Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9Cpr-5-2017.pdf
PDF · 146.37 KB
Case nature
Area
Subarea
9Cpr/5/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová v právnej veci žalobcu: F. P. PS, B. 4, XXX XX F., C.: XX XXX XXX, zastúpeného: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov proti žalovanému: L. T., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. B. XXXX/XX, XXX XX F., P. V. P. Š. XXXX/ XX, XXX XX V. - E., štátny občan SR, zastúpenému: JUDr. Vladimír Dodrv, advokát, Školská 10, 052 01 Spišská Nová Ves, o zaplatenie sumy 3.000,- eur s prísl., takto
rozhodol:
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.01.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.02.2017 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.000,- eur s prísl. a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami. Žalobca uzatvoril so žalovaným pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa 07.12.2015. Deň vzniku pracovného pomeru bol v pracovnej zmluve dohodnutý na deň 08.12.2015 a žalobca prijal žalovaného do pracovného pomeru na pozíciu vodiča nákladného motorového vozidla. Pracovný pomer so žalovaným bol ukončený dohodou ku dňu 03.06.2016. Žalovaný ako zamestnanec jazdil pri plnení pracovných úloh nákladným motorovým vozidlom zn. C. W. N., W.: F., ktorého prevádzkovateľom bol žalobca. Dňa 22.03.2016 v čase o 10:40:40 hod. žalovaný ako vodič a zamestnanec žalobcu jazdil na vymedzenom úseku cesty R01-020: Žarnovica 1 - Rudno nad Hronom nákladným motorovým vozidlom EČ: F. bez úhrady mýta, za čo bola rozkazom zo dňa 06.07.2016 č. OU-SP-OCDPK-2016/002585 žalobcovi ako prevádzkovateľovi vozidla uložená podľa ustanovenia § 29 ods. 3 zák. č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pokuta vo výške 1.500,- eur. Žalobca sa o spáchaní správneho deliktu dozvedel až dňa 11.07.2016 a to doručením citovaného rozkazu o uložení pokuty. Dňa 13.04.2016 v čase o 07:00:22 hod. žalovaný ako vodič a zamestnanec žalobcu jazdil na vymedzenom úseku cesty 018-004: Lipníky - západ - Nemcovce nákladným motorovým vozidlom EČ: F. bez úhrady mýta, za čo bola rozkazom zo dňa 12.08.2016 č. OU-SP-OCDPK-2016/002938 žalobcovi ako prevádzkovateľovi vozidla uložená podľa ustanovenia § 29 ods. 3 zák. č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov pokuta vo výške 1.500,- eur. Žalobca sa o spáchaní správneho deliktu dozvedel až dňa 15.08.2016 a to doručením citovaného rozkazu o uložení pokuty. Dňa 06.05.2016 v čase o 08:03:23 hod. žalovaný ako vodič a zamestnanec žalobcu jazdil na vymedzenom úseku cesty 018-004: Lipníky -západ - Nemcovce nákladným motorovým vozidlom EČ: F. bez úhrady mýta, za čo bola rozkazom zo dňa 12.08.2016 č. OU-SP-OCDPK-2016/002940 žalobcovi ako prevádzkovateľovi vozidla uložená podľa ustanovenia § 29 ods. 3 zák. č. 474/2013 Z. z. pokuta vo výške 1.500,- eur. Žalobca sa o spáchaní správneho deliktu dozvedel až dňa 15.08.2016 a to doručením citovaného rozkazu o uložení pokuty. Celková suma, ktorú mal žalobca uhradiť z titulu spáchania predmetných správnych deliktov predstavovala výšku 4.500,- eur. Z dôvodu, že žalobca uhradil v zmysle ustanovenia § 29 ods. 9 zák. č. 474/2013 Z.z. predmetné pokuty v lehote do 15 dní od doručenia rozkazov, výška pokuty za jeden správny delikt sa znížila na sumu 1.000,- eur. Žalobca teda uhradil pokuty v celkovej sume 3.000,- eur, ktorá predstavuje aj škodu spôsobenú žalovaným. Žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 16.08.2016 dohodu o uznaní záväzku a o jeho postupnom splácaní, v ktorom sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi svoj záväzok v celkovej výške 3.000,- eur vo forme piatich splátok po 500,- eur so splatnosťou poslednej splátky dňa 31.12.2016. Žalovaný nerešpektoval splátkový kalendár a v dohodnutej lehote neuhradil ani jednu splátku. Z tohto dôvodu žalobca prostredníctvom právneho zástupcu písomne vyzval žalovaného listom zo dňa 16.12.2016, aby v lehote 15 dní uhradil dlžnú sumu vo výške 3.000,- eur. Na predmetnú výzvu žalovaný písomne reagoval podaním doručeným dňa 17.01.2017, v ktorom oznamuje, že svoj dlh už neuznáva a odmieta uhradiť požadovanú sumu. Žalobca oboznámil žalovaného ešte v čase uzatvárania pracovnej zmluvy so všetkými povinnosťami, ktoré pre žalovaného vyplývajú z pracovného pomeru ako aj s pracovnými úlohami a povinnosťami priamo súvisiacimi s ich plnením. Prehlásenie o uvedenom oboznámení je súčasťou pracovnej zmluvy zo dňa 07.12.2015. Navyše o všetkých povinnostiach súvisiacich s úhradou mýta bol žalovaný poučený zamestnancom (bývalým vodičom), ktorý za účelom zaučenia žalovaného vykonal s ním viacero jázd. Povinnosť uhrádzať mýto za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií je jednou zo základných povinností vodičov nákladných motorových vozidiel, o ktorej bol žalovaný poučený a oboznámený bezpochyby ešte pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu so žalobcom, najneskôr v čase nadobudnutia vodičského oprávnenia pre vedenie nákladného vozidla ako to vyplýva z prílohy č. 1 oddielu 2 zák. č. 280/2006 Z. z. Úhrada mýta bola pre žalovaného povinnosťou, ktorú mal vykonávať nielen na príkaz zamestnávateľa, ale aj ako úkon, ktorý je nevyhnutný pre riadny výkon práce vodiča nákladného motorového vozidla a plnenie pracovných úloh vyplývajúcich z predmetnej práce. Žalobca využíval formu predplateného mýta, ktorá ho oprávňovala užívať vymedzené úseky ciest len v prípade, ak mýto bolo uhradené vopred, t. j. pred samotným užitím cestného úseku. Žalovaný pracoval pre žalobcu v čase od vzniku pracovného pomeru až do spáchania prvého priestupku už viac ako štyri mesiace a ako vyplýva z cestovných príkazov, v tomto období vykonal pre žalobcu jeho nákladným motorovým vozidlom vyše 30 jázd. Žalobca zabezpečil žalovanému na úhradu mýta finančné prostriedky vo forme platobnej karty, ktorú mal žalovaný k dispozícii počas celého trvania pracovného pomeru. Na základe uvedených skutočností je bezpochyby preukázané, že žalovaný bol oboznámený so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi z pracovnoprávneho vzťahu, ktoré sú spojené s plnením pracovných úloh vodiča nákladného motorového vozidla vrátane povinnosti úhrady mýta. O spôsobe úhrady mýta bol žalovaný poučený, bola mu odovzdaná platobná karta, ktorú dňa 09.12.2015 prevzal, teda žalovaný mal k dispozícii aj prostriedky na priebežné platenie mýta. Žalovaný bol zamestnávateľom viackrát ústne upozornený na neprípustnosť opakovaného páchania dopravných priestupkov a porušovania pracovnej disciplíny (nedodržiavanie povinných prestávok, používanie platobnej karty na súkromné účely, sťažnosti zo strany zákazníkov na nevhodné správanie), preto bol už začiatkom mesiaca marec 2016, teda ešte pred jeho jazdami bez úhrady mýta upozornený, že ak sa jeho disciplína nezlepší, môže byť s ním rozviazaný pracovný pomer. Žalobca poukázal na zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií - § 9 ods. 1, § 28 ods. 1 písm. a), § 29 ods. 3, § 29 ods. 9; na zákon č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce - čl. 5, § 81 písm. a), c), e), § 220 ods. 1,2, §179 ods. 1, § 186 ods. 3; a na § 4 ods. 2 zákona č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov vrátane prílohy č. 1 oddiely 1 až 3. Žalobca si okrem istiny vo výške 3.000,- eur uplatňuje taktiež úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne odo dňa 01.01.2017, t.j. dňa, ktorý nasleduje po dni splatnosti poslednej splátky dohodnutej medzi stranami sporu v uznaní záväzku a splátkovom kalendári zo dňa 16.08.2016.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.04.2017 a 09.05.2017 uviedol, že nárok uplatnený žalobcom v celom rozsahu neuznáva, nakoľko žalobca aplikoval na skutkový stav opísaný
v žalobe nesprávne právne normy a teda akékoľvek plnenie poskytnuté žalovaným na jeho základe by znamenalo bezdôvodné obohatenie sa žalobcu, nakoľko podľa § 2 ods. 3 zákona č. 474/2013 Z. z. prevádzkovateľom vozidla je na účely tohto zákona osoba, ktorá ako prevádzkovateľ vozidla uzavrela so správcom výberu mýta alebo poskytovateľom Európskej služby elektronického výberu mýta zmluvu o užívaní vymedzených úsekov ciest; ak táto zmluva nie je uzavretá, považuje sa za prevádzkovateľa vozidla osoba zapísaná v osvedčení o evidencii časť I a časť II ako držiteľ osvedčenia alebo takáto osoba zapísaná v osvedčení o evidencii vydanom v cudzine, ak ďalej nie je ustanovené inak. Žalovaný ďalej poukázal tiež na §7 ods. 1,2 citovaného zákona s tým, že by mal niesť zodpovednosť za mýtne prehrešky majiteľ nákladného auta, nie jeho vodič. Ďalej žalovaný poukázal na § 192 ods. 1, 2, 3 zákona č. 311/2001 Zákonníka práce, pričom z uvedeného je zrejmé, že ak aj dôjde k vzniku škody konaním na strane zamestnanca, nemôže byť zamestnanec za takúto škodu zodpovedný, ak dôvod jej vzniku spočíval na porušení právnych povinností na strane zamestnávateľa alebo tým, že tak zamestnanec konal na jeho pokyn pre takéto porušenie. Teda v zmysle Zákonníka práce bude za takúto škodu vždy zodpovedať zamestnávateľ a tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Žalovaný takisto poukázal na ustanovenie § 37 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a uviedol, že k podpísaniu a vyjadreniu súhlasu s uzatvorením Dohody o uznaní záväzku a splátkového kalendára bol žalovaný pod hrozbou donútený zo strany žalobcu, teda z pohľadu de lege lata bude takýto záväzok považovaný za absolútne neplatný, nemôže požívať právnu ochranu a plnenie na jeho základe sa bude považovať za bezdôvodné obohatenie. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol a uplatnil si náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že s týmto nesúhlasí. K vzniku bezdôvodného obohateniu na strane žalobcu v tomto prípade nemôže dôjsť za žiadnych okolností a to z dôvodu, že plnenie, ktoré požaduje žalobca od žalovaného, nepredstavuje majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu alebo z právneho dôvodu, ktorý odpadol alebo majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, ale ide o nárok, ktorý vyplýva zo zodpovednostného pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Pri vymedzení právneho stavu v žalobe žalobca uviedol príslušné právne normy, ktoré sa týkajú práv a povinností prevádzkovateľa vozidla a vodiča vozidla pri výbere mýta a užívaní vymedzených úsekov pozemných komunikácií, práv a povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca, ako aj zodpovednosťou za porušenie týchto povinností ustanovených zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce a zákonom č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií. Práve žalovaný naopak vo svojom vyjadrení odkazuje na irelevantné ustanovenia § 2 ods. 3, ô 7 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií, ktoré sa vôbec nezaoberajú zodpovednosťou za porušenie povinností spätých s platením a výberom mýta, ale týkajú sa iba všeobecných podmienok pre vznik právneho vzťahu medzi správcom výberu mýta a prevádzkovateľom vozidla, obsahom ktorého je právo prevádzkovateľa vozidla na základe zmluvy o užívaní vymedzených úsekov ciest užívať vymedzené úseky ciest s elektronickým výberom mýta. Z citovaných ustanovení nie je možné v žiadnom prípade vyvodiť zodpovednosť "majiteľa nákladného auta za mýtne prehrešky" ako to tvrdí žalovaný. Rovnako ustanovenie § 192 Zákonníka práce je pre predmetný spor neaplikovateľné, pretože sa zaoberá všeobecnou zodpovednosťou zamestnávateľa za škodu spôsobenú zamestnancovi. Žalobca ako zamestnávateľ sa nedopustil protiprávneho konania, čím by vznikla žalovanému ako zamestnancovi akákoľvek škoda. Ak to žalovaný tvrdí, zaťažuje ho dôkazné bremeno preukázať splnenie kumulatívnych predpokladov pre vznik jeho nároku a to protiprávne konanie na strane zamestnávateľa, vznik škody u zamestnanca a kauzálny nexus. Žalovaný zatiaľ nepredložil súdu žiaden dôkaz preukazujúci svoje tvrdenie. Zároveň nie je možné vyvodiť z citovaného ustanovenia nijakou metódou výkladu dôvod pre liberáciu zamestnanca za porušenie svojich pracovnoprávnych povinností. Tvrdenie vo vyjadrení žalovaného, že k podpísaniu Dohody o uznaní záväzku a splátkového kalendára bol pod hrozbou donútený zo strany žalobcu, považuje žalobca za klamlivé a účelové. Navyše žalobca so žalovaným ukončil pracovný pomer ku dňu 03.06.2016, t. j. ešte pred uzatvorením dohody o uznaní záväzku zo dňa 16.08.2016. Pri podpise dohody už nebol žalovaný so žalobcom v pracovnoprávnom alebo inom právnom vzťahu a nemal preto dôvod pociťovať akúkoľvek obavu alebo nátlak zo strany žalobcu. Vôľa žalovaného bola slobodná, vážna, bez omylu a prejavená určito a zrozumiteľne.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkov V. F., M. P., Ľ. P., M. U., prednesom právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného, oboznámením s listinnými dôkazmi založenými v spise.
6. Žalobca na pojednávaní uviedol, že žalovaný nastúpil u nich za šoféra. Pri nástupe obdržal hneď platobnú kartu, ktorú mal používať na úhradu pohonných hmôt, bežných opráv, keby musel niekde zastaviť po ceste v servise s nejakou poruchou, úhradu mýta a všetkých platieb, ktoré sú spojené s výkonom povolania vodiča. Oni sú firma, ktorá vyrába plastové obaly, nie sú prepravná spoločnosť, ale svoje výrobky týmto spôsobom rozvážajú po území Slovenska. Množili sa im telefonáty, že šofér sa správa arogantne vo firmách a firmy tým pádom s firmou žalobcu prerušia kontakt, jedná sa o veľké firmy, ako napr. Hammer v ČR. Konkrétne povedané napríklad zjazdil majiteľa firmy, že čaká za vykládkou pol hodiny a že má ešte ďalšie vykládky a že nebude tak dlho čakať. V podobnom duchu sa niesli aj telefonáty z ostatných firiem. Žalobca to neriešil, riešila to ich logistka, P.. E., t. č. na materskej. Žalovaného upozornili na jeho arogantné správanie a ten sa prišiel žalobcovi ospravedlniť. Žalovaný bol aj ďalej neustále upozorňovaný na nedodržiavanie času jazdy a prestávok medzi jazdami. Z toho im hrozili sankcie za ďalšie nedodržiavanie predpisov. Tieto veci má na starosti vo firme Ž.R. F. M. P., ktorý pravidelne sťahuje údaje z tachografových kariet vodičov. Na to je špeciálne zakúpený program a tieto údaje sa majú vo firme uskladňovať a vyhodnocovať. O neplatení mýta sa dozvedeli až po prepustení žalovaného, najprv prišla jedna pokuta, tak to brali tak, že stalo sa, ale potom prišli dve ďalšie po sebe. Takže videli, že bol to jednoznačný úmysel poškodiť firmu a spôsobiť im škodu, pretože žalovaného prepustili z pracovného pomeru. Za celý čas ako funguje dobíjanie mýta, tzv. mýtny systém, nemali ani raz žiadny problém tohto charakteru, aby vodič nedobil mýtne. Toto je základná náplň práce šoféra. Po týchto rozkazoch, ktoré im došli, manželka, ktorá má na starosti pracovnoprávne vzťahy, si ho zavolala do kancelárie, kde spoločne s ekonómkou firmy riešili ďalší postup splácania tejto pokuty. Žalovaný uviedol, že nemá problém so splácaním podľa splátkového kalendára, ktorý má, že mu to otec zaplatí, že v tom nevidí žiaden problém. Ešte manželka žalobcu sa ho pýtala, či bude schopný to splácať, keď sa ho pýtala na výšku splátok, žalovaný povedal, že áno, nemá problém to splácať. Tak uzavreli tú dohodu. K splácaniu žiadnych splátok nedošlo, preto sa obrátili na advokáta. Ak protistrana uvádza, že nemal peňažné prostriedky, opak je pravdou. Od začiatku mal k dispozícii platobnú kartu, ktorou si vedel zaplatiť aj cigarety, aj bagetu a jednoznačne s ňou mal zaplatiť aj mýto, keďže ju používal aj na svoju osobnú potrebu. On tvrdil, že mýto platil. Áno, zaplatil ho, ale neskoro, pričom každý vodič vie, že mýto musí zaplatiť podľa zákonnej úpravy včas, čiže do určitej časovej rezervy, a keď tento čas prekročí, tak sa to považuje za neuhradené, považuje sa to za cestu bez poplatku, za jazdu bez úhrady mýta. Tieto skutočnosti žalovaný musel ako vodič vedieť a bol o tom poučený aj zamestnancom žalobcu. Tie veci mal vedieť aj z výkonu povolania ako šofér. Je to rutinná práca šoféra. On sa tým aj chválil pred známymi, že teraz im ukáže, keď musel odísť zo zamestnania. Zamestnanec, ktorý mu poskytoval to poučenie, bol V. F., ktorý s tým autom predtým jazdil.
7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní namietal dostatok finančných prostriedkov na karte na úhradu mýta. Právny zástupca žalobcu poukázal na predložené výpisy z účtu, ktoré celkom jednoznačne svedčia o tom, že žalovaný mal v inkriminovanom čase od svojho zamestnávateľa k dispozícii dostatok finančných prostriedkov na bezproblémové si plnenie pracovných úloh.
8. Svedok V. F. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že je zamestnaný u žalobcu ako vodič, už asi 20 rokov. Bol v kontakte so žalovaným po pracovnej stránke. Keď nastúpil do práce, svedok mu odovzdával auto, aj ho zaúčal a zároveň preveroval, či je schopný vykonávať túto prácu. Nemuseli to robiť, lebo prišiel ako vodič, ktorý robil na MKD, kde musel spĺňať predpísané požiadavky a náležitosti, ale predsa si to ešte overovali. Javil sa normálne, aj prvé tri mesiace a potom zrazu bol arogantný na firme, sťažnosti na neho prichádzali z firiem, kde vozí žalobca svoje výrobky, teda ich produkt. Svedok o tom vie, lebo chodí aj on do týchto firiem, aj sa s nimi kontaktujú, keď dojednávajú určité veci, odbery a podobne. Žalovaný po tých upozorneniach, že sa nespráva tak ako by sa mal, tak sa v súvislosti s mýtnym stalo, čo sa stalo. Teda, zrazu z ničoho nič prišla pokuta za nezaplatené mýto, ktoré si vodič musí kontrolovať sám. Sú aj také firmy, ktoré chodia na minime, na tej mýtnej jednotke, že ich zamestnávateľ k tomu tlačí, ale u žalobcu je to bez obmedzenia, vodič má platobnú kartu, ktorou si uhrádza všetko, ako pohonné hmoty, tak aj mýtne, diaľnicu, aj opravy vozidla, keď sa prípadne po ceste niečo stane. Odkedy má svedok platobnú kartu od firmy, nestalo sa, že by ju prečerpal alebo že by na tejto karte nebol dostatok financií. Ďalšia vec je, že keď mu zasignalizuje mýtna jednotka, že má nedostatok financií, upozorňuje to asi pri sume 14,- eur, tak dá sa zavolať na firmu alebo komukoľvek a na základe ŠPZ sa dá dobiť mýtna jednotka, bez toho, aby bolo prítomné vozidlo. Okrem toho ešte svedok jazdí na dvoch kamiónoch, zaskakuje kolegov, keď treba a tam sa tiež nestalo, že by prečerpal finančné prostriedky alebo že by neboli finančné prostriedky na karte. O povinnostiach ohľadne platenia mýtneho žalovaný vedel, bol o tom poučený.
9. Svedok M. P. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že je F. žalobcu. Na starosti má vo firme sťahovanie kariet, každý vodič dostane svoju kartu vodiča, ktorú používa na jazdy a tú kartu dáva do tachografu v aute, na ktorom jazdí a tam mu zaznamenáva tachograf aj na kartu čas jazdy, odpočinku, dátumy, časy, proste všetko. Jeho povinnosťou je každý mesiac tú kartu stiahnuť a každé 3 mesiace aj tachograf stiahnuť. Stiahnutím myslí svedok stiahnutie údajov do počítača. A tieto dáta musí archivovať minimálne 4 roky, keby prišla nejaká kontrola, inšpekcia a podobne. V tom čase, keď vznikli tie priestupky, je teda z týchto záznamov jasné, že tento vodič jazdil. Prvé tri mesiace ako nastúpil, nemal žiadne problémy ani s platením mýta ani s priestupkami na karte. Tými priestupkami svedok myslí dodržiavanie doby jazdy a odpočinku, to sú veľmi závažné priestupky. Po troch mesiacoch sa začali ale ukazovať priestupky o nedodržiavaní doby jazdy a odpočinku. Napr. mal robiť odpočinok, ale nedodržal to a pokračoval v jazde. Je to veľmi závažný priestupok. Keby prišla inšpekcia a videla to, mohla by vyrubiť pokutu. Alebo jeho keby zastavili niekde počas tejto doby, tiež by z toho bol problém. Svedok ďalej uviedol, že tiež robí zúčtovania podľa týchto jázd a ekonómka ich potom vypláca, tie diéty. Žalovaný mal ich platobnú kartu tak ako každý šofér a s touto platobnou kartou platil všetky pokuty, ktoré dostal. Boli to pokuty za priestupky uložené políciou za nedodržanie pravidiel cestnej premávky, rýchlosti a podobne. Bol pokarhaný za to, že si z tejto ich platobnej karty zaplatil aj svoje osobné veci, konkrétne poistku na svoje osobné motorové vozidlo, čo im potom splácal z výplaty. Tiež si z toho kupoval stravu na čerpacích staniciach, na čo bol sústavne upozorňovaný, aby to nerobil. Stále tvrdil, že on nemá peniaze, tak si kupuje z karty žalobcu, ale oni mu diéty vyplácali stále načas, aj výplatu dostával načas. Boli naňho sťažnosti aj z firiem, kde robil rozvoz. Mali s ním sedenie, kde to prejednali a povedali mu, že keď to bude takto pokračovať, tak sa s ním rozlúčia. Po tomto sedení prestal žalovaný platiť mýtne a tie priestupky pokračovali ďalej. Priestupky v súvislosti s mýtnym spáchal až po tomto sedení. Potom ho prepustili, lebo to nemalo zmysel riskovať ďalšie pokuty. A ďalšie dve pokuty prišli potom, čo už u žalobcu nerobil. Išlo o pokuty v súvislosti s mýtnym. Pri podpisovaní dohody o splátkach svedok nebol prítomný. 10. Svedkyňa Ľ. P. pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že žalobca je jej U.. Je zamestnaná u žalobcu ako vedúca personálneho oddelenia. Svedkyňa bola pri prijímaní žalovaného do zamestnania, lebo pozná jeho mamu. Bol o všetkom poučený, ako zo strany vodičov, ako má cestovné príkazy robiť a všetko čo k tomu spadá. Vtedy, ako im prišlo, že spáchal tie priestupky ohľadne mýtneho, ona ho telefonicky zavolala, či by nemohol prísť do firmy, že prišla nejaká sťažnosť, že potrebuje to s ním prekonzultovať. Žalovaný prišiel do firmy, všetky papiere mu predložila. Prítomná bola pri tom ekonómka P.. U.. Všetko mu vysvetlila, všetky papiere mu predložila, všetko mu aj prefotila a dala domov, aby si ich preštudoval. Navrhla žalovanému splátkový kalendár, aby sa to nedostalo až k súdu. Počas jeho prítomnosti vypísali ten splátkový kalendár, dali mu splátku 100,- eur mesačne. Ešte sa ho pýtala doslovne, že „L., nebude to pre teba priveľa tých 100,- eur, neznížime tú splátku?“ On na to odpovedal, že nie, že to nie je preňho veľa. Keď nebude mať, otec mu požičia. Medzitým ešte volal svojmu otcovi počas ich prítomnosti v kancelárii, všetko mu vysvetlil. Potom dal telefón svedkyni a ona rozprávala s jeho otcom. Povedala mu, že všetky papiere mu dáva do rúk, prefotené, že o čo tu ide plus ten papier o splátkovom kalendári, že ako má platiť. Tým sa rozlúčili, že každý mesiac bude posielať peniaze na účet alebo donesie osobne. Potom prešiel mesiac, ako prvú splátku mal poslať alebo doniesť. Svedkyňa žalovanému po mesiaci a pol, ako meškal, volala. Žalovaný odpovedal, aby ho neotravovala, že on s tým nič nemá a už u nich nerobí. Potom mu volala ešte viackrát, ale telefón už ani nedvíhal. Po tom, čo bol svedkyni predložený na nahliadnutie listinný dôkaz z čl. 25 spisu - Uznanie záväzku a splátkový kalendár svedkyňa uviedla, že je to ten doklad, ktorý bol vtedy v kancelárii podpísaný. Potom mu teda navrhla to, čo už uviedla, že sa spýtala ohľadne tých 100,- eur, potom sa ho ešte pýtala aj ohľadne 50,- eur, že keď by chcel splátky aj len v tejto sume 50,- eur, tak môžu spísať nový splátkový kalendár, ale on na to už nereagoval. V odpovediach na ďalšie otázky uviedla, že pokiaľ ide o žalovaným deklarovaný nátlak pri podpise tejto dohody z jej strany, tak sedeli pri dlhom stole v kancelárii, kde sedela ona, ekonómka a žalovaný sedel pri stole oproti nim. Žiadny nátlak tam nebol na neho vyvinutý, prebehlo to tak, ako svedkyňa uviedla. Ani nevie, čím by naňho vyvíjala nátlak, ani nemala prečo naňho vyvíjať nátlak. Sedela na stoličke, ani sa nepohla. Ekonómka papier napísala, aj mu ho dali podpísať pred nimi. Nepamätá si presne, kedy to bolo. Všetky doklady dostal právny zástupca. Také veci si ani nemôže pamätať. Bolo to prvýkrát, čo podpisovali takúto dohodu. On súhlasil s tou dohodou. 3.6. mal ukončený pracovný pomer a prvá pokuta prišla 11.7.2016, druhá pokuta 15.8.2016, tretia pokuta 15.8.2016. Teda v čase podpísania dohody nebol žalovaný v pracovnom pomere. Tá dohoda so splátkovým kalendárom bola napísaná počas jeho prítomnosti. Mali teda všetky listiny pripravené dopredu, predtým ako žalovaný mal prísť. Ešte keď prišiel, tak niečo prefocovali kvôli tomu, aby si to mohol zobrať so sebou a tiež mu predložili túto dohodu.
11. Svedkyňa C.. M. U. pri výsluchu na pojednávanie uviedla, že nie je zamestnaná u žalobcu, je externý účtovník. Keď nastúpila ako externý účtovník u žalobcu, žalovaný tam už bol zamestnaný. Jej úlohou bol výpočet mzdy, preplácanie cestovných náhrad a podobne. Ona s ním do styku neprichádzala, nebolo to v jej náplni. Riešila vlastne až potom výpoveď žalovaného, teda jej vypracovanie a následne splátkový kalendár, ktorý mu bol navrhnutý, keď začali chodiť pokuty za nezaplatenie mýta. Taktiež bola prizvaná ako svedok, keď mu bol predložený splátkový kalendár Ľ. P.. Žalovaný si splátkový kalendár prešiel, súhlasil s ním a následne ho podpísal. Ešte sa ho pýtali, že je možné splátky znížiť, ak chce, ale on povedal, že je to v poriadku. Myslí, že tam boli 100-eurové splátky a on povedal, že to splácať zvládne. Ešte počas toho telefonoval svojmu otcovi, kde ho oboznámil so situáciou, že čo sa deje, rozprávala s jeho otcom aj Ľ. P.. Chcela ho vlastne zavolať, aby tiež prišiel a bol zúčastnený, že môže byť toho svedkom, ale on neprejavil záujem. Takže žalovaný podpísal a odišiel. Tam nebolo čo riešiť. Svedkyňa na záver dodala, že to bolo bez akéhokoľvek nátlaku. Ešte oni sa snažili vyjsť mu v ústrety s výškou splátok. Po tom, čo bol svedkyni predložený na nahliadnutie listinný dôkaz z čl. 25 spisu - Uznanie záväzku a splátkový kalendár svedkyňa potvrdila, že je to ten doklad, pri ktorého podpísaní bola prítomná. V odpovedi na otázku právneho zástupcu žalovaného svedkyňa ďalej uviedla, že žalovaný prišiel na firmu, Ľ. P. ho zavolala do kancelárie a hneď zavolala aj ju, aby tam bola prítomná ako svedok. Následne svedkyňa prišla so splátkovým kalendárom, ktorý už bol pripravený a ktorý on mal k nahliadnutiu. Ešte mu prefocovali tie pokuty, aby bol s tým oboznámený a mohol si to zobrať. Svedkyňa si ešte pamätá, že žalovaný prišiel asi po týždni do kancelárie, prišiel ju požiadať o pomoc s vypracovaním podkladov pre poisťovňu, aby to mohol riešiť ako poistné plnenie, ako škodovú udalosť. Myslí, že on mal uzavretú nejakú poistku v poisťovni. Keby mal odísť s nejakými vyhrážkami, tak podľa svedkyne by zasa za týždeň neprišiel s tým, aby mu pomáhali. Na otázku, či boli osamote bez jej prítomnosti p. P. a žalovaný nejaký čas, svedkyňa uviedla, že možno minútku, ona tam prišla hneď, tie kancelárie sú od seba pár metrov. Nevedela uviesť, či sa nachádza kopírka v kancelárii p. P., ale ona išla kopírovať doklady do svojej kancelárie. Svedkyňa zároveň dodala, že tie kancelárie sú všetky otvorené, takže keby sa niečo dialo, tak by bol o tom prehľad, bolo by to počuť. Doklady skopírovala rýchlo.
12. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že žalobca považuje žalobu v celom rozsahu za opodstatnenú, pričom uplatnený nárok celkom jednoznačne preukázal. Preukázanie predmetného nároku je podľa ich názoru zadefinované v dvoch rovinách. Prvou rovinou je tá skutočnosť, že žalovaný ako vodič kamiónovej dopravy, ktorý mal na takúto činnosť všetky oprávnenia, teda psychotesty, odborné skúšky, jazdy, preškoľovania, teda všetky predpoklady overované dokonca mimo zamestnávateľa a zároveň ho o povinnostiach vodiča kamiónovej dopravy viacnásobne poučil aj zamestnávateľ. Tieto skutočnosti žalovaný nerozporuje. Žalovaný nerozporuje, že mýtne prehrešky zavinil v inkriminovanom čase on. Žalovaný netvrdí, že mýto v inkriminovanom čase uhradil. Vo svojich podaniach tvrdil, že škodu má znášať zamestnávateľ, čo žalobca v ich vyjadrení celkom jednoznačne rozobral s tým, že zamestnávateľ túto škodu aj skutočne znášal, pokuty štátu aj zaplatil a v tomto pracovnoprávnom spore ide o regresný nárok zamestnávateľa voči zamestnancovi. Keďže boli vyvrátené všetky námietky žalovaného, na predchádzajúcom pojednávaní bola vznesená posledná námietka voči uplatnenému nároku a to, že zamestnávateľ nezabezpečil žalovanému dostatok finančných prostriedkov na úhradu mýta. Predloženými výpismi z kreditnej karty, ktorá bola žalovanému predložená, preukázal žalobca prebytok finančných prostriedkov na predmetnom úverovom účte. Rovnako je súčasťou súdneho spisu aj potvrdenie, že žalovaný predmetnú kreditnú kartu od zamestnávateľa skutočne obdržal. Teda bez akejkoľvek dohody o uznaní dlhu je v tomto konaní preukázané zavinené porušenie povinnosti zamestnanca, konkrétne úhrady mýta v predmetnom konaní. Bez akejkoľvek dohody o uznaní dlhu, ktorú žalovaný označuje ako za dohodu podpísanú pod nátlakom, je tento nárok v konaní jednoznačne preukázaný a žalovaný niektoré okolnosti nespochybňuje a všetky jeho ostatné námietky boli listinnými dôkazmi vyvrátené. Čo sa týka dohody o uznaní dlhu a splátkového kalendára, je na zamyslenie, že žalovaný už na druhom pojednávaní navrhuje vypočuť sám seba ako sporovú stranu. Keď sa ani na jedno z dvoch nariadených pojednávaní nedokázal dostaviť, čo len svedčí o jeho zodpovednosti nielen vo vzťahu k zamestnávateľovi, ale aj k tomuto súdnemu sporu. Mohol svoju skutkovú výpoveď bez akýchkoľvek problémov uviesť aj v písomnej podobe. Právny zástupca poukázal na skutočnosť, že žalovaný tvrdí, že túto dohodu podpísal pod nátlakom a absolútne nešpecifikoval, akým. Je veľmi málo pravdepodobné, aby dve ženy, svedkyňa Ľ. P. a svedkyňa C.. M. U., dokázali na žalovaného ako muža vyvinúť nátlak fyzický a pokiaľ sa jedná o nátlak psychický, bolo by na odpoveď žalovaného, o aký psychický nátlak by malo ísť, keďže v čase podpisu predmetnej dohody žalovaný u žalobcu nepracoval a teda žalobca nemal akýkoľvek nástroj k tomu, aby ho mohol k podpisu predmetnej dohody
nejakým psychickým nátlakom prinútiť. Všetky tvrdenia žalobca preukázal písomnými podaniami, listinnými dôkazmi, výpoveďou žalobcu a výpoveďou svedkov. Naopak, žalovaný v predmetnom konaní nevyprodukoval jeden jediný dôkaz, ktorý by dokázal spochybniť opodstatnenosť uplatneného nároku.
13. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči poukázal na rozpory vo výpovediach svedkov, ktorí opisujú právny dôvod žaloby, ktorá bola podaná na žalovaného. Rozlišujú sa či už v sume, ktorá mala byť dohodnutá, rozlišujú sa v okolnostiach, ako malo toto stretnutie prebiehať a z uvedeného dôvodu sa domnieva, že potenciálne bolo spísaných viac dohôd a sami svedkovia netušia, ktorá bola predložená na súd. Myslí si, že ak žalovaný postavil svoju obranu na tom, že podpísal dohodu o splátkovom kalendári na základe vyhrážok a donútenia, mal by mať právo predstúpiť pred tento súd a vyjadriť sa k okolnostiam, na ktorých svoju obranu postavil. Navrhol vzhľadom na tieto skutočnosti vypočuť žalovaného.
14. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový a právny stav.
15. Žalobca uzatvoril so žalovaným ako vodičom nákladného motorového vozidla pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa 07.12.2015. Deň vzniku pracovného pomeru bol v pracovnej zmluve dohodnutý na deň 08.12.2015. Pracovný pomer so žalovaným bol ukončený dohodou ku dňu 03.06.2016. Žalovaný ako zamestnanec žalobcu jazdil pri plnení pracovných úloh nákladným motorovým vozidlom zn. C. W. N., W.: F., ktorého prevádzkovateľom bol žalobca. Žalobca oboznámil žalovaného ešte v čase uzatvárania pracovnej zmluvy so všetkými povinnosťami, ktoré pre žalovaného vyplývajú z pracovného pomeru ako aj s pracovnými úlohami a povinnosťami priamo súvisiacimi s ich plnením. Prehlásenie o uvedenom oboznámení je súčasťou pracovnej zmluvy zo dňa 07.12.2015. Navyše o všetkých povinnostiach súvisiacich s úhradou mýta bol žalovaný poučený zamestnancom - vypočutým svedkom V. F.. Žalobca využíval formu predplateného mýta, ktorá ho oprávňovala užívať vymedzené úseky ciest len v prípade, ak mýto bolo uhradené vopred, t. j. pred samotným užitím cestného úseku. Žalovaný pracoval pre žalobcu v čase od vzniku pracovného pomeru až do spáchania prvého priestupku takmer tri mesiace a ako vyplýva z cestovných príkazov, v tomto období vykonal pre žalobcu jeho nákladným motorovým vozidlom vyše 30 jázd. Žalobca zabezpečil žalovanému na úhradu mýta finančné prostriedky vo forme platobnej karty, ktorú prevzal dňa 09.12.2015 a ktorú mal k dispozícii počas celého trvania pracovného pomeru. Predloženými výpismi z účtu žalobca preukázal, že žalovaný mal v inkriminovanom čase od svojho zamestnávateľa k dispozícii dostatok finančných prostriedkov. Ako vyplynulo z výpovedí svedkov, žalovaný bol zamestnávateľom ústne upozornený na porušovania pracovnej disciplíny -nedodržiavanie povinných prestávok, používanie platobnej karty na súkromné účely, sťažnosti zo strany zákazníkov na nevhodné správanie, preto bol už začiatkom mesiaca marec 2016, teda ešte pred jeho jazdami bez úhrady mýta upozornený, že ak sa jeho disciplína nezlepší, môže byť s ním rozviazaný pracovný pomer.
16. Dňa 22.03.2016 v čase o 10:40:40 hod. žalovaný ako vodič a zamestnanec žalobcu jazdil na vymedzenom úseku cesty R01-020: Žarnovica 1 - Rudno nad Hronom nákladným motorovým vozidlom EČ: F. bez úhrady mýta, za čo bola rozkazom zo dňa 06.07.2016 č. OU-SP-OCDPK-2016/002585 žalobcovi ako prevádzkovateľovi vozidla uložená podľa ustanovenia § 29 ods. 3 zák. č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pokuta vo výške 1.500,- eur. Žalobca sa o spáchaní správneho deliktu dozvedel až dňa 11.07.2016 a to doručením citovaného rozkazu o uložení pokuty.
17. Dňa 13.04.2016 v čase o 07:00:22 hod. žalovaný ako vodič a zamestnanec žalobcu jazdil na vymedzenom úseku cesty 018-004: Lipníky - západ - Nemcovce nákladným motorovým vozidlom EČ: F. bez úhrady mýta, za čo bola rozkazom zo dňa 12.08.2016 č. OU-SP-OCDPK-2016/002938 žalobcovi ako prevádzkovateľovi vozidla uložená podľa ustanovenia § 29 ods. 3 zák. č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pokuta vo výške 1.500,- eur. Žalobca sa o spáchaní správneho deliktu dozvedel až dňa 15.08.2016 a to doručením citovaného rozkazu o uložení pokuty.
18. Dňa 06.05.2016 v čase o 08:03:23 hod. žalovaný ako vodič a zamestnanec žalobcu jazdil na vymedzenom úseku cesty 018-004: Lipníky - západ - Nemcovce nákladným motorovým vozidlom EČ:
F. bez úhrady mýta, za čo bola rozkazom zo dňa 12.08.2016 č. OU-SP-OCDPK-2016/002940 žalobcovi ako prevádzkovateľovi vozidla uložená podľa ustanovenia § 29 ods. 3 zák. č. 474/2013 Z. z. pokuta vo výške 1.500,- eur. Žalobca sa o spáchaní správneho deliktu dozvedel až dňa 15.08.2016 a to doručením citovaného rozkazu o uložení pokuty.
19. Celková suma, ktorú mal žalobca uhradiť z titulu spáchania predmetných správnych deliktov predstavovala výšku 4.500,- eur (3 x 1.500,- eur). Nakoľko žalobca uhradil v zmysle ustanovenia § 29 ods. 9 zák. č. 474/2013 Z. z. predmetné pokuty v lehote do 15 dní od doručenia rozkazov, výška pokuty za jeden správny delikt sa znížila na sumu 1.000,- eur. Žalobca teda uhradil pokuty v celkovej sume 3.000,- eur.
20. Žalobca so žalovaným uzavreli dňa 02.06.2016 Dohodu o rozviazaní pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce s tým, že pracovný pomer sa končí dňa 03.06.2016.
21. Dňa 16.08.2016 uzavreli žalobca so žalovaným Dohodu o uznaní záväzku splátkový kalendár podľa § 521 Občianskeho zákonníka, v ktorej sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi svoj záväzok v celkovej výške 3.000,- eur vo forme piatich splátok, prvej vo výške 1.000,- eur a následne po 500,- eur so splatnosťou poslednej splátky dňa 31.12.2016. Žalovaný neuhradil ani jednu splátku.
22. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií povinnosť platby mýta má prevádzkovateľ vozidla a na mieste v čase výkonu kontroly úhrady mýta aj vodič vozidla. Vodič vozidla a prevádzkovateľ vozidla nesmie užívať vymedzené úseky ciest bez úhrady mýta.
23. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) citovaného zákona správneho deliktu na úseku výberu mýta sa dopustí prevádzkovateľ vozidla, ktorý užíva vymedzené úseky ciest vozidlom bez úhrady mýta.
24. Podľa § 29 ods. 3 citovaného zákona za správny delikt podľa § 28 ods. 1 písm. a) sa v rozkaznom konaní uloží pokuta vo výške 1.500,- eur.
25. Podľa § 29 ods. 9 citovaného zákona pokuta je splatná do 15 dní odo dňa, keď rozkaz o jej uložení nadobudol právoplatnosť. Ak do 15 dní od doručenia rozkazu uhradí prevádzkovateľ vozidla dve tretiny z uloženej výšky pokuty, pokuta sa považuje za uhradenú v plnej výške.
26. Podľa čl. 5 zákona č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov zamestnanci a zamestnávatelia sú povinní riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.
27. Podľa § 81 písm. a), c), e) Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.
28. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov kurzy základnej kvalifikácie tvorí výučba teórie a praktické jazdy; ich rozsah a obsah sú uvedené v prílohe č. 1 oddieloch 1 až 3.
29. Podľa § 220 ods. 1 Zákonníka práce plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty.
30. Podľa § 220 ods. 2 Zákonníka práce prvá veta v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení.
31. Podľa § 558 prvá veta Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa , že dlh v čase uznania trval.
32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis; vykonávacím predpisom je § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a podľa ktorého je výške úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Od 16.03.2016 bola základná úroková sadzba ECB 0,00 % ročne.
33. „Za plnenie pracovných úloh sa napríklad považujú aj činnosti, ktoré zamestnanec vykonáva za zamestnávateľa. Môže pritom ísť o činnosti, ktoré inak nespadajú pod druh práce, ktorý je zamestnanec povinný vykonávať podľa pracovnej zmluvy. Úkony vykonávané v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú také úkony, ktoré sú potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné. Medzi tento typ úkonov sa v praxi vo všeobecnosti zaraďujú všetky úkony za zamestnanca vykonávané pri obsluhe pracovných nástrojov a pracovných pomôcok, nastavenie pracovných prístrojov a pomôcok" (Tkáč, V., Matejka, O., Friedmannová, D., Masár, B., Zákonník práce - komentár, Bratislava, Wolters Kluwer s.r.o., 2014, s.796 - 797).
34. Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 20.09.2011 sp. zn. 21Cdo/2612/2010: "Pro závěr, zda odpovědnost za škodu má povahu pracovněprávního nebo občanskoprávního nároku, není samo o sobě významné, zda zaměstnanec porušil povinnosti, uložené mu zákoníkem práce nebo jinými právními předpisy. Porušení povinnosti (zaviněným jednáním) ze strany škůdce je předpokladem jak pro vznik odpovědnosti za škodu podle ustanovení § 420 odst.1 občanského zákoníku, tak i pro odpovědnost zaměstnance za škodu podle ustanovení § 172 zák. práce. Významným v tomto směru není, který právní předpis ukládá škůdci povinnost, jejímž porušením vznikla škoda, ale jen to, zda činnost, kterou byla zaměstnancem způsobena škoda jeho zaměstnavateli, postrádá či nepostrádá místní, časový a zejména věcný (vnitřní účelový) vztah k plnění pracovních úkolů škůdce. "
35. Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 11.02.2010 sp. zn. 21Cdo/2937/2008: "Pokiaľ zamestnávateľ zaplatil poškodenému škodu, ktorú spôsobil pri plnení pracovných úloh alebo v súvislosti s nimi jeho zamestnanec, vznikla mu tým skutočná škoda, ktorú musí zamestnanec nahradiť podľa ustanovenia § 179 ods. 1 zákona č. 65/1965 Sb., zákonníka práce". "Ak organizácia uhradila regresnú náhradu, ktorá jej bola uložená v dôsledku porušenia predpisov jej pracovníkom (porov. § 2 ods. 1 zákona č. 33/1965 Zb.), vznikne organizácii proti pracovníkovi nárok na náhradu škody podľa ustanovení Zákonníka práce." (R 25/1976)
36. Na základe horeuvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení bolo v konaní jednoznačne preukázané, že žalovaný pri plnení pracovných úloh vyplývajúcich pre neho z pracovnoprávneho vzťahu neuhradil riadne a včas mýto, čím došlo k spáchaniu správneho deliktu prevádzkovateľom vozidla, teda žalobcom. Povinnosť uhrádzať mýto za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií je jednou zo základných povinností vodičov nákladných motorových vozidiel, o ktorej žalovaný mať vedomosť ešte pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu so žalobcom, najneskôr v čase nadobudnutia vodičského oprávnenia pre vedenie nákladného vozidla ako to vyplýva z prílohy č. 1 oddielu 2 zák. č. 280/2006 Z. z. O tejto povinnosti bol tiež oboznámený a poučený v súvislosti s povinnosťami vyplývajúcimi z pracovnoprávneho vzťahu, ktoré sú spojené s plnením pracovných úloh vodiča nákladného motorového vozidla vrátane povinnosti úhrady mýta, bola mu odovzdaná platobná karta na ktorej mal dostatok prostriedkov na priebežné platenie mýta. Uvedených skutočnosti si bol žalovaný zjavne vedomý, preto predmetný záväzok písomne uznal a dohodol sa so žalobcom na splátkovom kalendári. Predmetná žaloba je pracovnoprávnou žalobou a regresným nárokom zamestnávateľa voči zamestnancovi. Opomenutie povinnosti uhradiť mýto predstavuje protiprávne konanie žalovaného, ktoré je v rozpore s právnou povinnosťou vyplývajúcou pre neho z pracovnoprávneho vzťahu. Uvedené opomenutie je zároveň v príčinnej súvislosti so škodou, ktorá vznikla žalobcovi. Žalovaný vedel, že takýmto svojím konaním môže zamestnávateľovi spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený. Námietky žalovaného k právnej kvalifikácii sú bezvýznamné, nakoľko sa v danom prípade
jedná o zodpovednostný právny vzťah vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu a nie zodpovednostný právny vzťah žalobcu za neplatenie mýta. K otázke bezdôvodného obohatenia súd poznamenáva, že k tomu, aby sa nejaké plnenie považovalo za bezdôvodné obohatenie musí k nemu najskôr reálne dôjsť. Ďalšiu námietku ohľadne uznania záväzku pod nátlakom, bližšie nešpecifikovaným, súd vyhodnotil ako nepreukázanú, motivovanú snahou vyhnúť sa plneniu. Žalovaný v postavení procesnej strany (nie svedka) sa mohol zúčastniť každého pojednávania na ktoré bol predvolávaný, predvolávaný bol aj jeho právny zástupca. Ani jedného pojednávania sa nezúčastnil, neoznámil súdu prípadný termín, kedy by sa mohol pojednávania zúčastniť, musí preto znášať následky s tým spojené (neúspech v konaní).
37. Vzhľadom na uvedené súd žalobe v celosti vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu tak, ako je špecifikovaná vo výroku I. rozsudku včítane úrokov z omeškania zo žalovanej istiny odo dňa 01.01.2017, t.j. dňa, ktorý nasleduje po dni splatnosti poslednej splátky dohodnutej medzi stranami sporu v uznaní záväzku a splátkovom kalendári zo dňa 16.08.2016 do zaplatenia.
38. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. Podľa citovaných zákonných ustanovení priznal súd náhradu trov konania úspešnému žalobcovi voči žalovanému v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).