Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_16C-1-2017.pdf
PDF · 81.39 KB
Case nature
Subarea
16C/1/2017
Uznesenie
Okresný súd Poprad v právnej veci žalobkyne: C.. W. I., O.. X.X.XXXX, Z. V. Š. XXXX/XX, Z., právne zast. JUDr. Alena Zadáková, advokátka, AK so sídlom Kováčska 32, Košice, proti žalovanému: E. V., O.. XX.X.XXXX, Z. V. R. XXXX/XX, P. - U., právne zast. JUDr. Tatiana Pribylincová, advokátka, AK so sídlom Okružná 789/16, Poprad, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov s prísl., takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žiadna zo sporových strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 28.1.2011 domáhala, aby súd rozhodol o neplatnosti Dohody o vyporiadaní BSM a zároveň vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo bývalých manželov v súlade so zásadou vyjadrenou v § 150 Občianskeho zákonníka. Podaním doručeným súdu 14.4.2011 na výzvu súdu právny zástupca žalobkyne doplnil žalobu a zároveň aj upravil žalobný petit. O pripustení zmeny žalobného petitu súd rozhodol na pojednávaní dňa 27.9.2012. Žalobkyňa sa domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré manželstvo vzniklo dňa 13.8.2005 a zaniklo dňa 14.11.2009, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva zo dňa 21.10.2009 sp. zn. 13C/100/2009. Dňa 14.12.2009 uzatvorili sporové strany Dohodu o vyporiadaní BSM, ktorou mali byť vyporiadané ich vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z BSM. Nakoľko uvedenú dohodu možno považovať za neplatnú, žalobkyňa sa v tomto konaní domáha, aby konajúci súd posúdil platnosť resp. neplatnosť uvedenej dohody a určil, že dohoda je neplatná. Ust. § 150 OZ predstavuje zásadu, z ktorej treba vychádzať pri vyporiadaní BSM a predmetom vyporiadania je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a existovalo v čase jeho zániku, spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Pri oceňovaní vecí patriacich do BSM sa vychádza zo stavu vecí ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu. Z toho dôvodu nie je hodnota hnuteľných vecí uvedená v napadnutej dohode správna (naviac hodnota vecí uvedená v dohode je vyššia, než bola ich nadobúdacia hodnota) a pre potreby súdneho konania bude potrebné vyčísliť hodnotu hnuteľných vecí v čase vyporiadania BSM. V žalobe sa uvádza, že žalobkyňa pred uzavretím manželstva uzatvorila s Istrobankou, a.s. Zmluvu o hypotekárnom úvere dňa 30.6.2003, na základe ktorej jej bola poskytnutá suma 300.000,- Sk s ročným úrokom vo výške 4,75 %. Tieto prostriedky použila na rekonštrukciu a zariadenie bytu, ktorý mala vo svojom výlučnom vlastníctve a ktorý rovnako nadobudla pred uzavretím manželstva so žalovaným. Predmetom vyporiadania v zmysle dohody je okrem iného splatená časť hypotekárneho úveru poskytnutého žalobkyni vo výške 7.980,- eur a s tým súvisiaci záväzok žalobkyne zaplatiť žalovanému finančné vyrovnanie vo výške 3.990,- eur ako náhradu za uhradené splátky úveru. Výška úhrnných splátok hypotekárneho úveru uhradených za trvania manželstva nie je vyčíslená v súlade s reálnym stavom, a preto má za to, že je potrebné zistiť presnú výšku týchto splátok vyplatených banke za obdobie trvania BSM ako aj to, v akej výške bol uhrádzaný úver hradený zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM a v akej výške bol hradený z
výlučných prostriedkov žalobkyne či žalovaného. Obaja brali rovnakým spôsobom úžitky z vecí, ktoré boli za poskytnutý úver nadobudnuté, obaja žili v byte, ktorý bol zrekonštruovaný práve z prostriedkov poskytnutých bankou výlučne žalobkyni. Za rozporné považuje žalobkyňa ust. bodu 2 dohody, keď uvádza, že k rekonštrukcii bytu došlo ešte pred uzatvorením manželstva, a preto nie je zrejmé, aké ďalšie výdavky na rekonštrukciu mali byť zo strany žalovaného z jeho výlučných prostriedkov hradené. Uvedené výdavky sú v dohode upravené duplicitne, jednak ako splácanie hypotekárneho úveru zo spoločných prostriedkov a jednak ako vynaložené náklady na rekonštrukciu bytu z výlučných finančných prostriedkov žalovaného, čo je v rozpore so zásadami vyporiadania BSM. Duplicitne sa tým zvýšila povinnosť žalobkyne vyplatiť žalovanému prislúchajúci podiel na vyrovnaní, čím sa žalovaný dostal do výhodnejšieho postavenia. Za rozporný tiež považuje záväzok uvedený v bode 1.1 písm. B) dohody, pričom žalobkyňa popiera, aby záväzok v čase zániku BSM existoval, nakoľko za trvania manželstva im nebola poskytnutá pôžička zo strany Ing. Ivety Bočkaiovej vo výške 13.800,- eur. Podľa žalobkyne dohoda odporuje zákonným ustanoveniam vzťahujúcim sa na základné zásady vyporiadania BSM a zároveň odporuje dobrým mravom. Predmetom vyporiadania BSM v zmysle dohody je viac, než v skutočnosti malo byť. Do vyporiadavaného majetku boli zahrnuté také hodnoty, ktoré ku dňu zániku BSM neexistovali a ak existovali, tak mali byť zahrnuté v inej výške. Dohodu z tohto dôvodu je možno považovať za absolútne neplatný právny úkon a na túto neplatnosť súd musí prihliadať aj bez návrhu z úradnej povinnosti.
2.Predmetné konanie bolo vedené pod sp. zn. 21C/14/2011. Súd čiastočným rozsudkom č. k. 21C/14/2011-256 zo dňa 18.5.2017 určil, že Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vzájomných majetkových záväzkov uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 14.12.2009 je neplatná, žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania a tretím výrokom čiastočného rozsudku konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného vylúčil na samostatné konanie, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.7.2017. Voči prvým dvom výrokom rozsudku podal žalovaný odvolanie. Krajský súd v Prešove rozsudkom z 27.12.2017 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 1.2.2018. Na termín 22.3.2018 súd v predmetnej veci vytýčil pojednávanie, ktoré následne bolo odvolané z dôvodu žiadosti právnej zástupkyne žalovaného, ktorá čerpala v čase nariadeného pojednávanie dovolenku a stanovil nový termín pojednávania na 19.4.2018.
3.Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.4.2018 právna zástupkyňa žalobkyne súdu doručila podanie, ktorým oznámila, že medzi sporovými stranami došlo k mimosúdnej dohode, nežiadala pokračovať v konaní a konanie navrhla zastaviť s tým, že žiadna zo sporových strán si neuplatňuje nárok na trovy konania. Podaním doručeným v rovnaký deň právna zástupkyňa žalovaného sa vyjadrila, že súhlasí so zastavením konania, pričom sa obe strany dohodli, že si nebudú uplatňovať náhradu trov konania.
Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
4.Z uvedeného dôvodu súd postupoval podľa §§ 144, 145 CSP a konanie v celom rozsahu zastavil, keďže došlo k dohode medzi sporovými stranami.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
5.O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prihliadol na dohodu sporových strán, ktorej obsahom bolo, že žiadna zo strán sporu si nebude uplatňovať nárok na náhradu trov konania. A v súlade s touto dohodou rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 28.1.2011 domáhala, aby súd rozhodol o neplatnosti Dohody o vyporiadaní BSM a zároveň vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo bývalých manželov v súlade so zásadou vyjadrenou v § 150 Občianskeho zákonníka. Podaním doručeným súdu 14.4.2011 na výzvu súdu právny zástupca žalobkyne doplnil žalobu a zároveň aj upravil žalobný petit. O pripustení zmeny žalobného petitu súd rozhodol na pojednávaní dňa 27.9.2012. Žalobkyňa sa domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré manželstvo vzniklo dňa 13.8.2005 a zaniklo dňa 14.11.2009, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva zo dňa 21.10.2009 sp. zn. 13C/100/2009. Dňa 14.12.2009 uzatvorili sporové strany Dohodu o vyporiadaní BSM, ktorou mali byť vyporiadané ich vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z BSM. Nakoľko uvedenú dohodu možno považovať za neplatnú, žalobkyňa sa v tomto konaní domáha, aby konajúci súd posúdil platnosť resp. neplatnosť uvedenej dohody a určil, že dohoda je neplatná. Ust. § 150 OZ predstavuje zásadu, z ktorej treba vychádzať pri vyporiadaní BSM a predmetom vyporiadania je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a existovalo v čase jeho zániku, spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Pri oceňovaní vecí patriacich do BSM sa vychádza zo stavu vecí ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu. Z toho dôvodu nie je hodnota hnuteľných vecí uvedená v napadnutej dohode správna (naviac hodnota vecí uvedená v dohode je vyššia, než bola ich nadobúdacia hodnota) a pre potreby súdneho konania bude potrebné vyčísliť hodnotu hnuteľných vecí v čase vyporiadania BSM. V žalobe sa uvádza, že žalobkyňa pred uzavretím manželstva uzatvorila s Istrobankou, a.s. Zmluvu o hypotekárnom úvere dňa 30.6.2003, na základe ktorej jej bola poskytnutá suma 300.000,- Sk s ročným úrokom vo výške 4,75 %. Tieto prostriedky použila na rekonštrukciu a zariadenie bytu, ktorý mala vo svojom výlučnom vlastníctve a ktorý rovnako nadobudla pred uzavretím manželstva so žalovaným. Predmetom vyporiadania v zmysle dohody je okrem iného splatená časť hypotekárneho úveru poskytnutého žalobkyni vo výške 7.980,- eur a s tým súvisiaci záväzok žalobkyne zaplatiť žalovanému finančné vyrovnanie vo výške 3.990,- eur ako náhradu za uhradené splátky úveru. Výška úhrnných splátok hypotekárneho úveru uhradených za trvania manželstva nie je vyčíslená v súlade s reálnym stavom, a preto má za to, že je potrebné zistiť presnú výšku týchto splátok vyplatených banke za obdobie trvania BSM ako aj to, v akej výške bol uhrádzaný úver hradený zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM a v akej výške bol hradený z výlučných prostriedkov žalobkyne či žalovaného. Obaja brali rovnakým spôsobom úžitky z vecí, ktoré boli za poskytnutý úver nadobudnuté, obaja žili v byte, ktorý bol zrekonštruovaný práve z prostriedkov poskytnutých bankou výlučne žalobkyni. Za rozporné považuje žalobkyňa ust. bodu 2 dohody, keď uvádza, že k rekonštrukcii bytu došlo ešte pred uzatvorením manželstva, a preto nie je zrejmé, aké ďalšie výdavky na rekonštrukciu mali byť zo strany žalovaného z jeho výlučných prostriedkov hradené. Uvedené výdavky sú v dohode upravené duplicitne, jednak ako splácanie hypotekárneho úveru zo spoločných prostriedkov a jednak ako vynaložené náklady na rekonštrukciu bytu z výlučných finančných prostriedkov žalovaného, čo je v rozpore so zásadami vyporiadania BSM. Duplicitne sa tým zvýšila povinnosť žalobkyne vyplatiť žalovanému prislúchajúci podiel na vyrovnaní, čím sa žalovaný dostal do výhodnejšieho postavenia. Za rozporný tiež považuje záväzok uvedený v bode 1.1 písm. B) dohody, pričom žalobkyňa popiera, aby záväzok v čase zániku BSM existoval, nakoľko za trvania manželstva im nebola poskytnutá pôžička zo strany Ing. Ivety Bočkaiovej vo výške 13.800,- eur. Podľa žalobkyne dohoda odporuje zákonným ustanoveniam vzťahujúcim sa na základné zásady vyporiadania BSM a zároveň odporuje dobrým mravom. Predmetom vyporiadania BSM v zmysle dohody je viac, než v skutočnosti malo byť. Do vyporiadavaného majetku boli zahrnuté také hodnoty, ktoré ku dňu zániku BSM neexistovali a ak existovali, tak mali byť zahrnuté v inej výške. Dohodu z tohto dôvodu je možno považovať za absolútne neplatný právny úkon a na túto neplatnosť súd musí prihliadať aj bez návrhu z úradnej povinnosti.
2.Predmetné konanie bolo vedené pod sp. zn. 21C/14/2011. Súd čiastočným rozsudkom č. k. 21C/14/2011-256 zo dňa 18.5.2017 určil, že Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vzájomných majetkových záväzkov uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 14.12.2009 je neplatná, žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania a tretím výrokom čiastočného rozsudku konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného vylúčil na samostatné konanie, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.7.2017. Voči prvým dvom výrokom rozsudku podal žalovaný odvolanie.
Krajský súd v Prešove rozsudkom z 27.12.2017 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 1.2.2018. Na termín 22.3.2018 súd v predmetnej veci vytýčil pojednávanie, ktoré následne bolo odvolané z dôvodu žiadosti právnej zástupkyne žalovaného, ktorá čerpala v čase nariadeného pojednávanie dovolenku a stanovil nový termín pojednávania na 19.4.2018.
3.Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.4.2018 právna zástupkyňa žalobkyne súdu doručila podanie, ktorým oznámila, že medzi sporovými stranami došlo k mimosúdnej dohode, nežiadala pokračovať v konaní a konanie navrhla zastaviť s tým, že žiadna zo sporových strán si neuplatňuje nárok na trovy konania. Podaním doručeným v rovnaký deň právna zástupkyňa žalovaného sa vyjadrila, že súhlasí so zastavením konania, pričom sa obe strany dohodli, že si nebudú uplatňovať náhradu trov konania.
Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
4.Z uvedeného dôvodu súd postupoval podľa §§ 144, 145 CSP a konanie v celom rozsahu zastavil, keďže došlo k dohode medzi sporovými stranami.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
5.O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prihliadol na dohodu sporových strán, ktorej obsahom bolo, že žiadna zo strán sporu si nebude uplatňovať nárok na náhradu trov konania. A v súlade s touto dohodou rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.