Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31P-154-2017.pdf
PDF · 76.55 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/154/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou v právnej veci navrhovateľa B. S., štátneho občana Slovenskej republiky, H., bytom D., Y. XXXX/X, právne zastúpeného Mgr. Sylviou Kohútovou, advokátkou so sídlom Trenčín, Palárikova 7 a manželky navrhovateľa Y. B., štátnej občianky Slovenskej republiky, B., trvale bytom D.Č., M. XXXX/XX, adresa na doručovanie E. X, XXXX V., O. o rozvod manželstva takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov B. S., rodeného S. a Y. B., rodenej B., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu mesta D. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX s a r o z v á d z a.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu žiadal o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom O. a Q. S. pochádzajúcich z manželstva. V návrhu uviedol, že manželstvo uzatvorili XX.XX.XXXX. U navrhovateľa ide o Q. manželstvo, u manželky navrhovateľa o M. manželstvo. Trvale bydlisko majú v Slovenskej republike, avšak obaja žijú a pracujú A. Š.. Manželstvo uzavreli asi po 1,5-ročnej známosti z lásky. K prvým vážnym nedorozumeniam došlo po narodení prvého dieťaťa - dcéry O., na ktorú sa manželka veľmi citovo upla a navrhovateľ mal pocit, že je odstavený na druhú koľaj. Manželka sa s dcérou odsťahovala zo spoločnej spálne, čo ovplyvnilo ich citový život. Nadobudol pocit, že ho manželka nemiluje. Boli však obdobia, keď sa obaja snažili zachrániť manželstvo, a v jednom z týchto období počali druhé dieťa, syna Q.. Navrhovateľ veril, že sa manželstvo znovu obnoví, čo sa nestalo. Problémy sa stupňovali, veľmi obmedzene medzi sebou komunikovali, dochádzalo k hádkam. V tom čase si uvedomili, že majú každý rozdielnu predstavu o svojom živote, že sa nevedia zhodnúť na základných veciach. Zašlo to až tak ďaleko, že v súčasnosti žijú už viac ako rok oddelene. Deti žijú s matkou a otec prispieva na ich výživu.
2. Manželka navrhovateľa sa k návrhu vyjadrila písomne (č.l. 7 spisu). Uviedla, že netrvá na osobnej prítomnosti na pojednávaní, žiada, aby súd vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti, s prihliadnutím na jej vyjadrenie.
3. Uznesením č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bolo tunajším súdom vyhlásené, že Okresný súdu Trenčín nemá právomoc konať v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom O. a Q. S. na čas po rozvode manželstva a konanie bolo v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom O. a Q. S. na čas po rozvode manželstva zastavené.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením listinných dôkazov a zistil, že títo uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Z tohto manželstva pochádzajú dve deti O. a Q. S..
5. Z výsluchu navrhovateľa mal súd za preukázané, že manželstvo uzatvorili asi po 1,5-ročnej známosti, usporiadané bolo asi do roku 2012. K prvým nezhodám došlo po narodení prvého dieťaťa - dcéry O.. V tom čase sa manželka odsťahovala zo spálne a žila s dcérou v detskej izbe. Situácia sa nezmenila ani po dvoch rokoch, čo ovplyvnilo citový život navrhovateľa k manželke, ktorá o neho vôbec neprejavovala záujem. XX.XX.XXXX sa z manželstva narodil syn Q.. Ani táto okolnosť nedokázala prispieť k vyriešeniu problémov v manželstve a k obnoveniu fungovania rodiny. Manželia s deťmi žili a žijú vo Š.. Navrhovateľ ďalej uviedol, že s manželkou hospodárili do roku 2016 a intímne spolu žili do roku XXXX. Spoločnú domácnosť viedli do roku 2016, potom si našiel každý samostatné bývanie. Poukázal na to, že ich manželstvo je rozvrátené a za príčinu tohto rozvratu považuje okolnosť, že manželka sa oňho prestala zaujímať ako o manžela.
6. Manželka navrhovateľka v písomnom vyjadrení uviedla, že s rozvodom súhlasí, ako aj s dôvodmi rozpadu manželstva, všetky skutočnosti, ktoré uvádza navrhovateľ sú pravdivé. Ich manželstvo je čisto formálne a nemá záujem na jeho ďalšom trvaní. Má vlastné predstavy o svojom budúcom živote a chce sa rozviesť.
7. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že podľa tvrdenia navrhovateľa bolo manželstvo usporiadané do roku 2012. Príčinu rozvratu manželstva videl navrhovateľ v tom, že po narodení dcéry O. manželka prestala o neho javiť záujem, čím došlo medzi nimi k citovému odcudzeniu. S príčinou rozvratu manželstva súhlasila aj manželka navrhovateľa vo svojom písomnom vyjadrení.
8. V danej veci mal súd na základe výsluchu navrhovateľa a písomného vyjadrenia manželky navrhovateľa za to, že trvalé a pevné spoločenstvo založené dobrovoľným rozhodnutím muža a ženy
- navzájom poznajúcich svoje charakterové vlastnosti, vzájomné návyky a predstavy o spolužití, bolo účastníkmi narušené.
9. Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 zákona o rodine.
10. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
11. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
12. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
13. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci, predovšetkým z výsluchu navrhovateľa a písomného vyjadrenia manželky navrhovateľa mal súd za preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky stanovené pre rozvod manželstva citovanými zákonnými ustanoveniami. Na kvalitu manželstva pôsobia predovšetkým sami jedinci, ktorí ho uzatvárali. V manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi nimi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo
si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Účastníci majú zjavne rozdielne povahy a tiež názory na manželský život - plnenie úloh manželstva, spoločné záujmy. Od roku 2016 títo už ani nežijú v spoločnej domácnosti. Intímne spolu nežijú od roku XXXX. Manželstvo účastníkov konania je teda iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, vzájomnej komunikácie a najmä porozumenia. Vzhľadom na postoje účastníkov konania nie je ani predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Keďže ani jeden z účastníkov nemá záujem na zotrvaní v manželskom zväzku a súd mal za preukázaný rozvrat manželstva, súd na základe týchto skutočností manželstvo účastníkov rozviedol.
14. Medzi správaním účastníkov v manželskom spolužití a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú súvislosť, a preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov, neplniace si svoje spoločenské poslanie, rozviedol.
15. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (v troch vyhotoveniach).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je.
Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).