Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3Cb/9/2018

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci žalobcu MIDIAL, s.r.o., so sídlom na Obchodnej 2601/4 v Piešťanoch, IČO: 46 197 311, zastúpeného splnomocnencom JUDr. Ľubomírom Vanekom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie na Potočnej 169/85 v Skalici, proti žalovanému Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom na Tomášikovej 48 v Bratislave, IČO: 00 151 653, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Žalobcovi súd nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným súdu dňa 10.4.2018, domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým navrhol uložiť povinnosť žalovanému zdržať sa do rozhodnutia vo veci samej výkonu záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe alebo predajom zálohu priamym predajom tretej osobe alebo predajom zálohu vyhlásením verejnej obchodnej súťaže na nehnuteľnostiach vedených Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom na LV č. XXXXX, parcely registra „C“, v katastrálnom území N., obec N., okres N., a to pozemkov parcely č. XXXXX/XX o výmere 437 m2, druh pozemku ostatné plochy, pozemku parc. č. XXXXX/XX o výmere 140 m2, druh zastavané plochy a nádvoria, stavba na parc. č. XXXXX/XX, druh stavby rozostavaná budova

- golfové tréningové centrum mládeže (ďalej len nehnuteľnosti).

2. Žalobca v návrhu tvrdí, že nadobudol predmetné nehnuteľnosti spolu s ťarchou uvedenou v časti „C“ ťarchy, a to Záložné právo v prospech: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, Tomášikova 48, Bratislava podľa I.-XXX/XX zo dňa 29.02.2012 na pozemky parc. č. XXXXX/XX, XXXXX/XX - XXX/XX, XXX/XX, XXXX/XX, XXX/XX podľa záložnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v právnom postavení záložného veriteľa a S. P., J.. XX.XX.XXXX, G. K.H. XXXX, XXX XX N. v právnom postavení záložcu - Zmluva o zriadení záložného práva XX/AUOC/XX-L. a Záložné právo v prospech: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, Tomášikova 48, Bratislava podľa I.-XXX/XX zo dňa 10.05.2012 na rozostavanú stavbu - golfové tréningové centrum mládeže na pozemku parc. č. XXXXX/XX - XXX/ XX, XXX/XX, XXX/XX podľa záložnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v právnom postavení záložného veriteľa a spoločnosťou RESTA GROUP, s.r.o., IČO: 36 277 991, Horný Val 8/17, Žilina (predchádzajúce sídlo na Čulenovej 2621/2A v Skalici) - Zmluva o zriadení záložného práva XX/ AUOC/XX-L., ktorými mali byť zabezpečené pohľadávky plynúce zo Zmluvy o úvere č. XX/AUOC/ XX z 24.2.2012, v znení dodatku č. 1 zo dňa 26.6.2012 a dodatku č. 2 z 25.10.2012, uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou RESTA GROUP, s.r.o. Žalobca v postavení záložcu, ktorý nadobudol predmetné nehnuteľnosti už s jestvujúcim záložným právom, nemá inú legitímnu, aktívnu a efektívnu možnosť ochrany jeho zaručených základných práv pred priamym a nezákonným zásahom do nich, než prostredníctvom tohto typu žaloby a v rámci nej uplatňovaného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.

3. Žalobca v návrhu uviedol, že na majetok spoločnosti RESTA GROUP, s.r.o. bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu - sp. zn. 6K/21/2015. Okresný súd Žilina rozhodnutím zo dňa 23.12.2015 začal konanie voči dlžníkovi. Spoločnosť RESTA GROUP, s.r.o. bola zrušená bez likvidácie, teda zanikla na základe uznesenia vydaného Okresným súdom Žilina č. k. 5CbR/41/2014-91 zo dňa 04.04.2016 o zrušení spoločnosti a následne bola spoločnosť vymazaná z Obchodného registra bez právneho nástupcu dňom 13.05.2016. Žalobca ďalej uviedol, že predmetné záložné právo, na základe ktorého žalovaný vykonáva predaj založených nehnuteľností zaniklo, a to z dôvodu, že žalovaným nebolo uvedené záložné právo uplatnené v rámci konkurzného konania na majetok pôvodného dlžníka spoločnosti RESTA GROUP, s.r.o. a to v zmysle § 28 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý sankcionuje neuplatnenie zabezpečovacieho práva spolu s pohľadávkou jeho priamym zánikom zo zákona. Navzdory zániku záložného práva žalovaný začal s neoprávneným výkonom záložného práva formou opakovanej dobrovoľnej dražby, prostredníctvom dražobníka Platiť sa oplatí s.r.o., IČO: 45 684 618 a stanovil dátum konania dražby na deň 20.4.2018 o 11.15 hod. v Hoteli DREAM v Trnave. Uvedený postup považuje za nezákonný a v rozpore s dobrými mravmi, vyžadujúci neodkladnú úpravu pomerov a ochrany ústavne zakotveného vlastníckeho práva žalobcu. Žalobca ďalej návrh odôvodnil tým, že záložné právo, ktorého výkon žalovaný iniciuje, je premlčané, a žalovaný pokračuje v predaji predmetných nehnuteľností, i keď žalobca dražobníka i žalovaného na premlčanie upozornil na dražbe dňa 20.2.2018 a písomne Námietkou premlčania z 3.4.2018. Záložné právo, tak ako každé majetkové právo, podlieha premlčaniu, a premlčí sa vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa záložné právo mohlo vykonať po prvý raz, záložné právo sa však nepremlčí skôr, ako zabezpečená pohľadávka. Ak je záložné právo premlčané, môže sa záložca dovolať premlčania a odvrátiť tým výkon záložného práva. Splatnosť pohľadávky, ktorá je zabezpečená záložným právom, nastala dňa 31.10.2013 a teda sa premlčala najneskôr 31.10.20165. Záložné právo mohlo byť teda vykonané prvý krát 1.11.2013 a premlčalo sa 1.11.2016, nakoľko v tej dobe bola zabezpečená pohľadávka premlčaná. Termín splatnosti pohľadávky nesporne potvrdil tiež žalovaný v iných konaniach vedených na Okresnom súde Skalica sp. zn. 1C/5/2016 na určenie neúčinnosti právneho úkonu, v ktorej žalovaný uvádza splatnosť zabezpečenej pohľadávky dňa 31.10.2013 v bode I odsek štvrtý žaloby a sp.zn. 7Cb/3/2018 na určenie neexistencie vecného bremena, v ktorej žalovaný potvrdil splatnosť pohľadávky zabezpečenej záložným právom ku dňu 31.10.2013 a to na str. 6 a str. 8.Táto skutočnosť vyplýva aj zo Zmluvy o úvere zo dňa 24.2.2012 v znení dodatkov č. 1 a 2. Neobstojí hypotéza vzniku škody žalovaného dočasným zákazom predaja nehnuteľností, lebo sám žalovaný je ochotný prijať len polovicu hodnoty predmetných nehnuteľností, keďže najnižšie dražobné podanie je stanovené na 42.100 eur, teda rovnajúce sa polovici hodnoty nehnuteľností stanovenej znaleckým posudkom. Ak sa žalovaný nijako aktívne nedomáhal vymoženia ním tvrdenej pohľadávky od roku 2013 doteraz, ani si ju so záložným právom neprihlásil do konkurzného konania, nemožno hovoriť o vzniku škody či závažnej ujmy na jeho strane vydaním navrhovaného neodkladného opatrenia, ktoré by len oddialilo jeho uspokojenie, ak by bola jeho pohľadávka oprávnená a nepremlčaná. S poukazom na vyššie uvedené je podľa žalobcu nepochybné, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Vzhľadom na namietanému premlčaniu záložného práva je výkon záložného práva v hrubom rozpore so zákonom a dobrými mravmi, bolo by ním nenávratne ohrozené a porušené neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné vlastnícke právo, zaručené ústavou. V ďalšom sa žalobca zaoberá prípustnosťou žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je, hoci túto žalobu spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nepodal.

4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložil žalobca list vlastníctva č. 12666, Zmluvu o zriadení záložného práva č. XX/AUOC/XX-L., Zmluvu o zriadení záložného práva č. XX/AUOC/XX- L., Zmluvu o úvere č. XX/AUOC/XX z 24.2.2012 s dodatkom č. 1 a 2, výpis z Obchodného registra žalobcu a žalovaného, výpis z Obchodného vestníka, čiastka 1/2016, K000070 zo dňa 04.01.2016, výpis z Obchodného vestníka, čiastka 83/2016, K010108 zo dňa 02.05.2016, výpis z Obchodného vestníka, čiastka 94/2016, K108198 zo dňa 17.05.2016, Oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe DD PSO112/16, Žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu z 19.1.2016, Žalobu o určenie neexistencie vecného bremena z 5.2.2018 a Námietku premlčania záložného práva z 3.3.2018.

5. Súd sa oboznámil sa s obsahom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu tak, ako sú tieto už uvedené vyššie.

6. Podľa § 123 ods. 2 C.s.p., podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

7. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

8. Podľa § 326 ods. 1 a 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, ods. 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. .

9. Podľa § 327 C.s.p., ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

10. Účelom neodkladného opatrenia je podľa zákona rýchla i keď len dočasná úprava právnych a faktických pomerov účastníkov alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy.

11. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie slúži bezodkladnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Ten, kto navrhuje vydať neodkladné opatrenie musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť bezodkladnej úpravy pomerov strán. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov strán, ktorý neznesie odklad. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Existencia právneho pomeru medzi stranami alebo nároku prípadne ich osvedčenie, samé osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Toto ohrozenie musí byť konkrétne a naviac oprávnenou stranou aspoň osvedčené.

12. Žalobca podaným návrhom sleduje bezodkladnú úpravu pomerov medzi ním a žalovaným. Úlohou žalobcu bolo osvedčiť základné skutočnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

13. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

14. Žalobca v návrhu tvrdil, že má postavenie záložného dlžníka na základe skutočnosti, že nadobudol nehnuteľnosti spolu s ťarchou, a to so záložným právom v prospech žalovaného. Skutočnosť, že je vlastníkom nehnuteľností osvedčil žalobca výpisom z listu vlastníctva č. XXXXX, rovnako osvedčil skutočnosť, že žalovaný má záložné právo k nehnuteľnostiam, záložné právo žalovaného je zapísané v

časti C - Ťarchy. Pokiaľ sa žalobca domáhal ochrany vlastníckeho práva a tvrdil, že došlo k premlčaniu záložného práva, bolo jeho povinnosťou osvedčiť, že sa stal záložným dlžníkom oprávneným vzniesť námietku premlčania záložného práva. Z predložených dôkazov má súd osvedčené, že Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnu zmluvu č. XX/AUOC/XX-L. z 24.2.2012 uzatvoril žalovaný ako záložný veriteľ s S. P. ako záložcom (záložným dlžníkom) a Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnu zmluvu č. XX/AUOC/XX-L. z 2.4.2012 uzatvoril žalovaný ako záložný veriteľ so spoločnosťou RESTA GROUP, s.r.o. ako záložcom (záložným dlžníkom). Zo žiadneho dôkazu, predloženého žalobcom, nemá súd osvedčené, že sa stal žalobca záložným dlžníkom vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom opakovanej dobrovoľnej dražby. Žalobca k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia súdu nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by bolo osvedčené, že žalobca v zmysle ustanovenia § 132 nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam práve od záložného dlžníka, uvedeného v zmluve o zriadení záložného práva. Z tohto vyplýva, že žalobca nesplnil pri návrhu na vydanie neodkladného opatrenia povinnosť uloženú mu v ustanovení § 132 C.s.p v spojitosti s § 326 ods. 2 C.s.p. tým, že ani v návrhu neoznačil dôkaz, svedčiaci o nadobudnutí jeho vlastníctva k nehnuteľnostiam a ani ho súdu nepredložil. Žalobca potom neosvedčil, že podľa LV č. XXXXX pod I.- XXX/XX zo dňa 15.4.2014 nadobudol kúpnou zmluvou nehnuteľnosti práve od spoločnosti RESTA GROUP, s.r.o., t.j. od záložného dlžníka žalovaného. Nakoľko žalobca neosvedčil skutočnosť, že je záložným dlžníkom, bolo bezpredmetným zaoberať sa námietkou premlčania záložného práva, ktorú môže vzniesť len záložný dlžník.

15. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že záložné právo zaniklo z dôvodu, že zanikla spoločnosť RESTA GROUP, s.r.o., súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 31Cob/46/2017 - 166 z 29.5.2017, ktorý sa už uvedeným argumentom žalobcu zaoberal a uviedol, že „záložné právo je právom subsidiárnym a akcesorickým, z ktorého pohľadu je ho potrebné vyhodnotiť a pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť, samotnú podstatu žaloby. Odvolací súd nemohol opomenúť, že akcesorita záložného práva sa vzťahuje len k zabezpečenej pohľadávke a nie k osobe dlžníka, čo je významným faktorom i z hľadiska osvedčenia nároku žiadaného neodkladným opatrením a po vyhodnotení ktorého je možné dospieť iba k záveru, že návrh v súvislosti so skutočnosťami, ktoré navrhovateľ označil v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia i v spojení so žalobou, nezakladajú dôvod pre vyhovenie návrhu pre nariadenie neodkladného opatrenia iba z titulu, že ak dlžník, ktorý je právnickou osobou zanikol bez právneho nástupcu, tým zaniklo i zriadené záložné právo a tak výkon záložného práva by mal byť v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Z nepráva nemôže vzniknúť právo, a tak odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil opodstatnenosť nariadenia žiadaného neodkladného opatrenia a potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami tým, že sa žalovanému výkon záložného práva dočasne obmedzí.“

16. Pokiaľ ide o ďalší dôvod žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia, týkajúci sa skutočnosti, že žalovaný vykonáva predaj založených nehnuteľností aj keď žalovaným nebolo uvedené záložné právo uplatnené v rámci konkurzného konania na majetok spoločnosti RESTA Group .s.ro. žalobca opäť nesplnil povinnosti v zmysle ustanovenia § 132 C.s.p. v spojení s § 326 ods. 2 C.s.p. tým, že nepredložil titul nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnostiam, zrejme sa má jednať o kúpnu zmluvu a súd nemal z čoho, z akej skutočnosti mať za osvedčené, že si žalovaný mal uplatniť záložné právo v konkurznom konaní na majetok spoločnosti RESTA GROUP s.r.o. Iba zo zmluvy o prevode vlastníckeho práva mohol súd odvodiť a mať za osvedčené, aký subjekt bol v čase konkurzného konania záložným dlžníkom.

17. Súd poukazuje aj na to, že návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia je vnútorne rozporný v dôvodoch, ktoré sú uvedené v návrhu, keď na jednej strane tvrdí, že záložné právo zaniklo a súčasne uvádza, že záložné právo je premlčané.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd nemá zo strany žalobcu osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov ani existenciu skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ( § 326 ods. 1 C.s.p.), preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

19. Podľa čl. 4 ods. 1, 2 C.s.p. ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci, ods. 2 ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám

zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol výrokom tak, ako je uvedený v uznesení v zmysle ustanovenia bodu 19. Návrh navrhovateľa bol zamietnutý, čo v podstate znamená jeho neúspech v konaní o návrhu. Žalovaný sa nedozvedel o tom, že sa na návrh žalobcu začalo konanie a súd má za to, že pokiaľ sa začína konanie podaním návrhu na súd, v tomto prípade žalovanému s podaním návrhu ani nemohli vzniknúť trovy. Na takýto prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia C.s.p. alebo iného zákona. Súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 C.s.p. aplikoval na rozhodnutie o práve, resp. nároku na náhradu trov konania princíp zákonodarcu a o práve na náhradu trov konania žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Súd za procesného stavu zisteného zo spisu až do vydania tohto uznesenia nerealizoval voči žalovanému žiadne procesné úkony smerujúce k prejednaniu veci a meritórnemu rozhodnutiu. Na základe uvedeného súd dospel k rozhodnutiu o nepriznaní práva žalobcovi na náhradu trov konania.

21. Z dôvodov uvedených v bode 20 by bolo nerozumné a v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu predkladať podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p. aj vec na rozhodovanie o výške trov konania.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Skalica, dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).