Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/187/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu Slovak Telekom, a.s., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 28, IČO: 35 763 469, zastúpeného JUDr. Petrom Škerlíkom, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, J. Ťatliaka 8, proti žalovanému T. J., nar. XX.X.XXXX, bývajúci v J., D. X, o zaplatenie 837,38 €, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 17C/21/2016-95 zo dňa 2.3.2017 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom označeným v záhlaví uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 817,42 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 817,42 € od 26.111.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 95,24%.

2. Podanou žalobou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 837,38 € s úrokmi z omeškania ročne zo sumy 837,38 € za obdobie od 26.11.2015 do zaplatenia.

3. Vec právne posúdil podľa § 43 ods. 1 písm. a/, § 43 ods. 2 písm. a/, § 43 ods. 12, § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v platnom znení, § 544 ods. 1 a 2, § 588 Obč. zák. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení. Po vykonanom dokazovaní zistil, že strany uzatvorili zmluvu o poskytovaní verejných služieb Slovak Telekom, a.s. dňa 18.12.2012 podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, na základe ktorej spoločnosť poskytla žalovanému k SIM karte a k tel. č. 911437809 verejné služby prostredníctvom mobilnej siete podniku. V zmluve žalovaný vyhlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete podniku (ďalej len VP) a osobitnými podmienkami služieb a Cenníkom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a bude ich dodržiavať. Podľa dodatku Slovak Telekom, a.s. ako podnik a žalovaný ako účastník uzavreli dňa 18.11.2014 i dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorého došlo k zmene pôvodného programu služieb na neobmedzený internet, happy mobilný telefón, deezer premium plus, kontrola dát za limit 60 € a ku kúpe MT/dátového zariadenia Samsung Galaxy S5 Black za akciovú cenu 49 € pri dobe viazanosti 25 mesiacov s tým, že neakciová cena je 619 € a zmluvná pokuta základ - počiatočná suma, ktorá bude klesať vo výške 620 €. Poskytnutá zľava z kúpnej ceny ako aj zľava vo výške 2% z ceny mesačného paušálneho poplatku za príslušný program počas celej doby viazanosti bola z dôvodu dohodnutej doby viazanosti podľa dodatku zmluvy. Zároveň bol účastníkovi poskytnutý jednorazový kód, na základe ktorého si mohol zaktivovať niektorú zo služieb

so 100% zľavou z ceny jej mesačného poplatku na jeden rok a tiež jednorazový kód, na základe ktorého bola poskytnutá zľava vo výške 120 € s DPH pri kúpe MT, tabletu alebo playstation 4. Účastník sa zaviazal po dobu viazanosti zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom, využívať služby podniku a riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby. Z predložených faktúr súd zistil, že Slovak Telekom, a.s., žalovanému vyúčtoval faktúrou č. 7500117302 splatnou 26.1.2015 cenu poskytnutých služieb vo výške 56,08 €, v uvedenej sume na úhradu spoločnosť Slovak Telekom, a.s. zarátala aj sumu 4,99 € za upomienku oneskorenej platby; č. 7501084890 splatnou 25.2.2015 cenu poskytnutých služieb vo výške 82,22 € vrátane sumy 4,99 € za upomienku oneskorenej platby; č. 7502045521 splatnou 26.32015 cenu poskytnutých služieb vo výške 85,52 € vrátane sumy 4,99 € za upomienku oneskorenej platby; č. 7503018965 splatnou 27.4.2015 cenu poskytnutých služieb vo výške 61,81 € vrátane sumy 4,99 € za upomienku oneskorenej platby; č. 7504044823 splatnou 25.5.2015 cenu poskytnutých služieb vo výške 70,25 €; faktúrou č. 7509888451 splatnou 25.11.2015 zmluvnú pokutu vo výške 481,50 €, spolu 837,38 €. V danom prípade bola zmluvná pokuta vypočítaná nasledovne 620 € - (170 dní / 761 dní * 620 €) = 481,50 €. Na ňu žalobcovi vznikol nárok v zmysle bodu 3 dodatku, keďže žalovaný nezaplatil ceny za poskytnuté služby do 45 dní po ich splatnosti, v dôsledku čoho žalovaný listom zo 7.12.2015 odstúpil od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ako vyplýva z uvedeného listu.

4. Nakoľko žalovaný doposiaľ neuhradil vyššie uvedené ceny poskytnutých služieb a zmluvnú pokutu (vyúčtované faktúrami vyjmúc súm za upomienky) riadne a včas, v celkovej výške 817,42 €, zaviazal ho na ich zaplatenie súd. V dôsledku omeškania žalovaného s úhradou vznikol žalobcovi nárok aj na úroky z omeškania z neuhradených cien a zmluvnej pokuty odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej ktorej príslušnej vyššie uvedenej faktúry, kedy sadzba hlavné refinančné operácie (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky) bola vo výške 0,05 %. Výška úrokov z omeškania po navýšení o 5 percentuálnych bodov potom predstavuje 5,05 % ročne. Nakoľko však súd v zmysle § 216 nemôže prekročiť návrh a priznať viac, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne z celej dlžnej sumy 817,42 € od 26.11.2015 (dňa nasledujúceho ho splatnosti poslednej faktúry) do zaplatenia. Pokiaľ ide o upomienku oneskorenej platby, ktorú si žalobca zaúčtoval v 4 faktúrach, mal súd za to, že nejde o službu, preto nie je možné ju zahrnúť do faktúry. Žalobca nepreukázal, že mu v súvislosti s predmetnou upomienkou vznikli náklady vo výške 4,99 €, keď túto len doplnil do faktúry. Takto sa súdu javí cena za upomienku ako zmluvná pokuta. Tá však v uvedenej výške a pre také porušenie zmluvy nebola dojednaná v zmluve o poskytovaní verejných služieb ani jej dodatku. Preto súd vyššie uvedené sumy za upomienky s príslušenstvom žalobcovi nepriznal.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2, § 255 ods. 1 a 2 a priznal žalobcovi ako viac úspešnej strane sporu náhradu trov konania vo výške 95,24 %. Plný úspech žalobcu v konaní by predstavovala suma 837,38 € s prísl., skutočný úspech žalobcu v konaní predstavuje suma 817,42 € s prísl., teda percento úspechu žalobcu vo veci je 97,62 % a neúspechu 2,38 % (úspech žalovaného), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na náhradu svojich účelne vynaložených trov vo výške 95,24 % vychádzajúc z odčítania neúspechu žalobcu od jeho úspechu.

7. Proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania podal včas odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, a h/ a navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť. Mal za to, že rozsudok spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (súd nesprávne vyhodnotil zmluvný vzťah ako spotrebiteľských, nárok na celé peňažné plnenie, vrátane nároku na poplatky je daný a súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom - rozsudok je nedostatočne odôvodnený). Namietal, že je nepochybné, že medzi nim a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o poskytovaní verejných služieb, ktorá bola neskôr zmenená Dodatkom. Aj keď podľa formálnych znakov, s ohľadom na dikciu § 52 ods.1 O. z., sa môže javiť, že zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a práve tak - rýdzo formálne zmluvu posudzoval súd. Súd sa nezaoberal vôbec tým, či je opodstatnené poskytnúť mu takú istú ochranu ako spotrebiteľovi, ktorý si zmluvné záväzky plní alebo si ich splnil aspoň z väčšej časti. Mal za to, že aj v spotrebiteľskom práve je potrebné ctiť a riadiť sa princípom, že zásadná a prvoradá, aj pred akýmkoľvek súdom, musí byť ochrana tej osoby, ktorá učinila právny úkon s dôverou v určitý, druhou zmluvnou stranou prezentovaný prejav vôle (skutkový stav). Tomu, kto vyvolal určité konanie (záujem o uzatvorenie zmluvy prejavil žalovaný) nemožno priznávať ochranu na úkor toho, kto mu uveril. Uplatňovanie princípu dôvery v úkony iných osôb pri akomkoľvek sociálnom styku s nimi je základným predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Bol toho názoru, že žalovaného nie je dôvodné považovať za spotrebiteľa a vzťah založený zmluvou v znení s dodatkom ako spotrebiteľský

A pre prípad, že by takto formálne vyhodnotený aj bol, potom nie je možné tomuto vzťahu poskytnúť takú istú ochranu ako právnemu vzťahu uzatvorenému s poctivým spotrebiteľom, ktorý si riadne plní povinnosti. Namietal ďalej, že nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov existuje. Mal za to, že poplatok za upomienku je dohodnutý v cenníku, ktorý je súčasťou zmluvy. Oboznámenie sa s ním žalovaný potvrdil aj podpísaním dodatku. Mal za to, že upomienky sú zasielané zákazníkom v omeškaní ako súčasť samotnej faktúry, pričom je možné konštatovať, že už samotné spracovanie upomienky tak, aby bol súčasťou faktúry si vyžaduje viacero úkonov a činností personálneho i technického charakteru, s ktorými sú spojené ďalšie náklady žalobcu. Namietal ďalej, že súd mu odňal možnosť konať pred súdom tým, že ak súd hodlal použiť ustanovenia určené na ochranu spotrebiteľa, mal mu túto skutočnosť vopred oznámiť. Poukázal na znenie dôvodovej správy k novele bývalého OSP, ktorá vo vzťahu k novému § 153 ods.4 OSP uvádza: „Súd nemusí vyhlasovať uznesenie o začatí konania, ak mieni ex officio určiť v začatom konaní (súdnom spore zo spotrebiteľskej zmluvy), že určitá zmluvná podmienka je neprijateľná. Musí však umožniť účastníkom vyjadriť sa k možnému posúdeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, aby tak dosiahol svoje rozhodnutie predvídateľným (porovnaj tiež §100 ods.1 in fine); inak by v prípade určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky odňal dodávateľovi možnosť konať pred súdom...". Mal za to, že z uvedeného vyplýva jednoznačný zámer zákonodarcu vždy umožniť aj účastníkovi sporu, v ktorom má byť posudzovaná zmluvná podmienka (i keď jej znenie nie je uvedené vo výroku) z hľadiska neprijateľnosti/platnosti umožniť, aby sa k jej posudzovaniu súdom vyjadril. V opačnom prípade ide o odňatie možnosti konať pred súdom, čo zakladá možnosť podania odvolania z dôvodu zmätočnosti rozhodnutia. Táto vada je preto spôsobilým dôvodom na zrušenie rozhodnutia v zmysle § 389 ods.1 písm. b) CSP. Postupom súdu teda bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko úvahy a možné argumenty súdu zostali pred účastníkmi do vydania rozsudku skryté. Súdom posúdená zmluvná pokuta ako neprijateľná podmienka bola výslovne formulovaná až v odôvodnení rozsudku. Namietal ďalej, že odôvodnenie rozhodnutia je nedostatočné a nie je presvedčivé. Záverom poukázal na zásadu Pacta sunt servanda, ktorá tvorila základ už rímskeho práva a tvorí základ aj nášho právneho poriadku. Dokonca aj právo obyčajové, či prirodzené, ale aj cirkevné ctí túto starú zásadu od nepamäti, pretože ona je základnou podmienkou účinnosti systému. Je dôležitou podmienkou formovania poctivosti k životu, kultúry v komunite a spoluvytvára aj kultúru štátu. Dodržiavanie, či nedodržiavanie zmluvných záväzkov a následná ich vymožiteľnosť zásadným spôsobom určuje kvalitu života spoločnosti. Dôsledky uplatňovania opačnej zásady - Pacta sunt non servanda, nielen v konkrétnom prípade, ale celospoločenský, môžu priniesť od nekorektností v jednaní, cez nepoctivosť v každom ohľade a všeobecný úpadok morálky a javy s tým spojené. Nerešpektovanie tejto zásady považuje preto už v princípe aj za rozpor s dobrými mravmi.

8. Žalovaný zostal v odvolaní nečinný.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/ a h/ a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

10. Rozsudok je v napadnutom výroku v zamietavej časti a vo výroku o trovách konania vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19.4.2018 o 10.20 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 CSP.

12. Žalobca v odvolaní namietal odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/ d/, a h/ CSP, t.j. že neboli splnené procesné podmienky, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Odvolací dôvod odňatie možnosti konať pred súdom prvej inštancie bol od 1.7.2016 (od dátumu účinnosti Civilného sporového poriadku) nahradený odvolacím dôvodom, podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktorý je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodni záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.

14. Odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/ je daný vtedy, keď konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu.

15. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

16. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

17. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutej časti rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Učinené zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Napadnutému rozhodnutiu nemožno vytknúť ani nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193, § 194 a § 205 alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani iná vada v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) a b) CSP, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V zmysle uvedeného sú preto odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia a odňatia možnosti konať pred súdom neopodstatnené.

18. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody napadnutej časti rozsudku, a preto sa v súlade s § 387 ods. 2 obmedzuje na konštatovanie tejto správnosti a majúc za to, že súd prvej inštancie sa v dôvodoch rozsudku v podstate vyporiadal aj s odvolacími námietkami žalobcu, preto len na zdôraznenie správnosti rozsudku odvolací súd dodáva:

19. Žalobca v odvolaní namietal, že zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 18.12.2012 podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách nie je spotrebiteľskou zmluvou.

20. Podľa ust. § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V prejednávanom spore žalobca ako dodávateľ poskytol žalovanému ako spotrebiteľovi mobilné služby, preto je viac ako zrejmé, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú a všetky námietky žalobcu v tejto časti sú úplne nedôvodné.

21. V danom prípade je z odôvodnenia napadnutého zamietavého výroku rozsudku zrejmé, že dôvodom, prečo súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti je jeho právny názor, že čo sa týka poplatku za upomienku - nejde o službu, preto ju nie je možné zahrnúť do faktúry. Žalobca nepreukázal ani v odvolacom konaní, že mu v súvislosti s predmetnou upomienkou vznikli náklady vo výške 4,99 €, keď túto len doplnil do faktúry. Takto sa súdu javí cena za upomienku ako zmluvná pokuta. Tá však v uvedenej výške a pre také porušenie zmluvy nebola dojednaná v zmluve o poskytovaní verejných služieb ani jej dodatku. Odvolací súd sa plne stotožňuje s týmto názorom súdu prvej inštancie.

22. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, rozsudok v jeho napadnutom výroku v zamietavej časti ako vecne správny spolu s výrokom o trovách konania odvolací súd podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

23. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, avšak trovy odvolacieho konania mu v odvolacom konaní nevznikli, preto súd rozhodol, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho nepriznal (§ 255 ods. 1, § 396 ods. 1 .

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .