Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_16Csp-315-2017.pdf
PDF · 105.03 KB
No categories available
16Csp/315/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom PhD. v právnej veci žalobcu: Z. Z., J.. XX.X.XXXX, G. S. Š. XXX, XXX XX K., právne zastúpená JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598 o zaplatenie 3.374,96 Eur a o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky takto
rozhodol:
I. Súd zastavuje konanie v časti týkajúcej sa sumy 114,14 Eur s príslušenstvom.
II. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 3.260,82 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 19.1.2018 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. 8460186, z 11.11.2005, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v znení: ,,Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavujúca dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.“ je neprijateľná.
IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 8.12.2017 domáhal vydania bezdôvodného vo výške 3.374,96 eur obohatenia a určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmluve o úvere zo dňa 11.11.2005 č. 8460186. Žalobu odôvodnil tým, že za úver vo výške 1.327,76 eur (40.000 Sk) mal zaplatiť poplatok 1.261,37 eur (38.000 Sk), teda že celkovú čiastku vo výške 2.589,13 eur (78.000 Sk) uhradí v 12 splátkach po 215,76 eur (6.500 Sk) s tým, že poplatok vo výške 1.261,37 eur je z 2/3 tvorený nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. Za predmetný úver uhradil sumu 4.702,72 eur, teda žiadal vydať ako bezdôvodné obohatenie rozdiel medzi poskytnutou a uhradenou sumou (4.702,72 eur - 1.327,76 eur). Navrhol určiť, že zmluvná podmienka v predmetnej úverovej zmluve o uznaní dlžnej sumy vrátane poplatku vo výške 1.261,37 eur zahŕňajúcom úroky a náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere s tým spojenou administratívou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobu v tejto časti odôvodnil tým, že žalovaný za uvedený poplatok neposkytol žalobcovi žiadne reálne plnenie a poukázal na viaceré právoplatné rozhodnutia všeobecných súdov. Konštatoval, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýbali náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. a), e), g) zákona č. 258/2001 Z. z.. Navrhol priznať mu náhradu trov konania.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Dôvodil, že v zmysle § 137 písm. d) CSP nie je prípustná žaloba o určenie právnej skutočnosti. Vyslovil názor, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný ako v objektívnej, tak aj v subjektívnej premlčacej lehote. Výšku dohodnutého administratívneho poplatku považoval za primeranú. Tento bol v zmluve jasne uvedený a žalobca sa dobrovoľne rozhodol pre uzavretie úverovej zmluvy s vedomím o cene úveru. Poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov. Konštatoval, že žalobca mal možnosť prehodnotiť podmienky poskytnutia úveru a samotné uzatvorenie zmluvy. Argumentoval, že existuje neodstrániteľná prekážka veci rozhodnutej - res. iudicata, v podobe rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 3159/06, kde zmluva bola posúdená ako platný a odplatný právny úkon. Namietal aj výšku žalovaného bezdôvodného obohatenia, pričom konštatoval, že 24.11.2010 bol žalobcovi poukázaný preplatok 114,14 eur, teda rozdiel medzi platbami a poskytnutým úverom predstavuje 3.260,82 eur. Navrhol žalobu zamietnuť.
3. K tomuto vyjadreniu sa písomným podaním doručeným súdu 18.4.2018 vyjadril žalobca, pričom zobral žalobu v časti sumy 114,14 eur späť. Uviedol, že podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. ak sa spotrebiteľ môže domáhať určenia neplatnosti celej zmluvy, môže sa domáhať aj určenia neplatnosti časti zmluvy v zmysle zásady, že vo väčšom je obsiahnuté menšie. Uviedol, že úverová zmluva obsahuje neprijateľný administratívny poplatok. Dôvodil, že vo vzťahu k premlčaniu je potrebné vychádzať zo skutočnej, nie len predpokladanej vedomosti oprávneného o tom, žer na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu, preto námietku premlčania považoval za nedôvodnú. Zakomponovaním rozhodcovskej doložky do úverovej zmluvy došlo k narušeniu rovnováhy medzi právami zmluvných strán. Navrhol žalobe po čiastočnom späťvzatí vyhovieť.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými dôkaznými prostriedkami, ktoré súdu predložili alebo označili strany sporu, teda vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi oboznámením obsahu celého spisu jeho prečítaním a konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. je samotná žaloba, na č. l. 4 sa nachádza zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 11.11.2005, na č. l. 5 a nasl. sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, na č. l. 6 a nasl. je rozpis úhrady jednotlivých súm z tohto úverového vzťahu, na č. l. 8 a nasl. sa nachádza rozsudok tunajšieho súdu č. k. 11C/42/2012-46 zo dňa 13.9.2013, na č. l. 12 a nasl. je rozsudok KS PO č. k. 15Co/219/2013-91 zo dňa 21.8.2014, na č. l. 28 a nasl. je vyjadrenie žalovaného k žalobe, na č. l. 34 a nasl. je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 3159/06 zo dňa 7.8.2006, na č. l. 37 a nasl. sa nachádza rozsudok KS NR č. k. 25Co/695/2016-125 zo dňa 14.6.2017, na č. l. 42 a nasl. sa nachádza rozsudok KS TN č. k. 5Co/351/2016-56 zo dňa 17.5.2017, na č. l. 48 a nasl. sa nachádza rozsudok KS NR č. k. 6Co/430/2016-211 zo dňa 29.11.2017, na č. l. 53 a nasl. sa nachádza rozsudok OS BA I č. k. 7C/195/2012-149 zo dňa 30.6.2016, na č. l. 57 a nasl. sa nachádza rozsudok OS PO č. k. 12C/110/2016-38 zo dňa 18.5.2017, na č. l. 61 sa nachádza rozsudok OS ZH č. k. 9Csp/68/2016-45 zo dňa 1.8.2017, na č. l. 70 sa nachádza ospravedlnenie žalovaného z neúčasti na dnešnom pojednávaní a napokon súd oboznamuje aj písomné podanie žalobkyne označené ako čiastočné späťvzatie žaloby a vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného, ako aj ostatným spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav:
5. Medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom bola dňa 11.11.2005 pod č. 8460186 uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej sa žalovaný ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalobcovi úver v sume 1.327,76 Eur (40.000 Sk, pričom dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi sumu 2.589,13 Eur, t. j. istinu zvýšenú o poplatok 1.261,37 Eur, t. j. celkovo zaplatiť čiastku 2.589,13 Eur. V zmluve je uvedené, že suma 2.589,13 eur (78.000 Sk) bude zaplatená v 12 splátkach po 215,76 eur (6.500 Sk). V zmluve absentovali náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. a), e), g) zákona č. 258/2001 Z. z..
6. Žalobca z úveru reálne splatil 4.702,72 eur, čo nebolo sporné. Súdu jej z jeho činnosti známe (napr. vo veci 11C/114/2014), že vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru žalovaného v bode 13 sa uvádza: „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi čo do dôvodu aj výšky tak ako je to uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“.
7. Podľa prehľadu o splátkach (č. l. 6, 7) žalobca uhradil žalovanému celkovo 4.702,72 Eur.
8. Na pojednávaní konanom 19.4.2018 v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa ospravedlnil právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že zotrváva na podanej žalobe v zmysle jej čiastočného späťvzatia čo sa týka sumy 114,14 Eur a teda uplatňujeme si bezdôvodné obohatenie vo výške 3.260,82 Eur. Konštatovala, že v zmluve chýbajú náležitosti v zmysle vtedy v čase uzatvorenia zmluvy účinného zákona o spotrebiteľských úveroch, teda bezdôvodné obohatenie je z tohto titulu zrejmé a vo vzťahu k neprijateľnej zmluvnej podmienke konštatovala, že táto bola viackrát vyhlásená za neprijateľnú, pričom žalovaný ju naďalej používa. Navrhla žalobe v celom rozsahu vyhovieť, v prípade úspechu si uplatnila náhradu trov konania a konštatovala, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania.
9. Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie je nepochybné, že úverová zmluva uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 a násl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).
10. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
12. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Súd prvej inštancie taktiež skúmal, či nedošlo k nekalej obchodnej praktike pri nanucovaní účelu úveru ,,na podnikanie“ spotrebiteľom (porov. najnovšie rozhodnutie ÚS ČR vo veci I. ÚS 1930/11 o porušení práva na spravodlivý proces, ak sa povinnému (dlžníkovi) nepriznajú práva len kvôli držbe živnostenského listu). Navyše účel poskytnutých finančných prostriedkov nevyplýva ani z obsahu zmluvy. Je v záujme veriteľa pri uzatváraní zmluvy, ktorá nemá byť považovaná za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, špecifikovať účel zmluvy priamo v zmluve tak, aby bol jasný a zrozumiteľný.
15. Žalobca nepochybne neuzatváral úverovú zmluvu ako podnikateľ, ale ako fyzická osoba a ani pri jej plnení nekonal v rámci obchodnej či inej podnikateľskej činnosti. Preto s poukazom na § 52 ods. 4 OZ má bez akýchkoľvek pochybností status spotrebiteľa.
16. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
17. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
18. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
19. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
20. Súd prvej inštancie zastáva názor, že sporný poplatok nie je vylúčený zo súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle § 53 ods. 1 OZ, pretože nepredstavuje hlavný predmet plnenia. Za hlavný predmet plnenia v zmysle európskej judikatúry sa považujú podmienky, ktoré upravujú základné plnenia zmluvy a ktoré ju ako také charakterizujú (napr. rozsudok Caja de Ahorrosy Monte de Piedad de Madrid, EÚ:C:2010:309, bod 34). Administratívny poplatok dohodnutý v úverovej zmluve rozhodne nie je základným plnením zmluvy, a preto nepredstavuje jej hlavný predmet plnenia.
21. Druhý prípad vylúčenia súdnej kontroly je nie samotná cena, ale primeranosť ceny na jednej strane a tovaru a služieb na druhej strane ako protiplnenie (napr. rozsudok C-26/13 zo dňa 30.4.2014 vo veci Arpád Kásler, Hajnalka Káslerné Rábai proti OTP Jelzálogbank Zrt, bod 54). Podmienky, týkajúce sa protihodnoty, ktorú dlhuje spotrebiteľ veriteľovi alebo ktorá má vplyv na skutočnú cenu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť veriteľovi, teda v zásade nepatria do tejto druhej kategórie podmienok vylučujúcich súdnu kontrolu, s výnimkou otázky, či je výška protihodnoty alebo cena, ktorá je dohodnutá v zmluve primeraná službe veriteľa (rozsudok C-143/13 z 26.2.2015 vo veci Bogdan Matei, Iona Ofelia Matei proti SC Volksbank Romania SA bod 55, 56).
22. Súd v danom prípade neskúmal sporný administratívny poplatok z pohľadu primeranosti jeho výšky, ale skúmal jeho charakter v intenciách posúdenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, teda či spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zo zmluvy pritom nevyplýva, za čo vlastne sa tento poplatok platí, preto absentuje požiadavka jeho určitosti. Spotrebiteľ tak platí za niečo, čo po materiálnej stránke mu nie je dodané. Pri spotrebiteľských úveroch je pritom nevyhnutné, aby dohodnutými poplatkami sa platilo za skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U 192/2010 zo dňa 3.5.2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné: „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene... Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru Vrchný krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie“. Súd dodáva, že tento záver si osvojil aj Krajský súd v Prešove napr. v rozsudku sp. zn. 18Co 109/2011.
23. Napokon možno poukázať aj na aktuálnu právnu úpravu Občianskeho zákonníka v znení jeho novely účinnej od 13.6.2014, a to novelou č. 102/2014 Z. z..
24. Vyššie citovanou novelou totiž bol § 53 ods. 4 doplnený o ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky a konkrétne pod písm. t/ bola uvedená zmluvná podmienka, ktorá požaduje od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.
25. Podľa prechodného ustanovenia v tejto úprave § 879p ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s/ a t/, § 53 ods. 7 a § 614a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13.6.2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13.6.2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12.6.2014, ak nie je ustanovené inak.
26. V tomto spore pri úvere 1.327,76 Eur činil poplatok 1.261,37 Eur. Poplatok, ktorý má pokryť náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere však nemôže byť ovplyvnený výškou úveru a to vedie k záveru o tom, že žalovaný týmto pomerne sofistikovaným spôsobom sa snažil opticky vyvolať dojem nižšej úrokovej sadzby, aj keď v skutočnosti administratívny poplatok odvíjajúci sa od výšky úveru vo svojej podstate predstavuje úrok. Poplatok 1.261,37 Eur predstavuje takmer 95 % z úveru. Splatnosť úveru pritom bola dohodnutá na jeden rok, to znamená, že v skutočnosti úroková sadzba by predstavovala takmer 100 % p. a., čo by takmer násobne prevýšilo priemernú úrokovú sadzbu obdobných úverov v bankách. Išlo by nepochybne o úrok v rozpore s dobrými mravmi, čo by spôsobovalo neplatnosť zo zákona s poukazom na § 39 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zrejme to bolo motívom pre žalovaného vyhnúť sa takémuto posúdeniu cez stanovenie administratívneho poplatku.
27. Spotrebiteľ by teda mal platiť administratívny poplatok za dodané skutočné plnenie, musí byť preto predmet administratívneho poplatku určitý a musí byť v primeranej výške. Ak tieto atribúty nie sú splnené, spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nejedná sa totiž o prípad vylúčenia súdnej kontroly v zmysle § 53 ods. 1 vety druhej, keďže administratívny poplatok nepredstavuje hlavný predmet plnenia úverovej zmluvy (hlavný predmet je poskytnutie úveru za úrok ako to vyplýva z §
497 Obchodného zákonníka), navyše nebol individuálne dojednaný (jeho výšku stanovil žalovaný bez možnosti ovplyvnenia žalobkyňou).
28. Pre posúdenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo potrebné vyhodnotiť úverovú zmluvu podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
29. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, 30. Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
31. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
32. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
33. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
34. Podľa § 4 ods. 2 písm. a), e), g) citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
35. Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
36. V zmluve absentovali náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. a), e), g) zákona č. 258/2001 Z. z., preto s poukazom na § 4 ods. 2 písm. g) posledná veta zákona č. 258/2001 Z. z. spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru by spôsobila absencia čo i len jednej z uvedených náležitostí.
37. Vyššie uvedené závery teda znamenajú, že žalobca by mal žalovanému vrátiť len sumu poskytnutého úveru t.j. 1.327,76 Eur a keďže doposiaľ zaplatil 4.702,72 Eur, žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 3.374,96 Eur, avšak po vyjadrení žalovaného vzal žalobu späť v časti sumy 114,14 eur, súd preto konanie v tejto časti zastavil postupom podľa § 145 ods. 2 CSP a uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 3.260,82 eur.
38. Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ.
39. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
40. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
41. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z .z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
42. V danom prípade žalobca od žalovaného požadoval úroky z omeškania až od druhého dňa nasledujúceho po doručení žaloby t. j. od 19.1.2018 tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
43. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
44. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
45. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. V danom prípade bezdôvodné obohatenie je plnením bez právneho dôvodu.
46. Následne sa súd prvej inštancie musel zaoberať aj námietkou premlčania.
47. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
48. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
49. Pre začiatok behu subjektívnej premlčacej lehoty sa vyžaduje skutočná a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bol získaný majetkový prospech, a o tom, kto ho získal. Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti skôr (rozsudok Najvyššieho súdu 2CZ 35/77 zo dňa 17.12.1978).
50. Objektívna premlčacia lehota plynie od vzniku bezdôvodného obohatenia t.j. v danom prípade od úhrad žalobcu žalovanému. Súd prvej inštancie však zastáva názor, že v danom prípade je potrebné vychádzať z desaťročnej premlčacej lehoty. Žalovaný má totiž v predmete činnosti poskytovanie úverov a preto sa vyžaduje, aby dodržiaval príslušné právne normy vzťahujúce sa na ich poskytovanie. Žalovaný preto minimálne musel byť uzrozumený s tým, že pokiaľ v úverovej zmluve neuviedol obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú citované v tomto rozsudku napriek tomu, že musel si byť vedomý toho, že ide spotrebiteľa, nebude môcť od žalobcu žiadať sporné poplatky a pre prípad, že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený. Minimálne teda na jeho strane išlo o nepriamy úmysel získať majetkový prospech. Keďže posledná úhrada bola vykonaná 19.10.2010 a až posledná úhrada predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, desaťročná premlčacia lehota uplynie až 19.10.2020, pričom žaloba bola podaná na tunajší súd 8.12.2017.
51. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto má voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.