Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-619-2012.pdf
PDF · 75.74 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/619/2012
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, pobočka Michalovce, so sídlom Nám. osloboditeľov 81, 071 01 Michalovce, proti povinnému: APIS spol. s r.o. Veľké Kapušany v likvidácii, IČO: 31 680 879, so sídlom Zelená 258/20, 079 01 Veľké Kapušany, o vymoženie 176,68 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Exekúciu vedenú na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu vedenú pod sp. zn. EX 5457/2012 z a s t a v u j e .
II. Oprávneného zaväzuje nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi trovy exekúcie v sume 44,93 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 04.10.2012 na Exekútorský úrad súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu návrh na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného exekučného titulu - rozhodnutie č.. zo dňa 22.08.2012. Súd následne poverením zo dňa 25.10.2012 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. 2. Podaním zo dňa 11.04.2018 poverený súdny exekútor navrhol exekúciu zastaviť podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Svoj návrh odôvodnil tým, že u povinného boli vykonané opakované lustrácie na príslušné úrady. Povinný vlastní motorové vozidlá, ktoré sú nepredajné. Náklady spojené s odobratím a následným predajom by prevýšili samotný výťažok z predaja. Súdny exekútor ďalej uviedol, že šetrením dospel k záveru, že ďalším výkonom by dochádzalo iba k neúmernému zvyšovaniu trov exekúcie. 3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekučné konanie súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 6. Zastavenie exekúcie je procesný úkon exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním. Jedným z dôvodov pre zastavenie exekúcie je aj skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd v zásade rozhoduje o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného na podnet (návrh) - najmä súdneho exekútora. V tejto veci súdny exekútor požiadal o zastavenie exekúcie podaním zo dňa 11.04.2018. Z podnetu a žiadosti súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a exekučného spisu súdneho exekútora vyplýva, že povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou.
7. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. aj z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods.1 Exekučného poriadku), alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku) upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. 8. Súd zároveň podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia, nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). V tejto veci súdnym exekútorom nebol zistený majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu. 9. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012, ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, „Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície“) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu.“. Poverený súdny exekútor oznámil súdu v podnete a žiadosti o zastavenie exekúcie, že šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že takéto oznámenie exekútora (ktoré je obsahom podnetu a žiadosti) je dostatočným „dôkazom“ pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Exekútor má postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môže byť podkladom pre rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
10. Súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že súdny exekútor vo veci zákonným spôsobom vykonal šetrenie majetkových a zárobkových pomerov povinného. V tomto smere súd poukazuje na vyjadrenie súdneho exekútora zo dňa 11.04.2018 a obsah predloženého exekučného spisu sp. zn. EX 5457/2012 z ktorého je zrejmé, že majetok povinného v súčasnosti nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. 11. V konaní neboli zistené také okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť na strane povinného predpoklad nadobudnutia majetku v blízkej budúcnosti a exekútorom nebol zistený majetok, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na zistené skutočnosti súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení exekúciu zastavil, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 12. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 13. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
14. Podľa § 196 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
15. Podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony
exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
16. Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
17. Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
18. Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie v celkovej sume 44,93 Eur nasledovne: 1/odmena exekútora podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. ...................................................... 33,19 Eur -20% DPH ................................................................................................................... 6,64 Eur 2/náhrada hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl.:
- poštovné .................................................................................................................... 5,10 Eur
19. Po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie v celkovej sume 44,93 Eur, ktorá suma pozostáva z minimálnej odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z., t.j. v sume 33,19 Eur a z náhrady hotových výdavkov v zmysle ust. § 22 cit. vyhlášky v sume 5,10 Eur (poštovné - 3x 1,55 Eur, 1x 0,45 Eur).
20. Keďže súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena v zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku o 20% DPH, teda o sumu 6,64 Eur.
21. Celkovú výšku účelných trov exekúcie súdneho exekútora, na základe exekútorom vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a náhrad s nimi súvisiacimi, vyčíslil súd sumou 44,93 Eur.
22. Trovy exekúcie v zásade vždy hradí povinný. Vyplýva to z ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Výnimkou je, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného alebo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). Keďže konanie bolo zastavené z dôvodu zistenia nemajetnosti povinného, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikoval ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na úhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.
Poučenie:
1/ Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 2/ Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.