Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24P-310-2017.pdf
PDF · 89.33 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/310/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred sudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88 ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: Q. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. - A., K. XX/XX a T. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K. P. XXX, t.č. bytom U. XXX o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletého O. C., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke a otca zaväzuje prispievať na jeho výživu sumou vo výške 130,- eur mesačne počnúc dňom 01.11.2017, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zročné výživné otca za čas od 01.11.2017 do 30.04.2018 činí sumu 180,- eur, ktorú sumu súd povoľuje otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30,- eur tak ako bežné výživné, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkami straty výhody splátok.
Súd upravuje styk otca s maloletým O. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým v párnom týždni v kalendárnom roku v sobotu a v nedeľu vždy v čase od 8.00 hod. do 16.00 hod. s tým, že si otec maloletého v mieste jeho bydliska prevezme a na tom istom mieste po ukončení styku maloletého včas a riadne odovzdá. Matka je povinná maloletého na stretnutia s otcom včas a riadne pripraviť a zabezpečiť jeho odovzdanie.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého sa svojim návrhom zo dňa 10.11.2017 domáhala, aby súd zveril maloletého O. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal na platenie výživného 150 eur mesačne od podania návrhu. Zároveň žiadala upraviť styk otca s maloletým na každú párnu sobotu a nedeľu od 8.00 hod. do 16.00 hod. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého dieťaťa sa rozišli v čase, keď otehotnela. Po narodení O. otec dobrovoľne uznal otcovstvo, avšak o dieťa sa nezaujímal a nenavštevoval ho. Nakoľko otec neprispieva na výživu dieťaťa pravidelne, rozhodla sa podať tento návrh. Ústna dohoda bola, že bude platiť výživné 300 eur mesačne, čo nedodržal, neskôr prisľúbil 200 eur mesačne, čo tiež nedodržal a prestal platiť úplne. Na jej veľké naliehanie začal nepravidelne posielať sumu 150 eur mesačne, čo však tiež nedodržal. Buď jej nepošle nič alebo len 50 eur.
2. Matka vypočutá ako účastník konania na pojednávaní uviedla, že s otcom dieťaťa sa rozišli keď bola v piatom mesiaci tehotenstva. Momentálne býva aj s maloletým vo svojom byte, hypotéku spláca po 154,57 eura mesačne. V byte platí nájomné, elektrinu, plyn, sipo a televíziu a tiež ďalšie poplatky
spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti. Do práce nastúpila keď mal syn 7 mesiacov, teraz od septembra maloletý nastúpil do MŠ. Keďže ešte nemal tri roky, tak v septembri a októbri doplácali školné po 50 eur mesačne. Otec syna nevidel od štyroch mesiacov, potom ale odmietal ku nej chodiť. Momentálne sa s ním nestretáva. Keďže pracujú na jednom pracovisku, ich vzťahy boli veľmi emotívne, napäté. Výživné platil najskôr po tých 150 eur, tak sa dohodli, nevie prečo to tento teraz odmieta. Matka v konečnom návrhu žiadala určiť výživné 150 eur mesačne od podania návrhu a styk upraviť tak, ako je v písomnom vyhotovení návrhu.
3. Otec vypočutý ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že býva u svojich rodičov, ktorým na bývanie prispieva sumou 150 eur mesačne. Pred pol rokom si bral úver 15.000 eur na opravu tohto domu. Tento mesačne spláca po 220 eur. Rodičia neplatili nič. Asi päť - šesť rokov dozadu si bral pôžičku z Home creditu, už nevie v akej výške, ale spláca to po 180 eur mesačne. To si bral na auto, ktoré kupoval tri roky dozadu, musel si naň brať aj leasing. Pôžičku dal na akontáciu a leasing spláca po 220 eur mesačne. Auto momentálne predáva, dal ho do inzerátu za 4.500 eur. Jeho otec má príjem okolo 400 eur a matka invalidný dôchodok 220 eur. V dome platia plyn a elektrinu okolo 200 eur. Jeho matka má zdravotné problémy. Zhruba tých 100 až 130 eur ide na lieky a lekárov. Okrem syna má vyživovaciu povinnosť aj k dcére vo výške 130 eur. Táto má 6 rokov. S dcérou sa stretáva a bráva si ju k sebe. Okrem výživného synovi žiadnym iným spôsobom neprispieval, nakoľko sa s ním nestretával. Otec v konečnom návrhu žiadal výživné vo výške 130 eur mesačne s tým, že zameškané výživné pospláca po 10 eur, doteraz výživné platil po 100 eur mesačne, styk navrhol upraviť tak, ako je v návrhu.
4. Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že navrhuje výživné určiť vo výške 130 eur mesačne od novembra 2017 s tým, že otec sa bude s dieťaťom stretávať ako je uvedené v písomnom vyhotovení návrhu a zameškané výživné navrhuje posplácať po 20 eur mesačne.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, rodný list maloletého O., potvrdenie o poberaní príspevku na dieťa matkou, potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa, potvrdenie o návšteve MŠ, rozpis výdavkov na dieťa v škôlke, služobný posudok na matku, potvrdenie o príjme matky, výpisy z účtu otca ohľadne úverov, doklad o zdravotnom stave matky otca, rozhodnutie OS Topoľčany č.k. 11P/69/2015-29, potvrdenie o príjme otca a zistil tento skutkový stav:
6. Maloletý O. C., nar. XX.XX.XXXX pochádza zo vzťahu matky Q. C. a otca T. C.. Rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti. V súčasnej dobe býva matka spolu s maloletým vo svojom byte, ktorý nadobudla do svojho vlastníctva v roku 2010. Hypotéku na predmetný byt spláca v mesačných splátkach po 154,57 eura. Mesačne v byte uhrádza nájomné 130 eur, elektrinu 19,35 eura, plyn 5 eur, sipo 4,64 eura, káblovú televíziu 19,94 eura a ročne poplatky za komunálny odpad dva krát po 25 eur a poistenie bytu 30,10 eura. V čase keď mal maloletý 7 mesiacov matka nastúpila do práce, maloletý navštevoval detské jasle. Úhrada za poskytnutie tejto služby bola hradená príspevkom zo štátu vo výške 280 eur. Od septembra 2017 nastúpil maloletý do MŠ, poplatok občianskemu združeniu je 10 eur ročne, príspevok do triedneho fondu 20,50 eura ročne a mesačne matka platí školné 14 eur a stravu 28 eur. Otec sa s maloletým nestretáva, naposledy tohto videl keď malo dieťa 4 mesiace. Výživné platil po dohode s matkou najskôr 150 eur, neskôr začal posielať po 100 eur mesačne. Matka je zamestnaná ako profesionálny vojak s príjmom 939,25 eura netto mesačne. Okrem toho poberá aj prídavok na maloletého O. mesačne vo výške 23,52 eura.
7. Otec býva u svojich rodičov v rodinnom dome, ktorým na bývanie prispieva sumou 150 eur mesačne. Približne pred pol rokom si podľa svojho vyjadrenia bral úver vo výške 15.000 eur na opravu rodičovského domu, ktorý úver mesačne spláca po 220 eur. Rodičia na uvedenú rekonštrukciu neprispeli žiadnym spôsobom. Otec aj naďalej spláca pôžičku, ktorú si bral na kúpu, resp. vyplatenie akontácie na motorové vozidlo. Mesačné splátky tejto pôžičky sú 180 eur. Na predmetné motorové vozidlo spláca aj leasing a to po 220 eur mesačne. V súčasnej dobe má otec záujem o predaj tohto motorového vozidla za sumu 4.500 eur. Otec si uhrádza mesačne aj poplatok za telefón s internetom 50 eur. Otec otca je zamestnaný, podľa vyjadrenia otca dosahuje príjem asi 400 eur mesačne. Matka otca je invalidná dôchodkyňa, podľa vyjadrenia otca s príjmom vo forme invalidného dôchodku cca. 220 eur mesačne. Rodičia otca uhrádzajú v rodinnom dome poplatky za energie cca. 200 eur. Matka otca má zvýšené výdavky v súvislosti so svojim zdravotným stavom. Podľa vyjadrenia otca je to od 100 do 130 eur mesačne. Otec má okrem maloletého O. vyživovaciu povinnosť aj k maloletej C. U. Z., nar. XX.XX.XXXX,
ktorá mu bola určená rozhodnutím Okresného súdu Topoľčany, č.k. 11P/69/2015-29 zo dňa 26.5.2015 vo výške 130 eur mesačne. Podľa vyjadrenia otca sa so svojou dcérou stretáva. Otec je tiež zamestnaný ako profesionálny vojak s príjmom 998,35 eura netto mesačne.
8. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
12. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
13. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
17. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
18. Podľa § 232 ods. 3 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
19. Podľa § 232 ods. 4 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
20. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
21. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
22. Podľa § 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému O. bol podaný dôvodne, pretože rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia a nežijú ani v spoločnej domácnosti. Osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje od jeho narodenia výlučne matka, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky a preto súd zveril maloleté dieťa, tak ako zhodne navrhli všetci účastníci konania do jej osobnej starostlivosti. Styk otca s maloletým súd upravil tiež v zmysle zhodného návrhu účastníkov konania a to aj napriek tomu, že otec sa s maloletým v súčasnej dobe nestretáva. V prípade, ak by otec prejavil záujem o kontakty s maloletým, matka je ochotná v zmysle navrhnutej úpravy styku otcovi kontakt s dieťaťom do budúcnosti umožniť. 24. Súd zároveň zverením maloletého O. do osobnej starostlivosti matky rozhodoval aj o výške výživného zo strany otca. Pri určovaní výšky výživného vychádzal z veku a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa ako aj možností a schopností oboch rodičov. Maloletý O. má bežné potreby primerané svojmu veku a to hlavne na stravu, oblečenie, každodenné potreby ako aj výdavky súvisiace s návštevou MŠ. Pokiaľ otec uhradí na výživnom sumu 130 eur mesačne a matka tiež prispeje sumou primeranou jej príjmu, ktorá vzhľadom k tomu, že má príjem približne rovnaký ako otec dieťaťa, ale nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, môže byť podstatne vyššia, budú dostatočne zabezpečené všetky životné potreby tohto dieťaťa vo veku tri a pol roka. Časť výdavkov na dieťa bude matka uhrádzať aj z prídavkov na dieťa, ktoré sú v súčasnej dobe vo výške 23,68 eura, ktoré matka na maloletého O. poberá. S prihliadnutím k uvedeným skutočnostiam súd zaviazal otca na výživné vo výške 130 eur mesačne, ktoré výživné je primerané veku a odôvodneným potrebám maloletého O. ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom obidvoch rodičov. Maloletý bude mať výživným zabezpečené nielen svoje základné životné potreby ale aj ďalšie potreby, ktoré slúžia k jeho celkovému zdravému duševnému a telesnému vývoju. 25. Určením výživného od mesiaca, v ktorom matka návrh na tunajší súd podávala, vzniklo otcovi po odrátaní uhradeného výživného po 100 eur mesačne, zameškané výživné vo výške 180 eur (130 x 6 mesiacov = 780 eur - (100 x 6 mesiacov) 600 eur), ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur v zmysle ustanovenia § 232 ods. 4 CSP s prihliadnutím k výške zameškaného výživného a súčasným možnostiam otca.
26. O trovách konania súd rozhodol tak, že nárok na ich náhradu v zmysle ustanovenia § 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok) žiadnemu z účastníkov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.