Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/350/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu A., s.r.o., so sídlom v N., A. XX, L.: XX XXX XXX, proti žalovanej V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XXX, o zaplatenie 298,08 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 10. júla 2017, č.k. 7C/75/2016-39 takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu a výrokom II. rozhodol, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podaním došlým súdu dňa 14.03.2016 domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanej zaplatiť známy úrok vo výške 89,80 Eur, známy úrok z omeškania vo výške 0,03 Eur, poplatok vo výške 165,25 Eur, poplatok za upomienky vo výške 10 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 33 Eur a nahradil trovy konania vo výške 66,86 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia, z titulu Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXX zo dňa 10.07.2013, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 219 ods. 3, § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 39, § 41 § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k), ods. 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka, § 7 ods. 1, 2, písm. a) a b), § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 2 písm. d), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, pretože žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver (úverový rámec), ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s nákladmi a poplatkami, pričom veriteľ konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná je fyzickou osobou a úver jej nebol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania ani podnikania. Je celkom zrejmé, že sa jedná o formulárovú zmluvu vopred pripravenú žalobcom, ktorej obsah pred jej uzavretím žalovaná nemala možnosť reálne ovplyvniť. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úverová zmluva zo dňa 10.07.2013 uzavretá medzi žalobcom a žalovanou je zmluvou, na ktorú je potrebné aplikovať režim spotrebiteľských zmlúv, a tak podlieha kontrole z hľadiska neprijateľnosti zmluvných podmienok a z hľadiska iných ustanovení na ochranu spotrebiteľa. Úverovú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi je potrebné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedený zákon v citovanom § 9 ods. 2 upravuje náležitosti, ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Podľa písm. k) uvedeného ustanovenia, zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie; v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Úverová zmluva obsahuje len výšku splátok bez toho, aby bola vymedzená konečná splatnosť úveru, ktorá je taktiež povinnou náležitosťou

zmluvy podľa písm. f) vyššie uvedeného ustanovenia. Výška splátok je uvedená len všeobecne, hoci § 9 ods. 2 písm. k) vyžaduje uvedenie výšky, počtu a termínov splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, t. j. zo zmluvy má byť zrejmá okrem iného výška splátky istiny, výška splátky úrokov a výška splátky poplatkov. Na podklade vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, žalobca nepreukázal svoj nárok. Dňa 10.07.2013 bola uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom. Predmetom konania má byť dlžná suma, ktorá pozostáva z úrokov, z úrokov z omeškania poplatkov, poplatkov a zmluvnej pokuty. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v postavení spotrebiteľa na daný zmluvný vzťah sa aplikuje právna úprava o spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné podmienky, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Zmluva bola uzavretá medzi veriteľom - žalobcom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti o. i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov ako podnikanie a spotrebiteľom - žalovanou ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver ako vyplýva z predmetnej zmluvy na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver, teda dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere v inej právnej forme - vo forme úveru a spotrebiteľ sa zaväzuje tieto vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Žalobca pri uzatvorení zmluvy požadoval od žalovanej administratívny poplatok vo výške 240,25 Eur. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Postup žalobcu pri poskytovaní spotrebiteľského úveru v posudzovanom prípade možno preto považovať za postup v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti veriteľa - žalobcu, ktorý mohol podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe - k poskytnutiu úveru, ktoré konanie zákonodarca považuje za nekalú obchodnú praktiku a súčasne ju zakazuje (§ 7 zákona č. 250/2007 Z. z.). Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z predložených listinných dokladov súd prvej inštancie zastával názor, že žalobca svojím postupom sa dopustil klamlivej obchodnej praktiky, pretože v procese uzatvárania spotrebiteľského úveru podstatné informácie týkajúce sa spotrebiteľského úveru poskytol spotrebiteľovi nejasným, nezrozumiteľným spôsobom, čím mohol spotrebiteľa uviesť do omylu vo vzťahu k výške poskytovaného úveru majúcim za následok, že spotrebiteľ prijal rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal. Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak dodávateľ skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal. Na základe vyššie uvedeného za nekalú obchodnú praktiku súd prvej inštancie vyhodnotil požiadavku žalobcu za administratívny poplatok vo výške 240,25 Eur, ktorý dokonca prevyšuje neprijateľné dohodnuté úroky vo výške 195,75 Eur, nakoľko tento poplatok je neprimerane a neopodstatnene vysoký. Spoplatnenie tohto úkonu by nedôvodne zaťažovalo spotrebiteľa, čo by viedlo k neoprávnenému majetkovému prospechu zo strany dodávateľa. Pretože v predmetnej úverovej zmluve nie je uvedená doba trvania zmluvy a najmä termín konečnej splatnosti úveru, ale ani počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa majú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, považuje sa z dôvodu absencie uvedených náležitostí poskytnutý úver podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov, čiže žalobcovi ako veriteľovi žalovanej vzniklo právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru, bez úrokov, poplatkov, zmluvných pokút, upomienok. Žalovaná mala tak povinnosť vrátiť žalobcovi len sumu 500 Eur. Žalovaná zaplatila žalobcovi sumu 488 Eur, čiže žalobca by mal nárok na zaplatenie 12 Eur. Nakoľko však žalobca vo svojom žalobnom návrhu žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie iba príslušenstva pohľadávky (známy úrok, známy úrok z omeškania, poplatok, poplatok za upomienku a zmluvnú pokutu), súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaná mala v konaní plný úspech, keď súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a preto mu súd prvej inštancie priznal právo na plnú náhradu trov konania v súlade s § 255 ods. 1 v spojitosti s § 262 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žalobca má za to, že v civilnom konaní došlo k vade uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. Uviedol, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane Zmluvy a dohody o plnení v splátkach. Podľa názoru žalobcu tak nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalovaná sa zaviazala uhradiť celkovú čiastku v 12- tich pravidelných mesačných splátkach vo výške 78,- EUR, vždy k 18. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 18.08.2013. Z toho logicky vyplýva, že termíny splátok sú 18.08.2013; 18.09.2013; 18.10.2013; 18.11.2013; 18.12.2013; 18.01.2014 a 18.02.2014; 18.03.2014; 18.04.2014; 18.05.2014; 18.06.2014; 18.07.2014. Spotrebiteľ (žalovaná) vzal podpisom Zmluvy na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN ku dňu podpísania Zmluvy je vo výške 39,20%. RPMN je v Zmluve uvedené správne. Výška RPMN je taktiež v dokumente Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, s ktorým bola žalovaná oboznámená pred poskytnutím úveru, čo potvrdila aj svojim vlastnoručným podpisom. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. Mája 2014. Pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver do 31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Na peňažnom trhu boli v čase poskytnutia úveru stovky iných subjektov, ktorí vystupovali ako veritelia pri poskytnutí úveru. Žalovaná uzatvorila Zmluvu so žalobcom slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni a ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdila svojim podpisom. Uviedol, že podľa aktuálneho záveru rozhodovacej praxe u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. S ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko, sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12 Cmo 95/2005. Žalovaná v prípade, že po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu alebo, že odplata, či RPMN je vysoká, mala právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom toto právo žalovaná nevyužila. Hlavným predmetom Zmluvy je odplatné poskytnutie finančných prostriedkov zo strany veriteľa dlžníkovi, pričom ekvivalentom ceny plnenia je v danom vzťahu dohodnutý úrok, resp. odplata za poskytnutie finančných prostriedkov. Úrok patrí žalobcovi od vzniku úverového vzťahu, resp. poskytnutia finančných prostriedkov, a to až do doby, kedy boli poskytnuté finančné prostriedky vrátené žalobcovi. Uplatnený nárok žalobcu v podobe úroku, ktorý bol dohodnutý v Zmluve, vzhľadom na povahu a podmienky úverového vzťahu, ako aj jeho zabezpečenie považuje žalobca za primeraný a v súlade s dobrými mravmi, keďže v danom období podstatným spôsobom neprevyšoval výšku odplaty (úroku) v obdobných prípadoch pri poskytovaní úverov inými nebankovými subjektmi, resp. bankami pri istom druhu finančných produktov. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. písm. b) zrušiť a podľa § 391 ods. 1 vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca so žalovanou uzatvorili dňa 10.07.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Dohodu o plnení v splátkach. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 14.03.2016 sa žalobca domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanej zaplatiť mu úrok vo výške 89,80 Eur, úrok z omeškania vo výške 0,03 Eur, poplatok vo výške 165,25 Eur, poplatok za upomienky vo výške 10 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 33 Eur a nahradiť mu trovy konania vo výške 66,86 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. Žalobca k žalobe priložil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, Dohodu o plnení v splátkach, Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru.

6. Z vykonaného dokazovania prijal súd prvej inštancie záver, že predložená Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.07.2013 uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú je potrebné aplikovať najmä ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka a zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie následne zmluvu podrobil preskúmaniu z hľadiska toho, či táto nevykazuje vady, existencia ktorých by mala za následok neplatnosť takéhoto právneho úkonu,

resp. bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru pri absencií náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

7. Odvolací súd má za to, že zo žalobcom predložených dôkazov nebolo možné jasne a dostatočne posúdiť jednotlivé dojednania zmluvy, ktorá mala byť medzi stranami uzavretá dňa 10.07.2013, pretože Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola žalobcom doložená (č.l. 13 spisu), je nečitateľná a rovnako tak nečitateľné sú aj všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré mali tvoriť súčasť zmluvy, doložené žalobcom na č.l. 7 spisu. Všetky uvedené doklady, ktoré boli predložené žalobcom ako dôkazy, ktoré žalobca predložil vo fotokópii, sú vo veľmi zlej kvalite, z ktorých nebolo možné preskúmať jednotlivé náležitosti zmluvy ako aj jej zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Závery ku ktorým dospel súd prvej inštancie preto odvolací súd považoval za predčasné. Vzhľadom na uvedený nedostatok tak nebolo možné preskúmať ani odvolacie námietky žalobcu.

8. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a podľa § 391 ods. 1 vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 9. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a jeho úlohou bude vyzvať žalobcu na doloženie predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.07.2013, Dohody o plnení v splátkach zo dňa 10.07.2013, vrátene všeobecných obchodných podmienok, avšak v čitateľnej forme, pričom následne sa vysporiada s tým, či došlo medzi žalobcom a žalovanou k ich platnému uzavretiu a po prípadnom doplnení dokazovania v potrebnom rozsahu a po vyhodnotení dôkazov preskúma prijateľnosť jednotlivých zmluvných podmienok, z ktorých žalobca vyvodzuje svoje nároky a následne posúdi ich dôvodnosť.

10. O náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 v novom rozhodnutí o veci.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .