Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-296-2009.pdf
PDF · 88.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Er/296/2009
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému: Q. V. - PP I., H.: XX XXX XXX, nar. XX.XX.XXXX, bytom Za hornádom XXX/X, XXX XX W. K. B., o vymoženie sumy 1.562,96 € s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Anetty Demešovej, Exekútorský úrad so sídlom ul. 1. mája 1053, 952 01 Vráble, nástupcu súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku so sídlom exekútorského úradu vo Vrábľoch, Levická 1288/16, pod č. EX 1617/09, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
III. Oprávnenému a povinnému súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Topoľčany č. 5406 025028 * zo dňa 21.05.2009 bol súdny exekútor JUDr. Milan Strieška (ďalej len „súdny exekútor“) poverený v zmysle § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Nové Zámky - Platobného výmeru č. PV 401/08900/2008 zo dňa 15.01.2009 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 1.562,96 eur a všetky účelne vynaložené trovy exekúcie. Výkon funkcie súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku v priebehu exekučného konania zanikol a jeho náhradníčkou, ktorá pokračuje vo vykonávaní exekúcie je JUDr. Anetta Demešová.
2. Súd Uznesením č.k. 4Er/296/2009-14 zo dňa 30.07.2013 pripustil aby z konania vystúpil oprávnený Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874 a na jeho miesto vstúpil nový oprávnený Slovenská konsolidačná, a. s. IČO: 35 776 005, Cintorínska 21, 814 99 Bratislava. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.08.2013.
3. Súdna exekútorka doručila tunajšiemu súdu dňa 02.10.2017 podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože povinný je nemajetný. Uviedla, že preverovaním majetkových pomerov povinného bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti a nie je evidovaný ako vlastník ani držiteľ motorového vozidla. Povinný nemá evidovaný žiadny bankový účet, prípadne, ak bankové účty má, tieto sú bezobratové. Povinný nepoberá mzdu ani žiadny iný príjem. Povinný na predvolania a výzvy súdnej exekútorky nereagoval, pohľadávka od začatia exekučného konania nebola uhradená ani čiastočne. Povinný teda nedisponuje majetkom, ktorý by bol vhodný na exekúciu a nie je ani v budúcnosti predpoklad uspokojenia pohľadávky oprávneného, pohľadávka oprávneného je nevymožiteľnou. Tiež uviedla, že pri zohľadnení nemajetnosti je potrebné zobrať do úvahy aktuálny sociálny a majetkový stav povinného a nie je predpoklad, že v budúcnosti má možnosť
nadobudnutia majetku, zlepšenia sociálnej situácie. Nakoľko sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, existuje prekážka ďalšieho pokračovania v exekúcii a exekúciu je potrebné zastaviť. Ďalšie pokračovanie exekúcie by bolo neefektívne a nehospodárne, zbytočne by sa zvyšovali trovy exekúcie.
4. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20170401> neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170401> sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017 (ďalej len Exekučný poriadok). Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
5. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Dôvodom na zastavenie exekúcie je tá skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Súdna exekútorka dala podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že nebol zistený majetok povinného. Z podnetu a písomností predložených súdnou exekútorkou a tiež súdneho spisu vyplýva, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej republiky, nie je evidovaný ako vlastník motorových vozidiel a nemá vedené účty v peňažných ústavoch. Lustráciou v Sociálnej poisťovni so sídlom v Bratislave bolo zistené, že povinný nie je poberateľom žiadnych príspevkov a dávok. Z výpisu z centrálneho registra exekúcií predloženého súdnou exekútorkou bolo zistené, že voči povinnému sa vedie ďalších 12 exekúcií. V konaní neboli zistené také okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť na strane povinného predpoklad nadobudnutia majetku v blízkej budúcnosti a exekútorkou nebol zistený majetok, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na to súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení exekúciu zastavil, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Pri rozhodovaní súd prihliadal aj na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť exekučného konania. Súd podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení, exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). V tejto veci sa majetkové pomery povinného počas exekučného konania nezmenili - súdnou exekútorkou nebol zistený majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu. Nemajetnosť povinného potvrdzuje aj to, že aj ďalšie exekúcie vykonávané proti nemu inými súdnymi exekútormi boli zastavené z dôvodu nemajetnosti.
7. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, „Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície“) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu.“.
Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Exekútor má postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môže byť podkladom pre rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 203 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutých trov exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Podľa § 23 ods. 1 a 2 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eur (20 Sk) za každú aj len začatú polhodinu.
9. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že oprávneného zaviazal zaplatiť súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur. Trovy exekúcie platí v zásade povinný (§ 196 ods. 1 EP). Oprávnený platí trovy exekúcie iba vtedy, keď zaviní zastavenie exekúcie (§ 203 ods. 1 EP), alebo vtedy, keď je exekúcia zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 prvá veta EP) a ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§203 ods. 3 EP). K zastaveniu exekúcie v tejto veci došlo z dôvodu nemajetnosti povinného, preto trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku znáša oprávnený. Vzhľadom na to súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnej exekútorke.
10. Súdna exekútorka si vyčíslila trovy exekúcie v sume 48,95 eur, pozostávajúce z minimálnej odmeny 33,19 eur, náhrady hotových výdavkov - poštovného v sume 7,60 eur (1x 1,55 eur - žiadosť o udelenie poverenia, 2 x 1,70 eur - doručenie upovedomenia oprávnenému a povinnému, 2x 0,50 eur - konečné
vyúčtovanie povinnému, oprávnenému, 1,65 eur - vrátenie poverenia súdu) a 20 % DPH v sume 8,16 eur.
11. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, súd priznal súdnej exekútorke sumu 33,19 eur ako minimálnu paušálnu odmenu.
12. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky nepriznal súd súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov vynaložených na poštovné v sume 7,60 eur + DPH. Súd nepriznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov (poštovného) v nej uplatňovanej výške, nakoľko zo súdnou exekútorkou pripojených dokladov (šetrenie majetku povinného) nemal súd preukázané, že súdna exekútorka doručovala prostredníctvom pošty akúkoľvek doporučenú zásielku, resp. doporučenú zásielku určenú do vlastných rúk. Súdna exekútorka napriek výzve zo strany súdu o zdokladovanie vykonaného doručenia aj predložením fotokópií doručeniek v predmetnom exekučnom konaní, nepreukázala súdu, že by vykonala doručovanie prostredníctvom pošty. Na výzvu súdu na zdokladovanie výšky hotových výdavkov - uplatneného poštovného súdna exekútorka nereagovala. Bez exekučného spisu, resp. predložených doručeniek, súd preto nemohol preskúmať uplatnenú náhradu hotových výdavkov súdnej exekútorky. Súd pritom žiadal súdnu exekútorku o zaslanie exekučného spisu. V tejto súvislosti súd konštatuje, že je prioritne úlohou súdnej exekútorky a v jej záujme vyčísliť si trovy exekúcie riadne a zrozumiteľne a najmä, aby všetky úkony, ako aj výdavky, ktoré na exekúciu vynaložila a ktorých náhradu požaduje, boli zadokumentované (preukázané) v exekučnom spise.
13. Súd nepriznal súdnej exekútorke tzv. budúce poštovné (2 x 0,50 eur + 1,65 eur), nakoľko v tomto štádiu konania nie je preukázané, či tieto trovy vzniknú, a ak vzniknú, či vzniknú v takej výške, ako si ich súdna exekútorka uplatnila. Súdna exekútorka má nárok len na náhradu trov exekúcie potrebných na účelné vymáhanie nároku počas výkonu exekúcie.
14. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a súdnej exekútorke priznal trovy exekúcie vo výške 39,83 eur, ktoré pozostávajú z odmeny podľa § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 EUR a 20 % DPH zo sumy 33,19 eur vo výške 6,64 eur.
15. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 150/2016 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. O trovách konania strán (účastníkov) súd rozhodol podľa § 256 CSP tak, že oprávnenému a povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože ani jedna zo strán zastavenie konania z dôvodu nemajetnosti povinného nezavinila. Keďže oprávnený ani povinný nemá právo na náhradu trov konania, o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodované nebude.
Poučenie:
Proti výroku I. a III. tohto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Topoľčany, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 CSP (musí v ňom byť uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 CSP (musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)). Podľa § 364 CSP rozsah, v ktorom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.