkazom, že sa finančné prostriedky dostali do dispozície zhotoviteľa bez toho, aby bolo potrebné preukazovať ďalší bezhotovostný prevod na účet zhotoviteľa, resp. inú formu platobného styku.

9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil, vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie.

10. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V predmetnom prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalovaná, preto jej odvolací súd podľa vyššie uvedených ustanovení C.s.p. priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).