Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/324/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: ALTERNATÍVA s. r. o., so sídlom Komárno, Kossúthovo nám. 12, IČO: 36 521 876, zastúpený Mgr. Cyntia Takács Szalai, advokátka, so sídlom Komárno, Nám. M. R. Štefánika 6, proti žalovanej: X.. O. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom S.-K. W., K. Z. XXX/X, o zaplatenie 2.320,79 eura istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 12. apríla 2017 č. k. 10C/642/2015-58 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet bytového domu súp. č. XXXX v S. sumu 2.320,79 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo súm: 172,65 eura od 01. 12. 2014 do zaplatenia, 172,65 eura od 01. 01. 2015 do zaplatenia, 172,65 eura od 01. 02. 2015 do zaplatenia, 172,65 eura od 01. 03. 2015 do zaplatenia, 172,65 eura od 01. 04. 2015 do zaplatenia, 172,65 eura od 01. 05. 2015 do zaplatenia, 172,65 eura od 01. 06. 2015 do zaplatenia, 172,65 eura od 01. 07. 2015 do zaplatenia, 421,64 eura od 01. 07. 2015 do zaplatenia, 172,65 eura od 01. 08. 2015 do zaplatenia, 172,65 eura od 01. 09. 2015 do zaplatenia, 172,65 eura od 01. 10. 2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § čl. III. ods. 2 písm. a), b), c), čl. 2 ods. 3 písm. e) poslednej vety Zmluvy o výkone správy na zabezpečenie prevádzky, údržby, opráv a správy domu, § 8 ods. 3, § 10 ods. 1 a 6, § 25 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (do 31. 01. 2010), § 139 ods. 1, § 511 ods. 1, 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalovaná a jej nebohý manžel H.. X. I. sú vedení katastrálnym odborom Okresného úradu Komárno na LV č. XXXX pre k. ú. S. ako vlastníci bytu č. XX na prízemí, vo vchode č. XX obytného domu súp. č. XXXX nachádzajúcom parcele č. 2727. Vlastnia ho v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, taktiež priestory na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku v podiele 6580/316000. Na základe Zmluvy o výkone správy zo dňa 01. 12. 2007 uzavretej podľa § 8 a nasl. zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov správu obytného domu súp. č. XXXX v S. na D. Y. vykonáva žalobca. K tejto zmluve pristúpila aj žalovaná a jej nebohý manžel dňa 01. 01. 2008. Podľa článku III. ods. 2 zmluvy o výkone správy na zabezpečenie prevádzky, údržby, opráv a správy domu je vlastník povinný najmä poukazovať na účet domu preddavky mesačne vopred do FPÚO spoločných častí a spoločných zariadení domu, príslušenstva, prípadne pozemku, poukazovať preddavky mesačne vopred na úhradu nákladov za poskytované plnenia a ďalšie služby vo výške určenej správcom a platiť mesačne vopred

správcovi poplatok za výkon správy. Termín na úhradu platieb uvedených v odseku 2) písm. a, b, c, je vždy do 25. dňa v mesiaci predchádzajúcom mesiac, za ktorý sa úhrada platí. Podľa článku II. ods. 3 písm. e) poslednej vety zmluvy o výkone správy do 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania je vlastník povinný zaplatiť zistený nedoplatok. Na základe predpisu mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu mali žalovaná a jej manžel platiť žalobcovi mesačné zálohové platby od 01. 12. 2014 vo výške 172,65 eura. Vo vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu zo dňa 22. 09. 2015 za obdobie od 01. 01. 2014 do 31. 12. 2014 podanom na poštovú prepravu dňa 22. 09. 2015 žalobca vykazoval žalovanej nedoplatok v sume 421,64 eura. Tvrdenie žalobcu, že žalovaná dlhuje na mesačných zálohových úhradách za užívanie bytu za obdobie od decembra 2014 do októbra 2015 spolu vo výške 1.899,15 eura a na vyúčtovaní za rok 2014 sumou 421,64 eura, t.j. spolu 2.310,79 eura vykonaným dokazovaním vyvrátené nebolo, toto tvrdenie žalobcu dokonca ani žalovaná nespochybnila v odpore proti platobnému rozkazu. Je nepochybné, že predmetná dlžoba je spoločným záväzkom žalovanej a dedičov jej neb. manžela, ktorí okamihom smrti poručiteľa sa stali podielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu, avšak žalobca je oprávnený podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že právny nárok žalobcu je v celom rozsahu dôvodný, preto s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Žalobca v tomto konaní si uplatnil aj úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania podľa § 3 ods. 1 vládneho nariadenia č. 87/95 Z. z. (v znení účinnom od 01. 01. 2009) je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB od 10. 09. 2014 do 15. 03. 2016 bola 0,05%. Pretože záväzkový vzťah vznikol pred 01. 02. 2013, žalobca má nárok na úroky z omeškania vo výške 8,05% z dlžných súm odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti. So zálohovou platbou za mesiac december 2014 sa dostala žalovaná do omeškania od 26. 11. 2014, za mesiac január 2015 od 26. 12. 2014, atď., avšak žalobca úrok z omeškania zo zálohových platieb si uplatnil iba od 1. dňa nasledujúceho mesiaca po ich splatnosti. Súd je žalobným návrhom viazaný, nemôže strane sporu priznať viac, než je žalobou uplatnené, preto úrok z omeškania z dlžných zálohových mesačných úhrad priznal žalobcovi iba od prvého dňa toho ktorého mesiaca. S úhradou dlžnej sumy z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2014 je žalovaná v omeškaní minimálne od konca júna 2015, nakoľko vyúčtovanie bolo podané na poštovú prepravu 20. 06. 2015, teda muselo byť doručené žalovanej v priebehu niekoľkých dní, pričom žalobca aj zo sumy 421,61 eura navrhol priznať úrok z omeškania od 01. 07. 2015. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 v rozsahu 100% s tým, že podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samotným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým, že v priebehu konania nebolo preukázané, že by žalobca určenie zálohových platieb a vyúčtovanie doručil žalovanej. To, že vyúčtovanie nákladov bolo dňa 22. 09. 2015 podané na poštovú prepravu nie je doručením vyúčtovania tak, ako je to uvedené v článku II. ods. 3 písm. e) poslednej vety zmluvy o výkone správy, keď zaplatenie zisteného nedoplatku je vlastník povinný zaplatiť do 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania. Hoci zákonom a aj zmluvou o výkone správy je určená povinnosť vlastníka bytu platiť preddavky a je aj určená ich splatnosť, ich neuhradením nevzniká dlh vlastníka bytu. Nedoplatok môže vzniknúť až po vyúčtovaní nákladov. Vyúčtované náklady musia byť zrozumiteľne vykázané a vlastník bytu má právo po doručení vyúčtovania podať aj reklamáciu na vyúčtovanie nákladov. Pokiaľ však žalovaná vyúčtovanie neobdržala, nebolo možné ani posúdiť oprávnenosť vyúčtovaných nákladov. Zálohové platby nebolo možné riadne uhrádzať, nakoľko žalovaná neobdržala ani výzvu na platenie zálohových platieb. Rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorá mala byť posudzovaná ako žaloba v spotrebiteľských veciach. Z uvedených dôvodov navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na nové konanie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2014 bol podaný na poštovú prepravu dňa 22. 05. 2015, pričom žalovaná do dnešného dňa neoznačila na doručovanie písomností inú adresu. V súvislosti s vyúčtovaním nákladov žaloba poukazuje na to, že zákon nepredpisuje, aké obsahové náležitosti musí obsahovať vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu a nebytového priestoru za uplynulý rok. Pri zostavení ročného vyúčtovania sa zabezpečuje prehľadnosť a kontrolovateľnosť realizovaných úhrad jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov a zároveň priestor pre efektívne vymáhanie nedoplatkov. Zvolený spôsob vypracovania vyúčtovania je v súlade so zmluvou o výkone správny, ktorá rozlišuje medzi povinnosťou

vlastníka poukazovať na účet domu preddavky mesačne vopred do FPÚO a preddavky mesačne vopred na úhrady nákladov za poskytované plnenia a ďalšie služby a platiť mesačne vopred správcovi poplatok za výkon správy a povinnosťou vlastníka zaplatiť nedoplatok zistený v ročnom vyúčtovaní. Povinnosti vlastníka platiť mesačné preddavky korešponduje povinnosť správcu zakotvenú v ustanovení § 8b písm. e) zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do FPÚO od vlastníkov a vymáhať nedoplatky, pričom zhodné povinnosti boli dohodnuté aj v zmluve o výkone správny v článku II. ods. 7 písm. e) v právach a povinnostiach správcu pri zabezpečovaní správy a prevádzky domu. Hlavným zmyslom platenia preddavkových platieb je zabezpečiť plynulý chod bytového domu. Vo vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu žalovanej nie je špecifikované, koľko prostriedkov odviedla žalovaná v skutočnosti do FPÚO a akú výšku zálohových platieb za plnenia uhradila. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť žalobca zastáva názor, že nároky z titulu nedoplatku na mesačných preddavkoch sú právne vymáhateľné na súde od momentu ich splatnosti a nezanikajú ani vydaním vyúčtovania za príslušný rok. Ohraničenie doby, do ktorej možno vymáhať mesačné preddavky na úhradu nákladov za poskytnuté plnenia, vydaním vyúčtovania by v danom prípade úplne znemožnilo plnenie si zákonnej i zmluvnej povinnosti správcom vymáhať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do FPÚO od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Tvrdenie žalovanej, že zálohové platby nebolo možné uhrádzať, nakoľko výzvu na platenie zálohových platieb neobdržala, je účelové. Povinnosť vlastníkov bytov a nebytových priestorov platiť preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, vyplýva priamo z prvej vety ust. § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Takisto v zmysle prvej vety ustanovenia § 10 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, úhrady za plnenia sú vlastníci bytov nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Žalovaná predpísané preddavky neplatila už dávnejšie, mesačné zálohové preddavky žalovanej od 1. januára 2013 sa nezmenili, napriek tomu žalovaná neuhradila mesačné zálohové platby, dokonca ani na základe predpisov mesačných zálohových úhrad, ktoré sa vzťahujú na skoršie obdobie. Z uvedených dôvodov má za to, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil vo veci správny právny záver. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a žalobcovi priznať trovy odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 , viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdiť.

5. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaviazania žalovanej zaplatenia sumy 2.320,79 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 172,65 eura od 01. 12. 2014 do zaplatenia, zo sumy 172,65 eura od 01. 01. 2015 do zaplatenia, zo sumy 172,65 eura od 01. 02. 2015 do zaplatenia, zo sumy 172,65 eura od 01. 03. 2015 do zaplatenia, zo sumy 172,65 eura od 01. 04. 2015 do zaplatenia, zo sumy 172,65 eura od 01. 05. 2015 do zaplatenia, zo sumy 172,65 eura od 01. 06. 2015 do zaplatenia, zo sumy 172,65 eura od 01. 07. 2015 do zaplatenia, zo sumy 421,64 eura od 01. 07. 2015 do zaplatenia, zo sumy 172,65 eura od 01. 08. 2015 do zaplatenia, zo sumy 172,65 eura od 01. 09. 2015 do zaplatenia, zo sumy 172,65 eura od 01. 10. 2015 do zaplatenia a trov konania, pričom svoj nárok si uplatňoval titulom nezaplatených mesačných zálohových úrad za užívanie bytu od 01. 12. 2014 vo výške 172,65 eura (celkovo 1.899,15 eura) a titulom nedoplatku vykázaného vo vyúčtovaní nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2014 vo výške 421,64 eura.

6. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (§ 379 , tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 , ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len

do uplynutia odvolacej lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne a v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil, pričom s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd stotožňuje. K námietkam žalovanej odvolací súd dodáva, že povinnosť žalovanej platiť preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv (§ 10 ods. 1), preddavky na úhradu nákladov za poskytované plnenia a ďalšie služby (§ 10 ods. 6) a poplatok za výkon správy vyplýva jednak z § 10 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ako aj z článku III. bod 2 zmluvy o výkone správny, ku ktorej žalovaná pristúpila. Termín na úhradu týchto platieb je vždy 25. deň v mesiaci predchádzajúci mesiacu, za ktorý sa úhrada platí (čl. III bod 2 zmluvy o výkone správy). Povinnosť správcu zabezpečiť vyúčtovanie skutočných základov za poskytnuté plnenia vyplýva z čl. II bodu 3 písm. d) zmluvy o výkone správy, pričom z čl. II bodu 3 písm. e) vyplýva povinnosť pre vlastníka bytu do 30 dní odo dňa doručenia zistený nedoplatok zaplatiť. Žalobca ako správca si povinnosť zabezpečiť vyúčtovanie splnil a dňa 22. 05. 2015 ho doporučene zaslal žalovanej na adresu, ktorú mu uviedla a na ktorej aj t. č. v rámci súdneho konania preberá všetky zásielky. Je potom na žalovanej, aby si doporučenú zásielku na pošte v odbernej lehote prevzala, pretože inak sa zbavuje možnosti namietať správnosť vyúčtovania. Žalobca ako správca postupoval v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pričom žalovaná si svoje povinnosti ako vlastníčky, prípadne spoluvlastníčky predmetného bytu neplnila a preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, preddavky na úradu nákladov za poskytované plnenie a ďalšie služby a poplatok za výkon správy neuhrádzala žalobcovi vôbec, pričom splatnosťou každej jednej zálohovej platby sa táto záloha stala vymáhateľná. Keďže vo vyúčtovaní si žalobca vyúčtoval len rozdiel nad sumu preddavkových platieb, aj keď žiadna z nich nebola žalovanou v skutočnosti zaplatená, po 30 dňoch sa stal aj tento nedoplatok splatným a vymáhateľným. To, že žalobca správne určil splatnosť preddavkov, ako aj vyúčtovania vyplýva aj z toho, od kedy si z jednotlivých súm účtuje úrok z omeškania, pričom pri preddavkoch je to od prvého dňa nasledujúceho mesiaca (splatné boli 25. dňa v mesiaci predchádzajúcemu mesiacu, za ktorý sa úhrada platí) a pri vyúčtovaní od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po uplynutí 30- dňovej lehoty po doručovaní vyúčtovania (vyúčtovanie bolo zaslané v máji 2015 a z vyúčtovania je účtovaný úrok z omeškania až od 01. 07. 2015). To, že žalovaná má povinnosť platiť predmetné preddavky vyplýva zo zákona, žalobca preukázal, že zásielky žalovanej zasielal doporučene a prípadné zámerné nepreberanie doporučených zásielok od žalobcu žalovanou nemôže byť v neprospech žalobcu. To, že žalovaná nemala záujem si svoje povinnosti plniť vyplýva tiež z toho, že ich neplatila v žiadnej výške, teda ani vo výške predchádzajúceho preddavku, ktorý sa od januára 2013 nezmenil. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 225 ods. 1 CSP, a keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .