Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12T/7/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou, samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. apríla 2018, takto

rozhodol:

Obžalovaný:

ml. R. S., nar. XX.XX.XXXX vo U. W. M., trvale bytom L. č. XXX, okr. Vranov nad Topľou, nezamestnaný,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 02.11.2017, asi o 15:30 hod., viedol osobné motorové vozidlo zn. Peugeot Partner, bez evidenčného čísla, po miestnej komunikácii v rómskej osade v obci L., okr. Vranov nad Topľou, kde prednou časťou ním vedené motorové vozidlo narazilo do oplotenia rodinného domu č. XXX, pričom pri lustrácii bolo zistené, že rozhodnutím správneho orgánu Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva PZ, Vranov nad Topľou, č. ORPZ-VT-OD12-329/2016-P, zo dňa 29.12.2016, bol právoplatne uznaný za vinného z dopravného priestupku a bol mu uložený aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 12 mesiacov,

t e d a

maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti,

t ý m s p á c h a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona,

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 111 Trestného zákona, v nadväznosti na § 54 Trestného zákona a za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri zistení rovnováhy poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, na trest povinnej práce v trvaní 120 (stodvadsať) hodín.

Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona je obžalovaný povinný vykonať trest povinnej práce najneskôr do 1 (jedného) roka od nariadenia výkonu tohto trestu.

Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona, v spojení s § 51 ods. 4 písm. c), písm. e) Trestného zákona, povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu a povinnosť osobne sa ospravedlniť poškodenému U. Q., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom L. č. XXX, okr. Vranov nad Topľou.

Podľa § 61 ods. l a ods. 2 Trestného zákona ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku p o v i n n o s ť obžalovaného nahradiť poškodenému U. Q., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom L. č. XXX, okr. Vranov nad Topľou, škodu vo výške 50,00 EUR (päťdesiat eur).

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry vo Vranove nad Topľou podal na ml. R. S. obžalobu pre vyššie uvedený skutok, ktorý právne kvalifikoval ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Obžalovanému ml. R. S. bolo na hlavnom pojednávaní umožnené urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Mladistvý obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Vzhľadom na to, že ml. obžalovaný vo vzťahu ku skutku odpovedal na všetky otázky obsiahnuté v ust. § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku, položené mu v súlade s ust. § 257 ods. 5 Trestného poriadku, kladne, po zistení stanoviska prokurátora, prítomnej zákonnej zástupkyne, ako aj zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, súd v zmysle ust. 257 ods. 7, 8 Trestného poriadku, keďže boli splnené stanovené podmienky, toto vyhlásenie ml. obžalovaného prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania skutku ml. obžalovaným sa nevykoná s tým, že sa vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a s výrokom o náhrade škody.

Na tomto podklade súd rozhodol, že ml. obžalovaný je vinný zo skutku uvedeného v obžalobnom návrhu a to tým, že dňa 02.11.2017, v čase okolo 15:30 hod., napriek tomu, že nie je držiteľom vodičského oprávnenia, ako aj napriek tomu, že rozhodnutím príslušného Okresného dopravného inšpektorátu mu bol dňa 29.12.2016 uložený zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov po dobu 12 mesiacov, viedol osobné motorové vozidlo zn. Peugeot Partner, po miestnej komunikácii v obci L., pričom prednou časťou tohto vozidla narazil do oplotenia rodinného domu poškodeného U. Q., čím mu spôsobil poškodenie tohto oplatenia v sume 50,00 EUR, čím ml. obžalovaný po objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Subjektívna stránka konania obžalovaného bola daná vo forme nepriameho úmyslu v zmysle § 15 písm. b) Trestného zákona, pretože ml. obžalovaný vedel, že spôsobom uvedeným v tomto zákone môže porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, a pre prípad, že to spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Ml. obžalovaný sa skutku dopustil ako trestne zodpovedný subjekt - mladistvý, nakoľko v čase spáchania skutkov už dovŕšil vek šestnásť rokov.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a s výrokom o náhrade škody a to výsluchom ml. obžalovaného len k týmto výrokom, prečítaním svedeckej výpovede poškodeného U. Q. z prípravného konania, ako aj oboznámením listinných dôkazov, vrátane pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 12T/172/2016.

Ml. obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní vyjadril k svojmu predchádzajúcemu odsúdeniu za odcudzenie finančnej hotovosti, avšak podrobnosti spáchania tohto skutku si už nepamätal, nevedel sa vyjadriť ani k druhu a výmere uloženého mu trestu v tejto trestnej veci a uviedol, že v čase spáchania žalovaného skutku si neuvedomoval, že sa ho dopúšťa počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Poškodenému U. Q. pritom nenahradil spôsobenú škodu. Po poučení o podmienkach výkonu

trestu povinnej práce sa vyjadril, že nemá žiadne závažné zdravotné problémy, nie je invalidný a s uložením takéhoto trestu prejavil súhlas.

Zákonná zástupkyňa ml. obžalovaného E. S. na hlavnom pojednávaní využila svoje zákonné právo a vo veci odmietla vypovedať. V prípravnom konaní pritom nebol vypočutý zákonný zástupca tohto ml. obžalovaného.

Z prečítanej svedeckej výpovede poškodeného U. Q., ako vlastníka rodinného domu s popisným číslom XXX v obci L., z prípravného konania súd zistil, že poškodením oplotenia tohto jeho rodinného domu mu obžalovaný ml. S. spôsobil škodu vo výške 50,00 EUR, na náhradu ktorej navrhol zaviazať ml. obžalovaného v odsudzujúcom rozsudku.

V prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom boli oboznámené správy o povesti ml. obžalovaného, výsledky lustrácií v jednotlivých evidenciách tohto ml. obžalovaného, ako aj odpis z registra trestov.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy (§ 34 ods. 4 Trestného zákona).

Obžalovaný ml. R. S. je z miesta trvalého bydliska hodnotený skôr negatívne tak, že on, ako aj jeho súrodenci sa často dopúšťajú drobných krádeží a teda vzhľadom na svoju nepriaznivú sociálnu situáciu sa často uchyľujú k majetkovej trestnej činnosti.

Obžalovaný sa doposiaľ dopustil už dvoch priestupkov na úseku cestnej premávky, raz dňa 29.10.2016 porušil svoje povinnosti vodiča, napriek tomu, že nie je držiteľom vodičského oprávnenia a dňa 30.05.2017 zas porušil osobitné povinnosti cyklistov.

Z odpisu registra trestov, ako aj z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 12T/172/2016 zas súd zistil, že tento ml. obžalovaný bol rozsudkom sp. zn. 12T/172/2016, zo dňa 16.03.2017, právoplatným toho istého dňa, uznaný za vinného zo zločinu krádeže podľa § 212 od. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, ktorá mu mala plynúť od 17.03.2017 do 17.03.2019.

Mladistvému obžalovanému tak poľahčovalo, že sa k spáchaniu skutku priznal a tento úprimne oľutoval. (§ 36 písm. l Trestného zákona). Na druhej strane ako priťažujúcu okolnosť súd musel zohľadniť jeho predchádzajúce odsúdenie rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 12T/172/2016, zo dňa 16.03.2017, v zmysle ust. § 37 písm. m) Trestného zákona.

Na strane obžalovaného teda nastala rovnováha poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona. Z uvedeného dôvodu tak bolo potrebné tomuto ml. obžalovanému ukladať trest vychádzajúc zo základnej výmery trestu odňatia slobody pri prečine marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, za ktorý možno jeho páchateľovi uložiť trest odňatia slobody až do 2 rokov. S prihliadnutím na ust. § 117 ods. 1 Trestného zákona, v nadväznosti na § 38 ods. 2 Trestného zákona, tak mladistvému obžalovanému mohol byť uložený trest odňatia slobody až do jedného roka.

Pri rozhodovaní súdu o konkrétnom druhu a výmere trestu však súd musel zohľadniť viaceré okolnosti. Rozhodujúca bola pritom tá skutočnosť, že ml. obžalovaný sa žalovaného skutku dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za jeho predchádzajúce protiprávne konanie závažnejšieho charakteru ako v prejednávanej trestnej veci, keďže išlo o zločin. Táto skutočnosť by teda sama osebe odôvodňovala uložiť ml. obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd však musel prihliadať na to, že vzhľadom na takéto porušenie vedenia riadneho spôsobu života počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, je odôvodnený predpoklad, že takto pôvodne odložený trest odňatia slobody v trestnej veci tunajšieho súdu sp. zn. 12T/172/2016 sa ml. obžalovanému premení na nepodmienečný trest odňatia slobody. Na druhej strane však súd musel prihliadať na vek mladistvého obžalovaného, ktorý v čase spáchania skutku dovŕšil 16 rokov, ako aj predovšetkým tú skutočnosť, že jeho prejednávané protiprávne konanie sa vyznačovalo zjavnou mladíckou nerozvážnosťou a neuvedomovaním si dôsledkov takéhoto neuváženého konania, čo nepochybne mohlo byť ovplyvnené

aj jeho nepriaznivou rodinnou, či sociálnou pozíciou, avšak súd sa domnieva, že v jeho prípade nejde o natoľko kriminálne narušeného páchateľa, na ktorého je už nevyhnutné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody, keďže súd sa naopak domnieva, že takýto druh trestu by mal na tohto ml. obžalovaného skôr negatívny dosah a takýto trest spojený s obmedzením jeho osobnej slobody by mohol u neho viesť skôr k vytvoreniu návykov typických pre kriminogénne prostredie. Súd tak dospel k záveru, že na jeho nápravu ako z hľadiska individuálnej, tak aj generálnej prevencie je postačujúce mu uložiť tzv. alternatívny trest a ako najvhodnejší sa súdu javil trest povinnej práce. Ml. obžalovaný s uložením takéhoto trestu aj prejavil súhlas, pričom zároveň tento nie je invalidný a netrpí ani žiadnymi závažnými zdravotnými ťažkosťami. Pochopiteľne, vzhľadom na tú závažnú skutočnosť, že tento ml. obžalovaný sa stíhaného skutku dopustil počas plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, vychádzajúc zo základnej výmery trestu povinnej práce u mladistvého páchateľa v trvaní od 40 hodín do 150 hodín, za primeraný a adekvátny súd považoval tento druh trestu v hornej polovici trestnej sadzby a tak ml. obžalovanému uložil trest povinnej práce v trvaní 120 hodín. Ako nevyhnutnú súčasť tohto alternatívneho trestu súd ml. obžalovanému uložil aj primeranú povinnosť a to v podobe príkazu nahradiť spôsobenú škodu poškodenému U. Q., ako sa mu aj osobne ospravedlniť, keďže uvedené oplotenie rodinného domu si vytvoril tento poškodený svojpomocne a podľa vyjadrenia poškodeného z prípravného konania sa mu ml. obžalovaný ani neospravedlnil za spôsobenú škodu.

Na posilnenie výchovného účinku uloženého trestu, keďže ml. obžalovaný viedol motorové vozidlo napriek uloženému mu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá správnym orgánom, mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť tieto motorové vozidlá takisto v hornej polovici trestnej sadzby tohto druhu trestu v zmysle ust. § 61 ods. 2 Trestného zákona, nadväzujúc na ust. § 112 Trestného zákona a to v trvaní 2 rokov.

Poškodený U. Q. si uplatnil v prípravnom konaní nárok na náhradu škody pozostávajúci z poškodenia oplotenia jeho rodinného domu vo výške 50,00 EUR, na náhradu ktorej navrhol zaviazať ml. obžalovaného.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Vychádzajúc z výpovede ml. obžalovaného. S., ako aj z výpovede poškodeného U.C. Q. z prípravného konania, z ktorej vyplýva, že poškodený si uvedené betónové oplotenie vytvoril svojpomocne a to v období tesne predchádzajúcemu spáchaniu žalovaného skutku, bol tomuto poškodenému priznaný nárok na náhradu škody spôsobený poškodením toho oplotenia v ním uplatnenej výške 50,00 EUR, na náhradu ktorej súd zaviazal ml. obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, že je vinný alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.