Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24S-83-2017.pdf
PDF · 167.27 KB
Case nature
Area
Subarea
24S/83/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a z členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu: MONDEX
- electric, s.r.o., so sídlom Jegorovova 37, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 630 317, zast. JUDr. Petrom Poláčekom, advokátom, so sídlom Dlhá 2039/6, 974 05 Banská Bystrica proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2017/3283, O-147/2017 zo dňa 11.04.2017 takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce Košice č. OPS/BEZ/2017/3283, O-147/2017 zo dňa 11.04.2017 a rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č.k. 236/16-1.0/pok/r. zo dňa 13.01.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Administratívne konanie: Inšpektorát práce Banská Bystrica (ďalej „prvostupňový orgán verejnej správy“) vykonal u žalobcu v dňoch 04.05.2016, 19.05.2016, 25.05.2016, 07.06.2016, 08.06.2016 a 13.06.2016 kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych a mzdových predpisov v zmysle zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) a kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania osôb podľa zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 82/2005 Z.z.“). Inšpektori o.i. zistili, že žalobca ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že v dňoch 05.08., 06.08. a 07.08.2015 využíval závislú prácu zamestnanca: I. U., ktorá pre zamestnávateľa vykonávala druh práce nižší účtovník, mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (pracovná zmluva zo dňa 03.08.2015) a zamestnanca T.. T. K., ktorá pre zamestnávateľa vykonávala druh práce odborný pracovník kalkulácií, cien a nákladov, mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (pracovná zmluva zo dňa 03.08.2015) a nesplnil si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa § 231 ods. 1 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.“) najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, čím porušil § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z.z. O výsledku inšpekcie bol vyhotovený Protokol č. IBB-18-71-2.3/P-B 24,25-16 zo dňa 13.06.2016 ( ďalej len „Protokol“), s ktorým bol žalobca oboznámený. Na základe písomného vyjadrenia žalobcu zo 17.06.2016, ktorého súčasťou bolo predloženie doplňujúcich listín a dôkazov, o.i. dôkazu o prihlásení zamestnankýň do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia (ďalej aj „Register“), inšpektor práce požiadal 14.06.2016 Sociálnu poisťovňu, pobočka Banská Bystrica o poskytnutie informácie a podkladov potrebných k výkonu inšpekcie práce. Z informácie poskytnutej Sociálnou poisťovňou bolo zistené, že zamestnanci T.. T. K. a I. U. boli prihlásení do Sociálnej poisťovne 05.08.2015 v čase o 21:10 hod. elektronicky. Na základe uvedených skutočností bol vypracovaný Dodatok č. 1 k Protokolu (ďalej len Dodatok č.1“) dňa 09.08.2016, v ktorom bol zistený
nedostatok týkajúci sa porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania opravený s tým, že žalobca ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 05.08.2015 využíval závislú prácu zamestnanca: I. U. a T.. T. K. tak, ako bolo uvedené v Protokole. Zároveň bolo zmenené číslovanie Protokolu z 13.06.2016 (vzhľadom na to, že bod č. 3 sa zrušil a body č. 4 a 5 boli následne prečíslované). S obsahom Dodatku č.1 bol dňa 09.08.2016 oboznámený konateľ žalobcu a následne k nemu podal vyjadrenie zo dňa 17.06.2016, súčasťou ktorého bolo predloženie listinných dôkazov. Na základe predmetného vyjadrenia bol vypracovaný Dodatok č. 2 k Protokolu bez zmeny záverov o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania s tým, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo upravené v bode 2. Následne prvostupňový orgán verejnej správy doručil Dodatok č. 2 k Protokolu zo dňa 13.06.2016 v znení Dodatku č. 1 žalobcovi (prostredníctvom jeho splnomocneného zástupcu), čím považoval Protokol za prerokovaný a výkon inšpekcie práce za ukončený. Prvostupňový orgán verejnej správy doručil následne žalobcovi Oznámenie o začatí správneho konania o správnom delikte dňa 14.11.2016 (doručené právnemu zástupcovi žalobcu 21.11.2016). V predmetnom oznámení bol opísaný správny delikt a zistenia vyplývajúce z výkonu inšpekcie, vrátane označenia dokladov preukazujúcich zistené porušenie povinností stanovených v zák. č. 82/2005 Z.z. Žalobca bol zároveň poučený o možnosti uloženia pokutu za predmetný správny delikt, ako aj o jej možnej výške a bol súčasne vyzvaný na vyjadrenie a predloženie dôkazov na objasnenie skutkového stavu v určenej lehote. Žalobca k predmetnému oznámeniu o začatí správneho konania vypracoval stanovisko zo dňa 28.11.2016, doručené prvostupňovému orgánu verejnej správy 29.11.2016, ku ktorému inšpektor práce vypracoval stanovisko zo dňa 02.12.2016 so záverom, že zotrváva na záveroch uvedených v Protokole v znení Dodatku č. 1 a 2, vrátane návrhu na uloženie pokuty.
2. Prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. k. 263/16-1.0/pok/r. zo dňa 13.01.2017 ( ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 125/2006“) za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zák. č. 125/2006 Z.z. za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z.z. spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 05.08.2015 od 7:00 hod. do 15:30 hod. využíval závislú prácu zamestnanca: I. U., ktorá pre zamestnávateľa vykonávala druh práce nižší účtovník, mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (pracovná zmluva zo dňa 03.08.2015) a dňa 05.08.2016 v čase od 8:00 hod. do 16:00 hod. využíval závislú prácu zamestnanca: T.. T. K., ktorá pre zamestnávateľa vykonávala druh práce odborný pracovník kalkulácií, cien a nákladov, mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (pracovná zmluva zo dňa 03.08.2015) a nesplnil si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa § 231 ods. 1 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z.z. najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Zamestnávateľ prihlásil zamestnancov I. U. a T.. T. K. do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou až dňa 05.08.2015 o 21:10 hod. k dátumu vzniku poistenia 05.08.2015, za čo žalobcovi uložil pokutu vo výške 5.000,- €. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia opísal priebeh kontroly a zistenia inšpektorov práce z výkonu inšpekcie práce, špecifikoval dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní prvostupňového rozhodnutia a opísal priebeh administratívneho konania. Konštatoval, že kontrolou predložených dokladov bolo zistené, že žalobca využíval závislú prácu zamestnancov T.. T. K. a I. U. na základe uzatvorených pracovných zmlúv, avšak nesplnil si povinnosť podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z.z.) a to prihlásiť zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr pred začatím výkonu činnosti. Konkretizoval, že žalobca mal s I. U. uzavretú pracovnú zmluvu zo dňa 03.08.2015 s dohodnutým dňom nástupu do práce 05.08.2015 na druh práce nižší účtovník, pričom z predloženej evidencie pracovného času I. U. za mesiac august 2015 vyplynulo, že uvedená zamestnankyňa začala pracovať pre žalobcu dňa 05.08.2015 od 7:00 hod. do 15:30 hod. a pokračovala v práci aj nasledujúce ďalšie pracovné dni. Obdobne s T.. T. K. mal žalobca uzavretú pracovnú zmluvu zo dňa 03.08.2015 s dohodnutým dňom nástupu do práce dňa 05.08.2015 na druh práce odborný pracovník kalkulácií, cien a nákladov. V zmysle predloženej evidencie pracovného času T.. K. za mesiac august 2015 vyplynulo, že uvedená zamestnankyňa začala pracovať pre žalobcu dňa 05.08.2015 od 8:00 hod. do 16:00 hod. a pokračovala v práci aj nasledujúce ďalšie pracovné dni. Z informácie zaslanej Sociálnou poisťovňou prvostupňovému orgánu verejnej správy zo dňa 01.08.2016 vyplynulo, že zamestnankyne I. U. a T.. T. K. boli prihlásené do Sociálnej poisťovne na základe e-mailu doručeného Sociálnej poisťovni dňa 05.08.2016 o 21:10 hod., v dôsledku čoho prvostupňový orgán verejnej správy za rozhodujúci čas prihlásenia uvedených zamestnankýň do registra Sociálnej poisťovne považoval deň 05.08.2015 o 21:10 hod. (k dátumu vzniku
poistenia 05.08.2015). Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia poukázal na obranu žalobcu, v ktorej vysvetlil dôvody, pre ktoré neprihlásil dotknuté zamestnankyne do registra poistencov Sociálnej poisťovne pred začiatkom výkonu ich práce, pričom priznal porušenie zákonom stanovenej povinnosti, ako aj na predložené písomné vyhlásenie účtovnej spoločnosti KA-KA s.r.o., v zmysle ktorého došlo k neúmyselnému pochybeniu pri prihlasovaní zamestnankýň do registra Sociálnej poisťovne. Vzhľadom na inštitút objektívnej zodpovednosti za správny delikt prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že žalobca ako zamestnávateľ nesie zodpovednosť za uvedený nedostatok, resp. porušenie zákona, pričom orgán verejnej správy nezohľadňuje, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie. Poukázal na definíciu nelegálneho zamestnávania v zmysle zák. č. 82/2005 Z.z. s tým, že právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2, 3 zák. č. 82/2005 Z.z. Argumentoval, že podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z.z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce a nesplnila povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z.z. Podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zák. č. 461/2003 Z.z. je zamestnávateľ povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody a brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Z uvedeného vyplýva, že je zákonnou povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť, aby bol zamestnanec prihlásený v registri Sociálnej poisťovne ešte pred začiatkom výkonu závislej práce. Prvostupňový orgán verejnej správy uzavrel, že na základe kontroly inšpekcie práce u žalobcu, z predložených dokladov a vyjadrení samotného žalobcu mal spoľahlivo preukázané porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z.z. Keďže žalobca nesplnil povinnosť uloženú mu zákonom včas a za porušenie tejto povinnosti, ktorú zákon definuje ako správny delikt, je prvostupňový orgán verejnej správy povinný vyvodiť postih v zmysle zák. č. 125/2006 Z.z., a teda nemôže upustiť od uloženia pokuty, aj keď žalobca s inšpekciou práce spolupracoval a porušenie dodatočne odstránil. Prvostupňový orgán verejnej správy s poukazom na § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zák. č. 125/2006 Z.z. uviedol, že orgán verejnej správy je povinný uložiť pokutu zamestnávateľovi za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000,- € do 200.000,- € a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000,- €. Následne podrobne zdôvodnil výšku uloženej pokuty z hľadiska zákonom stanovených kritérií, pričom pri ukladaní pokuty zohľadnil závažnosť zisteného porušenia povinnosti a závažnosť následkov, počet zamestnancov žalobcu, počet nelegálne zamestnávaných, dobu protiprávnosti, skutočnosť, že ide o ojedinelý výskyt nedostatku, že nejde o opakované zistenie toho istého nedostatku a skutočnosť, že účastník konania spolupracoval počas výkonu inšpekcie práce. Na základe uvedených kritérií prvostupňový orgán verejnej správy žalobcovi uložil pokutu na samej dolnej hranici zákonnej sadzby vo výške 5.000,- €, ktorú ukladá zákon za nelegálne zamestnávanie dvoch fyzických osôb súčasne a mal za to, že uložená pokuta splní nielen preventívnu funkciu, ale bude mať aj represívny účinok.
3. Žalovaný konajúc o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy rozhodnutím č. OPS/BEZ/2017/3283,O-147/2017 zo dňa 11.04.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 263/16-1.0/pok/r zo dňa 13.01.2017. V odôvodnení poukázal na priebeh a výsledky výkonu inšpekcie práce, na priebeh administratívneho konania a na dôvody odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy. Po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán verejnej správy jednoznačne preukázal, že zo strany účastníka konania (žalobcu) došlo k porušeniu ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z.z. tak, ako bolo uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy a stotožnil sa s argumentáciou prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca spáchal správny delikt, keďže využíval závislú prácu zamestnankýň T.. T. K. a I. U., s ktorými mal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (pracovné zmluvy) bez toho, aby si splnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa § 231 ods. 1 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z.z. najneskôr pred začatím výkonu činnosti uvedených zamestnankýň, pričom uvedené zamestnankyne do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou prihlásil až dňa 05.08.2015 o 21:10 hod. Následne sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy nasledovne: Vo vzťahu k námietke žalobcu že prvostupňový orgán verejnej správy vykladá zákon čisto formalisticky
a gramaticky (s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 6Sžo/51/2011) žalovaný uviedol, že predmetný rozsudok sa týka iného prípadu, s inými okolnosťami, kde nebolo jednoznačne preukázané, že došlo k začatiu výkonu závislej činnosti zamestnancom. V preskúmavanom prípade však čas začatia výkonu závislej práce zamestnankyne I. U. a T.. T. K. bol nepochybný a tento nerozporoval ani žalobca. Poukázal na to, že žalobca v plnom rozsahu priznal porušenie povinností. K námietke žalobcu, že pre ustálenie záveru o nelegálnom zamestnávaní a včasnosti prihlásenia vychádzal prvostupňový orgán verejnej správy len z dokumentov, pričom neskúmal realitu, žalovaný uviedol, že zamestnávateľ je povinný prihlásiť zamestnanca do registra Sociálnej poisťovne pred začatím výkonu jeho činnosti, čo neurobil, v dôsledku čoho sa dopustil správneho deliktu nelegálneho zamestnávania. Zákon určuje jednoznačný časový rámec, kedy žalobca mal svoje povinnosti vyplývajúce z právneho predpisu splniť a to najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty (bez ohľadu na zavinenie). Nesplnenie uvedenej povinnosti bolo podľa žalovaného preukázané predloženými dokladmi. K námietke žalobcu, že Sociálna poisťovňa ukladá pokuty za neskoré prihlásenie vo vzťahu ku dňom a neukladá pokuty za niekoľkohodinové oneskorenie, žalovaný uviedol, že v prípade omeškania ide o penále, ktoré Sociálna poisťovňa predpisuje v zmysle § 240 zák. č. 461/2003 Z.z. v stanovenej výške, pričom v zmysle § 239 zák. č. 461/2003 Z.z. za porušenie povinností stanovených v zákone môže Sociálna poisťovňa uložiť pokutu až do 16.596,96 €, pričom pri ukladaní pokuty sa zohľadňuje závažnosť porušenia povinnosti ustanovenej zák. č. 461/2003 Z.z. K argumentácii žalobcu, že vo vzťahu k zamestnancom ani štátu žiadna škoda nevznikla, a preto uloženie pokuty vo výške 5.000,- € je neprimerané a neodôvodnené, podľa žalovaného nie je spôsobilá privodiť priaznivejší záver, nakoľko sa dopustil porušení právnych predpisov a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili alebo vyvrátili zistené porušenie povinností a skutkový stav tak, ako bol zistený prvostupňovým orgánom verejnej správy. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy pri určovaní výšky pokuty prihliadol na zákonom relevantné skutočnosti vyplývajúce z § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 a § 19 ods. 6 zák. č. 125/2006 Z.z., pričom prvostupňový orgán verejnej správy svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného limitu, z tohto rámca nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil a svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zák. č. 125/2006 Z.z., v zmysle ktorého je inšpektorát práce povinný zamestnávateľovi uložiť pokutu v prípade, ak sa jedná o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne vo výške najmenej 5.000,- €. Uvedenú pokutu považoval za zákonnú a primeranú, plniacu preventívnu funkciu i funkciu represívnu. Zdôraznil, že prvostupňový orgán verejnej správy uložil žalobcovi minimálnu možnú výšku pokuty v rámci zákonnej sadzby. Zároveň poukázal na to, že orgán verejnej správy je povinný pristúpiť k uloženiu sankcie ex offo, t.j. akonáhle bolo zistené spáchanie správneho deliktu nelegálneho zamestnávania. Žalovaný nezistil dôvod na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia, a preto prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy potvrdil.
4. Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a žiadal, aby správny súd predmetné rozhodnutia zrušil v celom rozsahu a vec vrátil orgánu verejnej správy na nové prejednanie a rozhodnutie. Namietal, že hoci orgány verejnej správy presne a úplne zistili skutkový stav, celú záležitosť nesprávne právne posúdili a vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotili, v dôsledku čoho dospeli k nesprávnemu a protizákonnému rozhodnutiu. Žalobca argumentoval, že orgán verejnej správy vykladá zákon čisto formalisticky a gramaticky. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 6Sžo/51/2011, v ktorom súd zdôraznil, že účelom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle, a preto i prístup k zákonu musí byť materiálny a nie formálny. Postup orgánu verejnej správy označil za šikanózny, keď formalistickým výkladom právnej úpravy nelegálneho zamestnávania stanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č 82/2005 Z.z. sa sústredil výlučne na počítanie hodín a nie dní pre splnenie včasnosti registrácie v Sociálnej poisťovni. Zároveň poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. 6S/253/2014-53, ktorý vyslovil, že orgán verejnej správy je povinný v takomto prípade vykonať výklad aplikáciou právnej normy uvedenej v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 zák. č. 82/2005 Z.z. v kontexte s účelom tohto zákona s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu. Prvostupňový orgán verejnej správy podľa žalobcu žiadnym spôsobom nevyhodnotil postup žalobcu ako zamestnávateľa a nekonfrontoval kvalitu ním uvádzaných zistených skutočností s následkami takéhoto konania v súlade s účelom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Podľa žalobcu nie je možné ustáliť záver, že žalobca sa dopustil nedodržania zákazu nelegálneho zamestnávania. Pre ustálenie záveru o nelegálnom zamestnávaní a včasnosti
prihlásenia vychádzal prvostupňový orgán verejnej správy len z dokumentov, pričom neskúmal realitu, napr. aj výpoveďami zamestnankýň a rozhodoval čisto formalisticky. Zároveň neprihliadal na skutočnosť, že dané zamestnankyne v čase kontroly boli už dávno a dobrovoľne prihlásené, mali zaplatené všetky finančné nároky plynúce im z pracovnoprávnych vzťahov. Poukázal na rozhodovanie Sociálnej poisťovne, ktorá ukladá pokuty za neskoré prihlásenie vo vzťahu ku dňom, nevie uložiť pokutu za pár hodinové oneskorenie a pokuty ukladá vo výške 30 eurocentov za každý omeškaný deň. Ďalej poukázal na rozhodnutia súdov, z ktorých vyplýva, že ak Sociálna poisťovňa uloží pokutu, inšpektorát práce pokutu už uložiť nemôže. Uložením pokuty napadnutým rozhodnutím je podľa názoru žalobcu žalobca diskriminovaný voči porušiteľom, ktorí prihlásili svojich zamestnancov o dni a mesiace neskôr alebo vôbec. Postup orgánu verejnej správy v tomto prípade považuje žalobca za šikanózny. Uloženie pokuty vo výške 5.000,- € za pár hodinové omeškanie považuje žalobca za neprimerané k pokutám ukladaným zo strany Sociálnej poisťovne. Za formálny nedostatok nemožno podľa názoru žalobcu uložiť pokutu 5.000,- € keďže vo vzťahu k rozsahu škody voči zamestnancom či štátu, ktorá ani nevznikla, to považuje za neprimerané a neodôvodnené. Takáto pokuta je pre žalobcu úplne likvidačná, v dôsledku čoho pribudnú ďalší dvaja až štyria nezamestnaní. Žalobca v žalobe poukázal na medializáciu podobných prípadov vo verejnoprávnej televízii, kde aj ministerka spravodlivosti prisľúbila vykonanie formálne legislatívnych opatrení v tom zmysle, aby došlo k zmierneniu tvrdosti zákona. Žalobca v žalobe navrhol, aby správny súd v súlade s § 185 písm. a/ zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) rozhodol o priznaní odkladného účinku a prípadne podľa § 192 SSP požiadal o využitie tzv. peňažnej moderácie tak, že žiadal uloženú pokutu vo výške 5.000,- € znížiť na sumu 200,- €.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K žalobným bodom uviedol, že všetky argumenty uvedené v žalobe boli podané už v rámci písomného odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy. Žalovaný konštatoval, že k uvedeným argumentom sa dostatočne vyjadril a vysporiadal sa s nimi v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na to, že pokuta vo výške 5.000,- € bola žalobcovi uložená za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zakotveného v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z.z., pričom poukázal na znenie ust. § 3 ods. 2 a § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z.z. a ust. § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zák. č. 461/2003 Z.z. Poukázal na skutočnosť, že žalobca ako kontrolovaný subjekt v písomnom vyjadrení zo 17.08.2016 k Protokolu zo dňa 13.06.2016 uvedené skutočnosti nenamietal, naopak uviedol, že prihlásenie bolo vykonané nie vopred v zmysle zákona, ale v ten istý deň, ako zamestnankyne nastúpili do práce, t.j. jednoznačne priznal, že prihlásenie nebolo vykonané vopred v zmysle zákona. Žalobca v priebehu administratívneho konania len uvádzal dôvody, prečo k oneskorenému prihláseniu dotknutých zamestnankýň došlo a argumentoval, že sa nejednalo o úmyselné konanie, neutrpel ani štát ani samotní zamestnanci. Pokiaľ žalobca poukázal na rozhodnutia súdov, rozhodnutia uvedené v žalobe podľa žalovaného s predmetnou vecou nesúvisia a týkajú sa iných prípadov. Žalovaný vyslovil názor, že v administratívnom konaní bolo porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu nepochybne zistené a objektívne preukázané, pričom mu bola uložená pokuta v súlade s § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zák. č. 125/2006 Z.z. a to vo výške 5.000,- €, ktorá pokuta bola uložená v dolnej hranici zákonnej sadzby a orgán verejnej správy zohľadnil všetky okolnosti porušenia predpisov žalobcom. Zdôraznil povinnosť orgánu verejnej správy uložiť sankciu ex offo v prípade zistenia spáchania správneho deliktu nelegálneho zamestnávania. K návrhu žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žaloby žalovaný uviedol, že nie sú splnené podmienky na vyhovenie tomuto návrhu. K žiadosti o využitie peňažnej moderácie výšky pokuty žalovaný uviedol, že takýto návrh považuje za neopodstatnený. Ďalej uviedol, že žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy sa riadili zásadami správneho trestania a nie je dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, keďže žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy postupovali v súlade so zákonom, orgány dospeli k správnym skutkovým zisteniam a k správnemu právnemu posúdeniu veci, dodržal všetky práva žalobcu v administratívnom konaní.
6. Krajský súd v Banskej Bystrici o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe rozhodol Uznesením č.k. 24S/83/2017-55 zo dňa 14.09.2017 tak, že návrh zamietol. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 04.10.2017.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo na nariadenom pojednávaní.
8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na dôvodoch nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného uvedených v žalobe. Skutkový stav považoval za riadne zistený, s tým, že žalovaný aplikoval zák. č. 82/2005 Z.z. tak, že nebola zohľadnená jeho neprimeraná tvrdosť, v dôsledku čoho bola uložená aj neprimeraná pokuta, ktorá má dopad na ďalšiu činnosť žalobcu, najmä vo forme zápisu žalobcu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov, s ktorým zápisom sú spojené dôsledky pre žalobcu (napr. znemožnenie účasti na verejnom obstarávaní). Poukázal na to, že neprimeraná tvrdosť zákona bola pretraktovaná aj v spoločnosti a následne bola prijatá nová právna úprava, konkrétne dňa 19.10.2017 bol prijatý zák. č. 294/2017 Z.z. - novela zákona o nelegálnom zamestnávaní s tým, že bolo podstatným spôsobom zmenené posudzovanie zamestnávateľov ako nelegálnych zamestnávateľov vo vzťahu k faktickému predĺženiu lehoty na nahlásenie zamestnancov do registra Sociálnej poisťovne o dobu 7 dní. Zároveň poukázal na § 7ca predmetného zákona, v zmysle ktorého sa pre účely posudzovania subjektov zapísaných do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov do 31.12.2017 zamestnávatelia za nelegálnych zamestnávateľov nepovažujú od 01.01.2018, ak v lehote 7 dní splnili resp. najneskôr do výkonu inšpekcie práce splnili povinnosti stanovené zákonom. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy vydali svoje rozhodnutie podľa vtedy platného a účinného zákona, rozhodnutia teda podľa právneho zástupcu žalobcu boli vydané v súlade so zákonom. Mal za to, že ustanovenia aplikovaného zákona neboli porušené, avšak uvedený predpis bol neprimerane aplikovaný. Prijatím novely zák. č. 82/2005 Z.z. odpadol dodatočne dôvod, aby bol žalobca považovaný za osobu, ktorá nelegálne zamestnáva, v dôsledku čoho žalobca nemôže byť sankcionovaný pokutou. Navrhol, aby správny súd alternatívne zrušil rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie, alebo ak dospeje k názoru, že rozhodnutie nie je nezákonné, aby znížil pokutu na 200,- €, keďže pokutu vo výške 5.000,- € považuje za uloženú síce v súlade so zákonom a v súlade s dikciou zákona, avšak táto pokuta by mohla mať pre žalobcu likvidačný charakter. Poukázal na to, že žalobca je malá firma, ktorá zamestnáva v súčasnosti len dvoch zamestnancov, jej hospodárske výsledky sú záporné a to aj v dôsledku jej zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov, v dôsledku ktorého obmedzenia dosahuje nižšie príjmy. V prípade, ak nedôjde k zrušeniu rozhodnutia navrhol, aby správny súd využil moderačné oprávnenie a pokutu znížil.
9. V nadväznosti na prednes právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní a vzhľadom na zistenie, že sú dané dôvody na postup správneho súdu podľa § 196 SSP, keďže v čase po vydaní napadnutého rozhodnutia bola prijatá novela zák. č. 82/2005 Z.z. (zák. č. 294/2017 Z.z. úč. od 01.01.2018) preskúmavané rozhodnutie by mohlo byť postihnuté vadou v zmysle § 195 písm. c/ SSP (možnosť uplatnenia trestnoprávnej zásady aplikácie neskoršieho zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší), správny súd vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby sa na pojednávaní vyjadril k použitiu resp. aplikovaniu uvedenej trestnoprávnej zásady. Zástupca žalobcu uviedol, že vzhľadom na nové skutočnosti a na novú právnu úpravu, ktorá nadobudla účinnosť po podaní žaloby súhlasí s tým, aby správny súd aplikoval uvedenú trestnoprávnu zásadu a súčasne navrhol, aby správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia ďalšieho pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil po doručení vyjadrenia žalovaného k postupu súdu podľa § 196 SSP. Z uvedeného dôvodu správny súd odročil pojednávanie za účelom doručenia výzvy v zmysle § 196 SSP žalovanému s tým, aby sa v stanovenej lehote k možnému uplatneniu trestnoprávnej zásady aplikácie neskoršieho zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší, vyjadril. V podaní doručenom správnemu súdu 23.03.2018 žalovaný uviedol, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi, nakoľko žalovaný preskúmaval skutok žalobcu podľa zákona účinného v čase spáchania skutku, pričom nemohol v čase posudzovania skutku a v čase ukladania pokuty aplikovať vo veci neúčinnú neskoršiu právnu úpravu podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť až dňa 01.01.2018. Vyjadril názor, že nedošlo k hmotnoprávnemu ani procesnému pochybeniu zo strany žalovaného, ani orgánu verejnej správy prvého stupňa, a preto napadnuté rozhodnutia a postup, ktorý im predchádzal, nemá podľa jeho názoru také vady, ktoré by mali za následok nezákonnosť vydaných individuálnych správnych aktov. Pre prípad, ak by správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie je postihnuté vadou v zmysle § 195 písm. c SSP a v predmetnej právnej veci by rozhodol v prospech žalobcu (z dôvodu aplikácie zásady priaznivejšej právnej úpravy), žalovaný požiadal správny súd, aby v prípade rozhodovania o trovách konania prihliadol na skutočnosť, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán verejnej správy v čase rozhodovania postupovali v súlade s ustanoveniami platných právnych predpisov. Zároveň vyslovil súhlas s tým, aby správny súd vo veci nenariadil už ďalšie pojednávanie a aby rozsudok verejne vyhlásil postupom podľa § 137 ods. 4 SSP.
10. Zástupca žalobcu vo vyjadrení doručenom súdu 06.04.2018 žiadal správny súd, aby aplikoval zásadu priaznivejšej právnej úpravy a aby preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v súlade s § 195 písm. c/ SSP. Zároveň uviedol, že v takomto prípade si neuplatňuje žiadne trovy konania a vyslovil súhlas s tým, aby správny súd nenariaďoval ďalšie pojednávanie a aby rozsudok vyhlásil postupom podľa § 137 ods. 4 SSP.
11. Krajský súd v Banskej Bystrici následne zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 28.03.2018 oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 19.04.2018 (§ 137 ods. 3 SSP).
12. Podľa § 1 zák. č. 82/2005 Z.z. v znení zák. č. 351/2015 Z.z. úč. do 31.12.2017 tento zákon vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolného orgánu a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
13. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 82/2005 Z.z. v znení zák. č. 351/2015 Z.z. úč. do 31.12.2017 právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
14. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z.z. v znení zák. č. 351/2015 Z.z. úč. do 31.12.2017 nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2) a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu 6).
15. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z.z. v znení zák. č. 294/2017 Z.z. úč. od 01.01.2018 nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2) a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu 6) na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu 6) na prihlásenie do tohto registra.
16. Osobitným predpisom v zmysle poznámky 6 je § 231 ods. 1 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
17. Podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1. zák. č. 461/2003 Z.z. v znení úč. do 31.12.2017 zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c).
18. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1. zák. č. 125/2006 Z.z. v znení zák. č. 351/2015 Z.z. (ďalej len „zák. č. 125/2006 Z.z.) inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.
19. Podľa § 19 ods. 6 zák. č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
20. Podľa § 21 ods. 3 zák. č. 125/2006 Z.z. na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.
21. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
22. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.
23. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
24. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
25. Podľa § 196 SSP ak správny súd mimo žalobných bodov zistí, že sú dané vady uvedené v § 195, oznámi to bezodkladne účastníkom konania a vyzve ich, aby sa k nim v určenej lehote vyjadrili.
26. Podľa § 198 ods. 1, 2 SSP (1) Správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter, b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. (2) Správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.
27. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorý rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy zo dňa 13.01.2017, ktorým podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zák. č. 125/2006 Z.z. uložil žalobcovi pokutu vo výške 5.000,- € za správny delikt a to porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z.z. Z uvedeného je zrejmé,
že v tomto preskúmavacom konaní sa jedná o správnu žalobu vo veci správneho trestania podľa § 194 a nasl. SSP.
28. Správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo dospel k záveru, že z dôvodov uvedených v žalobe nebolo možné konštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného (v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy).
29. Žalobca namietal, že žalovaný (i prvostupňový orgán verejnej správy) vec nesprávne právne posúdil, hoci presne zistil skutkový stav. Tvrdil, že orgán verejnej správy vyložil zák. č. 82/2005 Z.z. čisto formalisticky a gramaticky, keď konanie žalobcu ako zamestnávateľa vyhodnotil ako porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, pretože neprihliadol na to, že v čase kontroly boli dve zamestnankyne žalobcu (s niekoľko hodinovým oneskorením) prihlásené do registra Sociálnej poisťovne a mali zaplatené všetky finančné nároky plynúce im z pracovnoprávnych vzťahov. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca dve zamestnankyne (L. U. a T.. M. K.), s ktorými mal založený pracovnoprávny vzťah (u T.. M. K. na základe pracovnej zmluvy z 03.08.2016 so začiatkom výkonu práce dňa 05.08.2016 o 8:00 hod., u L. U. na základe pracovnej zmluvy z 03.08.2016 so začiatkom výkonu práce dňa 05.08.2016 o 7:00 hod.) prihlásil do príslušného registra Sociálnej poisťovne až dňa 05.08.2016 o 21:10 hod. Tieto skutkové zistenia orgánov verejnej správy žalobca v žalobe nenamietal. Nebolo teda sporné, že na strane žalobcu nedošlo k splneniu povinnosti prihlásiť vyššie uvedené dve zamestnankyne do príslušného registra Sociálnej poisťovne najneskôr pred začiatkom výkonu ich činnosti. Medzi účastníkmi konania bola spornou otázka, či vzhľadom na to, že žalobca prihlásil predmetné zamestnankyne do príslušného registra Sociálnej poisťovne len s niekoľko hodinovým meškaním, pričom v čase výkonu inšpekcie už tieto boli do príslušného registra Sociálneho poistenia prihlásené, sa žalobca dopustil správneho deliktu nelegálneho zamestnávania podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1. zák. č. 125/2006 Z.z. v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z.z. v znení úč. do 31.12.2017 a § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1. zák. č. 461/2003 Z.z. v znení úč. do 31.12.2017. Žalobca ani v administratívnom konaní a ani v preskúmavacom konaní nespochybňoval porušenie zák. č. 461/2003 Z.z., avšak toto (podľa jeho názoru) „formálne“ porušenie nie je možné kvalifikovať ako porušenie zák. č. 82/2005 Z.z. Mal za to, že orgány verejnej správy nezohľadnili neprimeranú tvrdosť zákona. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu výslovne uviedol, že orgány verejnej správy vydali rozhodnutia v súlade s vtedy platným a účinným zákonom, avšak právny predpis neprimerane aplikovali. Správny súd túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. Plne sa stotožnil so záverom žalovaného (aj prvostupňového orgánu verejnej správy), že žalobca tým, že dňa 05.08.2015 využíval závislú prácu dvoch zamestnankýň, s ktorými mal založený pracovnoprávny vzťah na základe pracovných zmlúv zo dňa 03.08.2015 so začiatkom výkonu práce dňa 05.08.2015 od 7:00 hod. (L. U.), resp. dňa 05.08.2015 od 8:00 hod. (T.. M. K.) a nesplnil si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z.z.), keďže ich nenahlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr pred začiatkom výkonu činnosti zamestnankýň, ale ich nahlásil preukázateľne až 05.08.2015 o 21:10 hod., naplnil svojím konaním znaky skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z.z. v znení úč. do 31.12.2017 a porušil tak zákaz nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 cit. zákona, t.j. spáchal správny delikt, za ktorý mu orgán verejnej správy bol povinný uložiť sankciu podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1. zák. č. 125/2006 Z.z. Z dikcie ust. § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z.z. v znení účinnom v čase výkonu inšpekcie práce vyplýva, že nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu, v tomto prípade povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1. zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (v znení účinnom v čase výkonu inšpekcie), podľa ktorého je zamestnávateľ povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti pred vznikom týchto poistení najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca podľa § 4 ods. 1 najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 23 ods. 2 písm. a/ až c/. Vyššie uvedeným konaním žalobcu boli nesporne naplnené všetky znaky skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania definované v § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z.z. (v znení účinnom v čase výkonu inšpekcie) a skutočnosť, že žalobca si splnil túto zákonom stanovenú povinnosť neskôr,
ani dôvody alebo okolnosti, pre ktoré zamestnankyne do registra poistencov v zmysle § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1. zák. č. 461/2003 Z.z. neprihlásil v lehote stanovenej v cit. ustanovení (pred vznikom poistenia najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca), nemôže ovplyvniť záver žalovaného, že žalobca svojím konaním naplnil definíciu nelegálneho zamestnávania, t.j. nelegálne zamestnával, resp. že porušil zákaz nelegálneho zamestnávania. Takýto výklad by bol v rozpore s textom právnej normy. Pokiaľ žalobca argumentoval, že zákon je potrebné vykladať a následne aplikovať s ohľadom na skutočný účel zákona (a nie čisto formalisticky a gramaticky), správny súd uvádza, že žalovaný takýmto spôsobom postupoval a vo vzťahu ku konkrétnym skutkovým okolnostiam preskúmavaného prípadu správne posúdil konanie žalobcu ako nelegálne zamestnávanie. Rovnako žalovaný (ani prvostupňový orgán verejnej správy) nemohli prihliadnuť ani ku skutočnosti, že v čase výkonu inšpekcie práce už boli vyššie uvedené zamestnankyne zamestnávateľom (žalobcom) do registra poistencov Sociálnej poisťovne prihlásené. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že k takejto skutočnosti bolo možné prihliadnuť len za účinnosti zák. č. 82/2005 Z.z. v znení úč. do 31.10.2013, ktorý v § 2 ods. 2 písm. b/ nelegálne zamestnávanie definoval ako zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a do začiatku výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu. Pre úplnosť správny súd uvádza, že v čase rozhodovania prvostupňového orgánu verejnej správy i rozhodovania žalovaného nebol ešte účinný zák. č. 294/2017 Z.z., ktorý zmenil definíciu nelegálneho zamestnávania, tento nadobudol účinnosť až 01.01.2018, a teda tak prvostupňový orgán verejnej správy ako i žalovaný k nemu nemohli prihliadať.
30. Pokiaľ žalobca poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/51/2011 zo dňa 22.08.2012, správny súd (zhodne so žalovaným) má za to, že tento rozsudok nie je v preskúmavanej veci aplikovateľný. V uvedenej veci síce došlo k oneskorenému nahláseniu zamestnanca do registra Sociálnej poisťovne, pričom v čase výkonu inšpekcie bol už prihlásený do príslušného registra, avšak v tejto veci nebola dostatočne zistená skutočnosť, kedy zamestnanec začal vykonávať činnosť, ďalej bola predmetom skúmania otázka aplikácie procesného predpisu pri ukladaní sankcie vo vzťahu k možnej účasti páchateľa pri prejedaní správneho deliktu (Správny poriadok, resp. Zákon o priestupkoch) a ďalej žalobca v predmetnom konaní namietal, že správny súd mal pri rozhodovaní aplikovať zák. č. 82/2005 Z.z. v znení zák. č. 223/2011 Z.z. a to v zmysle zásady, podľa ktorej sa musí použiť neskoršia právna úprava, ak je na prospech páchateľa a to aj na prípady skutkov realizovaných pred jej účinnosťou. Pokiaľ žalobca zároveň v žalobe poukazoval na rozhodovanie Sociálnej poisťovne vo vzťahu k výške a spôsobu ukladania sankcií za oneskorené prihlásenie zamestnancov, ako aj na to, že v prípade uloženie pokuty Sociálnou poisťovňou už inšpekcia práce pokutu uložiť nemôže, správny súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. Jednak v posudzovanej veci nebola žalobcovi zo strany Sociálnej poisťovne uložená sankcia a jednak sankcia ukladaná Sociálnou poisťovňou je sankcia ukladaná v dôsledku porušenia povinnosti vyplývajúcej zo zák. č. 461/2003 Z.z., konkrétne porušenia povinnosti ustanovenej v § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1. Naproti tomu inšpektorát práce ukladá pokutu za porušenie právneho predpisu upravujúceho zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, konkrétne § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z.z. Aj keď súčasťou skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania je nesplnenie povinnosti ustanovenej v § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1. zák. č. 461/2003 Z.z., samotné porušenie tejto povinnosti pre zodpovednosť za nelegálne zamestnávanie nepostačuje. Ďalšou súčasťou skutkovej podstaty je využívanie závislej práce zamestnanca a žalobca v žalobe ani netvrdil, že závislú prácu dvoch zamestnankýň, u ktorých došlo k oneskorenému prihláseniu do registra Sociálnej poisťovne nevyužíval. Navyše žalobca ani nekonkretizoval, aký vplyv by malo (prípadné) uloženie sankcie Sociálnou poisťovňou na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.
31. Námietku žalobcu o neprimeranosti výšky uloženej pokuty správny súd považoval za nedôvodnú. Keďže v preskúmavanom prípade bola konaním žalobcu naplnená formálna aj materiálna stránka skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z.z. v znení úč. do 31.12.2017, postupoval žalovaný (i prvostupňový orgán verejnej správy) v súlade s ust. § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1. zák. č. 125/2006 Z.z., keď žalobcovi uložil pokutu vo výške 5.000,- €. Žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy boli pri určení výšky pokuty povinní zohľadniť zákonom stanovené kritériá v zmysle § 19 ods. 6 zák. č. 125/2006 Z.z. pre určovanie výšky pokuty, ako aj účel, ktorý má sankcia na úseku všeobecnej i generálnej prevencie splniť. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (§ 27 ods. 2 SSP). Správny súd
v preskúmavanom prípade zistil, že orgán verejnej správy pri ukladaní pokuty zvážil všetky hľadiská relevantné pre určenie výšky pokuty v zmysle § 19 ods. 6 zák. č. 125/2006 Z.z. a svoju správnu úvahu riadne odôvodnil a to v intenciách zákonom stanovenej požiadavky vyplývajúcej z ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Úvahy orgánu verejnej správy o výške pokuty sú racionálne, koherentné a v súlade so zásadami logiky, orgán verejnej správy nevybočil z medzí správneho uváženia, ani ho nezneužil. Uložená pokuta vo výške 5.000,- € bola určená v zákonom stanovenom rozpätí. Vychádzajúc z ust. § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1. veta in fine a § 19 ods. 6 zák. č. 125/2006 Z.z. považuje správny súd sankciu vo výške 5.000,- € uloženú za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania za sankciu primeranú, uloženú na spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby určenej pre prípad nelegálneho zamestnávania dvoch a viac fyzických osôb súčasne. Pokiaľ žalobca v žalobe žiadal, aby správny súd využil tzv. peňažnú moderáciu (správne malo byť uvedené „sankčnú moderáciu“) a navrhol, aby správny súd uloženú pokutu 5.000,- € znížil na 200,- €, (pričom na pojednávaní výslovne uviedol, že pokutu síce považuje za uloženú v súlade so zákonom, avšak s likvidačným dopadom na žalobcu), správny súd uvádza, že aj v prípade, že ak by aj boli v zmysle § 198 ods. 1 písm. a/ SSP splnené podmienky na zmenu výšky sankcie, správny súd by mohol v zmysle § 198 ods. 2 SSP rozhodnúť podľa ods. 1 len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy, a teda vzhľadom na to, že pokuta bola žalobcovi uložená na spodnej hranici sadzby stanovenej zákonom pre prípad nelegálneho zamestnávania dvoch a viac zamestnancov v zmysle § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1. veta in fine zák. č. 125/2006 Z.z., správny súd by nemohol postupom podľa cit. ust. § 198 ods. 1 písm. a/ SSP uloženú pokutu znížiť pod zákonom stanovenú sadzbu 5.000,- €. Napokon, návrhu žalobcu na využitie peňažnej moderácie nebolo možné vyhovieť aj vzhľadom na skutočnosť, že správny súd rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil a vec vrátil prvostupňového orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
32. V preskúmavanej veci sa jedná o žalobu vo veciach správneho trestania (§ 194 ods. 1 SSP), v ktorých správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pokiaľ zistí existenciu dôvodov uvedených v § 195 SSP. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR i aplikačná prax správnych súdov dospela k ustálenému záveru, že ukladanie sankcií (trestanie) za správne delikty, musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy a z tohto hľadiska je potrebné vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému (subjektu voči ktorému je vyvodzovaná administratívna zodpovednosť).
33. Podľa § 195 písm. c/ SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie.
34. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
35. V preskúmavanej veci je nesporné, že na základe vykonanej inšpekcie v dňoch 04.05.2016 až 13.06.2016 prvostupňový orgán verejnej správy zistil, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z.z. v znení úč. do 31.12.2017 tým, že dňa 05.08.2015 v čase od 8:00 do 16:00 hod. využíval závislú prácu zamestnankyne T.. T. K., s ktorou mal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (pracovná zmluva z 03.08.2015) a dňa 05.08.2015 v čase od 7:00 do 15:30 hod. zamestnankyne I. U., s ktorou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (pracovná zmluva z 03.08.2015) a nesplnil si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa § 231 ods. 1 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z.z. najneskôr pred začatím výkonu činnosti obidvoch zamestnankýň. Žalobca ako zamestnávateľ prihlásil obidve hore uvedené zamestnankyne do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou až dňa 05.08.2015 o 21:10 hod. Za tento správny delikt bola rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 5.000,- € podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1. zák. č. 125/2006 Z.z., ktoré rozhodnutie na základe podaného odvolania žalovaný potvrdil napadnutým rozhodnutím, ktoré je predmetom preskúmavacieho konania. Zákon č. 82/2005 Z.z. v znení úč. do 31.12.2017 v cit. ust. § 2 ods. 2 písm. b/ za nelegálne zamestnanie považoval zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z.z.). Dňa 01.01.2018 nadobudol účinnosť zák. č. 294/2017 Z.z., ktorým
sa mení a dopĺňa zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení definícia nelegálneho zamestnávania, pričom za nelegálne zamestnávanie sa v zmysle cit. ust. § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2018 považuje zamestnávanie právnickou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z.z.) na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra. V preskúmavanom prípade nie je sporné, že žalobca obidve zamestnankyne, ktorých závislú prácu využíval dňa 05.08.2015 (v čase, ako je vyššie uvedené) a s ktorými mal založený pracovnoprávny vzťah (pracovné zmluvy z 03.08.2015) prihlásil do registra Sociálnej poisťovne v ten istý deň a to 05.08.2015 o 21:10 hod., t.j. splnil povinnosť prihlásiť obidve zamestnankyne do registra podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z.z.) dodatočne a to v lehote siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, pričom v čase začatia kontroly nelegálnej práce u žalobcu boli obidve zamestnankyne do registra Sociálnej poisťovne už prihlásené. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak by bol v čase rozhodovania orgánov verejnej správy účinný právny predpis upravujúci nelegálne zamestnávanie (resp. definíciu nelegálneho zamestnávania) zák. č. 82/2005 Z.z. v znení zákona č. 294/2017 Z.z. ( úč. od 01.01.2018), konanie žalobcu by nebolo možné považovať za konanie porušujúce zákaz nelegálneho zamestnávania. Vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu teda prichádza do úvahy aplikácia trestnoprávnej zásady aplikácie neskoršieho zákona, ak je pre páchateľa priaznivejšia. Orgán verejnej správy v čase rozhodovania o správnom delikte žalobcu nemohol na túto zásadu prihliadať. Správny súd v zmysle § 195 písm. c/ SSP nie je vo veciach správneho trestania, teda vo veciach, v ktorých na základe podanej žaloby preskúmava zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým bolo rozhodnuté o vine a treste za správny delikt, viazaný žalobnými bodmi, ak ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie. Správny súd teda v preskúmavanej veci v situácii, keď zákon, ktorý bol použitý orgánom verejnej správy, bol po právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy zmenený, je povinný prihliadnuť k trestnoprávnej zásade vyjadrenej v čl. 50 ods. 6 Ústavy SR, podľa ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. „Trestnoprávna zásada aplikácie neskoršieho zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší ustanovená v cit. čl. 50 ods. 6 Ústavy SR sa vzťahuje na všetky delikty verejného práva, teda aj na ukladanie sankcií za porušenie povinností vo vzťahu chránených správnym právom. Z uvedeného vyplýva, že trestnoprávna zásada aplikácie neskoršieho zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší, sa vzťahuje aj na správne delikty, a to aj v prípade, ak to zákon výslovne neustanovuje, keďže povinnosť aplikácie tejto zásady vyplýva priamo z ústavy“ ( Rozsudok NS SR č. k. 6Sžo/51/2011 zo dňa 22.08.2012). Obdobne podľa Rozsudku NS SR č. k. 3Sžf/32/2007 zo dňa 24.04.2008 „trestnoprávna zásada aplikácie neskoršieho zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší, sa vzťahuje aj na správne delikty, a to aj v prípade, ak to zákon výslovne neustanovuje. Povinnosť aplikácie tejto zásady vyplýva priamo z ústavy“. Zároveň správny súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 120/2010, v ktorom ústavný súd vyslovil právny záver: „Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu podľa Ústavy SR a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. Ak došlo k zmene právnej úpravy, všeobecný súd musí na túto skutočnosť reagovať a jeho reakcia musí nájsť odraz v zdôvodnení rozhodnutia“. Rovnako NSS ČR ( pri obdobnej právnej úprave) vo svojom Uznesení č.k. 5AS 104/2013 zo dňa 16.11.2016 konštatoval: „Rozhoduje-li krajský soud ve správním soudnictví o žalobě proti rozhodnutí správního orgánu, kterým bylo rozhodnuto o vině a trestu za správní delikt v situaci, že zákon, kterého bylo použito, byl po právní moci správního rozhodnutí změněn nebo zrušen, je povinen přihlédnout k zásadě vyjádřené ve větě druhé čl. 40 ods. 6 Listiny základních prav a svobod, podle níž se trestnost činu posoudí a trest ukládá podle právní úpravy, která nabyla účinnosti až poté, kdy byl trestný čin spáchán, je-li to pro pachatele příznivější“. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a na potrebu aplikovať na preskúmavanú vec základné zásady trestného konania , v tomto prípade trestnoprávnu zásadu aplikácie neskoršieho zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší, správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto správny súd rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a/ SSP. V ďalšom konaní bude povinnosťou
orgánu verejnej správy postupovať podľa právnej úpravy ustanovujúcej porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, v zmysle ustanovení zák. č. 294/2017 Z.z., ktorými bol novelizovaný zák. č. 82/2005 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2018, v zmysle ktorého sa porušenie právnej povinnosti žalobcom posudzuje pre žalobcu priaznivejšie. Vzhľadom na to, že podľa ustanovení zák. č. 82/2005 Z.z. v znení zák. č. 294/2017 Z.z. už nie je možné konanie žalobcu posúdiť ako nelegálne zamestnávanie, prvostupňový orgán verejnej správy konanie podľa § 30 ods. 1 písm. h/ zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) zastaví. Podľa § 191 ods. 6 SSP je právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
36. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, a preto mu vzniklo právo na priznanie náhrady dôvodne vynaložených trov konania. Žalobca v podaní doručenom správnemu súdu dňa 06.04.2018 výslovne uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje, a preto správny súd rozhodol tak, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
37. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Rozsudok nebol podpísaný členkou senátu Mgr. Ivanou Datlovou, pretože v čase expedovania rozhodnutia nebola z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti na súde.