Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Csp/49/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Martinou Mochnáčovou, v právnej veci žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Příkop 834/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, IČ: 043 55 211, zastúpený advokátkou JUDr. Barborou Korenecovou, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, adresa na doručovanie Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: P. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H.Á. X. B. XXXX/X, XXX XX F. Z., o zaplatenie 100,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 100,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 07. 01. 2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78,58 %.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 22. 11. 2017 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 100,- eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 100,- eur od 07. 01. 2015 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 12,- eur, ako aj trov konania. Uviedol, že žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky Y..Z..K. zaregistroval a požiadal právneho predchodcu žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 100,- eur. Pri registrácii a odoslaní žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný potvrdil, že súhlasí so zmluvou o úvere, ako aj so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a zároveň potvrdil, že údaje ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol sú pravdivé a úplné. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 457562 zo dňa 02. 12. 2014 uzavretej podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 100,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 28,- eur, a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu vo výške 28,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle predmetnej zmluvy, stal sa jeho dlh splatným dňa 30. 12. 2014. V zmysle článku 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bol veriteľ oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to buď e-mailom, SMS správou alebo písomne. Veriteľ bol oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojených s upomienkou vo výške 3,- eur za každú upomienku. Žalobca vyzýval žalovaného na úhradu jeho záväzkov prostredníctvom štyroch upomienok zaslaných formou SMS správ alebo e-mailov. Žalovaný na tieto upomienky nereagoval, z ktorého dôvodu si žalobca v spore uplatnil aj spomínaný nárok na náhradu za každú upomienku v sume 3,- eur, teda spolu 12,- eur. Žalobca zároveň žiadal zaplatenie zákonných úrokov z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. K žalobe bola pripojená zmluva o úvere, na podklade ktorej žalobca

uplatnil svoj nárok v spore, Rozhodcovská zmluva, výpis z obchodného registra ako aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.

1. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

2. Na prejednanie veci samej sa v zásade nariaďuje pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak sú kumulatívne splnené predpoklady a to, že ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strany nie sú sporné a zároveň hodnota sporu bez príslušenstva v prípade, ak je stranou sporu spotrebiteľ, neprevyšuje 1.000,- eur. Zavádza sa procesné kritérium valoris causae (hodnoty sporu), ktoré diferencuje procesný režim v nadväznosti na toto kritérium. Súd v takomto prípade rozhoduje na základe nesporných tvrdení strán a ide len právne posúdenie sporu. Dokazovanie je potrebné vykonávať len pri sporných tvrdeniach strán. Predmetom tohto konania je návrh na zaplatenie sumy vo výške 100,- eur s príslušenstvom. Civilný sporový poriadok upustil od inštitútu tzv. drobného sporu, ale kritérium hodnoty sporu zachoval na účely rozhodovania veci bez nariadenia pojednávania, v prípade spotrebiteľského sporu, ak jeho hodnota predstavuje 1.000,- eur. Súd za splnenia uvedených podmienok nenariadil vo veci pojednávanie a rozsudok verejne vyhlásil.

3. Súd vykonal dokazovanie na základe ustanovení Civilného sporového poriadku, a to tak, že sa oboznámil s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdom spise, pričom zistil nasledujúci skutkový stav.

4. Z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, s. r. o. ako právny predchodca žalobcu poskytla žalovanému úver vo výške 100,- eur splatný do 28 dní odo dňa jeho poskytnutia. Žalovaný sa zaviazal vrátiť 128,- eur. Zmluva mala podobu elektronického dokumentu. Jej súčasťou boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Veriteľ bol povinný prostriedky k úveru poskytnúť do dvoch pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy. Podľa Všeobecných podmienok poskytnutia úveru právnym následkom omeškania dlžníka bola povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu dojednanú ako paušálnu náhradu nákladov v spojení s upomienkou vo výške 3,- eur za každú upomienku. Upomienka mohla mať formu e-mailu, SMS alebo písomnú formu. Celkový najvyšší počet upomienok vo všeobecných podmienkach ustanovený nebol.

5. Právny vzťah strán sporu vykazuje všetky znaky spotrebiteľského právneho pomeru, Právny predchodca žalobcu vstúpil do kontraktačného procesu ako dodávateľ a žalovaný mal zjavne postavenie spotrebiteľa (§ 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka). Práva a povinnosti sporových strán sa spravovali aj ustanovením § 24 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (žalobca mal postavenie tzv. iného veriteľa), keďže z dôvodu lehoty splatnosti úveru nepresahujúcej tri mesiace nešlo o spotrebiteľský úver (§ 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch).

6. Pri skúmaní formy právneho úkonu, od ktorého žalobca odvodzoval svoje práva, okresný súd vychádzal aj z úpravy zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ktorý predpokladá možnosť využitia finančnej služby prostriedkom diaľkovej komunikácie (najmä elektronickou poštou, telefónom, faxom, na základe adresného listu, ponukového katalógu a pod., viď § 2 písm. e/ zákona č. 266/2005 Z. z.). Zákon definuje zmluvu na diaľku ako zmluvu medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie (§ 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z. z.). Za finančnú službu právna úprava pokladá okrem iného aj službu poskytovanú veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania (§ 2 písm. b/ bod. 7 zákona č. 266/2005 Z. z.); poznámka k uvedenému ustanoveniu odkazuje na § 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol neskôr nahradený zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

7. Z obsahu predloženej zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v nadväznosti na tvrdenie žalobcu o prevode finančných prostriedkov, ktoré žalovaný nepoprel, je zrejmé, že žalovanému bol poskytnutý úver v sume 100,- eur. Žalovaný poskytnuté finančné prostriedky riadne a včas nevrátil, preto bolo dôvodné vo veci rozhodnúť tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 100,- eur. Pre úplnosť na tomto mieste súd uvádza, že aj napriek zmluvným dojednaniam si žalobca uplatnil v spore len sumu 100,- eur, bez dohodnutého navýšenia na 128,- eur.

8. Vzhľadom na uplatnený zákonný úrok z omeškania, rozhodol súd o jeho priznaní v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Finančné prostriedky boli poskytnuté dňa 02. 12. 2014 a mali byť vrátené do 28 dní, teda do 30. 12. 2014. Od nasledujúceho dňa (31. 12. 2014) sa žalovaný dostal do omeškania, avšak žalobca požadoval úroky z omeškania až od 07. 01. 2015, preto súd vychádzal z jeho návrhu. Žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania v sadzbe o päť percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba G. L. C. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Dňa 31. 12. 2014 dosiahla základná sadzba G. 0,05%, výška úrokov z omeškania tak predstavuje 5,05%.

9. Súd zamietol žalobu v tej časti, v ktorej sa žalobca domáhal priznania zmluvnej pokuty vo výške 12,- eur. Dospel totiž k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute v článku 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, pretože je objektívne spôsobilé vyvolať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd pri právnom posúdení tohto dojednania (odhliadnuc od toho, že bolo formulované len vo všeobecných obchodných podmienkach) vychádzal z toho, že ide o dohodu, ktorá je obsahom spotrebiteľskej zmluvy a ktorá je vopred pripravená veriteľom a inkorporovaná do všetkých spotrebiteľských zmlúv uzatváraných v čase platnosti všeobecných obchodných podmienok so všetkými dlžníkmi. Toto ustanovenie je formulované tak, že žalobcovi patrí za každú upomienku zmluvná pokuta (paušálna náhrada nákladov) vo výške 3,- eur. Takýto spôsob dojednania umožňuje veriteľovi v podstate ľubovoľne navyšovať výšku svojej pohľadávky proti spotrebiteľovi tým, že mu bude posielať neobmedzené množstvo upomienok (v prípade, ak ich zašle e-mailom, nebude mať s nimi žiadne náklady) a za každú si môže uplatniť zmluvnú pokutu 3,- eur. Navyše zasielanie upomienok slúži výlučne záujmom veriteľa, nie záujmom dlžníka. Ak je zmluvná pokuta dojednaná tak, že jej výška závisí v podstate výlučne na vôli veriteľa (na tom, koľko sa rozhodne poslať upomienok, pričom ich najvyšší možný počet obmedzený nie je), ide o dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktoré je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné.

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z úspechu žalobcu, ktorý v percentuálnom vyjadrení dosiahol 89,29%, neúspech žalovaného predstavoval 10,71%, a teda čistý úspech žalobcu dosiahol 78,58%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré vydá vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.