Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21P/78/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: D. S., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov: matka K. X., narodená XX.XX.XXXX, bytom Y. XX/ X, K. T. a otec C. S., narodený XX.XX.XXXX, bytom T. XX/A, J. T., o návrhu otca na zníženie výživného a úpravu styku, takto

rozhodol:

I. Návrh otca na zníženie výživného sa z a m i e t a .

II. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou D. každý párny kalendárny týždeň v roku od piatku od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod., počas jarných prázdnin je otec oprávnený sa stretávať s maloletou každý kalendárny rok od pondelka od 10:00 hod. do stredy do 18:00 hod., počas vianočných sviatkov je otec oprávnený sa stretávať s maloletou každý kalendárny rok od 25.12. od 10:00 hod do 27.12. do 18:00 hod., počas letných prázdnin každý rok od 01.07. od 10:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod, od 01.08. od 10:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod. s tým, že matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase odovzdať otcovi v mieste bydliska matky a otec je povinný maloletú prevziať a po ukončení stretnutia matke odovzdať v určenom čase v mieste bydliska matky.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 27.10.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd znížil výživné na maloletú D. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 75 eur a upravil styk otca s maloletou počas víkendov, letných, vianočných, jarných, jesenných a veľkonočných prázdnin. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že maloletá bola zverená do starostlivosti matky a on dobrovoľne súhlasil s výživným vo výške 150 eur z dôvodu, že spolu žili a hospodárili v spoločnej domácnosti a starali sa o maloletú D.. Otec bol zamestnaný v C. P.. K rodičom prišiel bývať pred Vianocami 2015, dcéru naďalej navštevoval do marca 2016. Prišiel o prácu, je viac ako rok a pol nezamestnaný, ale jeho snaha platiť výživné je aspoň 50 eur mesačne. Maloletá začala navštevovať prvý ročník ZŠ. Otec jej nakúpil školské pomôcky ako aj školskú tašku a veci na oblečenie a obuv. Matka umožní otcovi vziať si maloletú len od rána do večera a to len víkendy. Keď sa na dcéru otec pýta počas týždňa, matka mu napíše vulgárne správy, aby na dcéru zabudol, že ju viac neuvidí. Otec si s maloletou vychádza veľmi dobre, je v jeho prítomnosti rada a šťastná a nie sú žiadne problémy.

2. Matke bol návrh s prílohami doručený dňa 13.11.2017, k tomuto sa písomne nevyjadrila.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, opatrovníka maloletej, oboznámením s obsahom listinných dôkazov a to odpoveďou na lustráciu v Registri obyvateľov SR zo dňa 03.11.2017, odpoveďou

na lustráciu v Sociálnej poisťovni zo dňa 03.11.2017, oznámením Sociálnej poisťovne zo dňa 17.11.2017, oznámením G.. zo dňa 13.11.2017, oznámením B.. zo dňa 15.12.2017, mzdovým listom otca u zamestnávateľa B.., potvrdením R. zo dňa 23.11.2017, oznámením D. zo dňa 09.11.2017, oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 22.11.2017, čestným vyhlásením otca zo dňa 17.11.2017, potvrdením Sociálnej poisťovne zo dňa 12.02.2018, zo dňa 16.03.2018, potvrdením o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti zo dňa 19.01.2018 a zo dňa 14.01.2018, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 28.02.2018, prvou stranou rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 37P/22/2007-40, obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 26P/27/2015 a obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 39Pc/10/2017 a a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Otec na pojednávaní pri výsluchu uviedol, že žiada, aby súd znížil výživné zo sumy 150 eur mesačne na sumu 75 eur mesačne z dôvodu, že mu to finančne nevychádza, je nezamestnaný a dvanásť mesiacov nemal žiadny príjem. Cez R. G. T. pracoval v V. jeden mesiac od novembra 2016 do decembra 2016, neprihlásili ho do sociálne poisťovne, neurobili za neho odvody, dostal výplatnú pásku, túto nevie nájsť. Zarobil l.500 Kč v čistom. Po ukončení zamestnania v spol. G., s.r.o. do O. nešiel. Od roku 2015 do novembra 2016 bol nezamestnaný a vybavil si prácu cez R. G. T., pracovný pomer ukončil u nich v skúšobnej dobe z dôvodu, že boli zlé ubytovacie podmienky aj prístup k zamestnancom. Od januára 2017 až doposiaľ nepracoval nikde. V septembri 2017 si vybavil živnosť, chcel ísť pracovať do J., bol tam chvíľu, ale nemá vybavené všetky papiere, preto to nechal tak a teraz si vybavuje prácu cez S., bude pracovať v L. na týždňovky od pondelka do piatku, cez víkendy bude na Slovensku. Nevie, akú bude dosahovať mzdu. Počas obdobia, kedy bol nezamestnaný, nebol evidovaný na ÚPSVaR, nepoberal dávky v hmotnej núdzi, nemal žiadny príjem. Býval u rodičov, títo ho živili. Otec vyštudoval D., opravár strojov a zariadení, neurobil záverečnú skúšku. Po ukončení školy pracoval ako kŕmič na družstve 5 a pol roka, v S. pracoval ako závozník a šofér, vo E. robil operátora výroby, v G. robil vodiča vysokozdvižných vozíkov, v S. robil skladníka, v C. K. robil operátora výroby. V L. by mal byť zamestnaný od januára 2018. Otec býva u svojich rodičov v rodinnom dome, ktorý vlastní jeho sestra. Otec žiadnu nehnuteľnosť nevlastní, ani osobné motorové vozidlo. Na bývanie prispel jednorazovo rodičom sumou 200 eur mesačne, teraz im na bývanie neprispieva žiadnou sumou. Mesačne platí zdravotné poistenie vo výške 62 eur, výživné na mal. D. 50 eur mesačne. Na staršiu dcéru L. už výživné neplatí, táto sa po skončení strednej školy zamestnala. Mal. E. chodí na strednú školu, má XX rokov, mal by jej na výživu prispievať sumou 100 eur mesačne. Otec je zdravý, zvýšené výdavky nemá. Trpel depresiami od rozvodu, trištvrte roka bol z toho dôvodu na PN v roku 2007, t.č. lieky neberie, jeho zdravotný stav je dobrý. S mal. D. sa stretáva počas víkendov v sobotu alebo v nedeľu bez prespatia. Keď matke zavolá, že sa chce s mal. stretnúť, tak mu to umožní. Mal. sa chce s ním stretávať. Od januára 2018 mal otec nastúpiť pracovať do L., v uvedenej firme však prepúšťali, preto stále čaká, či ho zamestnajú, pracovnú zmluvu doposiaľ neuzavrel. T.č. je stále nezamestnaný, na UPSVAR nie je evidovaný ako nezamestnaný z dôvodu, že aj tak by odtiaľ nič nepoberal. Dlhodobo evidovaný na UPSVAR ako nezamestnaný od roku 2016 nie je z dôvodu, že minulý rok chodil so sestrou po vyšetreniach v nemocnici, ošetrovateľský príspevok na sestru nepoberá. Odvody si platí sám, na toto mu prispieva sestra. V období od 29.9.2014 do 31.8.2015 pracoval u toho istého zamestnávateľa C., v priebehu augusta 2015 sa zmenila len jeho agentúra z B. S., s.r.M.. Otec bol na PN asi mesiac z dôvodu depresií, so zamestnávateľom ukončil pracovný pomer dohodou, dohodu inicioval zamestnávateľ bez uvedenia dôvodu. V práci nechcel zostať pracovať aj preto, že tam pracovala matka maloletej. Na ďalšom pojednávaní otec uviedol, že stretávanie s maloletou funguje, otec ju mal cez víkend od piatku do nedele, cez vianočné sviatky u neho bola týždeň. Bola spokojná, k matke sa nepýtala, aj noc zvládla bez problémov. Na predposledné pojednávanie sa otec nedostavil z dôvodu, že si zháňal prácu v zahraničí. Vybavuje si vodičské oprávnenie na vysokozdvižný vozík, ktoré mu bolo ukradnuté a malo by mu byť vystavené 20.04.2018. Toto oprávnenie VZV potrebuje k práci v zahraničí, ktorú má dohodnutú. Na budúci týždeň sa so zamestnávateľom dohodne, kedy a kde nastúpi do zamestnania. Zatiaľ nevie, akú bude mať mzdu. Toho času je otec stále nezamestnaný, nie je evidovaný na UPSVAR ako nezamestnaný. Žije u mamy, zatiaľ ho živí mama, keď si nájde robotu, peniaze jej vráti. Otec súhlasí s tým, aby súd upravil jeho stretávanie tak, ako to navrhla matka na pojednávaní.

5. Matka na pojednávaní pri výsluchu uviedla, že s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasí. Otec sa s maloletou stretáva podľa ich rodičovskej dohody, keď si otec požiada, vtedy mu matka maloletú dá, väčšinou je to počas víkendov. Maloletá sa s otcom stretávať chce. Maloletá ráno väčšinou spí do 9:00 hod, preto matka navrhuje, aby sa otec stretával s maloletou od 10:00 hod. Maloletá D. nastúpila od 1.9.2017 do l. ročníka ZŠ v K. T.. Na začiatku školského roka boli zvýšené výdavky v súvislosti s

nákupom školských potrieb. Je pravdou, že otec jej na začiatku školského roka zakúpil školskú tašku, peračník, dosky na zošity, výtvarnú, telesnú výchovu. Výdavky má maloletá bežné, stravuje sa doma, do družiny nechodí. Maloletá bude navštevovať pohybový krúžok od januára 2018, bude sa doplácať 30 eur mesačne. ZRPŠ na začiatku roka sa platilo 20 eur na pol roka, rodičovský fond 16 eur na pol roka. Mesačné výdavky v súvislosti so školou sú okolo 30 eur. Mal. je zdravá. Bývajú v podnájme v K. T. - matka, maloletá, manžel a mal. B.. Nájomné uhrádzajú vo výške 400 eur mesačne vrátane energií. T.č. je matka na materskej dovolenke, poberá materské vo výške 700 eur mesačne od augusta 2017, po pol roku bude poberať rodičovský príspevok 213 eur mesačne. Matka poberá prídavky na deti po 23,52 eur na každé. Iný príjem nemá, nehnuteľnosť nevlastní. Vlastní osobné motorové vozidlo zn. G.. Manžel je živnostník s priemerným mesačným príjmom do 1.000 eur, z ktorého príjmu musí zaplatiť dane a odvody. Iné pravidelné výdavky nemá. Matka má vyživovaciu povinnosť aj k mal. B., narodenej XX.X.XXXX. Matka je zdravá, zvýšené výdavky nemá. Otec na mal. D. prispieva nepravidelne, max. 50 eur mesačne. Otec sa s mal. stretáva počas víkendov bez prespatia na požiadanie otca, mal. sa s otcom stretávať chce. Doposiaľ ešte uňho neprespala. Na ďalšom pojednávaní matka zviedla, že súhlasí s tým, aby sa otec s mal. stretával každý párny kalendárny týždeň od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Otec sa s maloletou vie pripraviť do školy, majú to vyskúšané. Maloletá už u neho takto prespávala, vydržala u otca celý víkend bez problémov. Počas jarných prázdnin navrhuje upraviť stretávanie otca s mal. od pondelka od 10.00 hod. do stredy do 18.00 hod. každý rok, počas vianočných sviatkov každý rok od 25.12. do 27.12. Počas letných prázdnin mal. môže byť u otca od 1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do 18.00 hod., potom od 1.8. od 10.00 hod. do 15.8. do 18.00 hod. každý rok. Matka si myslí, že mal. u otca vydrží aj dva týždne, má vlastný telefón a matka s ňou bude stále v kontakte. V prípade, že by u otca nechcela ostať, tento ju dovezie. Maloletá bola u otca aj počas týchto vianočných sviatkov od 25.12. do 27.12., naposledy sa s mal. stretol 1.2.2018, bol s ňou jeden deň, následne mal odísť do zahraničia za prácou. Odvtedy sa s ňou nestretol, ale voláva jej. Sľúbil jej, že si pre ňu príde počas veľkonočných sviatkov. Mal. sa k otcovi teší, je s ním rada. T.č. matka ešte poberá materské dávky, v apríli jej bude vyplatená posledná dávka. Od mája bude poberať rodičovský príspevok. Chce si požiadať o podporu v nezamestnanosti. Nájomnú zmluvu nepredložila z dôvodu, že túto neuzavreli v písomnej, ale len v ústnej forme. Prenajímateľ je jej známy, nevystavuje im potvrdenia o prijatí nájomného.

6. Opatrovník maloletej na pojednávaní uviedol, že so znížením výživného na mal. D. nesúhlasí, nakoľko toto nie je v záujme maloletej. V časti návrhu otca na zníženie výživného tento navrhuje zamietnuť. S úpravou styku súhlasí tak, ako sa rodičia dohodli.

7. Z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov SR zo dňa 03.11.2017 vyplýva, že otec má tri deti, plnoletú L. S., nar. XX.XX.XXXX, maloletú E. S., nar. XX.XX.XXXX, maloletú D. S., nar. XX.XX.XXXX.

8. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni zo dňa 03.11.2017 vyplýva, že otec bol zamestnaný u zamestnávateľa B. od 29.09.2014 do 31.07.2015, u zamestnávateľa G. od 01.08.2015 do 31.08.2015, u zamestnávateľa D. na dohodu o vykonaní práce od 29.05.2017 do 06.06.2017.

9. Z oznámenia G.. zo dňa 13.11.2017 vyplýva, že otec bol zamestnaný v ich spoločnosti 29.09.2014 do 01.09.2015.

10. Z oznámenia B. zo dňa 15.12.2017 vyplýva, že matka aj otec boli v rámci delimitácie preradení k spoločnosti G. k dátumu 01.08.2015, z tohto dôvodu nie je možné doložiť ukončenie pracovného pomeru menovaných.

11. Zo mzdového listu otca u zamestnávateľa B. vyplýva, že čistý priemerný mesačný príjem otca za obdobie od 29.09.2014 do 31.07.2015 bol vo výške 549 eur, za celé odpracované mesiace bol vo výške 711 eur.

12. Z potvrdenia R. zo dňa 23.11.2017 vyplýva, že otec u tohto zamestnávateľa pracoval na hlavný pracovný pomer, jeho čistý príjme za november 2016 bol 14.945,-Kčs, za mesiac december 2016 vo výške 12.259,-Kčs.

13. Z oznámenia D. zo dňa 09.11.2017 vyplýva, že otec bol zamestnaný na dohodu o vykonaní práce v období od 29.05.2017 do 06.06.2017 a za mesiac jún 2017 mu bola vyplatená mzda vo výške 271,48 eur.

14. Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 17.11.2017 vyplýva, že otec v období od 01.01.2016 nebol poberateľom žiadnych dávok sociálneho poistenia.

15. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 22.11.2017 vyplýva, že otec nepoberá dávku v hmotnej núdzi ani inú sociálnu dávku, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, v minulosti bol v evidencii od 01.03.2014 do 06.05.2014. Matka poberá prídavky na maloleté deti D. a B. na každé vo výške 23,52 eur mesačne.

16. Z čestného vyhlásenia otca zo dňa 17.11.2017 vyplýva, že otec týmto čestne vyhlasuje, že za posledných 12 mesiacov nepracoval na žiadny pracovný pomer ani dohodu o vykonaní práce, len za obdobie od 08.11.2016 do 16.12.2016 a od 05.09.2017 do 16.12.2017. Nepoberal žiadne finančné prostriedky ani iné dávky v nezamestnanosti a nie je poberateľom žiadneho dôchodku. Nie je evidovaný na ÚP. Otec je samoplatiteľ Všeobecnej ZP. Matke prispieva sumou 200 eur na nájomné spojené s energiami.

17. Z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov SR zo dňa 03.11.2017 vyplýva, že matka má dve deti, maloletú D. S., nar. XX..XX.XXXX a maloletú B.T., nar. XX.XX.XXXX.

18. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni zo dňa 03.11.2017 vyplýva, že matka bola zamestnaná u zamestnávateľa LA. od 21.11.2014 do 31.07.2015, u zamestnávateľa G. od 01.08.2015 do 28.02.2017, u zamestnávateľa S.. od 01.03.2017 do 31.05.2017.

19. Z potvrdenie Sociálnej poisťovne zo dňa 12.02.2018 vyplýva, že matke za mesiac február 2017 jej bolo vyplatené ošetrovné vo výške 66,50 eur, za mesiace 05/2017 až 08/2017 bolo vyplatené nemocenské vo výške 1.428,50 eur, za mesiace 08/2017 až 12/2017 jej bolo vyplatené materské vo výške 3.193,60 eur.

20. Z potvrdenie Sociálnej poisťovne zo dňa 16.03.2018 vyplýva, že matke za mesiace január 2018 a január 2018 bolo vyplatené materské vo výške 1.336,30 eur.

21. Z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti zo dňa 19.01.2018 vyplýva, že čiastkový základ dane (za 01 - 05) je 1.778,21 eur. Z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti zo dňa 14.01.2018 vyplýva, že čiastkový základ dane (za 01 - 05) je 1.458,98 eur.

22. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 28.02.2018 vyplýva, že dňa 2.2.2018 vykonali šetrenie na adrese matky, Y. XX/X, K. T.. V domácnosti sa nachádzala matka maloletej, ktorá uviedla, že čo sa týka stretávania otca s maloletou, tak ona nemá žiadny problém mu maloletú dávať, vedia sa na stretávaní dohodnúť. Podľa jej vyjadrení súhlasí aj s tým, aby si otec brával maloletú aj na celý víkend, teda nemá problém s rozšírením stretávania. Tiež uviedla, že už aj teraz býva maloletá u otca od piatka do nedele. Maloletá sa na otca teší, chodí k nemu rada, je naňho zvyknutá. Ďalej uviedla, že otec maloletej si neplní vyživovaciu povinnosť tak, ako by mal. Platí asi každý druhý mesiac zhruba po 50 eur. Matka býva v prenajatom X izbovom dome spolu s manželom G.T. ich dcérou B. a maloletou D.. Dom majú s manželom v prenájme od pána V. Q.. Kuchyňa obsahuje všetko príslušenstvo, kúrenie je na tuhé palivo, teplá voda je zabezpečovaná plynovým bojlerom. Maloletá má svoju vlastnú izbu, ktorá je kompletne zariadená. V izbe má tiež veľa hračiek. V byte počas šetrenia bola hygiena na požadovanej úrovni, v priestoroch bolo upratané a čisto, zásoby potravín boli v dostatočnom množstve. Šetrením pomerov v domácnosti nezistili žiadne nedostatky, matka má pre maloletú vytvorené vhodné podmienky pre jej zdravý vývoj a vývin.

23. Z prvej strany rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 37P/22/2007-40 vyplýva, že súd zveril maloletú L. a maloletú E. do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletej L. sumu 2.000,-Sk mesačne a na maloletú E. vo výške 2.000,-Sk mesačne s účinnosťou od 11.05.2007.

24. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 26P/27/2015 vyplýva, že rozsudkom č.k. 26P/27/2015-22 zo dňa 14.10.2015 súd zveril maloletú D. do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej D. sumou 150 eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2015, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15 dňa v mesiace vopred k rukám matky. Súd vychádzal zo skutočností, že rodičia už pol roka nežili v spoločnej domácnosti, matka s maloletou bývala u svojich rodičov, pracovala ako

operátorka s čistým priemerným mesačným príjmom 528 eur. Matka iné vyživovacie povinnosti nemala. Otec naposledy pracoval u toho istého zamestnávateľa ako matka s čistým priemerným mesačným príjmom okolo 549 eur. Otec pracovný pomer ukončil ku dňu 1.9.2015 a mal by ísť pracovať do O.. Otec býval u svojich rodičov, mal vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom z rozvedeného manželstva a to na maloletú L. vo výške 120 eur mesačne a na maloletú E. vo výške 100 eur mesačne.

25. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 39Pc/10/2017 vyplýva, že rozsudkom č.k. 39Pc/10/2017-17 zo dňa 31.01.2018 súd schválil zmier navrhovateľa C. S. a oprávnenej L. S., ktorým sa ruší vyživovacia povinnosť navrhovateľa k oprávnenej na výživné určená rozsudkom Okresného súdu trnava č.k. 20P/239/2011-139 zo dňa 30.10.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/129/2013-155 zo dňa 19.03.2014 sa s účinnosťou od 01.09.2016 zrušuje, týmto sa ruší rozsudok Okresného súdu trnava č.k. 20P/239/2011-139 zo dňa 30.10.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/129/2013-155 zo dňa 19.03.2014 v časti určenia bežného výživného na medzičasom plnoletú L..

26. Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Podľa § 62 ods. 5 Zákon o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5).

27. Podľa § 75 ods. 1 Zákon o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

28. Podľa § 78 ods. 1 Zákon o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

29. Podľa § 78 ods. 3 Zákon o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

30. K zmene rozhodnutia o výživnom môže súd pristúpiť len vtedy, ak sa podstatne zmenia pomery na strane oprávnenej osoby alebo na strane povinných osôb. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovná okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia ako aj nového rozhodnutia a zisťuje, či sa podstatne zmenili, a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

31. Z vykonaného dokazovania vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný.

32. Naposledy bolo o výživnom na maloletú rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 26P/27/2015-22 zo dňa 14.10.2015, ktorým súd zveril maloletú D. do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej D. sumou 150 eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2015, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15 dňa v mesiace vopred k rukám matky.

33. Súd vychádzal zo skutočností, že maloletá mala štyri roky a navštevovala materskú škôlku. Toho času navštevuje maloletá 1. ročník ZŠ školy v K. T. a to od 01.09.2017. Výdavky má maloletá bežné. Výdavky v súvislosti so školou sú okolo 30 eur mesačne. Na začiatku školského roka matka zaplatila 20 eur na ZRPŠ na pol roka, do rodičovského fondu 16 eur na pol roka. Na začiatku školského roka mala zvýšené výdavky v súvislosti s nákupom školských potrieb, z ktorých jej otec zakúpil školskú tašku, peračník, dosky na zošity, výtvarnú, telesnú výchovu. Maloletá sa stravuje doma, do družiny nechodí. Od januára 2018 maloletá navštevuje pohybový krúžok, za ktorý sa dopláca 30 eur mesačne. Maloletá je zdravá. Z uvedeného vyplýva, že výdavky na maloletú sa zvýšili nielen v dôsledku nástupu na základnú školu, čo samé osebe je podstatnou zmenou pomerov na strane maloletého dieťaťa odôvodňujúcou zvýšenie výživného, ale aj v dôsledku uplynutia dlhšej doby dva a pol roka od času, kedy bolo naposledy rozhodnuté o výživnom, pričom v zmysle § 78 ods. 3 Zákon o rodine pri zmene pomerov súd vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Maloletá je staršia, vyspelejšia, je žiačkou prvého ročníka základnej školy a má iné potreby a výdavky ako maloleté dieťa navštevujúce materskú školu. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, na strane maloletej D. došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia o výživnom avšak jeho zvýšením, nie znížením. Matka takýto návrh ale nepodala a žiadala, aby otec platil na maloletú výživné stanovené ostatným rozhodnutím.

34. Matka v čase ostatného rozhodnutia už nežila s otcom v spoločnej domácnosti, ale spolu s maloletou bývala u svojich rodičov a pracovala ako operátorka výroby s čistým priemerným mesačným príjmom 528 eur. Matka iné vyživovacie povinnosti nemala. Toho času je matka na materskej dovolenke s maloletou B., býva spolu s manželom v podnájme v K. T., za ktorý uhrádzajú nájomné vo výške 400 eur mesačne vrátane energii. Matka poberá materské priemerne vo výške 647 eur, od apríla 2018 poberá rodičovský príspevok vo výške 214 eur mesačne. Matka poberá prídavky na dve deti po 23,52 eur mesačne. Matka nevlastní žiadne nehnuteľnosti, vlastní osobné motorové vozidla. Matka je vydatá, manžel je živnostník s priemerným mesačným príjmom do 1.000 eur, z ktorého príjmu platí ešte dane a odvody. Matke pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej B. narodenej XX.XX.XXXX. Matke sa teda od posledného rozhodnutia zvýšili výdavky v súvislosti s bývaním, od apríla 2018 sa jej znížil príjem a od 14.09.2017 jej pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej B., ktoré skutočnosti súd hodnotí ako zmenu pomerov na strane matky maloletej avšak odôvodňujúcu zvýšenie výživného, nie jeho zníženie.

35. Otec v čase ostatného rozhodnutia (dňa 14.10.2015) bol nezamestnaný, nebol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a nepoberal žiadne štátne sociálne dávky. Od 29.09.2014 bol otec zamestnaný u zamestnávateľa B. s čistým priemerným mesačným príjmom vo výške 549 eur, za celé odpracované mesiace bol jeho čistý príjem 711 eur mesačne, v rámci delimitácie bol k dátumu 01.08.2015 preradený k spoločnosti G. a ku dňu 31.08.2015 otec ukončil tento pracovný pomer dohodou z dôvodu, že mal ísť pracovať do O.. Do O. však pracovať nešiel. Otec v čase ostatného rozhodnutia býval u svojich rodičov a mal vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom a to k maloletej L. vo výške 120 eur mesačne, k maloletej E. vo výške 100 eur mesačne a k maloletej D.. Toho času je otec stále nezamestnaný, nie je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, nepoberá žiadne štátne sociálne dávky a nemá žiadny príjem. Býva u svojej matky, ktorá ho živí, platí mu odvody do poisťovní. V prípade, ak má otec peniaze, prispieva jej na bývanie sumou 200 eur mesačne. Otec nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ani osobné motorové vozidlo. Otcov zdravotný stav je dobrý. Z výsluchu otca vyplynulo, že otec má prax ako kŕmič na družstve, závozník a šofér v S., vo E. robil operátora výroby, v G. robil vodiča vysokozdvižných vozíkov, v S. robil skladníka, v C. K. robil operátora výroby. Otcovi odbudla vyživovacia povinnosť k plnoletej L. a to s účinnosťou od 01.09.2016, od ktorého dátumu tunajší súd rozsudkom č.k. 39Pc/10/2017-17 zo dňa 31.01.2018 zrušil vyživovacia povinnosť otca k plnoletej L.. Otec má teda už len dve vyživovacie povinnosti a to k maloletej E. a maloletej D.. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že na strane otca nedošlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zníženie výživného, nakoľko otec rovnako ako v čase ostatného rozhodnutia je nezamestnaný a nemá žiadny príjem, živí ho matka a od 01.09.2016 otcovi odbudla vyživovacia povinnosť k plnoletej L..

36. Vzhľadom na to, že otec sa zamestnania u zamestnávateľa G. ku ktorému bola preradený v rámci delimitácie od zamestnávateľa B. u ktorého dosahoval čistý príjem vo výške 711 eur mesačne, vzdal bez dôležitého dôvodu, keď pracovný pomer ukončil dohodou z dôvodu, že chcel ísť pracovať do O. bez toho, aby mal túto prácu vopred zabezpečenú, dospel súd k záveru, že otec sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, z ktorého bol schopný platiť stanovené výživné, ktoré konanie je nezodpovedné a nemôže ísť na úkor maloletých detí, ktoré sú výživu na svojich rodičov plne odkázané. Otcov zdravotný stav je dobrý, je v produktívnom veku, žije na západnom Slovensku, má dlhoročnú prax

ako šofér a závozník, skladník, operátor výroby, vodič E., ktoré skutočnosti umožňujú bezproblémové uplatnenie na trhu práce, preto podľa názoru súdu je v schopnostiach otca dosahovať príjem minimálne taký, ako u tohto posledného zamestnávateľa.

37. Súd poznamenáva, že vzhľadom na vek maloletej si matka plní svoju vyživovaciu povinnosť k nej ešte aj výkonom osobnej starostlivosti, nielen finančne. Povinnosťou oboch rodičov, teda nielen matky, je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletej a vynaložiť všetko úsilie, aby dosahovali príjmy, z ktorých jeho výživu zabezpečia, pričom otec musí pristupovať k práci zodpovedne, a ak tak nerobí, nie je to možné ospravedlniť znížením vyživovacej povinnosti.

38. K otcom uvádzaným dôvodom na zníženie výživného súd ešte uvádza, že pri rozhodovaní o znížení, resp. zvýšení výživného súd porovnáva okolnosti dôležité pre určenie výživného v dobe skoršieho rozhodnutia, ako aj nového rozhodnutia a v novom konaní nie je možné prehodnocovať postup súdu vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 26P/27/2015, ale je len možné dôsledne skúmať zmenu pomerov odôvodňujúcu požiadavku otca na zníženie výživného.

39. Súd po porovnaní okolností dôležitých pre určenie výživného, tak v dobe skoršieho rozhodnutia, ako aj nového rozhodnutia dospel k záveru, že zníženie výživného nie je opodstatnené, nakoľko od posledného určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej nedošlo k tak závažnej zmene pomerov, ktorá by bola predpokladom zmeny predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom jeho znížením. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a návrh otca na zníženie výživného zamietol ako nedôvodný.

40. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

41. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

42. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

43. Otec sa svojím návrhom zároveň domáhal úpravy styku otca s maloletou D..

44. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že návrh otca na úpravu styku s maloletou bol podaný dôvodne, keďže rodičia maloletej nežujú v spoločnej domácnosti a na úprave styku otca s maloletou sa nevedeli dohodnúť, pričom až na poslednom pojednávaní otec súhlasil s úpravou styku navrhnutou matkou na predchádzajúcom pojednávaní.

45. Matka na pojednávaní navrhla, aby sa otec s maloletou stretával každý párny kalendárny týždeň v roku od piatku od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod., počas jarných prázdnin každý kalendárny rok od pondelka od 10:00 hod. do stredy do 18:00 hod., počas vianočných sviatkov každý kalendárny rok od 25.12. od 10:00 hod do 27.12. do 18:00 hod., počas letných prázdnin každý rok od 01.07. od 10:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod, od 01.08. od 10:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod., nakoľko počas konania sa maloletá s otcom začala stretávať od piatku do nedele nepretržite, s prespávaním u otca neboli žiadne problémy, maloletá sa k otcovi tešila a tento sa s ňou pripravoval aj na vyučovanie. Podľa názoru súdu takto navrhnutá úprava styku otca s maloletou je v záujme maloletej, nakoľko rešpektuje právo maloletej na zachovanie jej vzťahu k obidvom rodičom, na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi nielen počas bežného roka, ale aj počas sviatkov a prázdnin. Maloletá si tak udrží citové väzby k otcovi a jej

stretávanie s otcom bude aj v záujme jej zdravého vývinu, nakoľko dieťa potrebuje vplyv a výchovu aj zo strany otca. Preto súd upravil styk otca s maloletou tak, ako to navrhla matka, s ktorým návrhom otec aj procesný opatrovník súhlasili. Matka je zároveň povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase odovzdať otcovi v mieste bydliska matky a otec je povinný maloletú prevziať a po ukončení stretnutia matke odovzdať v určenom čase v mieste bydliska matky.

46. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

47. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko zákon iné rozhodnutie o náhrade trov konania neustanovoval, keď v konaniach podľa Civilného mimosorového poriadku je náhrada trov konania v zásade vylúčená a neuplatňuje sa princíp úspechu ani zavinenia, pričom súd možnosť priznať náhradu trov konania v zmysle § 53 a nasl. nezistil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.