Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Co-155-2017.pdf
PDF · 78.23 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/155/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia, s. r. o., IČO: 35 831 154, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, právne zastúpeného splnomocneným advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátska kancelária v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanému S. Y., nar. X. X. XXXX, trvale bytom F. XX, o zaplatenie 301,37 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/70/2016-34 zo dňa 15. 12. 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa právny predchodca žalobcu domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 301,37 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z uvedenej sumy od 19. 04. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzatvoril dňa 21. 11. 2012 zmluvu o pôžičke (ďalej aj „Zmluva“), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky vo výške 456,74 € na zakúpenie spotrebného tovaru uvedeného v Zmluve. Podľa Zmluvy mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 30-tich mesačných splátkach po 13,70 €. Do dňa podania žaloby žalovaný uhradil z požičanej sumy čiastku vo výške 45,74 €. Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku (resp. jednotlivé povinné splátky) riadne a včas, právny predchodca žalobcu dňa 10. 04. 2013 vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Pretože žalovaný dlžné splátky neuhradil, žalobca sa rozhodol uplatniť si svoje právo voči žalovanému na zaplatenie zostatku sumy vo výške 301,37 € podaním žaloby na súd. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril. Okresný súd uplatnený nárok žalobcu nepovažoval za dôvodný, keď dospel k záveru, že strana sporu, označená v tomto konaní ako žalovaný, neuzavrela predmetnú Zmluvu, pretože podpis nachádzajúci sa na Zmluve v pravom dolnom rohu, určite nie je podpisom, ktorý by pozostával z označenia krstného mena „Dušan“ a priezviska „Kuchár“. V spodnej časti sa nachádza v kolónke „podpis klienta“ signum, ktorým je krstné meno „N.“. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca nepreukázal základný predpoklad dôvodnosti podanej žaloby, a to, že ním označená žalovaná sporová strana je identická s osobou, ktorá aj skutočne holograficky podpísala predmetnú Zmluvu. S poukazom na uvedené, a zohľadňujúc aj skutočnosť, že Zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., okresný súd žalobu zamietol a v konaní v plnom rozsahu úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
3. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že súd prvej inštancie po oboznámení sa so Zmluvou s určitosťou dospel k záveru, že táto nebola žalovaným podpísaná, pričom na ustálenie tohto zistenia žalovaného vôbec nevypočul ani nevykonal žiaden dôkaz, ktorý by správnosť jeho zistenia potvrdzoval. V konkrétnostiach okresný súd uviedol, že
podpis na Zmluve v časti podpis klienta s určitosťou nie je priezvisko „Y.“, ale sa jedná o krstné meno „N.“. Toto zistenie je však nesprávne. Z predloženej zmluvy je preukázané, že táto bola žalovaným riadne podpísaná, čo žalovaný vôbec nerozporoval. V začiatočnej časti podpisu sa navyše nejedná o meno „N.“, ako nesprávne zistil okresný súd, ale o prvé dve písmená priezviska Y., t. j. „Ku“. Pokiaľ súd prvej inštancie sám z úradnej povinnosti prihliadol na nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného z dôvodu nepodpísania Zmluvy žalovaným, bolo jeho povinnosťou zisťovať okolnosti rozhodné pre takéto posúdenie. Založenie rozhodnutia súdu na tom, že žalobca nepreukázal, že žalovaný zmluvu nepodpísal, bez toho, aby žalovaný podpis na zmluve rozporoval, nepostačuje na to, aby súd bez ďalšieho nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného konštatoval. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol aby odvolací súdu rozsudok okresného súdu zrušil a podanej žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
4. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
5. Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie žalobcu prejednal a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 6. Ako už bolo uvedené vyššie, podanou žalobou za žalobca voči žalovanému domáhal uhradenia záväzkov zo zmluvy o pôžičke. Žalovaný uplatnený nárok nespochybnil nakoľko sa k podanej žalobe nevyjadril. Napriek uvedenému okresný súd podanú žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že podpis na Zmluve nie je podpisom žalovaného (S. Y.), ale v úvode podpisu sa jedná o krstné meno „N.“. Žalovaný, teda, podľa názoru okresného súdu Zmluvu s právnym predchodcom žalobcu neuzavrel.
7. Na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu žaloba podaná (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
8. Na tomto mieste považuje odvolací súd v prvom rade za potrebné uviesť, že skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, teda aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. Skutočnosť, že žalovaný ostal v konaní pasívny, teda nebránila okresnému súdu skúmať, či je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie. Ak však okresný súd v prejednávanom prípade bez toho, aby mal na to potrebné odborné znalosti, bez nariadenia znaleckého dokazovania (alebo aspoň bez zabezpečenia odborného vyjadrenia) a najmä bez existencie akýchkoľvek iných dôkazov, ktoré by proces podpisovania listiny žalovaným spochybňovali, skonštatoval, že na zmluve nie je podpis žalovaného, nepostupoval správne. Otázka, či na predmetnej zmluve sa nachádza alebo naopak nenachádza podpis, ktorý je podpisom žalovaného, je totiž otázkou odbornou, ktorú je možné (v prípade ak v skutočnosti v konaní vyvstane) riešiť len postupom podľa § 206 alebo podľa § 207 a nasl. CSP. Civilný sporový poriadok umožňuje súdu nahradiť odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok úvahou súdu len v prípade, ak je potrebné určiť hodnotu nárokov alebo hodnotu, ktorá má byť základom na výpočet súdneho poplatku, a túto je možné zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, alebo tiež vtedy, ak hodnotu nárokov alebo hodnotu, ktorá má byť základom na výpočet súdneho poplatku síce možno zistiť znaleckým posudkom, avšak náklady na jeho vypracovanie sú v zjavnom nepomere k predmetu sporu, alebo ak má byť znalecký posudok vykonaný len na účely vyrubenia súdneho poplatku (viď. ust. § 264 CSP), čo však prejednávaný prípad zjavne nie je.
9. Odvolací súd nepovažuje za presvedčivý záver okresného súdu, že Zmluva nebola podpísaná (uzatvorená) žalovaným, teda, že by prvá časť podpisu uvedeného v Zmluve mala predstavovať slovo „F.“. Skôr sa prikláňa k názoru odvolateľa o tom, že táto prvá časť podpisu prestavuje v skutočnosti písmená „K“ a „u“, ku ktorému záveru odvolací súd privádza aj nápadná podobnosť podpisu na Zmluve (na č. l. 3) s podpisom žalovaného na doručenkách na č. l. 15a a 17a súdneho spisu, ako aj absencia akýchkoľvek iných dôkazov, ktoré by záver okresného súdu potvrdzovali. Ak však okresný súd napriek uvedenému má dôvodné pochybnosti o osobe, ktorá Zmluvu podpísala, uvedené pochybnosti je možné odstrániť len spôsobom predpokladaným zákonom, t. j. vykonaním riadneho dokazovania na vyriešenie tejto otázky, a nie voľnou úvahou súdu.
10. Okresný súd podanú žalobu zamietol aj z dôvodu, že Zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.. K uvedenému odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že tento záver okresného súdu nie je jednak nijakým spôsobom odôvodnený, a navyše mu nezodpovedá ani výroková časť rozsudku okresného súdu. Ak by totiž predmetná zmluva skutočne neobsahovala náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy, ktorý záver, ako už bolo uvedené vyššie, bol okresným súdom vyslovený, nie však dostatočne odôvodnený, absencia tejto náležitosti je v § 11 ods. 1 tohto zákona spojená so sankciou, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ potom zo Zmluvy vyplýva, že žalovanému bola poskytnutá titulom pôžičky suma 240,26 € a uhradil akontáciu v sume 45,74 €, na to, aby mohol zakúpiť tovar (nábytok - jedálenský set) s celkovou kúpnou cenou 286 €, z poskytnutej pôžičky, aj v prípade, ak by bola bezúročnou a bez poplatkov, by žalovanému zostávala stále uhradiť suma 240,26 €, čo absolútne nekorešponduje so záverom okresného súdu o tom, že aj existencia nedostatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. u Zmluvy bola dôvodom, pre ktorý okresný súd žalobu zamietol. Preto možno považovať rozsudok okresného súdu v tejto časti za nelogický a vnútorne rozporný.
11. Vzhľadom k uvedenému neostávalo odvolaciemu súdu nič iné len napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3: 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3: 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 CSP pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP) a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 § 429 CSP neplatí za podmienok ustanovených v ods. 2 § 429 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).