Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-196-2016.pdf
PDF · 109.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-14C/196/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v Bratislave pred sudcom Mgr. Vierou Milatovou, PhD. v právnej veci žalobkyne: K. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F., V. XX, zast.: InLaw, s.r.o., IČO: 36 716 979, Záhradnícka 36, Bratislava - Ružinov proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, sídlo: Bratislava, Primaciálne námestie č.1, o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
III. O výške náhrady trov konania r o z h o d n e súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou došlou Okresnému súdu Bratislava 1 dňa 2.10.2015 žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že výpoveď z nájmu bytu zo dňa XX.X.XXXX je neplatná, lebo nebol naplnený výpovedný dôvod podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zák.. Základnou podmienkou platnosti písomnej výpovede nájmu bytu je uvedenie konkrétneho dôvodu výpovede, a to nielen s odkazom na príslušné zákonné ustanovenie, ale i vymedzením skutkových okolností, z ktorých jasne vyplýva, že o ktorý konkrétny výpovedný dôvod nájmu bytu ide, a to aj z dôvodu, aby príslušný výpovedný dôvod nebolo možné zameniť s iným výpovedným dôvodom. Z obsahu výpovede žalovaného okrem uvedenia konkrétneho výpovedného dôvodu podľa ust. § 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zák. nie je zrejmé, kedy, t.j. v akom časovom období sa mala žalobkyňa dopustiť hrubého porušenia svojich povinností vyplývajúcich z nájmu bytu, ktoré mali spočívať v prenechaní nájmu bytu do podnájmu inej osobe bez súhlasu žalovaného ako prenajímateľa. Žalobkyňa popiera, že by prenechala byt do podnájmu bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalovaného ako prenajímateľa. Považuje výpoveď nájmu bytu za neplatnú nielen preto, že sporný byt nikomu neprenajala, ale aj preto, že považuje túto výpoveď za neurčitú, keď nedostatočne konkretizuje skutkové okolnosti zakladajúce uplatnenie výpovede nájmu bytu podľa ust. § 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zák. V byte so žalobkyňou býva aj dcéra a skutočnosť skončenia nájmu bytu môže mať zásadný dopad na jej život a členov jej rodiny. Žalobkyňa dňa 28.10.2013 ako nájomca bytu podala v súlade s ust. § 29b ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov u žalovaného žiadosť o prevod bytu do osobného vlastníctva.
Dôkazy:
Nájomná zmluva zo dňa X.XX.XXXX, Dodatok č.1 k nájomnej zmluve zo dňa X.XX.XXXX, výpoveď z nájmu bytu zo dňa XX.X.XXXX,
Čiastočný výpis z LV č. XXXX kat. úz. T., stanoviskom k výpovedi z nájmu bytu zo dňa XX.X.XXXX, doručenkou č.l. XX spisu, stanoviskom k výpovedi nájmu bytu žalovaného zo dňa XX.X.XXXX, žiadosťou o prevod sporného bytu do osobného vlastníctva zo dňa XX.XX.XXXX
2. Okresný súd Bratislava I dňa 4.7.2016 postúpil spis Okresnému súdu Bratislava V podľa § 88 ods. 1 písm. h/ OSP po odstránení závad s poukazom na to, že nehnuteľnosť sa nachádza v obvode Okresného súdu Bratislava V.
3. Žalovaný podaním zo dňa 10.1.2017 žiadal žalobu zamietnuť. Podľa jeho názoru z ničoho nevyplýva povinnosť prenajímateľa konkretizovať obdobie, počas ktorého dochádza k hrubému porušovaniu povinnosti nájomcu, napr. práve prenechávaním prenajatého bytu tretím osobám. Výpovedný dôvod bol konkretizovaný dostatočne, určite a výpoveď ako právny úkon spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti pre jej platnosť. Samotná žalobkyňa v žalobnom návrhu uvádza, čo bolo dôvodom výpovede, čo svedčí o tom, že jej bolo zrejmé, že žalovaný namieta hrubé porušenie povinností nájomcu, ktoré spočíva v tom, že byt dáva do podnájmu tretím osobám. Je teda zrejmé, že výpovedný dôvod bol dostatočne určite vymedzený. Na preukázanie svojich tvrdení založil do spisu opakované sťažnosti nájomcov bytov (a neskôr vlastníkov bytov) na V. ul.č.XX v F.. Obsahom týchto sťažností sú skutočnosti, že žalobkyňa sa v byte, ktorý bol predmetom nájmu opakovane nezdržiava po dlhšie časové úseky, počas ktorých však byt užívali iné, tretie osoby, ktoré neboli s prenajímateľom v nájomnom, ani inom obdobnom vzťahu. Založil do spisu výzvy prenajímateľa, aby žalobkyňa upustila od svojho konania, ktorá umožňuje užívať prenajatý byt tretím osobám. Súčasne sa žalovaný dištancuje od haniacich výrokov na adresu žalobkyne, tiež od akýchkoľvek nesúvisiacich, osobných atakov a v neposlednom rade sa s nimi ani nestotožňuje (v časti obsahujúcej práve osobné ataky). Tieto listiny predložil výlučne za účelom preukázania opakovaného a dlhodobého užívania prenajatého bytu tretím osobám bez právneho dôvodu, pričom osobou, ktorá umožnila toto užívanie tretím osobám bez právneho dôvodu bola práve žalobkyňa.
Dôkaz:
list nájomníkov obytného domu na V. ul.č.XX zo dňa X.X.XXXX list nájomníkov obytného domu na V. ul.č.XX zo dňa XX.X.XXXX, upozornenie zo strany prenajímateľa nájomcovi zo dňa X.X.XXXX s doručenkou, list nájomníkov obytného domu na V. ul.č.XX zo dňa X.X.XXXX, list nájomníkov obytného domu na V. ul.č.XX zo dňa XX.X.XXXX, upozornenie prenajímateľa zo dňa XX.X.XXXX s doručenkou, list vlastníkov bytov obytného domu na V. ul.č.XX zo dňa XX.X.XXXX, výsluch svedka K.. U. V., zamestnanca žalovaného, ktorý pracuje ako samostatný odborný referent referátu správy a inventarizácie majetku Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy
4. Súd sa oboznámil výsluchom strán sporu, svedkov: R. V., nar. XX.X.XXXX, K.. U. V., nar. XX.XX.XXXX a listinnými dôkazmi založenými stranami sporu do spisu uvedené vyššie a zistil nasledovný skutkový stav veci:
5. Nesporne bolo preukázané, že žalobkyňa sa stala nájomcom bytu nachádzajúceho sa v F., V. ul.č.XX, byt č.XXX, X. poschodie pozostávajúci z X izieb, kuchyne a príslušenstva, keď uzatvorila s Mestskou častou F.-L. Y. ako prenajímateľom nájomnú zmluvu č. XXXX/XX-XXX na dobu neurčitú. Neskôr žalobkyňa ako nájomkyňa uzatvorila so žalovaným ako prenajímateľom dňa X.X.XXXX Dodatok č.1 k nájomnej zmluve č.XXXX/XX-XX, na základe ktorého došlo okrem iného k zmene v osobe prenajímateľa z Mestskej časti F.-L. Y. na žalovaného. Byt je evidovaný na LV č. XXXX vedenom I. úradom F., katastrálny odbor pre kat. úz. T. a žalovaný je vedený ako výlučný vlastník bytu v podiele X/ X. H. XX.X.XXXX bola žalobkyni daná prenajímateľom výpoveď z nájmu bytu X-izbového bytu č. XXX/X. poschodie, nachádzajúceho sa v F. na V. ul. č. XX podľa § 7X1 ods. 1 písm. d/ Obč. zák. z dôvodu, že hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu tým, že prenechala byt inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa. Nájom predmetného bytu skončí uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začne plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola doručená výpoveď. Nebolo medzi stranami sporné, že žalobkyňa podala žalobu o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu včas podľa ust. § 711 ods. 6 Obč. zák. na Okresný
súd Bratislava I, ktorý postúpil vec z dôvodu miestnej príslušnosti dňa X.X.XXXX Okresnému súdu Bratislava V podľa § 88 ods. 1 písm. h/ OSP po odstránení závad s poukazom na to, že nehnuteľnosť sa nachádza v obvode Okresného súdu Bratislava V. Žalobkyňa sa žalobou domáha neplatnosti výpovede nájmu bytu zo dňa XX.X.XXXX hlavne z dôvodu, že túto považuje za neurčitú, kde nebola dostatočná konkretizácia skutkových okolností zakladajúcich uplatnenie výpovede z nájmu bytu podľa ust. § 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zák. ako žalovaný vo výpovedi uviedol.
6. Žalovaný založil do spisu dôkazy, kde sa nájomníci domu na V. ul. V F. okrem iných sťažujú aj na žalobkyňu, že byt č. XXX od augusta XXXX žalobkyňa neobýva, ale umožnila bývanie viacpočetnej rómskej rodine, ktorá porušuje domový poriadok a ruší pokojné bývanie nájomníkov, sú veľmi hluční. Poukazujú na to, ako je vôbec možné, že bez akéhokoľvek súhlasu majiteľa domu sa tam môže hocikto nasťahovať? (prípis nájomcov obytného domu žalovanému dňa 18.5.2009). Nájomníci žiadajú žalovaného o zaujatie stanoviska k danej problematike, písomné stanovisko a riešenie problému.
7. Prenajímateľ upozorňuje žalobkyňu listom zo dňa 26.2.2007 na sťažnosť obyvateľov domu na správanie neprispôsobivých užívateľov bytov, spočívajúcich v ničení a znečisťovaní spoločných priestorov a zariadení domu, v porušovaní domového poriadku a čiernom odbere elektrickej energie, medzi ktorými bola uvedená aj rodina žalobkyne. Upozornili tiež na nedoplatok k 31.1.2007 vo výške 24 493,- Sk a na ust. § 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zák.
8. Dňa 20.7.2009 sa nájomníci sporného domu opätovne obracajú na žalovaného s poukazom na to, že žalobkyňa už rok v byte s rodinou nebýva. Byt obývajú iné rodiny. Poukazujú na to, že žalobkyňa porušuje nájomnú zmluvu, pretože bez súhlasu prenajímateľa dala byt do prenájmu inej osobe. Poukazujú na to, že zrejme sporný byt nepotrebuje. Vyzývajú prenajímateľa aby konal.
9. Žalovaný dňa 5.6.2009 upozornil žalobkyňu na doručené sťažnosti nájomcov bytov a upozornil žalobkyňu, že v zmysle ust. § 711 ods. 1 písm. c/ Obč. zák. prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo poškodzuje prenajatý byt, jeho príslušenstvo, spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v dome, alebo sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných nájomcov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome. Upozornil žalobkyňu, že ak sa sťažnosti budú opakovať, prenajímateľ vypovie nájom bytu.
10. Dňa 16.5.2011 sa nájomníci sporného domu opätovne sťažujú u prenajímateľa na žalobkyňu, kde poukazujú na to, že sa roky sťažujú, ale bez efektu. Dva roky sa zdržiavala v zahraničí, kde nakoniec jej druha pre páchanie trestnej činnosti zatvorili. Počas ich pobytu v zahraničí sa v byte zdržiavali cudzie osoby a užívali byt bez právneho dôvodu naplno. V byte sa vystriedalo nespočetné množstvo ľudí, rušia noční kľud, vylievajú von oknom vodu a rôzne tekutiny a vyhadzujú smeti z okna. Vzhľadom k tomu, že sa tam strieda denne veľa osôb, žiadajú prenajímateľa domu, aby nariadil odstránenie mreže na byte, lebo hlavne v neskorých hodinách otváranie a zatváranie tejto mreže spôsobuje veľký hluk a tým rušia nočný kľud susedov. Opätovne žiadajú prenajímateľa o urgentné riešenie danej situácie, keďže sa chcú dožiť slušného bývania
11. Podaním zo dňa 14.7.2011 nájomníci sporného domu vyjadrujú v liste nespokojnosť s riešením danej situácie a poukazujú na to, že nemôžu obmedzovať návštevy u žalobkyne, ale ona a jej návštevy dennodenne robia problémy, býva u nej viacero ľudí na čierno okrem nájomkyne, ktorá je v byte evidovaná. Žiadajú o kontrolu v byte.
12. Podaním dňa 4.5.2015 sa nájomníci a vlastníci sporného domu obrátili písomne na primátora hlavného mesta SR Bratislavy p. W. a poukázali na zápisnicu zo schôdze bytov a nebytových priestorov zo dňa 30.3.2015, kde v bode 7/ listiny poukázali na neoprávnené prenajímanie bytu v nájme p. W.. Poukazujú na to, že už niekoľko rokov svoj byt prenajíma narkomanskej rodine. V zozname neprispôsobivých nájomcov sporného domu poukazujú okrem iných na žalobkyňu, že vyše šesťročné obdobie je byt neobývaný nájomkyňou, na ktorú je vystavená nájomná zmluva, ale byt obýva hlučná rómska spoločnosť, susedia si niekoľkokrát sťažovali márne na magistráte a u správcu.
13. Nebolo sporné, že žalobkyňa požiadala o prevod vlastníctva bytu č. XXX, X. poschodie na V. XX, F. v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
14. Žalobkyňa sa bránila tým, že v uvádzanom čase bola zo strany žalovaného ustanovená strážna služba za účelom kontroly poriadku a dodržiavania povinností nájomcami, resp. vlastníkmi bytov v predmetnom bytovom dome. Tvrdenia nájomcov a vlastníkov v listoch považovala za nedôveryhodné a výlučne za účelom poškodiť ju a ďalších nájomníkov. Poukázala na to, že ona ako nájomníčka bola oprávnená prijímať v byte návštevy pozostávajúce z jej blízkych osôb, či už v rodinnom pomere alebo obdobnom pomere. Tieto osoby nechala z času na čas u seba prespať, čo nie je možné považovať za uzatvorenie zmluvy o podnájme na základe ktorej by prenechala byt do podnájmu. Nikdy neuzatvorila zmluvu o podnájme, na základe ktorej by dala, resp. mala akýkoľvek úmysel prenechať byt do podnájmu tretej osobe. Výpoveď považuje za účelovú zo strany žalovaného z dôvodu vyhnutia sa povinnosti uzatvoriť s ňou zmluvu o prevode vlastníctva bytu podľa zák. č. 182/1993 Z.z. v plat. znení.
15. Na pojednávaní dňa 9.11.2017 sa žalobkyňa bránila tým, že nikomu nedala byt do podnájmu. V byte bývala so svokrom, ktorému zomrel syn a jeden čas býval u nej. Býval u nej v čase, keď chodila za rodinou do E., bola 2-3 týždne, mesiac, má choré dieťa a v byte býva. Súčasne vzniesla námietku premlčania.
16. Z výsluchu svedka Ing. U. V., nar. XX.XX.XXXX, mal súd preukázané, že pracoval od roku 2002 ako správca bytov a nebytových priestorov pre Hl. mesto Bratislava. Chodili na obhliadky bytov na podnety osôb. Pozná pani W. a na podnet ľudí bývajúcich v obytnom dome boli v roku 2005 niekoľko krát na obhliadku, pretože susedia sa sťažovali na hluk v byte, špinu i pred bytovkou. Bolo tam plno osôb. Keď tam boli pani W. bola vraj odcestovaná, v byte bol hrozný hluk a osoby, ktoré sa nachádzali v byte tvrdili, že sú na návšteve. Keďže v tom obytnom dome bol neporiadok, zdržiavali sa tam cudzie osoby, bola robená od roku 2005 vrátnica, kde bol kontrolovaný vstup a výstup. Do domu sa dostávali ľudia, lebo boli medzi sebou solidárni a posúvali si kľúče. Od roku 2014 nespravuje tento objekt, preto sa nevie k poslednému obdobiu vyjadriť. V priebehu roku 2014 tam bolo predaných asi 33 bytov. Na kontroly chodil s p. L.. Keď išli na obhliadky volali aj policajtov. Záznamy z kontrol sa nerobili. Boli to len ústne podania. Na otázku sudkyne, aby sa svedok vyjadril, koľkokrát boli na kontrole u p. W., uviedol, že minimálne päťkrát. Jeden krát mu otvorila aj pani W., pán F. a dve deti, nejaká pani dve deti a prerábal sa tam byt a vôbec nebolo ohlásené, bola zbúraná dokonca nosná priečka medzi kuchyňou a obývačkou a ak im dal súhlas, museli predložiť statický posudok. Nevie sa vyjadriť, prečo nebol odpredaný p. W. byt, ale zrejme nespĺňala podmienky podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Buď bol nedoplatok na úhradách, súdny spor a podobne. Nevie sa k tomu vyjadriť. Kontroly sa robili na začiatku a na konci roka, keď sa zisťovali osobomesiace, kontrola osôb bývajúcich v byte. Skoro vždy sa robili obhliadky a kontrola na podnet osôb bývajúcich v obytnom dome a vždy sa skúmalo, či ten stav taký je alebo nie je. Vždy sa dal podnet na bytový referát po kontrole a výzva nájomcovi podľa toho o čo išlo. Podnety išli od susedy p. M. a p. S. a sťažovali sa stále na hluk, preto sa robila kontrola viac krát. V byte sa p. W. nezdržiavala. Inokedy, keď p. W. neotvorila, iní ľudia povedali, že sú tam na návšteve. Nebol kontrolovať totožnosť osôb. Dá sa povedať, že kontrola bola päťkrát a boli tam vždy iné osoby. V. boli robené na podnet osôb bývajúcich v dome, ktorí robili medzi sebou kontroly, pretože je rozdiel, či v byte bývajú štyria alebo viacero ľudí, kvôli spotrebe vody a v byte p. W. bol väčší počet osôb a veľa ľudí chodilo hore dole. A taktiež opotrebovanosť výťahov v tomto dome je omnoho vyššia ako v iných obytných domoch, čo je obraz celého domu. Spotreba vody na sporný byt nebola enormná.
17. Žalovaný založil do spisu vyúčtovanie za rok 2014 a 2015, z ktorých je zrejmé, že v roku 2014 boli predpísané zálohy vo výške 3 002,16 eur a skutočný náklad bol 2 812,80 eur. V roku 2015 bol predpis záloh 1 935,36 eur, skutočný náklad 1 830,03 eur.
18. Svedok R. V., nar. XX.XX.XXXX, ktorého navrhol vypočuť žalovaný uviedol, že pracuje u žalovaného ako samostatný odborný referent. Na V. XX, F. je 35 nájomných bytov a 71 je spolu, zvyšní sú vlastníci. Pani W. je jedna z nájomcov bytu. Za hlavné mesto zabezpečuje technickú stránku bytov. Chodí za mesto na výročné schôdze vlastníkov, kde sa vlastníci sťažujú všeobecne na nájomníkov hlavného mesta. Jedným z tých nájomníkov je aj pani W.. Ostatní nájomcovia a ostatní vlastníci bytov tvrdili, že byt prenajíma iným osobám. Na kontrolu ho mesto vôbec neposlalo. Kontrola, ktorá tam bola v minulosti, pán V. vie, že tam bol pohyb ľudí v byte žalobkyne. Podnety a sťažnosti na pani W. v roku 2015 dávali vlastníci. Žalovaný to založil do spisu. Na kontrolu bytu pani W., ak sa sťažovali nájomcovia, mal byť dodržaný istý postup a ten dodržaný nebol. Nájomné byty a iné má na starosti oddelenie nájomného bývania. Oni robia zmluvy a celú korešpondenciu. On kontrolu bytu nerobil, pretože už bola podaná žaloba. V sťažnosti z roku 2015 bola uvedená konkrétne pani W. a boli tam aj iní nájomcovia.
19. Zo zisteného skutkového stavu veci súd urobil tento právny záver:
20. Vzhľadom na to, že zo strany žalobcu bola vznesená námietka premlčania, súd bol povinný zaoberať sa v prejednávanej veci predovšetkým otázkou premlčania dania výpovede zo strany prenajímateľa žalobkyni.
21. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
22. Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
23. Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Premlčaním právo veriteľa síce nezaniká, trvá ďalej, avšak iba vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho vymožiteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.
24. Nebolo sporné, že dňa 4.5.2015 sa nájomníci a vlastníci sporného domu obrátili písomne na primátora hlavného mesta SR Bratislavy p. W. a poukázali na zápisnicu zo schôdze bytov a nebytových priestorov zo dňa 30.3.2015, kde v bode 7/ listiny poukázali na neoprávnené prenajímanie bytu v nájme p. W.. Výpoveď z nájmu bytu dal prenajímateľ žalobkyni 30.6.2015, teda včas. Vznesená námietka žalobkyne je úplne neopodstatnená.
25. Podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zák. prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.
26. Podľa § 711 ods. 2 Obč. zák. dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
27. Podľa § 711 ods. 6 Obč. zák. neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do 3 mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.
28. Žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na žiadanom určení, lebo bez tohto určenia sa vzhľadom na výpoveď nájmu bytu zo dňa 30.6.2015 sa stalo právne postavenie žalobkyne neisté.
29. Nebolo sporné, že žalobkyňa sa dožadovala žalobou o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu v zákonnej lehote podľa § 711 ods. 6 Obč. zák.
30. Súd skúmal, či v čase, keď dal výpoveď z nájmu bytu žalovaný žalobkyni boli splnené všetky hmotnoprávne a procesnoprávne náležitosti platnej výpovede v zmysle § 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zák..
31. V zmysle § 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zák. prenajímateľ dôvod výpovede nájmu bytu skutkovo i právne vymedzil tak, že nie je možné ho zameniť s iným dôvodom a riadne ju doručil žalobkyni ako nájomkyni.
32. Tým, že žalobkyňa v spornom byte dlhšie nebývala a zdržiavali sa v ňom iné osoby bez súhlasu prenajímateľa, prenajímateľ jej dal podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zák. výpoveď z nájmu bytu zo zákonných dôvodov, keďže hrubo porušovala svoje povinnosti z nájmu bytu.
33. Žalobkyňa sa dožadovala žalobou o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu v zákonnej lehote podľa § 711 ods. 6 Obč. zák., keďže to strany sporu nerozporovali.
34. I keď sa žalobkyňa bránila tým, že sporný byt neprenajímala iným osobám, pretože iba v čase, keď bola v zahraničí býval v byte svokor, resp. jej blízke osoby, tieto svoje tvrdenia ničím nepreukázala pred súdom, nenavrhla vypočuť svedkov, ktorý by danú skutočnosť potvrdili. Súd mal preukázané z listinných dôkazov predložených žalovaným - sťažnosťami nájomcov a vlastníkov sporného domu, že v byte u p. W. sa zdržiavalo viacero osôb, ktorí rušili domový poriadok a nočný kľud. Potvrdili to aj svedkovia K.. U. V., nar. XX.XX.XXXX. a svedok p. R. V., nar. XX.XX.XXXX a v neposlednom rade to vyplýva i z vyúčtovaní, ktoré predložil žalovaný do spisu za rok 2014 a 2015. Že v spornom byte bývalo viacero osôb bez nájomnej zmluvy mal súd preukázané z výsluchu svedkov a listinných dôkazov, ktoré vlastníci a nájomcovia obytného domu adresovali prenajímateľovi a starostovi Hlavného mesta SR Bratislavy. Žalobkyňa nepreukázala, že by žiadala prenajímateľa, či už ústne, alebo písomne o súhlas s podnájmom. Vo výstražných listoch bola žalobkyňa poučená, že ak nedôjde k náprave hrubého porušovania povinnosti nájomcu bytu, dôjde k výpovedi z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zák. Zo sťažností nájomcov bývajúcich v obytnom dome nevyplýva, že ide o krátkodobé návštevy, resp. spolužitie s nájomkyňou v spoločnej domácnosti, ako tvrdila. Zmluva o podnájme môže byť uzavretá písomne, ústne i konkludentne, avšak písomný súhlas prenajímateľa musí byť daný vždy (§ 719 ods. 1 Obč. zák.). Výpoveď z nájmu bytu je jednostranným hmotnoprávnym úkonom prenajímateľa voči nájomcovi, pre tento úkon je predpísaná písomná forma a okrem všeobecných náležitostí právneho úkonu (§ 34 a nasl. Obč. zák.), uvedenia lehoty, kedy má nájom skončiť (§ 710 ods. 3 Obč. zák.) musí byť v ňom uvedený aj dôvod výpovede (§ 711 ods. 1 Obč. zák.). Prenechanie bytu alebo jeho časti nájomcom bytu do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa zakladá, okrem iného práva prenajímateľa vypovedať nájom podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zák., aj dôvod neplatnosti zmluvy o podnájme podľa ust. § 39 Obč. zák. Súd považuje za nesporné, že výpoveď z nájmu bytu zo dňa 30.6.2015 má všetky hmotnoprávne náležitosti platnej výpovede. Z obsahu výpovede je zrejmé, že žalobkyni bola daná výpoveď z nájmu bytu, lebo prenechala byt do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa tretím osobám. Z výpovede z nájmu bytu je zrejmé, kedy nájom skončí, bola stanovená 3-mesačná zákonná lehota, ktorá začne plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola žalobkyni doručená výpoveď. Výpovedný dôvod bol konkretizovaný dostatočne a určite a výpoveď, ako právny úkon spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti pre jej platnosť.
35. Výpoveď nájmu bytu daná žalovaným žalobkyni podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zák. bola zo zákonných dôvodov a dôvodne a je platná, preto súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.
36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
37. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.