Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cb-160-2016.pdf
PDF · 126.72 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/160/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, sudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcu: QSC Mont s.r.o., Zámocká 8, 901 01 Malacky, IČO: 46 669 132, zast.: JUDr. Miloš Kvasňovský, advokát, so sídlom Dunajská 32, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: MCSyncro Bratislava, s.r.o., Opletalova ul., 841 07 Bratislava IČO: 35 826 967, zast. Mgr. Paulína Tandarová, 5 Star Offices, Eurovea Central 1, Pribinova 4, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 37.523,02 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 37.523,02 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne
- zo sumy 1.872,- eur od 23.10.2014 do 31.10.2014,
- zo sumy 1.752,- eur od 01.11.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 7.139,26 eura od 23.10.2014 do 31.10.2014,
- zo sumy 6.044,40 eura od 01.11.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 4.705,80 eura od 25.11.2014 do 27.11.2014,
- zo sumy 1.326,60 eura od 28.11.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 5.107,50 eura od 15.01.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 7.047,60 eura od 15.01.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 4.657,50 eura od 15.01.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 7.677,- eur od 15.01.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 4.340,10 eura od 15.01.2015 do 29.01.2015,
- zo sumy 3.910,76 eura od 30.01.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, všetko v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný.
odôvodnenie:
1. Žalobca uzatvoril so žalovaným podľa ust. § 269 ods. 2 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov zmluvu o poskytnutí služieb v nepísomnej forme, na základe ktorej žalobca poskytoval žalovanému prostredníctvom svojich zamestnancov dohodnuté služby, a to za dohodnutú odplatu. V zmysle predmetnej zmluvy o poskytnutí služieb si žalobca splnil svoj zmluvný záväzok voči žalovanému v celom rozsahu a v dohodnutej kvalite a kvantite. Na základe splnenia svojho záväzku vyplývajúceho z predmetnej zmluvy o poskytnutí služieb vystavil žalobca žalovanému príslušné faktúry č. FV140115, FV 140117, FV 140131, FV 140154, FV 140155, FV 140156, FV 140157, FV 140158. Napriek tomu, že žalobca riadne a včas splnil všetky svoje záväzky vyplývajúce mu z predmetnej zmluvy. žalovaný porušil zmluvu tým, že napriek riadne vystaveným faktúram neuhradil žalovanému uvedené faktúry v celosti a v lehote ich splatnosti. Na základe predmetných faktúr, má žalobca voči žalovanému splatnú pohľadávku spolu vo výške 37.523,02 eura. Nakoľko žalovaný
čiastočne splnil svoj záväzok v zmysle faktúr FV 140115, FV 140117, FV 140131 a FV 140158, tento v zmysle vyššie uvedeného uznal. Zároveň v zmysle odsúhlasenia pohľadávok a záväzkov k 31.12.2014 zo dňa 19.01.2015, ktoré žalovaný zaslal žalobcovi, žalovaný v časti záväzky uznal svoj záväzok voči žalobcovi z titulu neuhradenia faktúr FV 140154, FV 140155, FV 140156, FV 140157 a FV 140158.
2. Voči vydanému platobnému rozkazu č.k. 10Cb/160/2016-24 podal žalovaný odpor s odôvodnením, že pohľadávka zanikla jednak započítaním a jednak zaplatením jej časti žalovaným. Žalobca žalovanému poskytoval v období od februára 2012 do 31.01.2015 služby spočívajúce v prenájme pracovníkov. Počas tejto spolupráce spôsobili zamestnanci žalobcu žalovanému porušením svojich povinností opakovane škodu, na ktorú žalovaný žalobcu vždy vopred upozornil. Žalobca vzniknutú škodu nerozporoval. Následne si žalovaný svoj nárok voči žalobcovi uplatnil príslušnými faktúrami. S ohľadom na tú skutočnosť, že žalobca a žalovaný mali voči sebe vzájomné peňažné pohľadávky, započítal žalovaný jednostranným právnym úkonom svoje pohľadávky s pohľadávkami žalobcu.
3. K odporu sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 14.11.2016, v ktorom okrem iného uviedol, že nesúhlasí s tým, že pohľadávky žalobcu zanikli započítaním s pohľadávkami žalovaného, ktoré mali vzniknúť spôsobením škody žalovanému zamestnancami žalobcu. Žalobca si nie je vedomý porušenia žiadnej zo svojich zmluvných povinností vo vzťahu k žalovanému, v dôsledku ktorého by žalovanému vznikla škoda. Túto škodu ako aj jednotlivé faktúry, ktoré mu boli z titulu jej náhrady žalovaným vystavené, žalobca v celom rozsahu neuznáva. Vznik škody v dôsledku porušenia povinností zamestnancov žalobcu nebol nijako preukázaný.
4. Ďalším vyjadrením zo dňa 07.02.2017, žalovaný písomne označil ako k jednotlivým škodám malo dôjsť a v akej výške, pričom opísal ako malo k jednotlivým škodám vzniknúť.
5. V rámci procesného útoku žalobca navrhol vykonať nasledovné dôkazy: výpisy z bankových účtov, faktúry č. FV140115, FV 140117, FV 140131, FV 140154, FV 140155, FV 140156, FV 140157, FV 140158, mailovú komunikáciu medzi stranami sporu, fotografie, ďalej navrhol výsluch svedkov.
6. V rámci procesnej obrany žalovaný navrhol vykonať nasledovné dôkazy: faktúry č. 6314001,6314002, 6314003, 6314004, 6314005, 6314005, 6314006 6314009, 6314010, 6314011, 6314012, 631401, 6314015, 6314016, 6314017 6315001, oznámenia o započítaní pohľadávok, mailovú komunikáciu medzi stranami sporu, fotografie, záznamy o škode, ďalej navrhol výsluch svedkov p. F. F., F. F., E. P..
Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:
7. Žalobca so žalovaným uzavreli ústnu zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytoval pracovníkov na výkon dohodnutých prác pre žalovaného. Za uvedenú činnosť žalobca vystavil žalovanému faktúry obsiahnuté v spise, ktoré žalovaný uhradil len čiastočne s odôvodnením, že vo zvyšku si pohľadávku započítal z dôvodu, že mu mala vzniknúť škoda, ktorú mali spôsobiť pracovníci žalobcu, pričom túto škodu, ktorú si voči žalovanému uhradil jeho partner si regresne uplatnil u žalobcu, čím malo dôjsť k zániku žalovanej pohľadávky žalobcu započítaním s pohľadávkou žalovaného. Žalovaný v konaní namietol neplatnosť uzatvorenej ústnej zmluvy medzi stranami sporu nakoľko išlo o dočasné pridelenie zamestnancov žalobcu na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi - žalovanému a takáto zmluva musí byť podľa § 58a ods. 3 zákonníka práce písomná, inak je neplatná.
Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 458 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
Podľa § 420 ods. 1 až 2 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa § 58 Zákonníka práce, (1) Zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania podľa osobitného predpisu môže sa so zamestnancom v pracovnom pomere písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelí na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. Dočasné pridelenie nemožno dohodnúť na výkon prác, ktoré príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 4. kategórie podľa osobitného predpisu. (2) Ak zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania nepreukáže inak, dočasným pridelením je aj výkon práce zamestnancom, prostredníctvom ktorého zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania vykonáva činnosť pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ak a) právnická osoba alebo fyzická osoba ukladá zamestnancovi pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu a dáva mu na tento účel pokyny, b) táto činnosť sa vykonáva prevažne v priestoroch právnickej osoby alebo fyzickej osoby a prevažne jej pracovnými prostriedkami alebo táto činnosť sa prevažne vykonáva na zariadeniach právnickej osoby alebo fyzickej osoby a c) ide o činnosť, ktorú má právnická osoba alebo fyzická osoba ako predmet svojej činnosti zapísanú v príslušnom registri. (3) Užívateľský zamestnávateľ nemôže zamestnanca, ktorý je k nemu dočasne pridelený, dočasne prideliť k inému užívateľskému zamestnávateľovi. (4) V pracovnej zmluve uzatvorenej medzi agentúrou dočasného zamestnávania a zamestnancom sa agentúra dočasného zamestnávania zaviaže zabezpečiť zamestnancovi dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa a dohodnú sa podmienky zamestnania. (5) Písomná dohoda o dočasnom pridelení uzatvorená medzi zamestnávateľom a zamestnancom musí obsahovať najmä názov a sídlo užívateľského zamestnávateľa, deň, keď dočasné pridelenie vznikne, a dobu, na ktorú sa dočasné pridelenie dohodlo, druh práce a miesto výkonu práce, mzdové podmienky a podmienky jednostranného ukončenia výkonu práce pred uplynutím doby dočasného pridelenia. Tieto náležitosti musí obsahovať aj pracovná zmluva uzatvorená medzi agentúrou dočasného zamestnávania a zamestnancom, ak sa táto pracovná zmluva uzatvára na určitú dobu. Agentúra dočasného zamestnávania, ktorá uzatvára so zamestnancom pracovný pomer na určitú dobu, určí dobu trvania tohto pracovného pomeru dátumom jeho skončenia; to sa nevzťahuje na dočasné pridelenie z dôvodu uvedeného v § 48 ods. 4 písm. a). (6) Dočasné pridelenie možno dohodnúť najdlhšie na 24 mesiacov. Dočasné pridelenie zamestnanca k tomu istému užívateľskému zamestnávateľovi možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci 24 mesiacov najviac štyrikrát; to platí aj v prípade dočasného pridelenia zamestnanca iným zamestnávateľom alebo inou agentúrou dočasného zamestnávania k tomu istému užívateľskému zamestnávateľovi. Opätovne dohodnuté dočasné pridelenie je pridelenie, ktorým má byť zamestnanec dočasne pridelený k tomu istému užívateľskému zamestnávateľovi pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho dočasného pridelenia, a ak ide o dočasné pridelenie z dôvodu uvedeného v § 48 ods. 4 písm. b) alebo c), pred uplynutím štyroch mesiacov po skončení predchádzajúceho dočasného pridelenia. Ustanovenia prvej vety a druhej vety sa nevzťahujú na dočasné pridelenie z dôvodu uvedeného v § 48 ods. 4 písm. a). (7) Ak je zamestnanec dočasne pridelený v rozpore s odsekom 6 prvou vetou alebo druhou vetou, zaniká pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania a vzniká pracovný pomer na neurčitý čas medzi zamestnancom a užívateľským zamestnávateľom. Užívateľský zamestnávateľ je povinný najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa vzniku pracovného pomeru podľa prvej vety vydať zamestnancovi písomné oznámenie o jeho vzniku; pracovné podmienky zamestnanca sa primerane spravujú dohodou o dočasnom pridelení alebo pracovnou zmluvou podľa odseku 5. (8) Užívateľský zamestnávateľ, ku ktorému bol zamestnanec dočasne pridelený, ukladá zamestnancovi v mene zamestnávateľa alebo agentúry dočasného zamestnávania počas dočasného pridelenia pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu, dáva mu na tento účel pokyny, utvára priaznivé pracovné podmienky a zaisťuje bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci rovnako ako ostatným zamestnancom. Vedúci zamestnanci užívateľského zamestnávateľa nemôžu voči dočasne pridelenému zamestnancovi robiť právne úkony v mene zamestnávateľa alebo agentúry dočasného zamestnávania. (9) Počas dočasného pridelenia poskytuje zamestnancovi mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady zamestnávateľ, ktorý zamestnanca dočasne pridelil, alebo agentúra dočasného zamestnávania, ak tento
zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne pridelených zamestnancov musia byť najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa. (10) Ak zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania neposkytli dočasne pridelenému zamestnancovi mzdu najmenej rovnako priaznivú ako patrí porovnateľnému zamestnancovi užívateľského zamestnávateľa, je povinný do 15 dní od výplatného termínu dohodnutého medzi zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania a dočasne prideleným zamestnancom poskytnúť mu túto mzdu alebo rozdiel medzi mzdou porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa a mzdou, ktorú mu poskytli zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania, užívateľský zamestnávateľ po vykonaní zrážok zo mzdy podľa § 131; na tieto účely sa užívateľský zamestnávateľ považuje za zamestnávateľa dočasne prideleného zamestnanca. Užívateľský zamestnávateľ je povinný informovať zamestnávateľa alebo agentúru dočasného zamestnávania o sume vyplatenej mzdy podľa prvej vety. Povinnosť podľa prvej vety a druhej vety sa vzťahuje aj na užívateľského zamestnávateľa, ku ktorému je zamestnanec vyslaný na výkon práce zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania z územia iného členského štátu Európskej únie na územie Slovenskej republiky. (11) Pracovnými podmienkami a podmienkami zamestnávania sú: a) pracovný čas, prestávky v práci, odpočinok, práca nadčas, pracovná pohotovosť, práca v noci, dovolenka a sviatky, b) mzdové podmienky, c) bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, d) náhrada škody v prípade pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, e) náhrada pri platobnej neschopnosti a ochrana nárokov dočasných zamestnancov, f) ochrana tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien, žien a mužov starajúcich sa o deti a mladistvých, g) právo na kolektívne vyjednávanie, h) podmienky stravovania. (12) Ak zamestnávateľ, ktorý zamestnanca dočasne pridelil, alebo agentúra dočasného zamestnávania uhradila zamestnancovi škodu, ktorá mu vznikla pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním u užívateľského zamestnávateľa, má nárok na náhradu voči tomuto užívateľskému zamestnávateľovi, ak sa s ním nedohodne inak. (13) Dočasné pridelenie sa skončí uplynutím času, na ktorý sa dohodlo. Pred uplynutím tohto času sa končí dočasné pridelenie dohodou účastníkov pracovného pomeru alebo jednostranným skončením účastníkov na základe dohodnutých podmienok. (14) Užívateľský zamestnávateľ poskytuje zamestnávateľovi a agentúre dočasného zamestnávania informácie o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania porovnateľného zamestnanca u užívateľského zamestnávateľa. (15) Užívateľský zamestnávateľ, ku ktorému bol zamestnanec pridelený agentúrou dočasného zamestnávania, a) informuje dočasných zamestnancov o všetkých svojich voľných pracovných miestach tak, aby im bola poskytnutá rovnaká príležitosť ako ostatným zamestnancom získať trvalé zamestnanie, b) zabezpečí dočasným zamestnancom prístup k svojim sociálnym službám, za rovnakých podmienok ako svojim zamestnancom, ak tomu nebránia objektívne dôvody, c) umožní dočasným zamestnancom prístup k vzdelávaniu rovnako ako svojim zamestnancom, d) poskytuje zástupcom zamestnancov informácie o využívaní dočasných zamestnancov v rámci informácií o svojej situácii v zamestnanosti. (16) Užívateľský zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu dočasne pridelených zamestnancov, ktorá obsahuje identifikačné údaje zamestnanca, identifikačné údaje zamestnávateľa alebo agentúry dočasného zamestnávania, ktorí mu zamestnanca dočasne pridelili, a dátum vzniku a skončenia dočasného pridelenia. (17) Dočasní zamestnanci sa započítavajú na účely voľby zástupcov zamestnancov podľa § 233 ods. 2 a 3.
Podľa § 58a Zákonníka práce,
(1) Zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania sa môžu s užívateľským zamestnávateľom dohodnúť o dočasnom pridelení zamestnanca v pracovnom pomere na výkon práce. Zamestnávateľ môže s užívateľským zamestnávateľom dohodnúť dočasné pridelenie zamestnanca v
pracovnom pomere iba v prípade, ak sú u zamestnávateľa objektívne prevádzkové dôvody, a to najskôr po troch mesiacoch odo dňa vzniku pracovného pomeru. (2) Dohoda o dočasnom pridelení uzatvorená medzi zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania a užívateľským zamestnávateľom musí obsahovať a) meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia a miesto trvalého pobytu dočasne prideleného zamestnanca, b) druh práce, ktorú bude dočasne pridelený zamestnanec vykonávať, vrátane predpokladov na zdravotnú spôsobilosť na prácu, psychickú spôsobilosť na prácu, alebo iných predpokladov podľa osobitného zákona, ak sa na výkon tohto druhu práce vyžadujú, c) dobu, na ktorú sa dočasné pridelenie dohodlo, d) miesto výkonu práce, e) deň nástupu dočasne prideleného zamestnanca na výkon práce u užívateľského zamestnávateľa, f) pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne prideleného zamestnanca, ktoré musia byť najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa, g) podmienky, za ktorých môže zamestnanec alebo užívateľský zamestnávateľ skončiť dočasné pridelenie pred uplynutím doby dočasného pridelenia, h) číslo rozhodnutia a dátum vydania rozhodnutia, ktorým sa agentúre dočasného zamestnávania vydalo povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania.
(3) Dohoda medzi zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania a užívateľským zamestnávateľom o dočasnom pridelení zamestnancov musí byť uzatvorená písomne, inak je neplatná. (4) Zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania sú povinní na požiadanie užívateľskému zamestnávateľovi bezodkladne poskytnúť údaje, ktoré sú potrebné na to, aby užívateľský zamestnávateľ mohol skontrolovať, či zamestnávateľ, alebo agentúra dočasného zamestnávania dodržiava povinnosť podľa § 58 ods. 9 druhej vety vo vzťahu k mzdovým podmienkam zamestnancov, ktorí k nemu boli dočasne pridelení, a na to, aby užívateľský zamestnávateľ mohol splniť povinnosť podľa § 58 ods. 10 prvej vety. Zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania poskytujú užívateľskému zamestnávateľovi osobné údaje dočasne pridelených zamestnancov v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu podľa prvej vety.
Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obch. zák. platného v rozhodujúcom čase, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.
8. Z predložených listinných dôkazov, výsluchom svedkov a právneho posúdenia skutkového stavu súd dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne a v celom rozsahu jej vyhovel.
9. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi nimi vznikol určitý vzťah spočívajúci v tom, že zamestnanci žalobcu mali pre žalovaného vykonávať isté pracovné činnosti. Podľa prezentovaného názoru žalovaného tento vzťah spadal pod ustanovenia §§ 58 a 58a Zákonníka práce nakoľko išlo o dočasné pridelenie zamestnancov žalobcu k žalovanému, pričom podľa § 58a ods. 3 Zákonníka práce takáto dohoda musí byť písomná, inak je neplatná. Z podanej žaloby, procesného útoku, procesnej
obrany a vykonaného dokazovania dospel k súd k jednoznačnému záveru, že vzťah medzi stranami sporu bol vzťahom založeným na dočasnom pridelení zamestnancov žalobcu pre žalovaného v zmysle Zákonníka práce. Žalobca síce tvrdil, že išlo ,,len,, o poskytovanie služieb pre žalovaného, avšak charakter vykonávanej práce, druh práce, miesto výkonu práce zamestnancami žalobcu jednoznačne preukazujú, že išlo o dočasné pridelenie zamestnancov podľa § 58 a nasl. Zákonníka práce. Skutočnosť, že boli vykonávané práce zamestnancami žalobcu v priestoroch žalovaného na základe pokynov žalovaného ani nebolo v konaní sporné. Iná ako písomná dohoda o dočasnom pridelení zamestnancov je zo zákona postihnutá sankciou neplatnosti. Z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil ústnu dohodu, na základe ktorej boli zamestnanci žalobcu dočasne pridelení na výkon práce u žalovaného za neplatnú. Na základe takejto neplatnej zmluvy sa teda zmluvné strany nemôžu domáhať práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy, dohody. Je však nepochybné, že žalovaný prijal plnenie od žalobcu v podobe vykonanej práce zamestnancami žalobcu vo výške, ktorú nerozporoval. Toto plnenie, ako sám žalovaný tvrdí bolo prijaté na základe zmluvy, ktorá je neplatná, ide teda o prijatie plnenia z neplatného právneho úkonu. Bezdôvodným obohatením je pritom majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Výška takto získaného bezdôvodného obohatenie nie je pritom sporná, nakoľko výšku v konaní uplatnenej sumy žalovaný nijako nespochybnil.
10. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany nenavrhol súdu vykonať také dôkazy, ktoré by boli spôsobilé dôvodnosť uplatnenej pohľadávky v jej jednotlivých častiach čo i len spochybniť. V rámci procesnej obrany sa žalovaný obmedzil len na postoj, že žalovaná pohľadávka zanikla z dôvodu započítania s pohľadávkou žalovaného, ktorú mal mať voči žalobcovi z titulu náhrady škody, ktorú mu mali spôsobiť zamestnanci žalobcu.
11. Z výpovede svedka p. F. F. vyplynulo, že bol zamestnancom žalovaného na pracovnej pozícii vedúceho zmeny. Opísal isté udalosti, ktoré mali viesť k vzniku škôd. Napr. zamestnanec žalobcu p. Horňák mal pri manipulácii s vysokozdvižným vozíkom (VZV) naraziť do paliet hotových kolies, pričom palety sa prevrátili a kolesá sa rozsypali po sklade. V dôsledku toho bolo poškodených cca 40 kolies. Alebo napr. p. U., zamestnanec žalobcu, mal prevážať 3 prázdne palety na VZV zo skladu komponentov do výroby, pričom prudko zabrzdil, kde tieto palety spadli na vozík a poškodili čelné sklo ako aj všetky 3 palety. Opísané udalosti mali nastať vždy na nočnej zmene, časy ani dátum presne nevedel uviesť. V prípade potreby nových zamestnancov sa takáto skutočnosť riešila buď zamestnancami formou nadčasov, alebo sa to avizovalo vedúcemu, ktorý cez agentúry zabezpečil potrebných ľudí. On na týchto ľudí dohliadal, boli za nich zodpovední. Externisti boli označení pracovnými tričkami a montérkami žalobcu. Pracovný čas týchto externých zamestnancov sa evidoval počítačovým systémom ako aj pracovnými kartami. Takýto zamestnanec sa vždy na začiatku a konci zmeny prihlásil a do tých kariet sa zaznačovali odpracované hodiny. Externí pracovníci sa neevidovali v elektronickom dochádzkovom systém. Ak nastala nejaká škodová udalosť riešilo sa to spolu s kvalitárom. Prišlo sa na miesto takejto udalosti, urobila sa dokumentácia, spísala sa škodová udalosť a poslalo sa to nadriadeným. Na otázku: na predložených záznamoch o škodových udalostiach nie je podpis osoby ktorá mala škodu spôsobiť, nie je tam ani lokalizácia, ani kto by škodu spôsobil, je tam len všeobecná fráza, že bola spôsobená škoda, sa svedok vyjadril, že tam nie je napísané napr. konkrétne koleso, značka kolesa, je tam len všeobecné označenie koleso. Prečo tam nie sú podpisy tých osôb, ktoré mali spôsobiť škodu nevedel odpovedať. Samotná škoda mala spočívať vo fatálnom poškodení, nakoľko klient neakceptoval použitie ani minimálne poškodených kolies, ani v lakovaní, ani v ničom podobnom.
12. Z výpovede svedka, p. F. F. vyplynulo, že je zamestnancom žalovaného, ako vedúci skladu. Kedysi mali pracovníci externej firmy, žalobcu spôsobiť nejaké škody. Svedok riešil hlavne VZV, ktoré boli poškodené a ktorých opravu zabezpečoval. Keď nebol dostatok pracovných síl, napr. z dôvodu PN a pracovnú silu potrebovali, snažili sa to riešiť interne, ale keď to nešlo tak požiadali externú firmu žalobcu, aby nejakú pracovnú silu dodali. Ak nastala škodová udalosť, spísal sa záznam o škode, kontaktoval sa prenajímateľ týchto vozíkov, napr. tam bolo poškodené zadné sklo. Prišla cenová ponuka na opravu, ktorú sme potom odsúhlasili a škoda sa opravila. Na otázku: ako je možné, že bol spísaný záznam o škode z Vašej strany, keď ste pri škode neboli, škodová udalosť nastala mimo Vášho pracovného času? Ako funguje systém spísania záznamu o škode, keď škoda nastala v čase keď ste vy neboli prítomný? Svedok uviedol, že informácia prišla mailom, prišiel do práce a spísal záznam na základe dostupných informácií. Svedok bol priamo účastný pri škodovej udalosti, keď pri nakládke kamiónu spadli disky, ale ak došlo k inej udalosti, nemohol pri nej byť priamo, ale bol tam napr. do 5 minút. Pri
páde diskov pri nakladaní kamióna, išlo o holé disky a pádom sa stali nepoužiteľné, takže tam vznikla škoda vo výške 7.400,- eur, bolo to 40 diskov. Na otázku súdu na svedka: či bolo nejakým spôsobom zistené jednoznačne, že Vami uvádzané škody boli spôsobené práve zamestnancami žalobcu? V čase škodových udalostí nachádzali sa v danom priestore len zamestnanci žalobcu? Bolo to nejakým spôsobom evidované? Svedok uviedol, že pri nakládke tých diskov na kamión to bolo jednoznačné, v ostatných priestoroch bola zmiešaná prevádzka. Škodca pri nakládke kamiónu písomne nepotvrdil skutočnosť o vzniku škody, ale po ústnej konfrontácii ten kto túto škodu spôsobil, ju potvrdil. Za zaujímavú považuje súd odpoveď svedka, na otázku: Uvádzali ste, že externí pracovníci mali vyčlenenú časť skladu na projekt Audi. Viete opísať čo je projekt Audi, akí pracovníci vykonávali prácu na projekte Audi a kto tam mal prístup?. Odpoveď: boli vyrobené kolesá, ktoré následne títo externisti balili a nakladali na kamión. Pri tej škodovej udalosti, ktorú svedok opisoval sa disky vracali naspäť dodávateľovi, z nejakého dôvodu boli nepoužiteľné a pri nakladaní sa definitívne znehodnotili. Z uvedeného môže vyplývať záver, že už z nejakého ( neupresneného) dôvodu poškodené disky, ktoré sa vracali spať dodávateľovi sa opísanou manipuláciou poškodili ešte viac, avšak žalovaný vyčíslil škodu na diskoch ako z nepoškodených. Takže výška škody nie je v tomto prípade jasne preukázaná.
13. Z výpovede svedka p. E. P., vyplynulo, že je zamestnancom žalovaného na pracovnej pozícii plánovač výroby, robil tvorbu denného plánu a určoval priority pre pracovníkov QSC, žalobca je bývalý zamestnávateľ. Svedok opísal vznik niekoľkých škodových udalostí. Prvá udalosť bola pri vykladaní prázdnych paliet z kamióna. Pracovník QSC neodborne manipuloval z VZV kde sa vysunula ukotvovacia časť palety a rozbilo čelné sklo VZV. Bol som privolaný k tejto udalosti. Pracovník QSC, p. Q. sa k tomu priznal, ďalej sa riešila škodová udalosť cez spoločnosť Toyota, ktorá zabezpečila opravu. Druhá udalosť nastala priamo vo výrobe, bol spôsobený pád kolies taktiež neodborným vedený VZV, kde zamestnanec QSC prudko naklonil lyžiny, čím spôsobil pád 9 kolies, ktoré sa následkom pádom poškodila a boli znehodnotené. Zamestnanci žalobcu boli predeľovaní na konkrétnu činnosť na základe dennej bázy, keď vyvstala potreba zvýšeného počtu pracovníkov, kontaktoval sa QSC, ktorý dodal týchto pracovníkov. Každý deň sa robil plán na ďalší deň a podľa toho sa zabezpečovali počty zamestnancov QSC. Títo mali vymedzený konkrétny priestor, kde vykonávali prácu na ktorú boli objednaní. Prideľovaní na konkrétnu prácu boli na základe svedkovej požiadavky na tímlíderku QSC, že napr. na ďalší deň potrebovali 3 vodičov VZV, 3 baličov. Jej úlohou bolo ich zabezpečiť a oznámiť ich mená. Na otázku: aká je všeobecná prax vo vašej činnosti ak dôjde ku škodovej udalosti. Podpisuje zápis o tejto škode aj ten človek, ktorý mal škodu spôsobiť? Svedok odpovedal: podpisoval to človek, ktorý bol zodpovedný, riadiaci pracovník, svedok udalosti ako aj samotný človek, ktorý mal škodu spôsobiť. Prečo na zázname z 02.12.2014 čas 6:30 hod., ktorý svedok podpísal nie je podpísaný označený škodca, p. Q., svedok uviesť nevedel.
14. Poverený zamestnanec žalovaného p. F. X. uviedol, že firma žalovaného bola dodávateľom kolies do VW do konca roku 2017, kedy ukončili spoluprácu. Všetky škodové udalosti prechádzali aj cez neho a osobne ich komunikoval s konateľom žalobcu na mnohých osobných stretnutiach, plus o všetkých škodových udalostiach sa viedla mailová komunikácia na konateľov žalobcu. Na vysvetlenie toho čo QSC robilo uviedol, že mali pridelený projekt Audi Gyor. Od momentu ako žalovaný kolesá zmontoval, firma QSC mala na starosti ich vizuálnu kontrolu, zabalenie a expedíciu do Maďarska. Toto bolo 90% aktivít QSC. Tento celý proces si robili vo svojej réžii, mali pridelené VZV. Naši ľudia do ich činností nezasahovali. Poskytovali nám ľudí pri zvýšenej absencii.
15. Z vykonaného dokazovania teda nemal súd preukázané, že boli splnené podmienky na priznanie náhrady škody žalovanému, ktorú si započítal voči žalobcovej pohľadávke, čím by pohľadávka žalobcu zanikla. V prejednávanej veci žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že mu bola spôsobená škoda (ktorú si následne mal započítať voči žalobcovi), kto ju spôsobil a že existuje príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním konkrétneho škodcu. Aby v súdnom konaní v spojitosti s náhradou škody mohol byť ten ktorý tvrdí, že mu vznikla škoda úspešný a súd mu mohol priznať požadovanú náhradu škody (v tomto prípade započítaný nárok) je bezpodmienečne potrebné preukázať, že mu bola spôsobená škoda protiprávnym konaním škodcu a medzi konaním škodcu a vznikom škody existuje príčinná súvislosť (kauzálny nexus). V prvom rade súd konštatuje, že nebola v konaní hodnoverne preukázaná výška škody, ktorá mala žalovanému vzniknúť a ktorú si mal následne započítať voči žalobcovmu nároku. K odporu priložené faktúry, ktoré majú preukazovať výšku škody, ktorú mal žalobca žalovanému spôsobiť túto výšku nemôžu preukazovať. Popis faktúr - napr. lakové chyby u odberateľa Audi, škodová udalosť NSF kolesá, Audi kolesá, poškodenie palety, fakturovanie finančnej škody- nerešpektovanie priorít expedícia, poškodenie 8V0 601 012 GJ9.11.2014, nabúranie linky, nepreukazujú
spôsobenie škody žalobcom. Na základe čoho vystavil žalovaný uvedené faktúry v práve konkrétnej výške ostalo v konaní úplne nepreukázané. Keďže výška škody voči žalobcovi je deklarovaná ,,len,, vystavenými faktúrami s neodôvodnenou výškou, následné započítanie pohľadávok s takto uplatnenou výškou škody nemôže mať racionálnu výpovednú hodnotu. Samotné vystavenie faktúry v určitej sume, nemôže samo osebe znamenať dôvodnosť a oprávnenosť takejto faktúry. Aj v písomnom vyjadrení žalovaného zo dňa 07.02.2017, kde definuje údajne spôsobené škody je výška jednotlivých škôd určená len vyhlásením žalovaného. Napr. škodová udalosť zo dňa 06.10.2014 - mal p. O. poškodiť 41 ks kolies v celkovej výške 4.510,- eur. Táto suma je uvedená aj v mailovej správe adresovanej žalobcovi (č.l. 69 spisu) avšak reálnosť uvedenej sumy nie je nijakým spôsobom preukázaná. Vychádzajúc z podania žalovaného zo dňa 07.02.217, kde sú špecifikované vzniknuté škody, súd nemá za preukázané, že by uvedené škody spôsobili zamestnanci žalobcu. Ide len o tvrdené, avšak nepreukázané skutočnosti. Súd opäť príkladmo uvádza, že podľa tvrdenia žalovaného dňa 03.11.2014 mal pracovník žalobcu nabúrať do tranzitnej brány v závode žalovaného, čím mala vzniknúť škoda v celkovej výške 9.388,06 eura. V spise na č.l. 79 sa nachádza faktúra za náklady s dodávkou a montážou brány v hale McSyncro I na sumu 9.894,96 euro. Či ide o faktúru za údajne pracovníkom žalobcu poškodenú bránu (o poškodení absentuje dôkaz) nie je zrejmé vzhľadom na rozdielne sumy. Taktiež nebolo nijakým spôsobom preukázané, že dňa 03.11.2014 pracovník žalobcu mal nabúrať do výrobnej linky a spôsobiť škodu vo výške 8.350,- eur. Uvedená skutočnosť je síce popísaná v mailovej správe adresovanej žalobcovi (č.l. 115), avšak uvedenú správu nemožno považovať za dôkaz, že k takejto udalosti došlo v súvislosti s činnosťou pracovníka žalobcu.
16. Z výpovedí svedkov síce vyplýva, že isté konkrétne škodové udalosti mali spôsobiť pracovníci žalobcu, avšak podľa názoru súdu na základe týchto výpovedí svedkov nemožno ustáliť celkovú výšku škody a dôvodnosť jej uplatnenia voči žalobcovi. Súd pritom poukazuje na dôležitý fakt, že ani jeden záznam o škode, ktorý mal žalovaný vystaviť nie je podpísaný samotným škodcom napriek tomu, že svedok Janeček uviedol, že záznam o škode má podpisovať aj samotný škodca. Zo samotného tlačiva Záznam o škode pritom vyplýva, že tento záznam je nutné vypísať hneď ako škoda vznikla, alebo bola zaznamenaná. Je zodpovednosťou zamestnanca, ktorý škodu spôsobil, alebo zaznamenal ihneď nahlásiť vznik škody najbližšiemu vedúcemu zamestnancovi a spolu s nim vypísať záznam o škode.
17. Z uvedených dôvodov nemá súd za preukázané, že by došlo k splneniu predpokladov na náhradu škody, teda porušenie zákonnej alebo záväzkovej povinnosti, vznik škody v preukázanej výške a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Keďže nebola preukázaná zodpovednosť žalobcu za vznik škody, ktorú mal žalovanému spôsobiť, musel súd započítanie pohľadávok žalovaného voči žalobcovi vyhodnotiť ako nedôvodný, nakoľko existencia pohľadávky žalovaného voči žalobcovi nebola preukázaná.
18. Súd teda priznal žalobou uplatnený nárok v plnom rozsahu, avšak nie z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti, nakoľko zmluva medzi stranami sporu je neplatná, ale z dôvodu, že žalovaný prijal plnenie z neplatného právneho úkonu - ústnej zmluvy. Výška prijatého plnenia z neplatného úkonu je pritom zrejmá, obvyklá a žalovaným ani nespochybnená. Súd teda vyhodnotil žalobcom uplatnený nárok na základe vlastnej právnej kvalifikácie ako nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Tento nárok z titulu bezdôvodného obohatenia považuje za dôvodný a preukázaný. Z toho dôvodu žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
19. Úrok z omeškania si žalobca uplatnil v súlade s citovanými právnymi predpismi a z uvedeného dôvodu mu boli súdom aj priznané v navrhovanej výške a rozsahu.
20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP): a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť vykonanie exekúcie.