Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Csp/17/2017

Zmenené rozhodnutím 23Co/210/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcov: 1/ M. N., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, S., a 2/ C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, S., obaja zastúpení: JUDr. Eva Szikorová, advokátka, so sídlom Hollého 1854/9, Šaľa, proti žalovaným: 1/ CARACAL INVEST a. s., so sídlom Karpatské námestie 10A, Bratislava, IČO: 43 797 903 a 2/ Invia.sk, s. r. o., so sídlom Dunajská 4, Bratislava, IČO: 35 884 797, žalovaný 2/ zastúpený: JUDr. Milada Koukalová, advokátka, so sídlom Špitálska 10, Bratislava, o zaplatenie 1.512,44 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 15Csp/17/2017-174 zo dňa 19. apríla 2018, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu I. inštancie sa m e n í tak, že žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcom sumu 1.512,44 eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania od 3.9.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žaloba sa v časti smerujúcej proti žalovanému 2/ z a m i e t a . Žalobcovia majú právo na náhradu trov prvoinštančného konania od žalovaného 1/ v rozsahu 100 %. Žalovanému 2/ sa voči žalobcom 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. II. Žalovanému 2/ sa voči žalobcom 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. III. O výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom, v právnej veci žalobcu: 1./. M. N., D.. X.X.XXXX, X./. C. N., D.. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom Š., D. XXXX/XX, obidvaja právne zastúpený advokátkou: JUDr. Eva Szikorová, so sídlom Šaľa, Hollého 1854/9, proti žalovanému: CARACAL INVEST a.s., IČO: 43 797 903, so sídlom Bratislava, Karpatské námestie 10A, 2./ Invia.sk, s.r.o., IČO: 35 884 797, so sídlom Bratislava, Dunajská č. 4, právne zastúpený advokátkou: JUDr. Milada Koukalová, so sídlom Bratislava, Špitálska č. 10, o zaplatenie X XXX,XX Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom sumu X XXX,XX EUR spolu s 8% ročným úrokom z omeškania od 3.9.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením ktoréhokoľvek so žalovaných voči ktorémukoľvek so žalobcov zaniká povinnosť plniť druhému zo žalovaných v rozsahu tohto plnenia.

II. Súd žalobcom priznáva plné právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca v 1. a v 2.rade žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.1.2017 a jej úpravou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.4.2017 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného v 1. a v 2.rade, spoločne a nerozdielne, k zaplateniu sumy vo výške X XXX,XX Eur s prísl. a k náhrade trov konania. V podanej žalobe žalobca v 1. a v 2.rade uviedol, že ako manželia uzatvorili so žalovaným v 1. rade, v tom čase vystupujúcim pod obchodným menom V. F. V..Z.. ako obstarávateľom, zastúpeným pri právnom úkone žalovaným v 2. rade ako obchodným zástupcom, dňa 16.12.2015 Zmluvu o zájazde, rezervačné č. XXXXXXX, na základe ktorej sa žalovaný v 1.rade zaviazal žalobcom obstarať vopred ponúkanú kombináciu služieb - letecký pobytový zájazd v I., O. V., C. I. O. V. W., kategária ****+, stravovanie all inclusive, typ ubytovania 1/2 štandard, v termíne 16.7.2016-30.7.2016. Cestujúcimi osobami mali byt žalobcovia. Žalobcovia zaplatili celú dohodnutú cenu zájazdu v sume X XXX,XX Eur + cestovné poistenie 42,- Eur v hotovosti v deň podpisu zmluvy, a to v Cestovnej agentúre F., Z..F..P.. S. Š., ktorá je obchodným zástupcom žalovaného v 2. rade Invia.sk, s.r.o. Dňa 17.5.2016 obdržali žalobcovia od žalovaného v 2. rade Invia.sk, s.r.o. oznámenie o odstúpení od zmluvy o obchodnom zastúpení z dôvodu, že zastúpený

- AZUR REIZEN Slovakia, a.s. (ktorý medzičasom zmenil svoje obchodné meno na TUT TOUR, a.s.) stratil oprávnenie na poskytovanie služieb cestovnej kancelárie, nakoľko od 1.1.2016 nemá uzatvorenú zmluvu o poistení proti úpadku. Zároveň bolo obsahom oznámenia aj prehlásenie žalovaného v 2. rade o tom, že kúpna cena zájazdu, ktorú žalobcovia uhradili, bola v plnej výške uhradená cestovnej kancelárii V. F. Slovakia, a.s., teraz H. H., a.s. a tiež odporúčanie obrátiť sa s finančnými nárokmi priamo no H. H., a.s. Uvedené oznámenie žalovaného v 2. rade Invia.sk, s.r.o. žalobcovia preposlali ešte v ten deň, t.j. 17.5.2016 poštou ako aj e-mailom (ktorý im bol oznámený telefonicky) na adresu: eegypt@azurreizen.sk, ako kontaktná osoba bola uvedená p. Ž. T.. Ako odpoveď im prišiel e-mail z uvedenej adresy, v ktorom žalovaný v 1.rade Y. H. H., a.s. poprel tvrdenie obchodného zástupcu Invia.sk,

s.r.o. o uhradení ceny zájazdu na ich účet. Zároveň potvrdil skutočnosť, že nakoľko momentálne nemá dojednané poistenie pre prípad insolvencie, nemôže a ani nevykonáva činnosť cestovnej kancelárie. Ďalej bolo v e-maile uvedené, že tie zájazdy, za ktoré žalovanému v 1. rade neprišla platba od Invia.sk, s.r.o. sa považujú za zrušené rezervácie. S vrátením finančných prostriedkov ich žalovaný v 1. rade odkázal na žalovaného v 2. rade. Uvedený e-mail žalobcovia preposlali na vyjadrenie žalovanému v 2. rade (prostredníctvom Y. F., s.r.o., kde zájazd fyzicky uhradili). Dňa 24.5.2016 obdržali od žalovaného v 2. rade písomné stanovisko, ktorého obsahom je genéza spolupráce medzi Invia.sk, s.r.o. a V. F. Slovakia, a.s. a vysvetlenie dôvodov pre ukončenie spolupráce. Zároveň je v ňom obsiahnuté vyjadrenie, že Invia.sk, s.r.o. si časť svojich splatných pohľadávok voči V. F., s.r.o. započítala jednostranným právnym úkonom. Aj uvedené stanovisko žalovaného v 2. rade žalobcovia preposlali na vyjadrenie žalovanému v 1. rade, nakoľko očakávali, že problém si vyriešia do nástupu na zájazd cestovné kancelárie / agentúry medzi sebou, nakoľko žalobcovia za zájazd zaplatili. Dňa 2.6.2016 žalobcovia prostredníctvom právnej zástupkyne odoslali žalovanému v 1. rade výzvu na vyjadrenie sa vo veci neposkytnutej služby a na vrátenie zaplatenej ceny zájazdu. Žalovaný v 1. rade výzvu prevzal dňa 7.6.2016, zároveň bola doručovaná aj na vedomie žalovanému v 2. rade Invia. sk, s.r.o. a jej obchodnému zástupcovi Cestovná agentúra RECES, s.r.o., ktorí ju prevzali dňa 6.6.2016 v oboch prípadoch. Na stanovisko sme žalovanému v 1. rade poskytli lehotu 3 pracovných dní, nakoľko sa blížil termín nástupu na dovolenku a žalobcovia boli v absolútnej právnej neistote, ktorú nezapríčinili a navyše, nešlo o vec novú, ktorá by si zo strany CK vyžadovala oboznámenie sa so skutkovými okolnosťami vzhľadom na predchádzajúcu e- mailovú komunikáciu. Žalovaný na výzvy nereagovali žiadnym spôsobom. Dňa 15.6.2016 sa žalobcovia obrátili v zmysle zákona č. 391/2015 Z.z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov na Ústredný inšpektorát SOI so sídlom v Bratislave, ako subjekt alternatívneho riešenia sporov s návrhom na vyriešenie sporu mimosúdnou cestou. Zároveň podaním zo dňa 23. 6.2016 požiadali žalovaného v 2. rade o predloženie podkladov k zápočtu vzájomných pohľadávok so žalovaným v 1.rade. Žalovaný v 2. rade v liste zo dňa 30.6.2016, doručenom PZ žalobcov dňa 7.7.2016, opätovne poukázal na jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok so žalovaným v 1. rade a v prílohe listu priložil fotokópiu uvedeného zápočtu, kde o.i. je súčasťou započítaných pohľadávok aj pohľadávka z titulu prevzatej ceny zájazdu, rez. č. 1501409 v sume započítanej pohľadávky X XXX,XX Eur. Zároveň vo svojom liste uviedol, že je pripravený žalobcom vrátiť svoju províziu z predaja zájazdov nezrealizovaných žalovaným v l. rade v sume 160,86 Eur plus cestovné poistenie 42,- Eur. K vráteniu predmetných súm doposiaľ nedošlo. Subjektu alternatívneho riešenia sporov (ďalej len „subjektu ARS“) sa nepodarilo doviesť strany sporu k dohode, keď žalovaný v 1.rade trval na tom, že za vzniknutú situáciu nenesie právnu zodpovednosť a ako „ ústretový krok “ ponúkol náhradný zájazd v ďalšej letnej sezóne (2017) cez cestovnú kanceláriu Z. H.. K tomuto návrhu žalobcovia prostredníctvom právnej zástupkyne poslali subjektu alternatívneho riešenia sporov písomné stanovisko zo dňa 25.8.2016, v ktorom uviedli, že žalovaný v l. rade predovšetkým neuviedol subjektu ARS úplnú informáciu o tom, ktorá konkrétna cestovná kancelária s názvom Z. H. by mala náhradný zájazd zabezpečiť. Na Slovensku pôsobí iba cestovná kancelária Z. TOUR, s.r.o., ktorej jediným spoločníkom je poľská cestovná kancelária Z. H. Z. R. P. P. (s.r.o.) a jediným konateľom od 16.4.2016 je V. C. G. C., ktorý bol predsedom predstavenstva žalovaného v 1. rade až do 14.11.2016. Za týchto okolností, a tiež najmä vzhľadom na takt, že žalovaný v 1. rade nereagoval na výzvu odoslanú a doručenú mu cca 1 a pol mesiaca pred plánovaným nástupom na zájazd ( ústretový krok ponúkol až 25.7.2016, t.j. po plánovanom termíne nástupu), pričom žalobcovia, ktorí mali u zamestnávateľa zahlásené čerpanie dovolenky a túto chceli vo vybranej destinácii absolvovať, boli pre nečinnosť a neseriózny prístup žalovaného v 1. rade nútení zakúpiť si ďalší zájazd u iného poskytovateľa služieb. Na porušenie povinností CK Z. H. upozornila aj SOI na svojej internetovej stránke. Za danej situácie sme toho názoru, že pre žalobcov nepredstavuje ponúknutá možnosť čerpania zájazdu prostredníctvom presne neidentifikovaného subjektu prijateľné riešenie. Zároveň osobitným podaním zo dňa 25.8.2016, adresovaným žalovanému v 1. rade a doručeným mu 2.9.2016, žalobcovia odstúpili od zmluvy o zájazde z dôvodu porušenia základnej povinnosti žalovaného v 1. rade obstarať zájazd v termíne za podmienok zmluvne dohodnutých a tiež, povinnosti poskytnúť objednávateľovi aspoň 7 dní vopred podrobné pokyny pre zájazd. Medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade, zastúpeným pri úkone žalovaným v 2. rade ako obchodným zástupcom vznikol na základe v čl. I popísanej zmluvy právny vzťah podľa ust. § 741a Občianskeho zákonníka. Žalobcovia svoju povinnosť zaplatiť cenu zájazdu včas a riadne splnili. Žalovaný v 1. rade si svoju povinnosť obstarať vopred dohodnutú kombináciu služieb nesplnil vôbec, keď rezerváciu protiprávne zrušil z dôvodu, že mu žalovaným v 2. rade nebola poukázaná platba zinkasovaná v mene a na účet žalovaného v 1. rade a tiež keď od 1.1.2016 vznikla na jeho strane objektívna prekážka zájazd zorganizovať z dôvodu absencie poistenia proti úpadku. Žalovaný v 2. rade porušil povinnosť odovzdať žalovanému v l. rade bez

zbytočného odkladu veci (vrátane platieb) prevzaté za zastúpeného a tiež povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, keď napriek vedomosti o tom, že žalovaný v 1. rade nemá poistenie proti úpadku, neinformoval bez zbytočného odkladu žalobcov o tejto skutočnosti. Zodpovednosť žalovaného v 1. rade je daná z dôvodu, že ako obstarávateľ zájazdu tento neuskutočnil, hoci žalobcovia riadne a včas vyplatili prostredníctvom zástupcu celú dohodnutú cenu za zájazd. Navyše, zájazd ani uskutočniť nemohol (objektívna prekážka), pretože tým, že od 1.1.2016 nemal uzavreté platné poistenie zodpovednosti pre prípad úpadku, stratil oprávnenie na prevádzkovanie cestovnej kancelárie. Zodpovednosť žalovaného v 2. rade je daná z dôvodu, že nekonal s odbornou starostlivosťou, keď prijal platbu od žalobcov a túto nepostúpil bez zbytočného odkladu žalovanému v 1. rade a túto platbu si ponechal na úhradu svojich (ním tvrdených, ale dostatočne nepreukázaných) pohľadávok. Okolnosť, či k zápočtu pohľadávok došlo oprávnene alebo nie, nemá žiadnu relevanciu z pohľadu toho, že žalobcovia svoju časť povinnosti, vyplývajúcu zo zmluvy o zájazde splnili, a teda žalovaný v 2. rade zodpovedá za vrátenie prijatej platby spolu so žalovaným v 1. rade. Subjekt ARS v odôvodnenom stanovisku, vydanom dňa 11.11.2016 pod spis. zn. V.-X uviedol podrobnú genézu riešenia sporu mimosúdnou cestou a v závere stanoviska uviedol, že žalovaný v 1. rade porušil právo na ochranu ekonomických záujmov spotrebiteľov - žalobcov tým, že im nevrátil finančné prostriedky za zájazd. Žalobcovia na základe splnenia podmienok pre odstúpenie od zmluvy podľa ust. § 741h ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom o účinnom znení od tejto písomne odstúpili, a to podaním zo dňa 25.8.2016, doručeným žalovanému v 1. rade dňa 2.9.2016. Odstúpením od zmluvy podľa cit. ust. § 741h ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. zmluvný vzťah zanikol a žalobcom vznikol nárok na vrátenie zaplatenej ceny zájazdu v žalovanej čiastke X XXX,XX Eur a zaplateného cestovného poistenia v sume XX,- I.. Žalobcovia si okrem nároku na istinu uplatňujú aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy, od 3.9.2016 a náhradu trov právneho zastupovania.

2. Súd v danej veci vydal platobný rozkaz č.k. 15Csp/17/2017-58 zo dňa 5.4.2017, voči ktorému však žalovaný v 2.rade podal včas a s odôvodnením odpor. Uznesením č.k. 15Csp/17/2017-87 zo dňa 26.5.2017 bol vydaný platobný rozkaz zrušený v celom rozsahu a súd vo veci konal ďalej.

3. Žalovaný v 2.rade v podanom odpore uviedol, že dňa 16.12.2015 uzatvoril žalobca so žalovaným v 1. rade, prostredníctvom sprostredkovateľa - žalovaný v 2. rade, u obchodného zástupcu žalovaného v 2. rade - cestovná agentúra F., Z..F..P.., zmluvu o zájazde (ďalej ako „zmluva"), rezervačné číslo 1501409, ktorou si zakúpil zájazd pre dve osoby W. I. v termíne od 16.7.2016 do 30.7.2016, v celkovej sume X XXX,XX Eur. Usporiadateľom zájazdu mal byť žalovaný v 1. rade. V ten istý deň uhradil žalobca žalovanému v 2. rade (v cestovnej agentúre F., Z..F..P..) v hotovosti cenu zájazdu vo výške 1 512,44 Eur, spolu s poistením vo výške 42,- Eur. Žalobca obdržal dňa 17.5.2016 vyjadrenie žalovaného v 1. rade, že rezerváciu zájazdu žalobcu zrušil z dôvodu, že neobdržal na svoj účet za tento zájazd platbu od žalovaného v 2. rade. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade zájazd pre žalobcu neobstaral, žalobca dňa 25.8.2016 od zmluvy odstúpil. Žalovaný v 1. rade je slovenská právnická osoba, ktorej hlavnou Činnosťou je poskytovanie služieb cestovnej kancelárie. V čase uzatvorenia zmluvy spĺňal žalovaný v 1. rade všetky predpoklady výkonu činnosti cestovnej kancelárie, mal platné poistenie proti úpadku. Žalovaný v 2. rade je slovenská právnická osoba, ktorej hlavnou činnosťou je poskytovanie služieb cestovnej agentúry. Žalovaný v 2. rade nedisponuje podnikateľským oprávnením na poskytovanie služieb cestovnej kancelárie. V čase uzatvorenia zmluvy bolo obchodné meno žalovaného v 1. rade V. F. Z., a,s. (do 11.4.2016), so sídlom G. X, XXX XX N., A. A. Z. N. V. C. G. C.. Od 12.4.2016 do 14.11.2016 bolo obchodné meno žalovaného v 1. rade H. H., V..Z.., Z. Z. W. XX, XXX XX N., predsedom predstavenstva spoločnosti bol V. C. G. C.. Od 15.11.2016 zmenil žalovaný v 1. rade obchodné meno Y. L. V..Z.. a sídlo G. D. XX/A, XXX XX N., predsedom predstavenstva spoločnosti je od 15.11.2016 Y. H.. Žalovaný v 2. rade ako obchodný zástupca uzatvoril dňa 1.1.2015 so žalovaným v 1. rade ako zastúpeným zmluvu o obchodnom zastúpení, predmetom ktorej je záväzok obchodného zástupcu ponúkať a predávať na území Slovenskej republiky za províziu v mene zastúpeného a na jeho účet zájazdy a služby cestovného ruchu organizované zastúpeným v tuzemsku a v zahraničí a záväzok zastúpeného za činnosť obchodného zástupcu zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu. Prílohou č. 4 k zmluve o obchodnom zastúpení je plnomocenstvo, ktorým žalovaný v 1. rade splnomocňuje žalovaného v 2. rade v jeho mene uzatvárať s klientmi zmluvy o obstarní zájazdov, vydávať potvrdenia o zájazdoch, prijímať finančné plnenie zo zmlúv o obstaraní zájazdov a na účet splnomocniteľa poukazovať úhrady za služby, zasielať výzvy/upomienky, prípadne podnikať ďalšie kroky svedomím splnomocniteľa v prípade nedodržania povinností zo strany klienta vyplývajúce z obchodných podmienok splnomocniteľa. Vzťah medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade sa riadi právnou

úpravou § 652 zákona č. 513/1991 Zb. , keď sa zmluvou o obchodnom zastúpení obchodný zástupca zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu. Žalobca uzatvoril dňa 16.12.2015 zmluvu o zájazde, prostredníctvom ktorej si zakúpil zájazd organizovaný žalobcom v 1. rade. Táto skutočnosť je na zmluve výslovne uvedená, kde je ako poriadateľ zájazdu uvedená cestovná kancelária - žalobca v 1. rade, ktorý je zastúpený žalovaným v 2. rade - cestovnou agentúrou, ako predajcom. Žalobca bol o tejto skutočnosti spoločnosťou F., Z..r.o., ktorá je opätovne iba cestovnou agentúrou, t.j. zástupcom, informovaný. Podpisom zmluvy o zájazde súhlasí klient s obchodnými podmienkami usporiadateľa a predajcu zájazdu. Obchodné podmienky boli žalobcovi odovzdané. Na základe vybraného zájazdu žalobcom bola objednávka spracovaná, uskutočnená rezervácia zájazdu a obratom zaslaná žalobcovi v 1. rade, ktorý ako usporiadateľ zájazdu objednávku č. XXXXXXX potvrdil. Zmluva o zájazde nadobúda účinnosť dňom písomného potvrdenia objednávky zájazdu zo strany usporiadateľa zájazdu (cestovná kancelária) a jej doručením objednávateľovi (žalobca). Žalobca uzatvoril na pobočke obchodného zástupcu zmluvu o obstaraní zájazdu so žalovaným v 1. rade. Akékoľvek nároky klientov alebo tretích osôb vyplývajúce zo zmluvy o zájazde je oprávnený a povinný riešiť výhradne zastúpený, cestovná kancelária ako organizátor zájazdu. Od momentu nadobudnutia účinnosti zmluvy o zájazde, t.j. momentom potvrdenia objednávky zájazdu zo strany usporiadateľa zájazdu bez ohľadu na skutočnosť, či je platba realizovaná zástupcovi, alebo priamo cestovnej kancelárii, je cestovná kancelária povinná zájazd zrealizovať. Finančné operácie medzi agentúrou a cestovnou kanceláriou sú absolútne separátne obchodné vzťahy medzi dvomi vzájomne obchodujúcimi podnikateľmi, ktoré nemajú žiadny vplyv na povinnosti cestovnej kancelárie ako organizátora zájazdu vyplývajúce zo zmluvy o zájazde voči klientovi. Zrušenie rezervácie zájazdu z dôvodu jeho neuhradenia cestovnej kancelárii zo strany sprostredkovateľa neexistuje. V decembri 2015, kedy bol žalobcovi zájazd ponúkaný, nemal žalovaný v 2. rade žiadnu vedomosť o skutočnosti, že žalovaný v l. rade nebude plniť svoje záväzky z uzatvorenej zmluvy o obstaraní zájazdu. Povinnosťou cestovnej agentúry je, najmä v záujme ochrany spotrebiteľa, predávať zájazdy výlučne tých cestovných kancelárií, ktoré majú splnené všetky zákonom stanovené povinnosti. Vzhľadom na túto skutočnosť žalovaný v 2. rade prestal predávať zájazdy organizované žalovaným v 1. rade potom, čo mu svoje poistenie proti insolventnosti začiatkom roka 2016 nepredložil. Napriek tejto skutočnosti žalovaný v 2. rade pokračoval v rokovaniach o ďalšej spolupráci, ktoré ukončil s nepriaznivým výsledkom až v máji 2016, kedy o ukončení ďalšej budúcej spolupráce s cestovnou kanceláriou informoval všetkých klientov. Rovnako bol informovaný aj žalobca listom zo dňa 13.5.2016. Žalovaný v 2. rade plnil informačnú povinnosť voči klientom ako spotrebiteľom. Cena zájazdu žalobcu bola žalovanému v l. rade riadne uhradená dňa 26.4.2016 prostredníctvom zápočtu. Započítanie pohľadávok kompenzačnou námietkou, bolo dňa 27.4.2016 osobne prevzaté štatutárnym zástupcom žalovaného v 1. rade. V. C. G. C.. Žalovaný v 1. rade do dnešného dňa platnosť zápočtu u žalovaného v 2. rade nenamietol, ani mu ho nevrátil. Nepravdivé je tvrdenie žalovaného v 1. rade, že vedie so žalovaným v 2. rade súdny spor, ktorého predmetom je predmetné započítanie. Na Okresnom súde Bratislava I je vedené súdne konanie č. XXCb/XX/XXXX, v právnej veci žalobcu Invia.sk, s.r.o. proti žalovanému Y. L. V..Z.. o zaplatenie 135 132,13 Eur, pričom žalovaný v 2. rade sa v tomto konaní domáha voči žalovanému v 1. rade úhrady provízií za zrealizované obchody v období júl až október 2015. V súlade s ustanoveniami zmluvy obchodnej spolupráci medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade v prípade akejkoľvek pohľadávky obchodného zástupcu voči zastúpenému, ktorá je po splatnosti, je obchodný zástupca oprávnený jednostranným úkonom započítať tieto pohľadávky voči iným splatným záväzkom voči zastúpenému. Úhrada vzájomných pohľadávok a záväzkov prostredníctvom zápočtov bola medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade bežne vykonávaná účtovná operácia, nejednalo sa o výnimočný prípad. Žalovaný v 2.rade zároveň poukázal na skutočnosť, že odstúpenie od zmluvy o obchodnom zastúpení, ako aj zápočet pohľadávok kompenzačnou námietkou sú úkony uskutočnené v rámci obchodnej spolupráce medzi cestovnou kanceláriou a cestovnou agentúrou a nemajú žiadny vplyv na povinnosti cestovnej kancelárie vyplývajúce jej zo zmlúv o obstaraní zájazdu, ktoré uzatvárala prostredníctvom obchodného zástupcu s klientmi. Obchodný zástupca nie je oprávnený ani povinný preberať za cestovnú kanceláriu povinnosti súvisiace s organizáciou zájazdu. Žalovaný v 2. rade sa vzdal nároku na úhradu provízie, ktorú sa opakovane snažil žalobcovi vyplatiť. Žalobca sa žalobou domáha úhrady istiny X XXX,XX Eur, nakoľko dňa 16.12.2015 uhradil cenu zájazdu v celkovej sume X XXX,XX Eur. Žalovaný v 2. rade opakovane žalobcu telefonicky aj písomne vyzýval, že eviduje na účte sumu 160,86 Eur, pričom ju po doručení podpísanej vrátky obratom žalobcovi vráti, nakoľko provízie cestovnej agentúry Invia.sk, s.r.o. z predaja zájazdov nerealizovaných cestovnou kanceláriou V. F. Slovakia a.s. sú na základe rozhodnutia vedenia spoločnosti vracané v prospech klientov. Žalobca podpísanú vrátku ani

po opakovaných výzvach žalovaného v 2. rade nedoručil. Žalovaný v 2. rade naďalej eviduje na účte sumu 160,86 Eur, z titulu provízie z predaja zájazdu, ktorú bez vlastného zavinenia nemohol žalobcovi vrátiť. Vzhľadom k tomu žalovaný v 2. rade nárok žalobcu v sume 160,86 Eur nerozporuje, avšak nakoľko nie jeho vinou nemohol túto sumu žalobcovi vrátiť, žiada súd, aby v tomto uznanom rozsahu istiny nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v súlade s §257 CSP, keď výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalovaný v 2. rade má ďalej za to, že žalobca nie je oprávnený si voči nemu uplatňovať úroky z omeškania počnúc dňom 3.9.2016, nakoľko ho nikdy o splnenie záväzku nepožiadal. Do úvahy by pripadal iba nárok na úroky z omeškania počnúc dňom 19.4.2017, t.j. deň nasledujúci po dni, kedy bol žalovanému v 2. rade doručený platobný rozkaz. Žalobca, napriek skutočnosti, že finančné prostriedky uhradil do rúk žalovaného v 2. rade, zmluvu o zájazde uzatvoril so žalovaným v 1. rade. Žalovaný v 2. rade nebol oprávnený mu vracať uhradené finančné prostriedky za zájazd, nakoľko tie boli ešte pred odstúpením od zmluvy o zájazde zo strany žalobcu, uhradené žalovanému v 1. rade. Žalovaný v 2. rade nemá z vykonanej úhrady žalobcom žiadny majetkový prospech, vzhľadom k tomu nemohlo dôjsť k jeho bezdôvodnému obohateniu, nedisponuje žiadnym finančným plnením zo strany žalobcu (s výnimkou provízie podľa vyššie uvedeného, ktoré by mohol žalobcovi vrátiť). Napriek tomu, že žalobca má postavenie spotrebiteľa, ktorému zákon priznáva postavenie slabšej zmluvnej strany s k tomu prislúchajúcou ochranou, nemôže si žalobca uplatňovať práva voči ľubovoľnému subjektu najmä z dôvodu, že k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného v 2. rade neprišlo. Žalovaný v 2. rade ďalej poukazuje na skutočnosť, že nebol ani účastníkom konania vo veci alternatívneho riešenia sporu vedeného Ústredným inšpektorátom Slovenskej obchodnej inšpekcie. Žalovaný v 2. rade sa plne stotožňuje so závermi subjektu alternatívneho riešenia sporov, uvedenými v Odôvodnenom stanovisku, č. V.-X R. dňa 11.11.2016, že žalovaný v 1. rade porušil práva spotrebiteľa, keď spotrebiteľom nevrátil finančné prostriedky za zájazd. Nakoľko žalobca uzatvoril na pobočke obchodného zástupcu zmluvu o obstaraní zájazdu so žalovaným v 1. rade, žalobca je v právnom vzťahu so žalovaným v 1. rade a akékoľvek nároky klientov alebo tretích osôb vyplývajúce zo zmluvy o zájazde je oprávnený a povinný riešiť výhradne zastúpený, cestovná kancelária ako organizátor zájazdu. Žalovaný v 2. rade teda podanú žalobu voči nemu navrhuje zamietnuť, a to z dôvodu absencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade, nakoľko nie je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, o ktorých sa v konaní rozhoduje.

4. Podaný odpor bol zaslaný na vyjadrenie žalobcom, ktorí sa k uvedenému vyjadrili podaním súdu doručeným dňa 11.7.2017. Vo vyjadrení žalobcovia uviedli, že z obsahu podaného odporu vyplýva, že nie je sporné, že došlo k vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcami o žalovaným v 1.rade ako usporiadateľom (organizátorom) zájazdu, na základe zmluvy o obstaraní zájazdu zo dňa 16.12.2015. Žalovaný v 2. rade, vystupujúci v tomto zmluvnom vzťahu ako obchodný zástupca žalovaného v 1. rade, prevzal platbu v sume X XXX,XX Eur od žalobcov, ktorý ju však zastúpenému, v mene a na účet ktorého konal, nepostúpil, ale túto si započítal voči svojim pohľadávkam zo zmluvného vzťahu so žalovaným v l. rade. Žalovaný v l. rade žalobcom listom zo dňa 13.5.2016 oznámil, že odstupuje od zmluvy o obchodnom zastúpení so žalovaným v l. rade (presný dátum neuviedol) z dôvodu, že tento stratil oprávnenie na poskytovanie služieb cestovnej kancelárie. Zároveň v písomnom podaní žalovaný v 1. rade uviedol, že kúpna cena zájazdu, „ktorú ste našej cestovnej agentúre uhradili bola v plnej výške uhradená cestovnej kancelárii TX. H., a.s. (pôvodne V. F. Slovakia, a.s.)“. Žalovaný v 1. rade následne oznámil žalobcom, že „ruší rezerváciu“ z dôvodu, že mu nebola platba za zájazd žalovaným v 2. rade uhradená. Žalobcovia na zájazd nenastúpili, pretože žalovaný v 1. rade im v rozpore so zákonom neposlal záväzné pokyny v zákonnej lehote, v čase termínu nástupu už nemal ani oprávnenie zájazd zorganizovať a povinnosť vrátenia platby si žalovaní pohadzovali medzi sebou. Žalobcovia písomným podaním zo dňa 25.8.2016, adresovaným žalovanému v l. rade ako zmluvnej strane zmluvy o obstaraní zájazdu, od tejto zmluvy odstúpili. Odstúpenie bolo žalovanému v 1. rade doručené dňa 2.9.2016. Sporné naďalej ostáva, kto má v danom prípade a za daných okolností povinnosť vrátiť prijatú platbu. Či bol žalovaný v 2.rade oprávnený si ponechať zinkasovanú platbu od žalobcov a túto si mohol alebo nemohol započítať voči svojim pohľadávkam vzniknutým zo zmluvného vzťahu so žalovaným v 1. rade a či žalovaný v 2. rade nesie právnu zodpovednosť za vrátenie platby žalobcom, či už titulom zodpovednosti zo škodu alebo vydania bezdôvodného obohatenia alebo z iného právneho titulu. Žalobcovia majú za to, že žalovaný v 2.rade nepochybne platbu ako oprávnený subjekt (obchodný zástupca) prijal, čo aj sám potvrdzuje. Súdu však nepredložil písomnú zmluvu o obchodnom zastúpení uzavretú so žalovaným v 1. rade, teda nepreukázal, či a kedy mu vznikol zo sprostredkovaného zmluvného vzťahu nárok na províziu. Tvrdí, že si oprávnene započítal zinkasovanú platbu od žalobcov za účelom

úhrad svojich (nešpecifikovaných) vzájomných pohľadávok voči žalovanému v l. rade a túto platbu teda žalovanému v l. rade nepostúpil ale si ju v celosti ponechal. V liste zo dňa 13.5.2016 žalovaný v 2. rade tvrdil, že kúpna cena za zájazd bola žalovanému v l. rade uhradená; z jeho obsahu vyplýva, že žalovaný v 2.rade uviedol žalobcov do omylu, ak tvrdil, že celú kúpnu cenu - pretože neuvádza, že by išlo iba o časť kúpnej ceny - zastúpenému uhradil. V uvedenom liste nie je žiadna zmienka o zápočte pohľadávok. V liste zo dňa 30.6.2016, ktorým žalovaný v 2.rade reagoval na výzvu žalobcov, žalovaný v 2.rade už uviedol iné tvrdenie, a síce, že pristúpil k zápočtu vzájomných pohľadávok so žalovaným v l. rade, a jednostranným zápočtom došlo k zániku pohľadávky žalovaného v l. rade v sume X XXX,XX Eur. Zároveň žalobcom oznámil, že eviduje na svojom účte províziu z titulu uzavretej zmluvy v sume XXX,XX Eur + 42,- Eur z titulu zrušeného cestovného poistenia. Argumentácia žalovaného v 2.rade, že nie vlastnou vinou nemohol túto čiastku žalobcom vrátiť neobstojí, pretože túto sumu mohol žalobcom už dávno vrátiť, pretože má k dispozícii ich identifikačné údaje (meno + bydlisko) a bol mu známy aj údaj o bankovom účte žalobcov. Žalovaný v 2. rade mal vedomosť o tom, že žalovaný v l. rade stratil dňom 1.1.2016 oprávnenie na organizovanie zájazdov, z dôvodu zániku poistenia proti úpadku k 31.12.2015. Ak 16.12.2015 žalovaný v 2.rade nemal k dispozícii novú poistnú zmluvu na rok 2016 (t.j. aj na obdobie, v ktorom sa zájazd mal uskutočniť), máme za to, že takýto zájazd ani nemal žalobcom predať. Navyše, ako žalovaný v 2.rade informoval žalobcov v liste zo dňa 13.5.2016, už koncom roku 2015 mal vedomosť o tom, že žalovaný v l. rade prestal splácať svoje splatné záväzky. Kedy došlo k zániku zmluvného vzťahu zo zmluvy o obchodnom zastúpení medzi žalovaným v l. a 2. rade, sa v odpore a ani v inom dokumente predloženom súdu žalovaným v 2.rade neuvádza, avšak rozhodne k tomuto kroku nedošlo skôr ako v apríli 2016. Máme za to, že žalovaný v 2. rade mal a mohol konať s odbornou starostlivosťou voči žalobcom, ktorí uhradili v deň uzavretia zmluvy celú dohodnutú cenu za zájazd a informovať ich o zásadných otázkach týkajúcich so tohto ním sprostredkovaného vzťahu, čo však neučinil. Mal a mohol učiniť opatrenia, ktoré by nepoškodili záujmy žalobcov ako spotrebiteľov, napriek tomu chránil iba záujmy vlastné, zinkasovanú platbu si celú ponechal a žalobcom poskytol iba zmätočné informácie a vzájomné osočovania z titulu ukončenia spolupráce so žalovaným v l. rade. Žalobcovia od zmluvy o zájazde odstúpili. Odstúpením od zmluvy sa táto od začiatku zrušuje a zmluvné strany sú povinné si vrátiť navzájom poskytnuté plnenia. Žalobcovia poskytli plnenie žalovanému v 2. rade ako zástupcovi žalovaného l. rade. Žalovaný v l. rade tvrdí, že plnenie, ktoré mu patrilo zo sprostredkovaného vzťahu, v ktorom žalovaný v 2.rade zinkasoval od žalobcov platbu, fyzicky neobdržal, čo ani žalovaný v 2. rade nepopiera. Žalobcovia sú spotrebiteľmi, nemajú povinnosť skúmať, či si žalovaný v 2. rade ako zástupca ponechal platbu oprávnene alebo nie, no v prípade zrušenia zmluvy majú nárok na vrátenie poskytnutého plnenie, ktoré im má vydať ten, kto sa na ich úkor obohatil. K porušeniu povinností došlo ako na strane žalovaného v 1. rade, tak aj na strane žalovaného v 2. rade. Je nepochybné, že predovšetkým žalovaný v 1.rade porušil svoju základnú zmluvnú povinnosť obstarať zájazd tak, ako sa zaviazal a ktorého plnú cenu mu žalobcovia k rukám žalovaného v 2.rade ako jeho obchodného zástupcu zaplatili cca 7 mesiacov vopred pred plánovaným odchodom na dovolenku. K porušeniu povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere však došlo podľa názoru žalobcov aj na strane žalovaného v 2.rade, a to už pri uzatváraní zmluvy o obstaraní zájazdu so žalobcami. Poistenie proti úpadku (§9 zákona č. 281/2001 Z.z.) musí byť dojednané na obdobie zájazdu (v danom prípade sa tento mal uskutočniť v lete 2016) a musí byť toto objednávateľovi preukázané pri uzavretí zmluvy o zájazde. Žalovaný v 2.rade, ak by konal s odbornou starostlivosťou ako obchodný zástupca žalovaného v 1. rade, bol povinný si pred zahájením predaja zájazdov na leto 2016 vyžiadať od žalovaného v l. rade potvrdenie o uzavretí poistenia pre prípad úpadku na rok 2016, pretože len tak sú splnené zákonné podmienky pre predaj zájazdu. Uvedené sa nestalo. Máme ta zo, že ak najskôr jednostranným zápočtom (27.4.2016) pristúpil žalovaný v 2.rade k vysporiadaniu svojich finančných nárokov voči žalovanému v l.rade, na základe čoho si ponechal celú platbu zinkasovanú od žalobcov a až následne odstúpil od zmluvy so žalovaným v 1 .rade, je možné takéto konanie posúdiť aj ako úmyselné konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný v 2.rade za danej situácie musel byť uzrozumený s tým, že svojím konaním (zápočtom zinkasovanej platby a jej ponechaním si v plnej výške) vyvolá stav, kedy žalobcom - spotrebiteľom zmarí alebo minimálne závažne sťaží právo na vrátenie zaplatenej sumy za zájazd. Žalovaný v 2.rade uprednostnil svoje obchodné záujmy pred záujmom tretích osôb, od ktorých zinkasoval platbu ako zástupca žalovaného v l. rade. Máme za to, že za vrátenie zinkasovanej platby za daného stavu zodpovedá žalovaný v 2.rade rovnako ako žalovaný v 1 .rade. Žalovaný v 2.rade v odpore uviedol, že medzi nim a žalovaným v l .rade prebieha súdne konanie o zaplatenie provízií za zrealizované obchody v období júl až október 2015. V takom prípade je na mieste otázka, prečo si voči svojim pohľadávkam nezapočítal platby zinkasované od klientov - objednávateľov zájazdov zo uvedené obdobie. Prečo započítal platby zinkasované až v decembri 2015. Žalobcovia nikdy netvrdili, že žalovaný

v 2.rade je povinný prebrať za žalovaného v l. rade povinnosti súvisiace s organizáciou zájazd. Tvrdia však, že za vrátenie zapletenej ceny zájazdu je žalovaný v 2.rade spoluzodpovedný so žalovaným v l.rade, pretože uňho zinkasovaná platba v celosti zostala. Či za daného stavu mohol žalovaný v 2.rade pristúpiť oprávnene (s poukazom na konanie s odbornou starostlivosťou a súlad s dobrými mravmi) k jednostrannému zápočtu a na základe toho si ponechať celú platbu, je na zvážení súdu. Ak súdne vymáha nároky na provízie za júl až október 2015, ale zároveň deklaruje vzdanie sa nároku na províziu v tomto prípade o sumu 160,86 Eur uznáva ako dôvodne uplatnený nárok žalobcov, tak sa jeho obrana javí ako vnútorne rozporná a nelogická.

5. Dňa 28.11.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 2.rade, v ktorom k danej veci uviedol, že dňa 16.12.2015 uzatvorili žalobcovia so žalovaným v 1.rade, prostredníctvom žalovaného v 2.rade u obchodného zástupcu žalovaného v 2. rade - cestovná agentúra F., Z..F..P.., zmluvu o zájazde, ktorá účinnosť nadobudla písomným potvrdením objednávky žalovaným v 1.rade a jej doručením žalobcom dňa 16.12.2015. Toho istého dňa prevzal od žalobcov obchodný zástupca finančnú hotovosť za zájazd. Vzťah medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2.rade je obchodnoprávnym vzťahom, založeným zmluvou o obchodnom zastúpení. Žalovaný v 2.rade je splnomocnený uzatvárať v mene žalovaného v 1.rade a na jeho účet zmluvy o zájazde, prijímať finančné plnenia a poukazovať ich žalovanému v 1.rade. Žalovaný v 2.rade je oprávnený vykonávať právne úkony v mene žalovaného v 1.rade iba v rozsahu písomného plnomocenstva, ktoré tvorí prílohu 4 k zmluve o obchodnom zastúpení. Finančné prostriedky prevzaté od klientov je žalovaný v 2.rade oprávnený uhradiť žalovanému v 1. rade výlučne niektorým zo spôsobov uvedených v zmluve o obchodnom zastúpení. Počas platnosti zm1uvy o zájazde nie je oprávnený ich vracať klientom. Výnimkou je časť kúpnej ceny, ktorá predstavuje províziu žalovaného v 2. rade. S touto môže nakladať podľa vlastného uváženia. Žalovaný v 2. rade poukázal na § 741 a) zákona 140/1964 Zb. Občiansky zákonník. Zákon nevylučuje uzavretie zmluvy prostredníctvom tretej osoby. Ak sa tak stane, objednávateľ zostáva v právnom vzťahu s cestovnou kanceláriou. Cestovná kancelária je povinná zájazd zorganizovať. Žalovaný v 1.rade nezískal pre rok 2016 poistenie proti insolventnosti, čím stratil oprávnenie vykonávať činnosť cestovnej kancelárie. Žalovaný v 2.rade túto skutočnosť oznámil všetkým klientom a zmluvu obchodnom zastúpení ukončil. Žalobcovia odstúpili od zmluvy o zájazde dňa 2.9.2016. Kúpna cena za zájazd bola žalobcami cestovnej kancelárii riadne uhradená prostredníctvom platby obchodnému zástupcovi, ktorý koná v mene a na účet cestovnej kancelárie. Cestovná kancelária porušila svoju zákonnú povinnosť vrátiť žalobcom finančné prostriedky za zájazd. Obchodná spolupráca medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, resp. vzťah medzi obchodným zástupcom a zastúpeným, nemá žiadny vplyv na povinností cestovnej kancelárie k objednávateľom zájazdu. Pre povinnosť vrátiť finančné prostriedky žalobcom je irelevantné, či ich žalovaný v 2. rade uhradil prevodom na účet zápočtom, prípadne, ak by ich neuhradil vôbec. Povinnosť vrátiť ich objednávateľovi zájazdu, ktorý zákonne odstúpil od zmluvy trvá v dôsledku porušenia zákonom stanovených povinností cestovnej kancelárii. Samotný žalovaný v 2. rade nebol oprávnený vrátiť finančné prostriedky žalobcom, nakoľko podľa udeleného plnomocenstva je oprávnený ich uhradiť výlučne cestovnej kancelárii. Učinil tak prostredníctvom zápočtu zo dňa 26.4.2016. Tvrdenie žalovaného v 1. rade, že mu neboli uhradené finančné prostriedky za zájazd, a preto zrušil rezerváciu, je účelové a nemá oporu v zákone. Žalovaný v 2. rade predložil súdu Prílohu č. 3 k Zmluve o obchodnom zastúpení, kde v časti platobné podmienky, písm. a) sa uvádza, že obchodný zástupca prevedie platbu zájazdu dňom čerpania prvej služby podľa zmluvy o obstaraní zájazdu na účet zastúpeného, a to výhradne až po obdržaní faktúry/potvrdenia rezervácie od zastúpeného. Písm. c) uvádza, že zmluvné strany sa výslovne dohodli tak, že dátum splatnosti je jeden deň pred dňom odletu/odjazdu klienta, okrem zájazdov predaných na poslednú chvíľu (t.j. last minute), kde je dátum splatnosti tretí deň nasledujúci po dni odletu/odjazdu klienta. Uhradením sa rozumie deň pripísania čiastky na účet zastúpeného. V časti cestovné pokyny a cestovné doklady písm. d) je uvedené, že zastúpený sa zaväzuje zasielať zmluvu o obstaraní zájazdu pokyny/odbavenie bez kontroly platieb od obchodného zástupcu, t.j. pred úhradou ceny zájazdu obchodným zástupcom zastúpenému. Obchodný zástupca sa recipročne zaväzuje uhradiť zastúpenému cenu (okrem last minute) ešte pred dňom čerpania prvej služby podľa zmluvy. Žalovaný v 2.rade teda nebol v žiadnom prípade v omeškaní s úhradou ceny zájazdu na účet žalovaného v 1. rade. Žiadnu povinnosť neporušil. Taktiež v súlade s ustanoveniami zmluvy o obchodnej spolupráci medzi žalovaným v 1.rade a žalovaným v 2.rade, v prípade akejkoľvek pohľadávky obchodného zástupcu voči zastúpenému, ktorá je po splatnosti, je obchodný zástupca oprávnený jednostranným úkonom započítať tieto pohľadávky voči iným splatným záväzkom voči zastúpenému. V decembri 2015, kedy bol žalobcom zájazd ponúkaný, nemal žalovaný v 2.rade žiadnu vedomosť o skutočnosti, že žalovaný v 1.rade nebude plniť svoje záväzky z uzatvorenej zmluvy o obstaraní zájazdu. Povinnosťou cestovnej agentúry je,

najmä v záujme ochrany spotrebiteľa, predávať zájazdy výlučne tých cestovných kancelárií, ktoré majú splnené všetky zákonom stanovené povinnosti. Vzhľadom na túto skutočnosť žalovaný v 2.rade prestal predávať zájazdy organizované žalovaným v 1.rade potom čo mu svoje poistenie proti insolventnosti začiatkom roka 2016 nepredložil. V čase, keď žalovaný v 2. rade predával zájazd žalobcom, poistenie bolo platné, neexistoval dôvod, prečo by zájazdy nemali byť predávané. Pritom zákon stanovuje iba povinnosť mať platné poistenie v čase predaja zájazdu, nie ako tvrdia žalobcovia, že poistenie proti úpadku musí byť dojednané na obdobie zájazdu. Dôvod prečo nevzniklo žalobcom právo na poistné plnenie v tomto prípade bol, že cestovná kancelária sa nedostala do úpadku, čo zákon vyžaduje, nie zanedbanie povinnosti žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2.rade nemôže zodpovedať za vrátenie prijatej platby spolu so žalovaným v 1.rade, nakoľko neporušil žiadnu z povinností vo vzťahu ku klientovi ako objednávateľovi zájazdu, ani vo vzťahu k žalovanému v 1.rade ako obstarávateľovi zájazdu, celý čas konal s odbornou starostlivosťou. Zákonnú povinnosť vrátiť žalobcom uhradené finančné prostriedky za zájazd v prípade platného odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcov z dôvodu porušenia povinností žalovaného v 1.rade má výlučne žalovaný v 1.rade. Žalovaný v 2.rade žiadal súd o zamietnutie žaloby voči nemu.

6. Na pojednávaniach, ktoré sa vo veci konali, strany konania sa pridržiavali svojich písomných vyjadrení, ktoré vo veci podali.

7. Vo veci vypovedala aj svedkyňa R. M., nar. 17.3.1980, ktorá po poučení ako svedkyňa k veci uviedla, že ako konateľka žalovaného v 2.rade môže vysloviť presvedčenie, že podľa jej názoru postupovali vo veci správne a ich konaním nedošlo k poškodeniu klientov. Na dotaz právneho zástupcu žalobcov uviedla, že so žalovaným v 1.rade spolupracovali možno aj 10 rokov a to od samého počiatku vstupu spoločnosti na trh. Na základe zmluvy o obchodnom zastúpení so žalovaným v 1. rade bol postup taký, že pri úhrade ceny zájazdu klientom sme si ponechávali našu províziu a zvyšné finančné prostriedky boli zasielané žalovanému v 1. rade. Čo sa týka vzájomného vyúčtovania provízií to záviselo od množstva objednaných zájazdov, niekedy to bolo za každý prípad zvlášť. Niekedy to bolo za niekoľko zájazdov spoločne. Splatnosť provízie bola dohodnutá najneskôr na prvý deň čerpania služieb klientom. V prípadoch ultralastminute zájazdov to bolo najneskôr do 3 dní po odlete. V tomto konkrétnom prípade neviem uviesť, či provízia bola vyúčtovávaná zvlášť alebo spoločne s inými províziami. To by vedelo povedať finančné oddelenie. Čo sa týka faktúry č. XX/XXXX XXXX ktorá bola započítaná zápočtom zo dňa 26.4.2016 uvádzam že ide o provízie za obdobia leta roku 2015. Vtedy došlo k situácii, keď naše finančné oddelenie posielalo žalovanému v 1.rade celé platby za zájazdy, z ktorých neboli odpočítané provízie. Tieto provízie sme si vyúčtovali uvedenou faktúrou. Podľa zmluvy o obchodnom zastúpení so žalovaným v 1.rade to bolo dohodnuté tak, že po obdržaní platby za zájazd sme mali nárok na odpočet provízie a zvyšok prostriedkov sa posielal žalovanému v 1.rade. Čo sa týka sporu ktorý je vedený pred OS Bratislava I pod sp. zn. XXCb/XX/XXXX o zaplatenie sumy XXX XXX,- Eur uvádzam, že v tomto spore si naša spoločnosť voči žalovanému v 1.rade uplatňuje nárok na tzv. superprovízie za rok 2015. Ide o to, že v Zmluve o obchodnom zastúpení je okrem bežných provízií dohodnutá aj tzv. superprovízia, na ktorú vzniká nárok pri dosiahnutí určitého objemu, resp. množstva predaja zájazdov pre žalovaného v 1.rade. K decembru 2015 bol rozsah neuhradených záväzkov žalovaného v 1.rade voči našej spoločnosti asi vo výške XX XXX,- Eur. Do apríla 2016 už žiadne nároky voči žalobcovi v 1.rade nevznikali, pretože od januára 2016 bol zastavený predaj. Existovať mohli nároky iba zo superprovízií. K decembru 2015 mala naša spoločnosť u seba iba prijaté platby, ktoré boli započítané zápočtom zo dňa 26.4.2016. V prípade spolupráce so žalovaným v 1.rade nešlo o prvý prípad jednostranného zápočtu pohľadávok. Spolupráca so žalovaným v 1.rade pokračovala naďalej, pretože nakoniec vždy došlo k úhrade. Podľa Zmluvy o obchodnom zastúpení nám žalovaný v 1.rade nemusel v žiadnej lehote preukazovať existenciu poistenia proti úpadku. V praxi to fungovalo tak, že podľa certifikátov o poistení ktoré nám dodávali cestovné kancelárie sme vedeli kedy im poistenie končí. Nové certifikáty nám dodávali buď pár dní pred skončením pôvodných. V prípadoch keď tomu tak nebolo sme zastavili predaj produktov tejto cestovnej kancelárie a opätovne ho spustili až po tom, čo nám bol dodaný certifikát. O tom, že žalovaný v 1.rade nemá uzavreté poistenie proti insolvencii sme sa v podstate dozvedeli už 1.1.2016, keďže nám nedodal nový certifikát. Poistenie proti insolvencii musí byť uzavreté v čase uzatvorenia zmluvy a rovnako aj v čase plnenia zo zmluvy. To že sme klientov informovali až po nejakom čase bolo spôsobené tým, že sme mali informácie o tom, že žalovaný v 1.rade rade sa snaží zabezpečiť poistenie. Nemali sme právo hovoriť za cestovnú kanceláriu. Čo sa týka poistenia Faktor 100 ide o náš produkt ktorý je výsledkom spolupráce s našou poisťovňou. V rámci tohto produktu si môže klient v prípade úpadku cestovnej kancelárie vybrať automaticky iný zájazd a neprichádza o svoje financie. Následné riešenie prebieha

medzi našou poisťovňou cestovnej kancelárie. Tento produkt sme ponúkali aj v čase zakúpenia zájazdu žalobcami. Naši klienti ho dostávajú zdarma ako bonus. V prípade žalobcov sme ich po vzniku situácie o tomto poistení neinformovali. Informácie o tomto poistení sú verejne dostupné na našich stránkach. V tomto prípade nedošlo k vráteniu finančných prostriedkov z dôvodu, že žalobcami uhradený zájazd bol potvrdený a nebol oficiálne zrušený zo strany cestovnej kancelárie. K vráteniu peňazí mohlo dôjsť po zrušení rezervácie ak by nám to oznámila cestovná kancelária a cena zájazdu by ešte nebola odoslaná. Svedkyňa pred súdom uviedla, že ak by aj cestovná kancelária nemala peniaze od agentúry, je taktiež povinná vrátiť cenu zájazdu ona.

8. Právny zástupca žalobcov k spisovému materiálu založil všeobecne dostupné informácie k T. XXX, kde je pojem úpadku definovaný odlišne ako v zákone o konkurze a vyrovnaní. Pričom k tomu právny zástupca žalovaného v 2.rade uviedol, že definíciu úpadku v tomto konkrétnom prípade stanovuje poisťovňa.

9. V záverečnej reči zo dňa 9.4.2018 právny zástupca žalobcov opakovane uviedol skutočnosti už uvedené, pričom poukázal na to že žalobcovia majú za to, že je daná zodpovednosť žalovaného v 1. rade za vrátenie platby za neuskutočnený zájazd, nakoľko táto povinnosť vyplýva zo zákona. Žalovaný v 1. rade sa nezúčastnil žiadneho z vytýčených pojednávaní, voči podanej žalobe sa nebránil a ani sa k jej obsahu písomne nevyjadril. Vzhľadom k zmenám vo vlastníckej štruktúre a tiež zmenám v osobách štatutárneho orgánu je zrejmé, že žalovaný v 1. rade už nevykonáva žiadnu činnosť, nedisponuje žiadnym postihnuteľným majetkom a de facto aj de iure existuie už „len na papieri“. Dôvodom, prečo si žalobcovia uplatnili nárok titulom zodpovednosti za škodu aj na žalovanom v 2. rade je ten, že zmluva bola uzavretá prostredníctvom žalovaného v 2. rade ako obchodného zástupcu žalovaného v 1. rade a tiež z dôvodu, že platba za zájazd, zinkasovaná od žalobcov fyzicky zostala na základe jednostranného právneho úkonu - zápočtu vzájomných pohľadávok u žalovaného v 2. rade v plnej výške, čo napokon medzi stranami sporu ani nebolo sporné. V prípade žalobcov je nutné tiež uviesť, že išlo o situáciu, keď o akýchkoľvek problémoch v súvislosti s objednaným a vopred v celosti uhradeným zájazdom nemali žiadnu vedomosť až do polovice mája 2016 (17.5.2016), pričom na svoju dovolenku mali nastúpiť cca o dva mesiace po obdržaní prvého listu žalovaného v 2. rade. V časovom úseku medzi májom a júlom 2016 sa snažili situáciu riešiť avšak žalovaný v 2. rade sa od problému dištancoval a ako je v žalobe podrobne popísané, hoci bol písomne vyzvaný na riešenie listom zo dňa 2.6.2016 (doručeným mu 6.6.2016), na túto výzvu nereagoval a až na základe opakovanej výzvy zo dňa 23.6.2016 zaslal právnemu zástupcovi žalobcov vyjadrenie, ktorého súčasťou bol zápočet, od ktorého žalovaný v 2. rade odvíja svoju pozíciu a obranu. Žalovaný v 2. rade sa v priebehu súdneho konania zmätočne vyjadroval k otázke, kedy mu vznikol nárok na províziu, resp. kedy mu podľa zmluvy vznikla povinnosť odovzdať zinkasované platby od klientov zastúpenému, t.j. žalovanému v 1. rade. Zmluvu o obchodnej spolupráci, ktorá bola zmluvným základom pre zastupovanie žalovaného v 1. rade nepredložil v celosti. Podľa vyjadrenia PZ žalovaného v 2.rade, žalovaný v 2. rade (počas obchodnej spolupráce) poukazoval žalovanému v 1. rade celé zinkasované platby (vrátane svojej provízie) a faktúrou si vyúčtoval províziu za určité obdobie. Tá sa stala predmetom sporu (provízia za rok 2015, pričom žalovaný v 2. rade uviedol, že ide o provízie za obdobie júl až október 2015) medzi žalovaným v 1. a 2. rade, o ktorej prebieha súdny spor na OS BA I, č.k. XXCb/XX/XXXX. Podľa výpovede žalovaného v 2. rade (konateľka žalovaného v 2. rade) pred súdom, žalovaný v 2. rade (počas obchodnej spolupráce) poukazoval žalovanému v 1. rade zinkasované platby už po odpočítaní svojej provízie. Faktúru, ktorou si žalovaný v 2. rade započítal vzájomné pohľadávky voči žalovanému v 1. rade (č. 1520130054 v sume 58 458,38 Eur) označila konateľka žalovaného v 2. rade za provízie za obdobie leta 2015. Toto tvrdenie však nebolo ničím preukázané a podľa žalobcov z označenia faktúry skôr vyplýva, že ide o nároky za rok 2013. Rovnako sa konateľka žalovaného v 2. rade odlišne od právneho zástupcu vyjadrila aj k meritu sporu vedeného na OS BA I, č.k. XXCb/XX/XXXX, keď uviedla, že predmetom uvedeného konania sú tzv. (obratové) superprovízie za rok 2015. Žalovaný v 2. rade v rámci svojej obrany voči žalobe nepreukázal, že nie je daná jeho zodpovednosť za vrátenie zinkasovanej platby žalobcom. Ako dôkaz o tom, že nemal povinnosť vrátiť žalobcom zinkasovanú platbu predložil zápočet zo dňa 26.4.2016, ktorým si jednostranne započítal voči žalovanému v 1. rade na úhradu svojej (tvrdenej, nepreukázanej) pohľadávky na províziu (superprovíziu?) v sume XX XXX,XX Eur platby zinkasované od klientov (vrátane žalobcov) v celkovej sume 6 643,14 Eur, pričom ide o platby zinkasované v mene a na účet žalovaného v 1. rade v období november a december 2015. Podľa Prílohy č. 3 zmluvy o obchodnej spolupráci, ktorú predložil súdu ako dôkaz, však splatnosť prijatej (zinkasovanej) platby bola striktne dohodnutá na jeden deň pred odjazdom/odletom klienta (okrem ultra last minute, čo nebol tento prípad), rovnako

ako aj splatnosť provízie (podľa výpovede konateľky žalovaného v 2. rade), takže jednostranný zápočet zo dňa 26.4.2016 je absolútne neplatným právnym úkonom. Na započítanie jednostranným úkonom sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, avšak toto premlčanie musí nastať až po čase, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie, teda po čase, keď sa obe pohľadávky stretli ako splatné a nepremlčané. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. Započítať možno aj pohľadávku, ktorá nie je splatná len preto, že veriteľ na žiadosť dlžníka odložil dobu splatnosti. Pohľadávka žalovaného v 1. rade na platbu prijatú od klienta zástupcom - žalovaným v 2. rade ešte nebola dňa 26.4.2016 splatná. Rovnako nebola splatná ani provízia žalovaného v 2. rade z titulu obstarania zájazdu zástupcom. Zápočet je nezrozumiteľný a neurčitý, nakoľko z neho nemožno určiť, kedy sa vzájomné pohľadávky stretli a zanikli. Ak podľa Prílohy č. 3 Zmluvy o obchodnom zastúpení, mala byť podkladom pre zaplatenie platby od klienta v prospech žalovaného v 1. rade faktúra od žalovaného v 1. rade (za určité obdobie alebo za každý prípad predaja zvlášť, žalovaný v 2. rade nepreukázal, ako to bolo zmluvne dohodnuté, vychádzame iba z výpovede konateľky žalovaného v 2. rade), tak pohľadávka žalovaného v 1. rade nie je v zápočte ani správne a dostatočne identifikovaná. Či v čase zápočtu žalovanému v 2. rade už vznikol nárok na províziu, a teda túto si mohol v zmysle zmluvy so žalovaným v 1. rade ponechať, musí preukázať žalovaný v 2. rade (pretože v zápočte uvádza, že provízia bola už odpočítaná). Vychádzajúc z výpovede konateľky žalovaného v 2. rade bola provízia splatná v rovnakom termíne ako zinkasovaná platba, a teda žalobcovia majú za to, že v čase zápočtu nárok na províziu nebol splatný. Bezdôvodným obohatením je plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol (má vydať ten, kto sa na úkor iného obohatil), resp. aj plnenie z nepoctivých zdrojov (napr. aj získané konaním v rozpore s dobrými mravmi). Žalovaný v 2. rade už minimálne od 1/2016 vedel, že žalovaný v 1. rade nemá poistenie proti úpadku a teda stratil oprávnenie na činnosť cestovnej kancelárie. Napriek tomu nekonal čestne a v súlade s dobrými mravmi a nevrátil platbu žalobcom, ani ich o tom bezodkladne neinformoval, ale si túto v celosti ponechal z titulu zápočtu. Až následne po započítaní svojich pohľadávok, ktoré sú sporné, začal vo vzťahu k žalobcom konať v polovici mája 2016, pričom dôkaz, od ktorého odvíja svoju obranu, im predložil až 7.7.2016, t.j. v čase, kedy už nebolo možné vykonať nápravu tak, aby žalobcovia neutrpeli žiadnu ujmu. Žalobcom neponúkol žiadnu pomoc, neinformoval ich o možnostiach postúpenia pohľadávky voči svojej poisťovni, ale v tichosti si vyriešil aspoň časť svojich pohľadávok zápočtom (pričom už mohol a mal definovať žalovaného v 1. rade v zmysle dohodnutých poistných podmienok odlišných od zákonnej definície ako CK v úpadku - omeškanie so splatnosťou viac ako 30 dni) a potom odkázal žalobcov s uplatnením nárokov na žalovaného v 1. rade. Úpadok je faktický stav, a ak poistné podmienky „superpoistenia“ ponúkaného žalovaným v 2. Rade ako bonus pre klientov definujú úpadok tak, ako je to na internetovej stránke žalovaného v 2. rade uvedené, tak sa mohol a mal v záujme ochrany svojho mena zachovať voči klientom v súlade s dobrými mravmi. Na základe uvedeného sú žalobcovia hlboko presvedčení, že žalovaný v 2. rade zodpovedá za vrátenie od nich zinkasovanej platby v plnej výške, a nie iba v ponúknutej výške svojej provízie. Táto povinnosť vrátiť im platbu žalovanému v 2. rade vznikla už momentom, kedy žalovanému v 2. rade muselo byť zrejmé, že žalovaný v 1. rade (z dôvodu nedojednania poistenia proti insolvencii) nemôže zájazd uskutočniť (nemožnosť plnenia). Z vyššie uvedených dôvodov žalobcovia navrhujú, aby súd podanej žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

10. V záverečnej reči zo dňa 11.4.2018 právny zástupca žalovaného v 2.rade opakovane uviedol a zhrnul vyjadrenia už v danej veci podané. Poukázal pritom na to, že vrátiť žalobcom finančné prostriedky za zájazd bol povinný žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 2. rade ako obchodný zástupca uzatvoril dňa 1.1.2015 so žalovaným v 1. rade ako zastúpeným zmluvu o obchodnom zastúpení, predmetom ktorej je záväzok obchodného zástupcu ponúkať a predávať na území Slovenskej republiky za províziu v mene zastúpeného a na jeho účet zájazdy a služby cestovného ruchu organizované zastúpeným v tuzemsku a v zahraničí a záväzok zastúpeného za činnosť obchodného zástupcu zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu. Prílohou č. 4 k zmluve o obchodnom zastúpení je plnomocenstvo, ktorým žalovaný v 1. rade splnomocňuje žalovaného v 2. rade v jeho mene uzatvárať s klientmi zmluvy o obstarní zájazdov, vydávať potvrdenia o zájazdoch, prijímať finančné plnenie zo zmlúv o obstaraní zájazdov a na účet splnomocniteľa poukazovať úhrady za služby, zasielať výzvy/upomienky, prípadne podnikať ďalšie kroky s vedomím splnomocniteľa v prípade nedodržania povinností zo strany klienta vyplývajúce z obchodných podmienok splnomocniteľa. Vzťah medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade sa riadi právnou úpravou §652 zákona č. 513/1991 Zb. , keď sa zmluvou o obchodnom zastúpení obchodný zástupca zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a

zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu. Finančné operácie medzi agentúrou a cestovnou kanceláriou sú absolútne separátne obchodné vzťahy medzi dvomi vzájomne obchodujúcimi podnikateľmi, ktoré nemajú žiadny vplyv na povinnosti cestovnej kancelárie ako organizátora zájazdu vyplývajúce zo zmluvy o zájazde voči klientovi. Cena zájazdu žalobcu bola žalovanému v 1. rade riadne uhradená dňa 26.4.2016 prostredníctvom zápočtu. Započítanie pohľadávok kompenzačnou námietkou, bolo dňa 27.4.2016 osobne prevzaté štatutárnym zástupcom žalovaného v 1. rade. V súlade s ustanoveniami zmluvy o obchodnej spolupráci medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade v prípade akejkoľvek pohľadávky obchodného zástupcu voči zastúpenému, ktorá je po splatnosti, je obchodný zástupca oprávnený jednostranným úkonom započítať tieto pohľadávky voči iným splatným záväzkom voči zastúpenému. V súlade s ustanoveniami zmluvy o obchodnej spolupráci uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, vzniká žalovanému v 2. rade nárok na úhradu provízie momentom predaja zájazdu a cenu za zájazd je oprávnený uhradiť žalovanému v 1. rade po odpočítaní svojej provízie, v lehote splatnosti, pred dňom čerpania prvej služby podľa zmluvy o obstaraní zájazdu na účet žalovaného v 1. rade, a to výhradne až po obdržaní faktúry/potvrdenia rezervácie od žalovaného v 1. rade. Dátum splatnosti je jeden deň pred dňom odletu/odjazdu klienta, okrem zájazdov predaných na poslednú chvíľu (t.j. last minute), kde je dátum splatnosti tretí deň nasledujúci po dni odletu/ odjazdu klienta. Žalovaný v 1. rade sa zaväzuje zasielať zmluvu o obstaraní zájazdu pokyny/odbavenie bez kontroly platieb od žalovaného v 2. rade, t.j. pred úhradou ceny zájazdu obchodným zástupcom zastúpenému. Obchodný zástupca sa recipročne zaväzuje uhradiť zastúpenému cenu zájazdu (okrem last minute) ešte pred dňom čerpania prvej služby podľa Zmluvy o obstaraní zájazdu. Žalovaný v 2. rade nebol v omeškaní s úhradou ceny zájazdu na účet žalovaného v 1. rade. Finančné prostriedky prevzaté od klientov je žalovaný v 2. rade oprávnený uhradiť žalovanému v 1. rade výlučne niektorým zo spôsobov uvedených v zmluve o obchodnom zastúpení. Počas platnosti zmluvy o zájazde nie je oprávnený ich svojvoľne vracať klientom. Výnimku tvorí časť kúpnej ceny za zájazd, ktorá predstavuje províziu žalovaného v 2. rade. S touto môže nakladať podľa vlastného uváženia. Žalovaný v 2. rade sa vzdal nároku na úhradu provízie vo výške 160,86 Eur, ktorú sa opakovane snažil žalobcovi vyplatiť. V decembri 2015, kedy bol žalobcovi zájazd ponúkaný, nemal žalovaný v 2. rade žiadnu vedomosť o skutočnosti, že žalovaný v 1. rade nebude plniť svoje záväzky z uzatvorenej zmluvy o obstaraní zájazdu. V súlade s §7 ods. 1 písm. a) zákona č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr, povinnosťou cestovnej kancelárie je po celý čas predaja zájazdov mať uzavretú zmluvu o poistení zájazdu pre prípad jej úpadku. Toto poistenie sa má vzťahovať aj na zájazdy, ktoré sa potenciálne uskutočnia až po skončení poistenia cestovnej kancelárie. Obsah poistných podmienok závisí od jednotlivých poisťovní. Zákon pri tom stanovuje iba povinnosť mať platné poistenie v čase predaja zájazdu. Žalovaný v 2. rade konal v dobrej viere a existenciu poistenia žalobcom pri uzavretí zmluvy o zájazde preukázal. Žalovaný v 2. rade poskytuje klientom zdarma poistenie Faktor 100, ktoré zabezpečuje poisťovňa V.-V., pre prípad krachu organizujúcej cestovnej kancelárie. V rámci programu T. XXX môže klient svoju pohľadávku voči poisťovni, u ktorej je skrachovaná cestovná kancelária poistená prenechať Invii, kedy mu bude vyplatené protiplnenie formou voucheru na služby Invia v hodnote postúpenej pohľadávky. Dôvod prečo nevzniklo žalobcom právo na poistné plnenie v tomto prípade bol, že cestovná kancelária sa nedostala do úpadku, v súlade s podmienkami poisťovne. Úpadok nebol oficiálne ohlásený v registri úpadcov vedenom na www.ru.justice.sk ako deň podania návrhu na začatie konkurzného konania na majetok cestovnej kancelárie a ak nebol podaný návrh na zahájenie konkurzného konania, považuje sa za deň ohlásenia úpadku deň, kedy cestovná kancelária verejne oznámi alebo inak oznámi svojim zákazníkom alebo verejnosti, že nie je schopná plniť svoje záväzky. Do dnešného dňa žalovaný v 1. rade oficiálne svoj úpadok neoznámil. K požadovaným úrokom z omeškania žalovaný v 2.rade uviedol, že úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas splnenia, podľa ustanovenia § 563 treba vychádzať z toho, že škodca je povinný nahradiť škodu prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu; dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe však nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale deň po doručení tejto žaloby žalovanému. Na základe vyššie uvedeného má žalovaný v 2. rade za to, že žalobca nie je oprávnený si voči nemu uplatňovať úroky z omeškania počnúc dňom 3.9.2016, nakoľko ho nikdy o splnenie záväzku nepožiadal. Do úvahy by pripadal iba nárok na úroky z omeškania počnúc dňom 19.4.2017, t.j. deň nasledujúci po dni, kedy bol žalovanému v 2. rade doručený platobný rozkaz. Žalovaný v 2. rade nie je zmluvnou stranou zmluvy o zájazde, žalovaný v 1. rade využil služby tretej osoby k tomu, aby ako predajca v jeho mene a na jeho účet sprostredkoval uzatvorenie zmluvy o zájazde so žalobcom. Žalobcovia sú v právnom vzťahu s cestovnou kanceláriou - žalovaným v 1. rade. V tomto prípade

nevznikol žalobcom ako spotrebiteľom záväzkovoprávny vzťah so subjektom označeným v zmluve ako predajca zájazdu, žalovaný v 2. rade, ktorý sa nezaviazal k plneniu podľa zmluvy, ale práva a povinnosti z tejto zmluvy vznikli priamo žalovanému v 1. rade, cestovnej kancelárii, ktorá zájazd ponúkala prostredníctvom predajcu a mala ho zorganizovať a zároveň aj zodpovedať za plnenie zmluvy. Žalovaný v 2. rade namieta svoju pasívnu legitimáciu v konaní a má za to, že žalobcom nevznikol nárok na zaplatenie sumy, ktorej sa v žalobe domáhajú v tomto súdnom konaní voči žalovanému v 2. rade. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol a žalovanému v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: Zmluva o zájazde zo dňa 16.12.2015, príjmový pokladničný doklad, doklad o uzatvorení cestovného poistenia, Oznámenie CA Invia.sk, s.r.o. zo dňa 17.05.2016, e-mailová komunikácia ohľadom uvedeného oznámenia, odoslaná na mailovú adresu žalovaného v 1. rade, výzva na vyjadrenie sa vo veci neposkytnutej služby zo dňa 25.6.2016 s doručenkami, návrh na alternatívne riešenie sporu SOI zo dňa 15.6.2016, výzva zo dňa 23.6.2016 pre Invia.sk, s.r.o. na predloženie podkladov, vyjadrenie Invia.sk, s.r.o. zo dňa 30.6.2016, e-mail pre Z. zo dňa 17.6.2016, vyjadrenie prezidenta Z. zo dňa 20.6.2016, vyjadrenie žalobcov v rámci ARS zo dňa 25.8.2016, odstúpenie od zmluvy o zájazde zo dňa 25.8.2016 + doručenka - doklad o prevzatí 2.9.2016, informácia o výsledku kontroly CK SOI - zverejnená na stránke www.soi.sk <http://www.soi.sk>, informácia o výške poistky pre prípad úpadku CK Z. H. Z. R. P. P. - zverejnená na stránke www.azurreizen.sk + zverejnenie Všeobecných obchodných podmienok - prvá strana (ohľadne označenia subjektu) - zverejnené na stránke www.azurreizen.sk <http://www.azurreizen.sk>, odôvodnené stanovisko SOI k ARS zo dňa 11.11.2016, výpis z OR subjektu Z. H. s.r.o., vyjadrenie Invia.sk, s.r.o. zo dňa 30.6.2016, Príloha č. 3 k Zmluve o obchodnom zastúpení, Príloha č. 4 k Zmluve o obchodnom zastúpení, Obchodné podmienky spoločnosti Invia.sk, s.r.o., Započítanie pohľadávok kompenzačnou námietkou zo dňa 26.4.2016, všeobecne dostupné informácie k T. XXX, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

12. Žalobcovia uzatvorili dňa 16.12.2015 prostredníctvom žalovaného v 2ú rade zmluvu so žalovaným v 1/ rade vykonávajúcim činnosť cestovnej kancelárie pod obchodným menom V. F. a.s. zmluvu o zájazde s rezervačným číslom XXXXXXX. Celú cenu zájazdu v sume X XXX,XX EUR a cestovné poistenie v sume XX,- EUR uhradili žalobcovia v hotovosti v deň podpisu zmluvy v cestovnej agentúre F., Z..F..P.., ktorá je obchodným zástupcom žalovaného v 2/ rade. Dňa 17.05.2016 obdržali žalobcovia od žalovaného v 2/ rade oznámenie o odstúpení od zmluvy o obchodnom zastúpení so žalovaným v 1/ rade s odôvodnením, že žalovaný v 1/ rade stratil oprávnenie na poskytovanie služieb cestovnej kancelárie, pretože od 1.1.2016 namá uzatvorenú zmluvu o poistení proti úpadku. Žalovaný v 2/ rade zároveň žalobcom oznámil, že cena za zájazd bola žalobcom v 2/ rade v plnej výške uhradená žalovanému v 1/ rade. V rámci mailovej komunikácie, ktorá následne prebehla medzi žalobcami a žalovaným v 1/ rade im tento oznámi, že žalovaný v 2/ rade cenu za zájazd vyplatenú žalobcami žalovanému v 1/ rade neuhradil. V rámci ďalšek komunikácie doručil žalovaný v 2/ rade právnej zástupkyni žalobcov dňa 7.7.2016 list zo dňa 30.6.2016, ktorý obsahoval v prílohe fotokópiu zápočtu podľa ktorého si mal žalovaný v 2/ rade započítať voči žalovanému v 1/ rade oproti svojim splatným pohľadávkam aj pohľadávky žalovaného v 1/ rade z titulu zinkasovanej ceny za zájazdy medzi ktorými je uvedená aj pohľadávka žalovaného v 1/ rade na zaplatenie prevzatej ceny za zájazd rezervačného čísla XXXXXXX vo výške X XXX,XX EUR. Žalovaný v 2/ rade prejavil ochotu vrátiť žalobcom plnenie vo výške ním obdržanej provízie v sume 160,86 EUR a zinkasovaného cestovného poistenia vo výške XX,- EUR. Listom zo dňa 25.08.2016, ktorý bol žalovanému v 1/ rade doručený dňa 2.9.2016 žalobcovia od zmluvy o obstaraní zájazdu odstúpili.

13. Súd pri rozhodovaní vo veci vychádzal z toho, že medzi stranami nebolo sporné, že došlo k uzavretiu vyššie špecifikovanej zmluvy o zájazde a že žalovaný v 2/ rade ako obchodný zástupca žalobcu v 1/ rade, ktorý bol cestovnou kanceláriou prijal prostredníctvom svojho obchodného zástupcu sumu vo výške X XXX,XX EUR.

14. Podľa § 741a Občianskeho zákonníka zmluvou o obstaraní zájazdu sa obstarávateľ (cestovná kancelária) zaväzuje, že objednávateľovi obstará vopred ponúkanú kombináciu služieb cestovného ruchu (zájazd), a objednávateľ sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú cenu.

15. Podľa § 741h ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak je dôvodom odstúpenia objednávateľa od zmluvy porušenie povinností cestovnej kancelárie určené zmluvou alebo týmto zákonom alebo ak

nedôjde k uzatvoreniu novej zmluvy podľa § 741g ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701>, je cestovná kancelária povinná bezodkladne vrátiť objednávateľovi celú sumu, ktorú od neho dostala na úhradu ceny zájazdu podľa zrušenej zmluvy, pričom objednávateľ nie je povinný zaplatiť cestovnej kancelárii zmluvné pokuty. Právo objednávateľa na náhradu škody týmto nie je dotknuté.

16. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení má súd za preukázané, že právo uplatnené žalobcami proti žalovanému v 1/ rade je dané. Žalovaný v 1/ rade si svoju zmluvnú povinnosť obstarať pre žalobcov vopred dohodnutú kombináciu služieb nesplnil a neposkytol žalobcom dohodnuté protiplnenie k ich realizovanému finančnému plneniu. Na základe toho žalobcovia od uzatvorenej zmluvy platne odstúpili v dôsledku čoho došlo k zrušeniu zmluvy od počiatku a žalovaný v 1/ rade bol povinný vrátiť ako cestovná kancelária plnenie poskytnuté tretej osobe v jeho prospech.

17. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Keďže v danom prípade žalobcovia v prospech žalovaného v 1/ rede plnili prostredníctvom žalovaného v 2/ rade z právneho titulu, ktorý v dôsledku ich odstúpenia od zmluvy o zájazde odpadol došlo na strane žalovaného v 1/ rade k vzniku bezdôvodného obohatenia a to aj napriek tomu, že mu finančné prostriedky v skutočnosti vyplatené žalovaným v 2/ rade neboli. Pre rozhodnutie súdu bolo v tomto prípade podstatné, že žalobcovia plnili na platobnom mieste, ktoré vyplývalo zo vzájomnej dohody žalovaných. Obchodnoprávne záväzkové vzťahy žalovaných pritom nemôžu mať vzhľadom na to, že žalobcovia do právneho vzťahu vstupovali ako spotrebitelia vplyv na oslabenie práva žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia a to aj s prihliadnutím na to, že k zhoršeniu právneho postavenia žalobcov došlo v dôsledku neplnení vzájomných zmluvných povinností žalovaných.

19. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

20. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 281/2000 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov cestovná agentúra je podnikateľ, ktorý na základe živnostenského oprávnenia vykonáva služby podľa § 3 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/281/20100601>.

21. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 281/2000 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov cestovná kancelária v rámci živnostenského oprávnenia podľa odseku 1 ďalej a) organizuje kombinácie služieb, ponúka a predáva ich inej cestovnej kancelárii na účel jej ďalšieho podnikania, b) ponúka a predáva na základe individuálnej objednávky jednotlivé služby alebo ich kombinácie, c) sprostredkúva predaj jednotlivých služieb pre inú cestovnú kanceláriu, cestovnú agentúru alebo iné právnické osoby a fyzické osoby (dopravcov, prevádzkovateľov ubytovacích zariadení, usporiadateľov kultúrnych, športových a iných spoločenských podujatí), d) sprostredkúva predaj zájazdov pre inú cestovnú kanceláriu; zmluva o zájazde sa v týchto prípadoch musí uzatvoriť v mene cestovnej kancelárie, pre ktorú sa zájazd sprostredkúva, a táto zodpovedá za plnenie zmluvy o zájazde, e) predáva veci súvisiace s cestovným ruchom, najmä vstupenky, mapy, plány, prospekty, cestovné poriadky, vytlačených sprievodcov a spomienkové predmety, f) organizuje, ponúka a predáva jednotlivé služby alebo ich kombinácie, ktoré sa neposkytujú dlhšie ako 24 hodín a nezahŕňajú ubytovanie cez noc, g) poskytuje činnosť sprievodcu v cestovnom ruchu.

22. Podľa § 2a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v dobrej kvalite, na vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov, ako aj na náhradu škody.

23. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa nikto nesmie klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné, dvojzmyselné alebo prehnané údaje alebo zamlčať údaje o skutočných vlastnostiach výrobkov alebo služieb alebo úrovni nákupných podmienok.

24. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že právo žalobcov na vydanie nimi poskytnutého plnenie je potrebné priznať aj proti žalovanému v 2/ rade a to aj napriek tomu, že žalovaný v 2/ rade nevstúpil priamo do zmluvného vzťahu so žalobcami a pri svojej činnosti vystupoval voči žalobcom ako obchodný zástupca žalovaného v 1/ rade. Súd taktiež vychádzal z názoru, že aj obchodný zástupca, ktorý pri vykonávaní svojej činnosti pri obchodnom zastúpení zastúpenej osoby prichádza do styku so spotrebiteľmi a v mene zastúpenej osoby uzatvára zmluvy v mene zastúpeného musí rešpektovať všetky práva vyplývajúce spotrebiteľom z právnych predpisov. Z konania žalovaného v 2/ rade, tak ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania však bolo zistené, že žalovaný v 2/ rade síce platbu od žalobcov prijal, túto však neodviedol žalovanému v 1/ rade a to práve vzhľadom na to, že zo svojej činnosti vedel, že žalovaný v1/ rade nemal od 1.1.2016 uzavreté poistenie a stratil tým aj oprávnenie poskytovať služby cestovnej kancelárie. O následkoch tejto skutočnosti žalovaný v 2/ rade, vzhľadom na to, že v oblasti cestovného ruchu pôsobí dlhú dobu, musel byť uzrozumený. Žalovaný v 2/ rade teda musel vedieť, že aj vymoženie pohľadávok jeho samotného proti žalovanému v 1/ rade sa výrazne sťaží a práve z tohto dôvodu vykonal zápočet ním prijatých platieb za zájazdy organizované žalovaným v 1/ rade oproti svojim pohľadávkam voči žalovanému v 1/ rade. Žalovaný v 1/ rade musel mať vzhľadom na svoje dlhoročné pôsobenie na trhu už tesne po 1.1.2016 vedomosť, že zájazdy, ktoré sprostredkoval pre žalovaného v 1/ rade sa z najväčšou pravdepodobnosťou neuskutočnia. Svojim postupom teda žalovaný v 2/ rade porušil právo žalobcov, ako spotrebiteľov na ochranu ich ekonomických záujmov pred svojim vlastným záujmom. Takýto postup, keď žalovaný v 2/ rade použil na započítanie voči žalovanému v 1/ rade prijaté platby za zájazdy o ktorých vedel, že by mali byť vrátené spotrebiteľom je jednoznačne konaním v rozpore s dobrými mravmi a konaním porušujúcim práva spotrebiteľov. Z tohto dôvodu, keďže v prípade započítania išlo o konanie v rozpore s dobrými mravmi na úkor práv spotrebiteľov nemôže byť započítanie pohľadávok žalovaného v 2/ rade zo dňa 26.04.2016 platné. Súd taktiež poukazuje na to, že žalovaný v rade svojím nekonaním voči spotrebiteľom, ktorých finančné prostriedky mal k dispozícii porušil ich právo na informácie a zamlčal im dôležitý údaj, že žalovaný v 1/ rade od 1.1.2016 stratil oprávnenie poskytovať služby cestovnej kancelárie. Túto informáciu žalovaný v 2/ rade sprostredkoval až dňa 17.5.2016, teda až po tom, čo vykonal jednostranný zápočet. Takýto postup považuje súd za postup porušujúci právo spotrebiteľov na včasné a komplexné informácie. V dôsledku vyššie uvádzaných porušení zákona na ochranu spotrebiteľa dospel súd k názoru, že žalovaný v 2/ rade vykonával svoje práva na úkor práv spotrebiteľov v rozpore s dobrými mravmi a preto nemôže takýto jeho vyššie opísaný spôsob požívať právnu ochranu. V dôsledku toho, že žalovaný si ponechal finančné prostriedky vyplatené žalobcami došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaného v 2/ rade na úkor žalobcov, pretože v rozpore s právami žalobcov použil ich finančné prostriedky na vyrovnanie časti svojich pohľadávok voči žalovanému v 1/ rade.

25. Keďže právo na vrátenie jedného plnenia žalobcov smeruje voči dvom rozdielnym povinným subjektom uložil súd žalovaným povinnosť plniť spoločne a nerozdielne.

26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Súd žalobcom teda priznal taktiež právo na zaplatenia úroku z omeškania vo výške 8% od 3.9.2016, odo dňa, ktorý nasledoval po dni, kedy žalobcovia doručili odstúpenie od zmluvy o zájazde.

27. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého nárok na náhradu trov konania vznikol žalobcovi, ktorý bol v danej veci stopercentne úspešný, trovy konania mu vznikli a ich náhradu si riadne uplatnil. O výške priznaných trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po ako toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.