Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5C-327-2014.pdf
PDF · 121.55 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/327/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu Bytové družstvo Humenné, Laborecká 1896/58, Humenné, IČO: 223051, zast. JUDr. Tatianou Andrejcovou, Laborecká 1896/58, Humenné proti žalovanému H.. X. S., nar. XX. X. XXXX, R. X, Z., zast. JUDr. Bernardom Medárom, Dubová 4, Humenné, o zaplatenie 1621,74 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu dlhu na nájomnom sumu 1298 eur a poplatok z omeškania vo výške 2,5 promile za každý deň omeškania zo sumy 184,24 eur od 01.02.2008 do 28.02.2008, zo sumy 380,22 eur od 01.03.2008 do 31.03.2008, zo sumy 576,22 eur od 01.04.2008 do 30.04.2008, zo sumy 772,17 eur od 01.05.2008 do 31.05.2008, zo sumy 1028,99 eur od 01.06.2008 do 30.06.2008, zo sumy 1224,97 eur od 01.07.2008 do 31.07.2008, zo sumy 1420,95 eur od 01.08.2008 do 31.08.2008, zo sumy 1137,07 eur od 01.09.2008 do 30.09.2008, zo sumy 1083,96 eur od 01.10.2008 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 323,74 eur s úrokom z omeškania vo výške 12,25% ročne zo sumy 214,03 eur od 01.10.2008 do 31.10.2008, 9% ročne zo sumy 203,10 eur od 01.05.2009 do 31.05.2009, 9% ročne zo sumy 113,66 eur od 01.08.2009 do 31.08.2009, 9% ročne zo sumy 207,40 eur od 01.09.2009 do 30.09.2009, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Návrh na prerušenie konania zamieta.
Súd priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou podanou dňa 22. 3. 2010 žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 1621,74 eur s poplatkom z omeškania z titulu úhrady nájomného a plnenia poskytované s užívaním bytu a služieb s tým spojených. Nárok vymedzil za obdobie od 01.01.2008 ku dňu 28.02.2010 s tým, že výška nároku bola stanovená predpisom mesačnej zálohovej platby, ktorý vydalo predstavenstvo Bytového družstva za obdobie od 01.01.2008 do 31.07.2008 vo výške 5904,- Sk (195,98 eur), od 01.08.2008 do 31.12.2008 vo výške 6448,- Sk (214,03 eur), od 01.01.2009 do 30.06.2009 vo výške 214,76 eur a od 01.07.2009 vo výške 193,74 eur.
2. V priebehu konania žalobca navrhol pribrať do konania ako žalovanú v 2. rade bývalú manželku žalovaného v 1. rade H.. H. S. a voči nej uplatnil aj nárok na zaplatenie dlžného nájomného a nárok na zaplatenie úhrady za služby a plnenia spojené s užívaním bytu a to za obdobie od XX.XX.XXXX do skončenia nájomného vzťahu, t.j. do XX.XX.XXXX.
3. Uznesením Okresného súdu Z. č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 28.05.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu V. č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 13. 8. 2014 súd pripustil, aby do konania vstúpila žalovaná v 2. rade H.. H. S..
4. Dňa XX.XX.XXXX žalobca špecifikoval svoj nárok už aj vo vzťahu k žalovanej v 2. rade, pričom výška tohto nároku sa od podania žaloby nezmenila, avšak žalobca ju rozdelil do dvoch častí, ktorú aj rozdielne právne odôvodnil. Návrhom na pripustenie zmeny petitu žaloby (č.l. 291) žiadal, aby súd pripustil zmenu žalobného petitu tak, že žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne z titulu dlhu na nájomnom sumu 1298 eur s prísl. a zároveň žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 323,74 eur s prísl., žiadal priznať aj náhradu trov tohto konania. Súd o tomto návrhu rozhodol uznesením na č.l. 299 tak, že zmenu žalobného petitu v tomto znení pripustil.
5. Rozsudkom Okresného súdu Z. č.k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX súd žalobu proti žalovanej v 2. rade H.. H. S. zamietol. Žalovanej v 2. rade náhradu trov konania nepriznal a nárok žalobcu voči žalovanému v 1. rade vylúčil na samostatné konanie. Tento rozsudok sa stal právoplatným dňa XX.XX.XXXX. Ďalej súd pokračoval v konaní o nároku žalobcu proti žalovanému pod novou sp. značkou XC/XXX/XXXX.
6. Žalovaný uznal iba časť nároku uplatneného žalobcom. Bol ochotný zaplatiť len dlžné nájomné za obdobie trvania nájomného vzťahu, avšak iba vo výške 50% tohto nároku poukazujúc na to, že druhú polovicu mala zaplatiť jeho bývalá manželka a je len vecou žalobcu, že nárok voči nej uplatnil oneskorene. Namietal tiež rozsah a dôvodnosť položiek mesačnej zálohovej platby, najmä poplatok za TKR, t.j. šírenie televízneho signálu a tvrdil, že za obdobie, za ktoré žalobca požaduje úhradu nájomného a úhradu za plnenie a služby spojené s užívaním bytu, nemal uzavretú individuálnu zmluvu o dodávke a odbere tejto služby, signál mu do bytu nebol dodávaný, a preto nie je ochotný platiť tento poplatok, ktorý je uvedený v mesačnom zálohovom predpise. Zároveň žalovaný namietal aj položku príspevku do fondu na opravu a údržbu bytu tvrdiac, že príspevok do fondu na opravu a údržbu bytu má platiť iba vlastník tohto bytu, a nie nájomca.
7. Vykonaným dokazovaním, výsluchom strán sporu, z listinných dôkazov a z pripojeného spisu Okresného súdu Z. sp. zn. XXC/XXX/XXXX zistil súd tento skutkový stav: Z listu vlastníctva č. XXXX kat. územia Z. bolo zistené, že žalobca je vlastníkom a prenajímateľom družstevného bytu č. XX, nachádzajúceho sa na ul. R. X v Z..
8. Z pripojeného spisu Okresného súdu Z. sp. zn. XXC/XXX/XXXX bolo oboznámené rozhodnutie o pridelení družstevného bytu, ako aj dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu, na základe ktorej súd ustálil, že žalovaný sa na základe rozhodnutia o pridelení bytu a zápisnice o dohode a odovzdaní a prevzatí bytu stal užívateľom družstevného bytu v Z. na ul. R. X, v bloku B., K. X. poschodí, pričom tento vzťah sa v zmysle neskorších predpisov v súlade s ustanoveniami občianskeho zákonníka považuje za nájomný vzťah. Žalobca v dohode o odovzdaní a prevzatí družstevného bytu zo dňa XX.XX.XXXX uvádza ako spoločných nájomcov žalovaného aj manželku H.. H. S.. Tento nájomný vzťah oboch manželov následne skončil výpoveďou zo strany žalobcu a to tak žalovanému v 1. rade, ako aj žalovanej v 2. rade H. S.. Výpoveď zo dňa 05.06.2008 bola doručená žalovanému v 1. rade dňa 10.06.2008 a žalovanej v 2. rade dňa 13.06.2008. Táto okolnosť vyplýva aj z rozhodnutia Okresného súdu Z. v konaní vedenom pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX, kde súd žalobu o neplatnosť výpovede z nájmu bytu rozsudkom zo dňa 15.02.2010 zamietol. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v 1. rade vtedy ako žalobca odvolanie. Krajský súd v V. rozhodnutie Okresného súdu Z. potvrdil a rozsudok sa stal právoplatným dňa 06.12.2010. Z obsahu týchto rozhodnutí, ale aj pripojeného spisu sp. zn. XXC/XXX/XXXX bolo zistené, že spoločný nájom bytu manželom zanikol uplynutím výpovednej lehoty dňa 30.09.2008.
9. Žalobca pôvodne žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 1621,74 eur s prísl., avšak pri poslednej úprave žalobného petitu vyčíslil samostatne dlh na nájomnom za obdobie od 01.01.2008 do 30.09.2008 a na bezdôvodné obohatenie, ktoré po zániku nájomného vzťahu uplatňuje voči žalovanému za obdobie od 01.10.2008 do 28.02.2010.
10. Pokiaľ ide o dlh na nájomnom za obdobie od 01.01.2008 do 30.09.2008, žalobca predložil do konania mesačný zálohový predpis nájomného, ktorý od 01.01.2008 do 31.07.2008 stanovoval mesačnú vo výške 5904,- Sk, za 7 mesiacov predstavuje sumu 41.328,- Sk. Mesačný predpis za obdobie od 01.08.2008 do 31.12.2008 vo výške 6448,- Sk za dva mesiace predstavuje sumu 12.896,- Sk a nedoplatok na vyúčtovaní 1833,- Sk za rok 2007, spolu predstavuje sumu 56.057,- Sk (1860,75 eur). Za uvedené obdobie žalobca evidoval platby od žalovaného 353,50 Sk, 15.000,- Sk, 1600,- Sk, spolu 16.953,50 Sk, čo predstavuje sumu 562,75 eur. Rozdiel medzi tým, čo žalovaný mal zaplatiť a tým, čo zaplatil, predstavuje dlh na nájomnom vo výške 1298 eur. Konečné vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním a správou bytu bolo v roku 2008 za rok 2007, čo žalobca preukázal listinným dôkazom na č.l. 59, kde pod bodom 22 zoznamu nájomcov žalovaný potvrdil prevzatie vyúčtovania a správu o činnosti za rok 2008 vlastnoručným podpisom s tým, že podľa žalobcu nereklamoval tento stav vo vyúčtovaní, ani ho nejakým iným spôsobom nespochybnil. Po zániku nájomného vzťahu žalovaný od 01.10.2008 v podstate až doposiaľ užíva tento byt, pričom podľa žalobcu neplatí žiadne úhrady súvisiace s užívaním tohto bytu žalobcovi už dlhodobo. Predmetom tohto konania je preto aj nárok žalobcu voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.10.2008 do 28.02.2010 vo výške 323,74 eur, pričom opäť žalobca predložil do konania mesačný zálohový predpis, ktorý predstavoval v roku 2008 sumu 6448,- Sk krát 3 mesiace je 19.344,- Sk, čo je 642,10 eur. Mesačný predpis za obdobie od januára 2009 vo výške 214,76 eur krát 6 mesiacov je 1288,56 eur a mesačný predpis od júla 2009 vo výške 193,74 eur krát 8 mesiacov je 1549,92 eur, spolu 3480,58 eur. Podľa žalobcu žalovaný za uvedené obdobie od 01.10.2008 do 28.02.2010 uhradil sumy 12.896,- Sk, čo je 428,07 eur, 6448,- Sk, t.j. 214,02 eur, 214,76 krát 3 je 644,28 eur, sumu 11,66 eur, 38,72 eur, 1299,40 eur, 77,76 eur, 442,92 eur, spolu 3156,84 eur. Rozdiel medzi tým, čo za uvedené obdobie mal žalovaný zaplatiť a tým, čo zaplatil, je suma 323,74 eur, ktorá je uplatnená z titulu vrátenia bezdôvodného obohatenia.
11. Túto položku žalovaný vôbec neuznával. Poukazoval na to, že ak skončil nájomný vzťah, tak nemôže žalobca uplatňovať voči nemu naďalej nárok na zaplatenie za užívanie tohto bytu v takom rozsahu, ako keby bol nájomcom bytu. Z tohto dôvodu považuje žalovaný nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za nepreukázaný.
12. Žalobca poukazoval na to, že výšku tejto úhrady za obdobie, keď neexistoval nájomný vzťah, posudzoval so zreteľom na ustanovenie § 853 O. z., ktoré sú svojim obsahom a účelom najbližšie právnemu vzťahu založenému na užívaní bytu, čo sa ustanovenia upravujúce nájomnú zmluvu podľa § 685 a násl., a z tohto dôvodu žalobca trval na tom, že aj za toto obdobie sa má výpočet bezdôvodného obohatenia posudzovať tak, ako keby žalovaný bol nájomcom bytu, keďže v danom byte býva, užíva aj spoločné priestory, ktoré boli rekonštruované a podieľa sa na všetkých benefitoch, ktoré bytový dom v rámci opráv má, pričom v konaní nie je sporné, že žalovaný tento byt v bytovom dome po celú dobu aj skutočne užíva.
13. Žalovaný poukazoval v konaní aj na to, že položka v mesačnom zálohovom predpise o platení poplatku TKR je od neho neprávom vymáhaná, keďže nemal nikdy televízny signál za obdobie, za ktoré od neho žalobca uplatňuje zaplatenie nájomného, alebo bezdôvodného obohatenia. Poukázal na zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách, podľa ktorého by takýto poplatok mal platiť iba v prípade, ak by mal uzavretú zmluvu s dodávateľom tohto signálu, čo on nemal a naviac žalovaný poukazoval na to, že dlhé roky pracoval pre spoločnosť I. s.r.o. Z., a keďže mal s nimi aj rôzne pracovné spory a skončil svoju pracovnú činnosť pre túto firmu, tak ešte v roku 2007 ho táto firma odpojila od signálu, ktorý bol dodávaný do bytového domu podľa žalovaného bez právneho dôvodu, a preto odmietal túto položku platiť.
14. Žalobca vo svojej výpovedi, ale aj predložených listinných dôkazov poukázal na to, že až do roku 2011 boli v bytovom dome, kde je aj byt užívaný žalovaným, spoločné rozvody káblové, na základe ktorých boli prijímané televízne signály do všetkých bytov bytového domu a nebolo ich možné individuálne odpájať. Až v roku 2011 bola uzavretá zmluva o dielo, ktorú žalobca predložil do konania (č.l. 20), zmluva o dielo č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bola montáž terciálnych rozvodov I.. Zmluvu uzavrelo Bytové družstvo Z. so zhotoviteľom T., W..Y..R.., V. XX, Z., pričom predmetom tejto zmluvy je montáž terciálnych rozvodov I.. Na základe toho boli následne uzavreté individuálne zmluvy so všetkými nájomcami, resp. vlastníkmi bytov mimo žalovaného. Zároveň predložilo bytové družstvo aj listinné dôkazy o tom, že do roku 2011 žalobca uhrádzal platby I. za všetky byty v bytovom dome a to z dôvodu, že v tom čase v bytovom dome neboli individuálne prípojky na šírenie
signálu a tento signál bol šírený len prostredníctvom spoločných rozvodov. Až následne po inštalácii, teda po rekonštrukcii týchto rozvodov boli realizované individuálne prípojky a na základe toho bolo možné uzatvoriť individuálne zmluvy so spoločnosťou Televízne a káblové rozvody s.r.o. Z.. Podľa žalobcu žalovaný za obdobie do roku 2011 užíval túto službu pokiaľ bol nájomcom bytu, pretože ju užívali všetci užívatelia a nájomcovia bytov a nebolo možné sa odpojiť individuálne tak, ako to tvrdil v konaní žalovaný. Na námietku žalovaného, aby žalobca preukázal, na základe akého právneho dôvodu platil žalobca faktúry Televíznym a káblovým rozvodom s.r.o. Z., žalobca uviedol, že nemá k dispozícii individuálnu zmluvu, ale predpokladá, že tomu tak bolo na základe súhlasu všetkých vlastníkov bytového domu v dávnej minulosti, resp. pripúšťa aj uzavretie zmluvy, ktorú však v konaní nepredložila. V mesačnom predpise nájomného však bola táto čiastka ako súčasť nájmu, a aj z tohto dôvodu toto rozhodnutie o mesačnej zálohovej platbe bol žalovaný povinný rešpektovať a platiť počas trvania nájomného vzťahu, lebo výška tohto poplatku tvorí súčasť nájomného. Žalobca poukazoval aj na stanovy Bytového družstva, platiace v období, za ktoré je nárok uplatnený, ktoré sa nachádzajú v pripojenom spise Okresného súdu Z. sp. zn. XXC/XXX/XXXX, kde v článku 10 pod bodom 2, písm. c) je uvedené, že platiť nájomné za užívanie družstevného bytu a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, alebo zálohy na ne v termíne do 25.-tého dňa predchádzajúceho mesiaca je člen družstva povinný. Pre družstevné byty platí zásada nákladového typu nájomného, aby vo všetkých družstevných bytoch nájomné pokrývalo výdavky spojené s prevádzkou a správou bytového fondu a umorenie poskytovaného úveru. Výšku nájomného ustanovuje predstavenstvo. Poukazoval aj na ďalšie ustanovenia stanov platných v tom čase, najmä na úpravu rozhodnutia predstavenstva, ktoré podľa článku 45 ods. 7 písm. d) určuje výšku úhrady za užívanie bytu a za poskytnuté služby. Na základe týchto listinných dôkazov žalobca považoval svoj nárok za preukázaný a poukazoval na to, že naopak žalovaný svoje tvrdenia o tom, že bol individuálne odpojený z užívania televízneho signálu ničím nepreukázal.
15. Okresný súd Z. rozsudkom č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 20.03.2017 vyhovel žalobe v celom rozsahu. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Prešove, ktorý uznesením č. k. XCo/XXX/XXXX zo dňa 12.12.2017 rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu Z. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch tohto uznesenia odvolací súd vytkol Okresnému súdu Z., že vo svojom rozsudku nedal odpoveď na všetky argumenty žalovaného a rozhodnutie odôvodnil len všeobecne ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že Okresný súd Z. neuvádzal príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, na základe ktorých hodnotí zápisnicu o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 16.11.1984 za nájomnú zmluvu.
16. V bode 44 odvolací súd uviedol, že prvostupňový súd nedal odpoveď na námietky žalovaného, ktoré sa týkali toho, že žalobca a žalovaný sa nedohodli na zmene výšky nájomného a právne tento záver neodôvodnil.
17. Súd na základe vytknutých nedostatkov na odôvodnenie záveru, že medzi stranami sporu vznikol uzavretím dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu nájomný vzťah, ale aj k tomu, akým spôsobom a kto určuje pri družstevných bytoch výšku nájomného uvádza nasledovne:
18. Občiansky zákonník nedefinuje pojem družstevného bytu, avšak pod týmto pojmom možno vo všeobecnosti rozumieť byt, ktorý je vo vlastníctve bytového družstva. Vzhľadom k tomu mal súd za to, že byt, ktorý bol predmetom nájmu u žalovaného je bytom družstevným, lebo je vo vlastníctve žalobcu, ktorý je bytovým družstvom.
19. Pokiaľ ide o družstevné byty, ustanovenie §685 ods. 2 O. z. sa vzťahuje na nájom družstevných bytov. Stanovy bytových družstiev podrobnejšie upravujú, s kým môže bytové družstvo uzavrieť nájomnú zmluvu o užívaní družstevného bytu. Pôvodne boli tieto otázky upravené v tzv. vzorových stanovách stavebných bytových družstiev. Po transformácii stavebných bytových družstiev a po ich začlenení do všeobecnej úpravy družstiev v obchodnom zákonníku má dnes každé bytové družstvo svoje vlastné stanovy.
20. Podľa §226 Obchodného zákonníka stanovy družstva okrem iného musia obsahovať aj ustanovenie o vzniku a zániku členstva, o právach a povinnostiach členov k družstvu a družstva k členom. V rámci týchto ustanovení musí byť tiež upravené, za akých podmienok ma člen družstva práva na uzavretie nájomnej zmluvy o nájme družstevného bytu.
21. K základným povinnostiam nájomcu patrí jeho povinnosť platiť nájomné a úhradu za plnenie poskytované s užívaním bytu. Vyplýva to aj z toho, že nájomná zmluva musí obsahovať výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, alebo spôsob ich výpočtu §686 ods. 1 O. z. Spôsob, akým sa má v nájomnej zmluve určiť výška nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu však Občiansky zákonník bližšie neupravuje. Ustanovenie §696 ods. 1 prenecháva tieto otázky úprave v osobitnom právnom predpise. To platí pre všetky nájmy bytov okrem nájmov družstevných bytov. Pri družstevných bytoch platia na určenie nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu stanovy príslušného bytového družstva.
22. Z uvedeného je zrejmé, že ak predmetom nájmu bol družstevný byt, určenie nájomného, jeho vzniku, výšky a splatnosti a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu bolo ponechané na úprave stanov príslušného bytového družstva. V posudzovanom prípade v článku 45 ods. 7 písm. d) stanov žalobcu účinných v roku 2008 (čl. 43 v spise 18C/185/2008) vyplýva, že predstavenstvo žalobcu okrem iného rozhoduje a určuje výšku nájomného. Z vyššie uvedeného mal súd teda za to, že byt, ktorý užíva žalovaný, je bytom družstevným. Otázka nájomného a jeho výšky je určená v stanovách žalobcu. Orgánom oprávneným o tom rozhodovať je predstavenstvo žalobcu. Nájomné nebolo dohodnuté na základe vzájomnej dohody zmluvných strán, ale určené podľa podmienok uvedených v stanovách žalobcu. Pre určenie nájomného a jeho výšky nebolo potrebné spisovať osobitné dodatky k nájomnej zmluve.
23. Podľa článku 10 ods. 2 písm. c) stanov Bytového družstva určených v roku 2008 člen družstva je povinný platiť nájomné za užívanie bytu a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, alebo zálohy na ne v termíne do 25. dňa predchádzajúceho v mesiaci. Pre družstevné byty platí zásada nákladového typu nájomného, aby vo všetkých bytoch nájomné pokrývalo výdavky spojené s prevádzkou a správou bytového fondu a umorenie poskytnutého úveru. Výšku nájomného stanovuje predstavenstvo.
24. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, pričom poukazoval hlavne na to, že v tomto konaní nebola preukázaná existencia nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, keďže sa žalobca a žalovaný nikdy nedohodli na výške nájomného a bez dohody o tejto podstatnej náležitosti nájomného vzťahu nemôže vzniknúť nájomný vzťah.
25. Z obsahu pripojeného spisu a listín, ktoré predložila žalobkyňa v tomto konaní vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným existuje nájomný vzťah, ktorý vznikol na základe rozhodnutia predstavenstva o pridelení družstevného bytu žalovanému ako členovi družstva a zápisnicou o dohode a o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa, kedy bol byt odovzdaný do osobného užívania. V čase vydania rozhodnutia a uzavretia dohody o odovzdaní a prevzatí bytu bol tento vzťah nazývaný ako právo osobného užívania bytu. Uvedené právo osobného užívania družstevného bytu žalovaného trvalo aj ku dňu 01.01.1992, kedy sa v zmysle ustanovenia §871 ods. 1 O. z. zmenil na nájomný vzťah, pričom táto zmena nastala zo zákona a nevyžadovala si vykonávanie žiadneho ďalšieho úkonu, napr. v podobe uzavretia novej nájomnej zmluvy k bytu. Vyššie citované zákonné ustanovenie zaisťovalo všetkým dovtedajším užívateľom bytu transformáciu osobného užívania na nájom za podmienky, že toto právo vzniklo a trvalo ku dňu jeho účinnosti, t.j. k 01.01.1992. Uvedenú otázku riešil NS SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/46/1997. Ustanovenie §871 bolo do O. z. pojaté na základe zákona č. 509/1991 Zbierky. Uvedené ustanovenie je právnym predpisom transformačnej povahy. Z dôvodovej správy k zákonu č. 509/1991 Zbierky (novela Občianskeho zákonníka) vyplýva, že priamo zo zákona dôjde k zmene (práva) osobného užívania na chránený nájom. Účelom tohto ustanovenia bolo zaistiť ochranu všetkých dovtedajších užívateľov bytov a vytvoriť pre dovtedajšie užívacie vzťahy stav dostatočnej právnej istoty. Podľa právnych predpisov platných pred vydaním zákona č. 509/1991 Zbierky existoval striktný kogentný prideľovací systém, ktorý sa týkal prakticky všetkých bytov. Na to, aby občanovi vôbec mohlo vzniknúť právo užívania bytu, muselo najprv existovať rozhodnutie o pridelení bytu, na ktoré nadväzovala dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu, ktorou sa proces konštituovania práva užívať byt zavŕšil. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že ku vzniku práva žalovaného užívať predmetný družstevný byt došlo uvedeným spôsobom, a to na základe rozhodnutia predstavenstva družstva o pridelení bytu a uzavretí dohody o odovzdaní a prevzatí bytu. V konaní nebolo preukázané, že by takto konštituované právo osobného užívania bytu žalovanému ku dňu 01.01.1992 zaniklo; v zmysle ustanovenia §871 ods. 1 O. z. zo zákona sa tak transformovalo na právo nájmu bytu, ktorého obsahom je okrem iného aj povinnosť nájomcu uhrádzať nájomné a poplatky za služby spojené s užívaním bytu. Námietka žalovaného, že medzi ním a žalobcom k uzavretiu nájomnej zmluvy nedošlo, povinnosť platiť nájomné
a poplatky za služby spojené s nájmom bytu mu nevznikli, bola preto neopodstatnená, ale právne aj irelevantná.
26. Žalovaný v období od 01.10.2008 do 28.02.2010 užíval predmetný družstevný byt bez právneho dôvodu bez platnej nájomnej zmluvy.
Podľa § 451 ods. 1, 2 O. z. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 O.z. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Musí sa vydať všetko, čo sa bezdôvodným obohatením nadobudlo. Ak to nie je dobre možné najmä preto, že obohatenie spočíva vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada §458 ods. 1 O.z.
27. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného spočíva v užívaní bytu bez uzavretej zmluvy o nájme, t.j. bez právneho dôvodu, za ktoré užívanie neposkytol žalobcovi žiadnu protihodnotu, pretože bezdôvodné obohatenie spočívalo vo výkone práva (užívaní). Vydanie bezdôvodného obohatenia spočíva v povinnosti na zaplatenie peňažnej náhrady. Výška bezdôvodného obohatenia, teda peňažnej náhrady sa posudzuje so zreteľom na ustanovenie § 853 O. z. podľa tých ustanovení zákona, ktoré sú obsahom, aj účelom najbližšie právnemu vzťahu založenému na užívaní bytu, čo sú ustanovenia upravujúce zmluvu o nájme bytu §658 a násl. Pre prípad riadne uzavretej nájomnej zmluvy by vznikla žalovanému povinnosť na úhradu nájomného, čo v danom prípade zodpovedá jeho povinnosti na poskytnutie peňažnej náhrady vo výške obvyklého nájomného určeného pre užívanie daného bytu. Pretože bezdôvodné obohatenie svojim charakterom zodpovedá nájomnému (§853 O. z.), obdobne, ako u nájomného vzniklo bezdôvodné obohatenie vždy za každý mesiac užívania bytu a aj peňažná náhrada z titulu vydania bezdôvodného obohatenia bola splatná samostatne ako obvykle nájomné. Pokiaľ ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho nákladom za služby poskytnuté žalovanému s užívaním bytu, ktoré boli uhradené zo strany žalobcu za žalovaného, mohol žalobca uplatniť na súde tento nárok až po zistení výšky skutočných nákladov pripadajúcich na jednotlivých užívateľov bytov, teda po uplynutí zučtovacieho obdobia a vykonaní zúčtovania , ako táto povinnosť vyplýva pre správcu bytových domov zo zákona č. 182/1993 Z. z., resp. zo zákona č. 654/04 Z. z. o energetike zákona č. 442/02 o verejných vodovodoch a kanalizáciách pre priameho odberateľa, ktorý je v priamom zmluvnom vzťahu s dodávateľmi médií, a ktorý má povinnosť rozpočítať množstvo uskutočneného odberu na konečného spotrebiteľa. V konaní bolo preukázané, že vyúčtovanie bolo riadne vykonané, doručované na adresu bydliska žalovaného, ním prevzaté a žalovaný ani po lehote splatnosti uvedené náklady neuhradil.
28. V konaní bolo preukázané to, že žalobca bol nájomcom družstevného bytu č. XX, nachádzajúceho sa na ul. R. X B. Z. v období od XX.XX.XXXX do. XX.XX.XXXX. Počas tohto obdobia mal povinnosť žalovaný platiť nájomné, ktoré bolo spolu s úhradami za služby a plnenie spojené s užívaním bytu určené mesačným zálohovým predpisom, ktorý vydal orgán bytového družstva, t.j. Predstavenstvo družstva. Súd je toho názoru, že pokiaľ ide o fond prevádzky údržby a opráv, tento je zabezpečovacím fondom a tvorí sa pravidelnými príspevkami užívateľov družstevných bytov (teda nielen vlastníkov bytov) vo výške určenej predstavenstvom družstva. Prostriedky fondu sa potom používajú na financovanie opráv údržby, modernizácie a rekonštrukcie v bytových domoch. Z tohto dôvodu je neopodstatnené tvrdenie žalovaného o tom, že príspevok do fondu prevádzky údržby a opráv má platiť iba vlastník, a nie nájomca bytu. Súd poukazuje tiež na to, že predmetný predpis mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu vydal žalobca ako oprávnená právnická osoba a to v zmysle stanov bytového družstva. Tento predpis vrátane vyúčtovania za rok 2007, ktoré bolo splatné v roku 2008 žalovaný prevzal, čo v spise bolo dokumentované zápisnicou o prevzatí tohto vyúčtovania, voči ktorému nevzniesol žiadne námietky, ani výšku nereklamoval.
29. Zálohové mesačné platby sú pritom konkrétnym stanovením finančnej čiastky, ktorú užívateľ bytu, resp. vlastník bytu je povinný mesačne hradiť. Z tohto dôvodu súd považoval nárok žalobcu vo vzťahu k žalovanému na zaplatenie dlžného nájomného za oprávnený. Poukazoval pritom aj na to, že žalovaný mimo položiek poplatku TKR a poplatku do fondu údržby a opráv nenamietal výšku tohto predpisu
a ani sumu, ktorú za toto obdobie zaplatil a ktorá bola žalobcom započítaná pri celkovom vyčíslení dlhu. Pokiaľ ide o námietku k položke poplatok za TKR, súd mal za preukázané, že žalovaný v období trvania nájomného vzťahu mal možnosť používať a najpravdepodobnejšie aj používal televízny signál, keďže žalobca preukázal, že do roku 2011 bol dodávaný spoločnými káblovými rozvodmi do bytov a naopak žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal súdu, že v roku 2007 bol on sám individuálne odpojený od tohto príjmu tak, ako to uvádzal vo svojej výpovedi. Zároveň súd poukazuje na to, že tento poplatok bol súčasťou nájomného v zmysle mesačného zálohového predpisu, ktorý žalovaný nijakým spôsobom v čase trvania nájomného vzťahu nespochybňoval.
30. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd za to, že nárok uplatnený žalobcom v konaní je opodstatnený. Užívanie predmetného bytu žalovaným za celé obdobie nebolo zo strany žalovaného popierané. Súd vyložil existenciu nájomného vzťahu. Poukázal na stanovy Bytového družstva účinné v čase existencie nájomného vzťahu o tom, ako sa rozhoduje, kto a akým spôsobom rozhoduje o výške nájomného, a preto mal za preukázané, že nárok žalobcu je uplatnený v súlade so zákonom.
31. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
32. Žalobca si za obdobie počas trvania nájomného vzťahu /od 1.2.2009 do 30.09.2008/ uplatnil poplatok z omeškania. Podľa § 4 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. (s účinnosťou do 1.1.2009) poplatok z omeškania bol za každý deň omeškania bol 2,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 25 Sk za každý i začatý mesiac omeškania.
33. Žalobca si za obdobie po zániku nájomného vzťahu uplatnil bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak ide o dlh peňažný, s jeho riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 OZ nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania. Do 31. 12. 2008 sa zákonná výška úrokov z omeškania počítala ako dvojnásobok diskontnej sadzby NBS (neskôr tzv. základná úroková sadzba NBS) a od 1. 1. 2009 (nar. vlády 87/1995 Z. z.) bola zákonná výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
34. Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX podal žalovaný aj návrh na prerušenie tohto konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Z. pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX z dôvodu, že v tomto konaní sa rieši otázka, ktorá má význam aj pre konanie vedené pod sp. zn. XC/ XXX/XXXX.
35. Z predloženého rozsudku Okresného súdu Z. sp. zn. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo zistené, že v tomto konaní vystupuje ako žalobca H.. X. S. a žalovaný Bytové družstvo Z.. Predmetom konania je nárok o určenie existencie a trvania právneho vzťahu nájmu bytu. Tento nájom k bytu č. XX, v ktorom žalobca neustále býva od roku XXXX, mal vzniknúť podľa žalobcu dňa XX.XX.XXXX odsúhlasením úpravy mesačného predpisu úhrad za nájom a za služby spojené s užívaním bytu s tým, že zmena výšky zálohy zo dňa 18.12.2008, ktorú žalobca podpísal 08.01.2009, je podľa §686 O. z. platná.
36. Súd žalobu rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX zamietol ako nedôvodnú. Z odôvodnenia rozsudku je zrejme, že Okresný súd Z. poukazuje na to, že mesačný predpis nájomného nemôže byť považovaný za uzavretie novej nájomnej zmluvy, lebo nespĺňa podmienky vyžadované v ustanovení §686 ods. 1 O. z. a článku 25 stanov Bytového družstva.
37. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
38. Súd návrh na prerušenie konania zamietol, pretože konanie o určenie existencie nájomnej zmluvy, ktorá mala vzniknúť dňa XX.XX.XXXX medzi stranami sporu nemá vplyv na konanie o úhradu nájomného za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, kedy bol žalovaný v nájomnom vzťahu s Bytovým družstvom, čo súd argumentuje v tomto rozsudku a samotná okolnosť, že žalovaný tvrdí, že rozhodnutie o pridelení bytu a zápisnica o odovzdaní a prevzatí bytu nepreukazujú existenciu nájomného vzťahu je irelevantná. Pokiaľ ide o ďalšie obdobie od 01.10.2008 do 28.02.2010, ktoré je taktiež predmetom tohto konania o vydanie bezdôvodného obohatenia, súd posúdil toto obdobie ako užívanie bytu bez právneho dôvodu, pričom výšku bezdôvodného obohatenia určil tak, ako keby bol žalovaný nájomcom tohto bytu, nakoľko bezdôvodné obohatenie spočíva v užívaní tohto bytu aj po skončení nájmu bez právneho dôvodu a žalovaný neposkytol žalobcovi žiadnu protihodnotu a výška protihodnoty sa posudzuje v súlade s ustanovením §853 O. z. Preto aj keby súd v konaní vedenom pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX rozhodol inak, žalovaný by mal povinnosť zaplatiť žalobcovi protihodnotu za užívanie tohto bytu aj za obdobie od 01.10.2008 do 28.02.2010 v rovnakej výške, ako súd v tomto konaní rozhodol.
39. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže žalobca bol v konaní plne úspešný. O výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.