Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7Pc/9/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: I. T., B.. XX.X.XXXX, X. XXX XX V., O..Č.. P. Ú. V.N. B. L., proti v 1. rade matke: I. J., B.. XX.X.XXXX, X. W.. T. D. XX/X, T., O..Č.. I. XXXX/XX, V. a v 2. rade: T.. I. J., B.. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

Súd určuje, že navrhovateľ I. T., B.. XX.X.XXXX je otcom mal. I. J., B.. XX.X.XXXX z matky I. J., G.. J., B.. XX.X.XXXX.

Mal. I. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 21.4.2017, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je povinný platiť výživné na mal. I. mesačne sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa zákona číslo 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, a to mesačne s účinnosťou od 21.4.2017 , vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Otec nemá nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 21.4.2017 do 19.4.2018.

Súd styk otca s mal. I. neupravuje.

Súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

I. J., B.. XX.X.XXXX, X. T., W.. T.. D. XX/X je povinná zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 66 eur na účet: U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX Slovenskej pošty a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ I. T. sa návrhom doručeným na súd domáhal určenia, že je biologickým otcom maloletej I. J., B.. XX.X.XXXX narodenej z matky I. J., G.. J., B.. XX.X.XXXX. Návrh odôvodnil tým, že od roku 2015 žil v partnerskom pomere s matku dieťaťa, pričom z ich pomeru sa narodila mal. I., on si je vedomý svojho otcovstva.

2. Navrhovateľ bol uznesením č. k. 7Pc/9/2017-26 z 18.10.2017 oslobodený od platenia súdnych poplatkov spojených s týmto konaním. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.11.2017.

3. Matka maloletej aj kolízny opatrovník maloletej s návrhom súhlasili. Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, neospravedlnil, nežiadal odročiť pojednávanie, preto súd konal a rozhodol i bez jeho

prítomnosti berúc ohľad na jeho aktuálne prebiehajúci výkon trestu a fakt, že samotná matka dieťaťa s jeho návrhom súhlasila. Tieto skutočnosti boli ale dôvodom, pre ktoré súd nevyhodnotil vyjadrenia matky a navrhovateľa ako súhlasné vyhlásenia rodičov ä neboli obaja prítomní), ale rozhodol určením otcovstva.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a kolízneho opatrovníka dieťaťa, rodným listom dieťaťa, svedeckou výpoveďou starej matky mal. I., správami kolízneho opatrovníka, potvrdením o príjme navrhovateľa, správami Sociálnej poisťovne a zistil tento skutkový stav veci:

5. Súd mal výpoveďou matky dieťaťa preukázané, že za otca maloletej I. označuje navrhovateľa, nakoľko tohto pozná už roku 2013 a od roku 2015 sa začali pohlavne stýkať, pričom v tomto období s iným mužom pohlavný styk nemala. Z tohto ich vzťahu sa dňa XX.X.XXXX narodila maloletá I. J.. Matka žila s otcom mal. I. do 4 mesiaca veku dieťaťa, kedy bol tento vzatý do väzby a následne do výkonu trestu. To je aj dôvod, prečo bolo ich spolužitie prerušené. Matka dieťaťa má okrem I. ešte ďalšie štyri deti: W. I., B.. X.X.XXXX, L. I. , B.. XX.X.XXXX, Y. I.W. , B.. XX.X.XXXX, G. I. J., B.. XX.X.XXXX. Tieto deti sú v pestúnskej starostlivosti a matka bola vo vzťahu k nim pozbavená rodičovských práv.

6. Matka býva s mal. I. aktuálne v 2 izbovom byte v spoločnej domácnosti s svojou matkou, jej priateľom a svojim 10 ročným bratom. Byt majú prerobený na 3-izbový. Matka má základné vzdelanie. Matka je mesiac zamestnaná mesiac na plný pracovný pomer a počas práce jej dieťa stráži jej matka . Podľa vyjadrenia matky by mala mať netto mesačný príjem cca 550 eur a chce pracovať i nadčasy, aby zarobila viac.

7. Lustráciou v ZVJS súd zistil, že navrhovateľ je vo výkone od 2.12.2016 a predpokladaný koniec výkonu trestu má určený na 02.12.2018.

8. Zo správy ústavu na výkon trestu odňatia slobody V. B. L. súd zistil, že navrhovateľ je pracovne zaradený od 10.1.2017 a za obdobie 1/2017 až 1/2018 mal netto čistú mzdu 106 eur, z čoho sú mu realizované ešte rôzne zrážky.

9. Z správy kolízneho opatrovníka z 19.3.2018 mal súd preukázané, že matka zabezpečuje o maloletú riadne starostlivosť, neboli zistené nedostatky. V čase jeho šetrenia bývala matka s dcérou ešte v jednej domácnosti s priateľom L. na ubytovni, ale už vtedy matka prezentovala, že od priateľa odchádza a sťahuje sa k matke. V tom čase matka poberal dávku v hmotnej núdzi 117,20 eur a prídavok na dieťa. Rodičovský príspevok nepoberala, lebo jej naň nevznikol nárok. Matka potvrdila kolíznej opatrovníčke, že je v kontakte s navrhovateľom, niekoľko krát ho aj navštívila v NVÚ V. B. L.. O mal. I.Q. ho informuje, posiela mu aj jej fotografie.

10. K maloletej I. matka uviedla, že nenavštevuje žiadne predškolské zariadenie, je zdravá.

11. Súd nevykonal znalecké dokazovanie za účelom určenia biologického otcovstva, lebo nie len navrhovateľ ale zhodne aj matka dieťaťa súdu potvrdili, že biologickým otcom mal. I. je navrhovateľ.

12. Svedeckou výpoveďou starej matky mal. I. , Z. V., súd zistil, že je matkou matky I.. Súd mal aj k jej vyjadrením potvrdené skutočnosti uvádzané matkou dieťaťa i to, že počas pracovnej doby matky sa o dieťa stará matka. Taktiež svedkyňa potvrdila, že jej dcéra sa s navrhovateľom poznala istý čas pred počatím maloletej.

13. Podľa § 94 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

14. Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine, a otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

15. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá, druhá zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,

súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa § 62 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

18. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších zmien a doplnkov účinných od 1.7.2017 , za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm podľa písm. c) 91,06 eur mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.

19. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

25. Súd mal zhodným tvrdením navrhovateľa i matky dieťaťa preukázané, že mávali pravidelne pohlavný styk v rozhodnom období pre splodenie maloletej I. v roku 2015 a súd nezistil žiadne závažné okolnosti, ktoré by otcovstvo navrhovateľa k mal. I. vylučovali. Vzhľadom na zhodnosť tvrdení navrhovateľa i matky dieťaťa súd návrhu navrhovateľa vyhovel a určil, že navrhovateľ je otcom maloletej I., B.. XX.X.XXXX .

26. Podľa § 110 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

27. Vzhľadom k tomu, že konanie o určenie otcovstva je zo zákona v zmysle § 110 spojené s konaním o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého a súd v konaní súčasne rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej I..

28. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka dieťaťa od štvrtého mesiaca veku dieťaťa zabezpečovala sama o ňu osobnú starostlivosť a navrhovateľ sa na osobnej starostlivosti o dieťa od toho času nepodieľal súc najprv vo väzbe, neskôr vo výkone trestu. Na druhej sám navrhovateľ ako biologický otec sa domáha určenia jeho otcovstva, čo súd hodnotí ako jeho zodpovedný prístup k dieťaťa, keďže matka bola v tomto nečinná. Z tohto dôvodu súd zveril maloletú I. do osobnej starostlivosti matky , ktorá o ňu doposiaľ riadne zabezpečovala starostlivosť.

29. Vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči maloletej súd vychádzal z odôvodnených potrieb dieťaťa, nenavštevuje žiadne predškolské zariadenie, nemá zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť. Súd posúdil aj zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov dieťaťa. Matka je zamestnaná v riadnom pracovnom pomere s čistým mesačným príjmom cca 550 eur a poberá rodinné prídavky na dieťa a má ďalšie štyri vyživovacie povinnosti. Otec je vo výkone trestu síce pracovne činný, ale so svojim základným vzdelaním si privyrobí mesačne netto cca 106 eur, z čoho má realizované rôzne povinné zrážky. Súd má po zohľadnení týchto skutočností za to, že v schopnostiach a možnostiach navrhovateľa je podieľať sa na výživnom v rozsahu minimálneho zákonného výživného. Súd zveril dieťa matke a určil výživné otcovi od 21.4.2017, kedy si otec ako navrhovateľ podal sám návrh na určenie jeho otcovstva. Súd výživné určil v percentuálnom vyobrazení z dôvodu, že jeho výška sa mení každoročne vždy k 1.7. bežného roka a takouto formou súd predíde k podávaní návrhom na úpravu výšky výživného len vzhľadom na zmenu právnej úpravy vo výške. Aktuálne je výška minimálneho výživného stanovená na 27,32 eur mesačne.

30. Vzhľadom na fakt, že konanie matky pri určení otcovstva absentovalo a samotný navrhovateľ ako biologický otec sa určenia jeho otcovstva domáhal ako aj skutočnosť, že po narodení otec s matkou a dieťaťom žil spolu a ich odlúčenie bolo spôsobené objektívnou skutočnosťou, súd dospel k záveru že otec nemá nedoplatok na výživnom za obdobie od 21.4.2017 do 19.4.2018, kedy súd vo veci rozhodol. Súd pritom vychádzal z vyjadrení matky, ktorá nežiadala určiť nedoplatok na výživnom.

31. Súd nateraz styk otca s maloletou neupravil z dôvodu, že z vyjadrení rodičov súdu vyplýva že sa na tom dohodnúť vedia a v konečnom dôsledku otec je v súčasnosti vo výkone trestu, pričom vodiť dieťa do tohto zariadenia by ani len nebolo v záujme dieťaťa. Súd mal preukázané, že matka posiela otcovi fotky dieťaťa samotný otec má predpokladané ukončenie výkonu trestu v tomto roku, teda súd nechal na dohode rodičov styk si upraviť. Pokiaľ by v budúcnosti mali rodičia problém dohodnúť sa na styku, nič im nebráni domáhať sa jeho určenia súdnou cestou.

32. O povinnosti matky dieťaťa zaplatiť Okresnému súdu súdny poplatok z návrhu v sume 66 eur súd rozhodol v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, nakoľko navrhovateľ bol samostatným uznesením ( citované v odseku 2 odôvodnenia tohto rozsudku) od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, preto je podľa výsledku konania poplatok povinný zaplatiť matka dieťaťa.

33. Podľa §255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 262 ods. 1 CSP, ale nakoľko si navrhovateľ náhradu trov konania neuplatnil , súd mu ju ani nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.