Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_37C-335-2015.pdf
PDF · 164.85 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/335/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobcu Ing. O. L., P.L. XX.X.XXXX, Y. Y. XX, U., zastúpeného JUDr. Monika Marjanovič, advokátka so sídlom Urbánková 6, Košice, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia takto
rozhodol:
I. Žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia zamieta.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v plnej výške.
III. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania o vydanie bezdôvodného obohatenia v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na tunajší súd dňa 8.7.2015 žalobu, ktorou sa domáha proti žalovanému určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky a vydania bezdôvodného obohatenia ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov. Ide o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu - žiadosť o poskytnutia revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX V. I. XX.X.XXXX. Na základe žiadosti žalobcu mu bola schválená výška úveru (úverový limit) 1.500,- eur, počet splátok 48 s mesačnou splátkou 77,05 eura. Celková čiastka, ktorú mal žalobca zaplatiť predstavovala sumu 3.698,40 eura. Žalovaný žalobcovi reálne vyplatil sumu 1.132,51 eura. Žalovaný od sumy 1.500,- eur odpočítal sumu 367,49 eura ako odplatu za poskytnutie služby v zmysle článku VIII odseku 8.1. písm. a) dohody o poskytnutí služby. Jedná sa o odmenu za možnosť odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu vo výške 167,04 eura. Popri úroku 70,01% tak ide o ďalšie plnenie neprijateľnej výške. Poplatok je absolútne neprimeraný k službe, s ktorou je možnosť odkladu splátok podľa bodu 8.1a. odklad. Odklad splátok neznamená ich odpustenie a práve preto je cena tejto služby v rozsahu 24,49% z výšky úveru neprijateľná. Neprijateľná by bola v takejto sadzbe aj z výšky odloženej splátky a nie to ešte ako 24,49% z výšky úveru. Žalobca ako spotrebiteľ ešte ani nevyužil takúto službu a už ju zaplatil. Poplatok je neprijateľný nielen z dôvodu neprimeranosti ceny tejto služby, ale aj z dôvodu, že sa platí bez ohľadu na poskytnutie tejto vedľajšej služby. Žalovaný získava prospech skôr ako spotrebiteľ a pritom službu ani neposkytol. Žalovaný žalobcovi skutočne poskytol úver vo výške 1.132,51 eura, pričom schválená výška úveru bola 1.500,- eur. V zmluve bola uvedená výška RPMN 69,14% a ročná úroková sadzba vo výške 70,01%. Žalobca ku dňu podania žalobného návrhu uhradil žalovanému sumu 2.063,79 eura. Už na prvý pohľad ide o zmluvu, ktorá bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi a neprijateľnú odplatu za úver. Tak vysoké úroky sú v rozpore s dobrými mravmi, čo konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky
v rozsudku sp.zn. 5Cdo/26/2011. V predmetnej zmluve bol dohodnutý úrok z úveru 70,01%, pričom úrokové miery stanovené Národnou bankou Slovenska podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov, v júni 2011 boli vo výške 12,90%. Z uvedeného je zrejme, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi bol viac ako päťkrát vyšší. Poukazuje na to, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.1MCdo 1/2009). Žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil o sumu 931,28 eura, ktorú prijal bez právneho dôvodu, ktorú musí vydať.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 25.8.2015 uviedol, že napadá dôvodnosť žaloby v celom rozsahu, ktorú navrhuje zamietnuť z dôvodov rozporu tvrdení žalobcu o neprijateľnosti dohody o poskytnutí služby s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, rozporu podanej žaloby v časti o vydaní bezdôvodného obohatenia s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, premlčania nárokov, ktorých sa podanou žalobou žalobca domáha. Žalobca sa návrhom domáha výroku v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1, druhá veta Občianskeho zákonníka. Výška poplatku je otázkou, ktorá je z posudzovania ako neprijateľnej, či prijateľnej z podmienky „ ex legge“ vylúčená. V súvislosti s posudzovaním prijateľnosti dohody o cene za plnenia, rovnako aj predmetu plnenia podľa dohody o poskytnutí služby, žalovaný tvrdí, že ide o zložky vylúčené z testu pri - neprijateľnosti. Na zdôvodnenie je možné uviesť dva dôvody. Prvý dôvod tvorí odpoveď na to, čo predstavuje predmet plnenia a cenu plnenia podľa dohody o poskytnutí služby. Pri posúdení toho, čo je essentalia negotii tejto dohody je zrejmé, že bez uvedených zložiek by dohoda o poskytnutí služby nemohla vzniknúť. Predmet plnenia vyjadruje právo spotrebiteľa svojim rozhodnutím využiť odklad splatnosti splátok. Cena tohto plnenia je preto vylúčená z testu neprijateľnosti, lebo je vyjadrením ekonomickej stránky (výhodnosti, či nevýhodnosti). Dohoda pri tom nevznikla zaradením do nejakého formuláru a jeho podpisom ako celku. Dohoda vzniká samostatným uzavretím. Druhý dôvod spočíva v eventuálnom posudzovaní dohody o poskytnutí služby a jej úpravy ako vedľajšieho predmetu plnenia. Na úvod žalovaný síce podotýka, že k tomuto posudzovaniu bráni spôsob vzniku dohody o poskytnutí služby. Ten nie je automatický spojený s úverovou zmluvou, ale vzniká samostatne, avšak aj pri takomto postupe posudzovania platí stále pravidlo o predmete a cene plnenia. Primárne sa otázky vedľajšieho plnenia riešia v rámci testu inkorporácie, kedy by sa tieto klauzuly nemali stať v dôsledku nedostatočnej inkorporácie súčasťou zmluvného dojednania. Iné by pre kontrolu klauzuly týkajúcej sa vedľajšieho predmetu plnenia malo platiť to isté ako pre hlavný predmet. Pokiaľ ide o tvrdenie, že sa platí za niečo, čo ešte nebolo dodané, žalobca ho nesprávne uvádza. Dodanie plnenia žalobcovi spočíva v nadobudnutí práva na odklad splatnosti. Zároveň je však zrejme, že žalobcovo tvrdenie nesmeruje voči výške ceny (odplaty podľa dohody o poskytnutí služby), ale voči podmienkam výkonu takto nadobudnutého práva na základe dohody, nie však jeho obsahu a ceny zaň. Posudzovanie určitého ustanovenia ako neprijateľného na základe ekonomického aspektu je v rozpore so zákonom aj preto, že dohoda o cene plnenia ani predmete plnenia v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka by neboli dôvodom neplatnosti a neprijateľnosti ani dojednania, ktoré by nemalo povahu individuálne dohodnutého. Žalobca popri uvedenom tvrdí aj to, že dohoda o poskytnutí služby je individuálne uzavretá, nejde o predpoklad a ani podmienky pre vznik zmluvy o úvere. Skutočnosť, že je na tej istej listine ako samotná zmluva o revolvingovom úvere resp., že bol vopred formulovaný žalovaným neznamená v zmysle právnej úpravy automatický ten záver, že nejde o individuálne dohodnutý a uzavretý právny úkon. Pojem individuálny znamená nielen reálnu možnosť spotrebiteľa určitú podmienku formulačne ovplyvniť, ale predovšetkým možnosť spotrebiteľa dosiahnuť, že takáto podmienka sa nestane súčasťou jeho vzťahu s dodávateľom bez toho, aby sa zmenilo jeho postavenie oproti stavu, ak by podmienku prijal. Dohoda o poskytnutí služby je samostatným úkonom a jej vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere a teda ma povahu individuálneho dojednania (bod VIII. odstavec 8.6 dohody o poskytnutí služby). Uvedené ustanovenie je len jedným z faktorov, ktorý každému spotrebiteľovi indikuje pri zachovaní jeho elementárnej zodpovednosti a obozretnosti oddelenosť dohody o poskytnutí služby ako niečoho samostatného od samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Dohoda o poskytnutí služby je osobitne podpisovaná. Tento fakt nielen zdôrazňuje samostatnosť od ostatného obsahu zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník podpísaním tlačiva - žiadosť zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky dohodu o poskytnutí služby. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že dohodu musel uzavrieť. Navrhuje žalobcu zamietnuť aj v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia a to z dôvodu, že žalobca nezohľadňuje relevantnú, právnu úpravu v otázkach, z ktorých žalobca vyvodzuje svoj návrh na bezdôvodného obohatenie a súčasne nie je z podanej žaloby zrejmé, na základe čoho sa domáha určenia neplatnosti vlastného prejavu vôle. Ak žalobca v podanej žalobe
tvrdí rozpor zmluvy so zákonom v časti úroku, potom tento rozpor by sa, keďže zmluva je dvojstranný právny úkon, musel vzťahovať aj na jeho vlastné konanie a takýto rozpor by bol pripočítateľný aj žalobcovi, pretože k absolútne neplatnosti dvojstranného právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že sa prieči dobrým mravom, dôjde iba vtedy, ak je takéto konanie pripočítateľné obom účastníkom zmluvy. Výška odplaty za spotrebiteľské úvery a jej obmedzenie bolo z hľadiska vývoja právnej úpravy predmetom výslovnej regulácie od 1.7.2008. Po zrušení zákona č. 258/2001 Z.z. zákonodarca určil, že maximálna odplata bude stále regulovaná explicitne a danú úpravu zaviedol do Občianskeho zákonníka. Z toho je možné konštatovať, že otázka odplaty nemá byť posudzovaná podľa dobrých mravov, ale podľa osobitnej a na to určenej právnej úpravy. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy je upravená v zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Spôsob hodnotenia dojednania o výške odplaty ako rozpornej s dobrými mravmi odporuje podstate úpravy rozporu právneho úkonu s dobrými mravmi, pretože k absolútnej neplatnosti dvojstranného právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že sa prieči dobrým mravom, dôjde iba vtedy, ak je takéto konanie pričítateľné obom účastníkov zmluvy. Účastníci konania sa dohodli na odplatnom požičaní peňažných prostriedkov. Zmluvne prejavenej vôle účastníkov konania by zodpovedalo, aby súd pri pochybnostiach vo výške úrokov a teda čo je už podstatné prevýšenie, určil, aká je výška primeraná, aká už nie (čo žalovaný vylučuje) a na základe takého posúdenia rozhodol. Z právnej úpravy preto nesporne vyplýva, že nie je možné rozhodnúť o neplatnosti celej odplaty (úrokov za úver) a prepisovať vôľu zmluvných strán tak, že pôjde o bezúročný úver. Pokiaľ ide o skutočnosť, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje podstatné náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch, žalovaný uvádza, že použitie spojky a predstavuje konjukciu, teda predpoklad, že musia byť v čase splnené podmienky aj ohľadne formy zmluvy a aj ohľadne jej obsahu. K údajnej absencii náležitosti konečnej splatnosti úveru poukazuje žalovaný na to, že údaj o konečnej splatnosti úveru vyjadrením dátumom splatnosti poslednej splátky je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi tvoriacom súčasť zmluvy a tiež zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere. Ani záver žalobcu ohľadne nedostatku ďalšej náležitosti počet, termíny a výška splátok istiny úrokov a iných poplatkov nie je správnym. Uzavretá zmluva obsahuje stanovenie počtu splátok, ich výšku a termíny splatnosti. Požiadavku na samostatné rozpisovanie výšky, počtu a termínov splatnosti splátok úrokov, istiny zákon nevyžaduje. Rozpísanie splátky na časť istiny a časť úrokov bolo obsiahnuté v splátkovom kalendári tvoriacom súčasť oznámenia veriteľa.
3. Okresný súd Košice I rozsudkom 5.11.2015 č.k. 37C/335/2015-37 určil, že poplatok 367,49 eur za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalovaného zároveň zaviazal zaplatiť žalobcovi z titulu vydania bezdôvodného obohatenia sumu 931,28 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 360,28 eur a žalovanému uložil túto sumu zaplatiť na účet právnej zástupkyni žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX I. XX.X.XXXX, na základe ktorej mu bol zo strany žalovaného poskytnutý úver vo výške 1.500,00 eur, ktorý mal splatiť v 48 mesačných splátkach po 77,05 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 70,01%. S poukazom na ust. § 52 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, ako aj § 53 ods. 1 až 5 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a to s ohľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že zmluva je typickou štandardnou formulárovou listinou, na ktorú dopadá súdna kontrola. Mal za to, že v zmluve uvedená dohoda o poskytnutí služby bola zo strany žalovaného vopred naformulovaná bez možnosti jej zmeny zo strany spotrebiteľa. Mal za to, že takto uzavretá dohoda nebola medzi účastníkmi zmluvného vzťahu individuálne dojednaná a to z dôvodu, že spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Za nepochybnú mal skutočnosť, že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu dohody o poskytnutí služby (bod 8.8.1 zmluvy) a táto podmienka predstavuje iba vôľu žalovaného ako dodávateľa, ktorej obsah nemohol žalobca ako spotrebiteľ ovplyvniť. Z tohto dôvodu považoval časť dohody o poskytnutí služby, na základe ktorého si žalovaný započítal do poskytnutej istiny úveru aj poplatok vo výške 367,49 eur za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda za absolútne neplatnú v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Navyše mal za to, že takto formulovaná dohoda predstavuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vychádzajúc zo záveru, že takto neplatnú (neprijateľnú) zmluvnú podmienku nemôže súd ani modifikovať a z tohto dôvodu žalobe na určenie neplatnosti tejto zmluvnej podmienky vyhovel.
4. Ohľadne nároku žalobcu na zaplatenie sumy 931,28 eur ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia konštatoval, že žalovaný ako veriteľ neuviedol v zmluve všetky podstatné náležitosti predpokladané v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a to napr. dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, resp. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, v dôsledku čoho považoval uvedený spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov (ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.). S poukazom na preukázanú skutočnosť, že žalovaný v skutočnosti poskytol žalobcovi peňažné prostriedky vo výške 1.132,51 eur a skutočnosť, že žalovanému vrátil na splátkach sumu 2.063,79 eur vyhodnotil sumu vo výške 931,28 eur ako sumu prevyšujúcu poskytnutú istinu za bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Z dôvodu námietky premlčania vznesenej v konaní žalovaným vyporiadaval sa s jej dôvodnosťou a to s poukazom na ust. § 107 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka a v tomto smere vyvodil skutkové závery, že žalobca uhrádzal jednotlivé mesačné splátky úveru vo výške 77,05 eur od 26.7.2011 a takto sumu vo výške 1.132,51 eur, ktorú mu žalovaný poskytol tomuto vrátil dňa 26.9.2012 (15 splátok po 77,05 eur). Konštatoval, že každá ďalšia mesačná splátka vo výške 77,05 eur počínajúc 26.9.2012 predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, pričom trojročná objektívna premlčacia lehota ohľadne vydania plnenia bezdôvodného obohatenia začala plynúť dňa 26.9.2012 a uplynula 26.9.2015. Keďže žalobca podal žalobu na súd dňa 8.7.2015, mal za to, že nemohlo dôjsť k uplynutiu trojročnej objektívnej premlčacej doby. Dvojročná subjektívna premlčacia doba ohľadne vydania plnenia bezdôvodného obohatenia podľa záverov súdu prvej inštancie začala plynúť v júli 2015 a teda konštatoval, že takto nemohlo dôjsť k uplynutiu ani dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. S poukazom na tieto dôvody žalobe vyhovel do uplatnenej výšky 931,28 eur. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu, pričom jej výšku aj položkovite vyčíslil.
5. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok v jeho vyhovujúcich výrokoch zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalovanému priznať náhradu trov konania. V odvolaní uviedol, že toto zakladá na závere o nepreskúmateľnosti a nedostatočnom odôvodnení rozsudku. Má za to, že z dôvodov rozsudku nevyplýva, na základe akej právnej normy súd rozhodol a dospel k záveru o tom, že poplatok 367,49 eur za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok je neprijateľnou podmienkou. Má za to, že tento výrok je v rozpore s ust. § 53 ods. 1 vety druhej Občianskeho zákonníka, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou nie sú tam uvedené vymenované dojednania, medzi ktoré patrí okrem iného aj cena plnenia. Má za to, že poplatok vo výške 367,49 eur nech by bol za čokoľvek nemôže byť v zmysle uvedeného ustanovenia neprijateľnou podmienkou. Má za to, že v tejto časti je výrok rozsudku v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Uviedol, že z dôvodov rozsudku nie je možné zistiť, na základe ktorej právnej normy súd dospel k záveru o tom, že mal za preukázanú značnú nerovnováhu v postavení strán v neprospech spotrebiteľa v súvislosti s týmto poplatkom. Má za to, že zo žiadneho ustanovenia upravujúceho spotrebiteľské právne vzťahy nevyplýva, kedy by spotrebiteľ nemohol za zakúpenú službu platiť vopred. Má za to, že žiadny predajca (dodávateľ) nemá možnosť ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa, či zakúpenú službu využije alebo nie. Nie je preto dôvodom nerovnováhy v postavení strán, ak spotrebiteľ nevyužije možnosť (oprávnenie vyplývajúce mu zo zákona či zmluvy). Má za to, že súd vôbec nehodnotil a ani sa nezaoberal tým, že predmetné ustanovenie nie je možné považovať za neprijateľnú klauzulu aj preto, že ide o osobitne uzavretú dohodu, ktorá nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Mal za to, že samotná dohoda o poskytnutí služby nevzniká podpisom zmluvy o revolvingovom úvere, ale samostatným podpisom nachádzajúcim sa za čl. 8 ods. 8.6 (teda v samostatnej podpisovej doložke). Táto doložka je v osobitnej aj farebne odlíšenej listine, čo je jednoznačným signálom pre priemerne obozretnú osobu, že ide o samostatnú a oddelenú časť od textu zmluvy.
6. Svoje odvolanie voči druhému výroku žalovaný zakladá na dôvode, že závery súdu sú založené na predčasných a neúplných skutkových záveroch a na nesprávnom právnom posúdení, a to v časti, keď súd vyhodnotil uvedený úver ako bezúročný a bez poplatkov. Má za to, že závery súdu odporujú dôkazom, nakoľko z nich vyplýva, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje údaj o dobe trvania, údaj o konečnej splatnosti úveru a údaj o počte, výške a termínoch splátok, ale aj údaj o dobe trvania zmluvy je uvedený v čl. 9 ods. 9.1 zmluvných dojednaní, kde je výslovne uvedené „táto zmluva o RÚ sa uzatvára na dobu neurčitú...“. K záverom súdu o chýbajúcom údaji o konečnej splatnosti úveru poukazuje
žalovaný na to, že tento údaj je zhodný s dátumom splatnosti poslednej splátky podľa oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Má za to, že oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy (v podobe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru), ale je súčasťou zmluvy ako takej. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva pritom nielen zo splátkového kalendára, ale aj z Oznámenia veriteľa o splatení úveru dlžníkovi (ktoré bolo súdu predložené spolu so zmluvou a ktoré tvorí jej neoddeliteľnú súčasť). Má teda za to, že zmluva obsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru a takto je splnená požiadavka § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi nevyžadoval v každom prípade, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriacej jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe pri každej splátke. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie iba vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti v rôznych počtoch splátok a pod. Má za to, že z jazykových verzií Smernice Rady č. 2008/48 vyplýva požiadavka na uvádzanie počtu platieb, nie ich rozpisovanie. Za nesprávny považuje žalovaný aj záver súdu prvej inštancie, v ktorom sa tento vyporiadaval s dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania. Má za to, že súd nesprávne, resp. nepreskúmateľne posúdil začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby. Z rozsudku vyplýva, že táto mala začať plynúť v júli 2015, avšak kedy presne a na základe čoho rozsudok neuvádza. Pritom, ak súd v rozsudku konštatoval, že premlčacia doba mala začať plynúť ohľadne jednotlivých súm od dátumu ich úhrady, potom aj subjektívna lehota začala plynúť od uvedeného dátumu.
7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania. K jednotlivým odvolacím námietkam uviedol, že nie je možné vylúčiť súdnu kontrolu zmluvnej podmienky týkajúcej sa sporného poplatku za službu s argumentáciou, že sa týka ceny. Posudzuje sa totiž nie iba cena, ale celá táto dohoda spočívajúca v tom, že spotrebiteľ má platiť za niečo, čo mu nie je dodané. Na potvrdenie svojho záveru označil aj konkrétne rozhodnutia súdov SR. Za správny považuje aj záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezplatnosti z úverovej zmluvy medzi účastníkmi. Má za to, že zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou podľa písm. k/, v zmysle ktorého v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny úrokov a iných poplatkov. Uvedené nedostatky spôsobujú následok vyplývajúci z § 11 ods. 1 písm. b/ cit. zákona spočívajúci v tom, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vo vzťahu k dohodnutému úroku vo výške 70,01% v zmluve uviedol, že takto dohodnutý úrok je v rozpore s úrokovými mierami stanovenými Národnou bankou Slovenska pre obdobné úvery so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov v júni 2011 boli vo výške 12,90%. Z uvedeného je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi bol viac ako 5x vyšší.
8. Krajský súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 380 CSP a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je sčasti dôvodné. Súd prvej inštancie v súvislosti s posudzovaním zmluvnej podmienky ohľadne poplatku za službu predstavujúcu možnosť odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok vykonal vo veci dokazovanie v súlade s ust. § 120 ods. 1 OSP, keď vykonal účastníkmi označené dôkazy, tieto aj vyhodnotil zákonným postupom (§ 132 OSP), vec aj správne právne posúdil a v tejto časti aj vecne správne vo veci rozhodol. Vo vzťahu k následkom, ktoré súd prvej inštancie vyvodil z nedostatočnej špecifikácie jednotlivých splátok úveru na časť istiny úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia považuje odvolací súd za potrebné poukázať na závery rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C 42/15, z ktorého vyplýva, že čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľom s odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky v tejto zmluve umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Ďalej uviedol, že čl. 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. S poukazom na závery tohto rozsudku Súdneho dvora EÚ došlo aj k zmene rozhodovacej praxe súdov SR v tom, že nedostatočné špecifikovanie jednotlivých splátok vo vyššie uvedenom rozsahu nepredstavuje taký nedostatok úverovej zmluvy, ktorý by odôvodňoval záver o jej bezodplatnosti a bezúročnosti. Za predčasné a teda aj nesprávne považuje odvolací súd aj závery súdu prvej inštancie ohľadne dôvodnosti
vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného, a to v dôsledku nesprávneho ustálenia začiatku plynutia tak objektívnej, ako aj subjektívnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia. Jeho skutkové závery v tejto otázke predovšetkým ohľadne dátumu začatia plynutia premlčacích lehôt nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní ani v samotnom obsahu spisu. Súd prvej inštancie v tomto smere totiž konštatoval, že žalobca uhrádzal jednotlivé splátky úveru vo výške 77,05 eur od 26.7.2011 a takto sumu 1.132,51 eur, ktorú mu žalovaný poskytol mal tomuto vrátiť dňa 26.9.2012 (15 splátok po 77,05 eur). Takéto skutkové závery sú v rozpore s dôkazom nachádzajúcim sa v spise, a to obsahom tzv. karty klienta, ktorá obsahuje špecifikáciu jednotlivých splátok úveru, ktorej súčasťou sú aj vyznačené dátumy a výšky jednotlivých úhrad splátok. Z jeho obsahu je zrejmé, že žalovaný vynechal úhrady splátok za mesiace november 2011 až január 2012 (spolu za obdobie troch mesiacov) a z tohto dôvodu je aj nesprávny záver súdu prvej inštancie o tom, že k vráteniu sumy 1.132,51 eur došlo zo strany žalovaného ku dňu 26.9.2012. Za dátum konečnej úhrady tejto sumy preto možno považovať až dátum 26.12.2012, kedy bola sumárne žalovaným uhradená uvedená suma. Iba splátky uhradené žalovaným po tomto dátume, teda od 1.1.2013 možno považovať za splátky predstavujúce bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Iba od tohto dátumu preto začala plynúť žalobcovi trojročná objektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia a to v rozsahu termínov splatnosti jednotlivých mesačných splátok. Táto zjavne uplynula vo vzťahu k splátkam splatným v mesiacoch január 2013 až jún 2013. Za dôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku žalovaného vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie o začiatku plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty, pokiaľ konštatoval bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia, že táto začala plynúť v júli 2015. Iba s poukazom na obsah účastníckej výpovede žalobcu na pojednávaní sa možno domnievať, že súd uvedený dátum ustálil podľa jeho tvrdenia, že vtedy navštívil svoju terajšiu právnu zástupkyňu z dôvodu, že nerozumel z akého dôvodu má stále tak vysoký zostatok úveru. Súd teda v tomto smere považoval za rozhodujúci záver o tom, že žalobcovi začala plynúť subjektívna premlčacia lehota od momentu, kedy mu jeho právna zástupkyňa poskytla právnu pomoc. Takýto záver nezodpovedá záverom súdnej praxe, ktorá v tejto otázke zaujala názor, že „Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby pre vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Vyžaduje sa skutočná vedomosť oprávneného a teda nestačí, že mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť aj skôr. Týmito poznatkami však ust. § 107 ods. 1 OZ nemieni znalosť právnej kvalifikácie, ale len skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenia vyvodiť. Najvyšší súd vyvodil záver, že oprávnený sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvie v zmysle ust. § 107 ods. 1 OZ vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, pričom nie je rozhodujúce, či už predtým mal možnosť sa dozvedieť skutočnosti, na základe ktorých si mohol urobiť úsudok o vzniku bezdôvodného obohatenia a jeho výšku (rozsudok Najvyššieho súdu ČR 28Cdo/3914/2012). Pokiaľ teda možno vyvodiť skutkový záver o tom, že žalobca mal k dispozícii skutkové podklady, z ktorých mohol zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť už od dátumu, kedy prvý mesiac uhradil sumu prevyšujúcu výšku poskytnutej istiny, teda v januári 2013, skutočnosť, že ako osoba práva neznalá nemal dostatok právnych informácií pre vykonanie právnej kvalifikácie svojho nároku, na tomto závere nič nemení. Nemožno totiž pripustiť, aby začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty bol závislý od toho, kedy sa žalobca ako dlžník začal zaoberať právnou kvalifikáciou prípadného svojho nároku voči žalovanému.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou žalobcu, s vyjadrením žalovaného, so zmluvou o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX V. I. XX.X.XXXX a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami a zistil nasledovný skutkový stav:
10. Žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX V. I. XX.X.XXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.500,- eur splatný v 48 mesačných splátkach vo výške 77,05 eura, ročná úroková sadzba 70,01%.
11. Súd vec právne posúdil nasledovne:
12. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 až 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, q) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
14. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
15. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol zmluvný záväzkový vzťah na základe zmluvy o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX V. I. XX.X.XXXX, v zmysle ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.500,- eur s výškou mesačnej splátky v sume 77,05 eura a s dobou splácania 48 mesiacov. Žalobca sa teda zaviazal vrátiť žalovanému sumu vo výške 3.698,40 eura, ročná úroková sadzba 70,01%. Žalobca žalovanému vrátil peňažné prostriedky vo výške 2.063,79 eura. Súčasťou tejto zmluvy bola absolútne neplatná dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal žalobcovi poskytnúť službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu vo výške 167,04 eura a to za odplatu vo výške 367,49 eura.
16. Daný zmluvný vzťah medzi účastníkmi vyplývajúci z predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX V. I. XX.X.XXXX je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a to s ohľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
17. Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ (oferent) zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv je veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. U tohto druhu zmlúv sa dopĺňajú údaje o jednom z účastníkov zmluvy - o spotrebiteľovi.
18. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach (ďalej len „smernica 93/13“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ zo dňa 27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98, až C-244/98, ako aj z 26. 10. 2006 Mostaza Claro, C-168/05 Zb. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčovská).
19. Súd poznamenáva, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX V. I. XX.X.XXXX je typickou štandardnou formulárovou listinou, na ktorú zásadne dopadá súdna kontrola.
20. V prejednávanej veci je teda nepochybné s ohľadom na typ zmluvy (išlo o formulárovú zmluvu), že medzi jej účastníkmi nedošlo k uzavretiu dohody o poskytnutí služby (bod 8. 8.1. zmluvy o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX V. I. XX.X.XXXX predstavuje iba vôľu žalovaného ako dodávateľa, ktorej obsah nemohol žalobca ako spotrebiteľ ovplyvniť, hoci tento dodatok podpísal) resp. toto zmluvné ustanovenie nebolo individuálne dojednané.
21. Súd preto považuje dojednanie dohody o poskytnutí služby podľa bodu 8. 8.1. zmluvy o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX V. I. XX.X.XXXX, na základe ktorého si žalovaný započítal do poskytnutej istiny úveru aj poplatok vo výške 367,49 eura za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, za neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda za absolútne neplatné v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (v tejto časti nadobudol rozsudok právoplatnosť).
22. Predmetom konania ostal nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 931,28 eura, vo vzťahu ku ktorému vzniesol žalovaný námietku premlčania. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdený dôvod bezúročnosti a bezodplatnosti zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, súd v celom rozsahu poukazuje na body 13. a 14. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18.10.2017 sp. zn. 1Co 451/2016, teda že úver nie je z tohto dôvodu bezúročný a bez poplatkov.
23. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdený dôvod absolútnej neplatnosti dohody o úrokoch z poskytnutého úveru, súd konštatuje, že podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
24. Podľa názoru súdu výška úrokov stanovená v zmluve v hodnote 70,01% je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko v čase uzavretia zmluvy bola výška úrokov pri úveroch poskytovaných bankami na obdobie od 1 roka do 5 rokov v hodnote 14,91 %, a teda žalobcom stanovená hodnota úroku v zmluve 70,01% je viac ako štvornásobok tejto hodnoty, čo predstavuje neprimerane vysoké úroky, čo je v rozpore s dobrými mravmi.
25. Úroky dohodnuté pri poskytovaní úveru predstavujú odmenu za užívanie požičanej sumy. Občiansky zákonníka a ani iné právne predpisy výslovne nestanovia, do akej výšky je možné pri peňažnej pôžičke dojednať úroky. Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy, nakoľko i tu platí ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
26. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia, a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem.
27. Neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky môže za istých okolností v sebe obsahovať i skutkovú podstatu trestného činu úžery, kedy dohoda o neprimeraných úrokoch je neplatná pre rozpor so zákonom alebo v iných prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
28. Z uvedeného teda možno uzavrieť, že v zmluve dohodnutá úroková sadzba je absolútne neplatná podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi.
29. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
30. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
31. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
32. Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
33. Podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
34. V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo. Súdna prax v tejto spojitosti už dávnejšie dovodila, že začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je nezávislý od akejkoľvek subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení a viaže sa len na jedinú rozhodujúcu okolnosť, ktorou je vznik bezdôvodného obohatenia (k tomu porovnaj R 25/1986). Názor, že plynutie objektívnej premlčacej doby je upravené bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení získanom na jeho úkor, sa naďalej uplatňuje aj v súčasnej rozhodovacej činnosti súdov (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. marca 2013 sp. zn. 1 Cdo 67/2011 alebo rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 11. decembra 2008 sp. zn. 33 Odo 1136/2006). Rovnaký prístup sa prezentuje aj v teórii (porovnaj Imrich Fekete, Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 515 - 516; Jiří Švestka, Jiří Spáčil, Marta Škárová, Milan Hulmák a kolektív, Občanský zákoník I. Komentář, C. H. Beck, Praha 2008, 1. vydanie, str. 554; Josef Vaněk, Neoprávnený majetkový prospech, Bratislava 1989, str. 169 - 172).
35. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy oprávnený získal informácie o právnej stránke možnosti domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia (napríklad o tom, ako možno právne kvalifikovať jeho nárok), nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné [súd v súvislosti s tým poukázal na právne závery vyjadrené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 67/2011]. I keď je v danom prípade žalobca spotrebiteľ práva neznalý, bolo by neprimeranou ochranou jeho práva, pokiaľ by bol začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby posunutý na deň, kedy sa od svojho právneho poradcu dozvedel, že žalovaný sa na jeho úkor obohatil.
36. Pre účely prejednávaného prípadu treba osobitne poukázať na tú časť odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 67/2011, v ktorej uviedol, že „to, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. To znamená, že oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie“ (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 169/2017 z 10.1.2018).
37. Zákon č. 129/2010 Z.z. ako aj Občiansky zákonník boli vyhlásené v Zbierke zákonov a dňom ich uverejnenia platí domnienka, že sa stali známe pre každého, koho sa týkajú. Treba preto vychádzať z toho, že žalobca v čase uzavretia zmluvy vedel, že ak je v zmluve uvedený údaj o 70,01% úroku, úverová zmluva je v tejto časti neplatná. Jeho tvrdenia, že o bezdôvodnom obohatení sa (subjektívne) dozvedel až po vysvetlení, ktoré mu podal právny poradca pár mesiacov pred podaním žaloby, považuje súd za bezpredmetné. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu uvedenom v bodoch 14. a 15. odôvodnenia rozsudku zo dňa 18.10.2017 sp. zn. 1Co 451/2016 má súd za to, že žalobca sa reálne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu, keď skutočne (preukázateľne) zistil skutkové okolnosti, na základe ktorých mohol podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr, t.j. dňom, v ktorom zaplatil úrok, ktorý nebol povinný zaplatiť. Tak ako uviedol odvolací súd, pokiaľ teda možno vyvodiť skutkový záver o tom, že žalobca mal k dispozícii skutkové podklady, z ktorých mohol zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť už od dátumu, kedy prvý mesiac uhradil sumu prevyšujúcu výšku poskytnutej istiny, teda v januári 2013, skutočnosť, že ako osoba práva neznalá nemal dostatok právnych informácií pre vykonanie právnej kvalifikácie svojho nároku, na tomto závere nič nemení. Nemožno
totiž pripustiť, aby začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty bol závislý od toho, kedy sa žalobca ako dlžník začal zaoberať právnou kvalifikáciou prípadného svojho nároku voči žalovanému. Ak teda dvojročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť v januári 2013, uplynula v januári 2015, pričom však žalobca podal žalobu na súd až 8.7.2015, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, v dôsledku čoho je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 931,28 eura vrátane príslušenstva premlčaný. V nadväznosti na vyššie uvedené súd teda žalobu zamietol.
38. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
40. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v plnej výške, keďže bol v tomto konaní plne úspešný a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania o vydanie bezdôvodného obohatenia takisto v plnej výške, keďže žalovaný bol v tomto konaní plne úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).