Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-268-2017.pdf
PDF · 99.99 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/268/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu B. H., podnikajúceho pod obchodným menom B. H., s miestom podnikania Fraňa Kráľa 244/19, 991 22 Bušince, IČO: 40447359, právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom so sídlom SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom L. XXX/XX, XXX XX L., právne zastúpenému Mgr. Danou Žlnkovou, advokátkou so sídlom Komenského č. 5, 990 01 Veľký Krtíš, o zaplatenie 897,92 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 10C/36/2014-149 zo dňa 03.05.2017 takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 10C/36/2014-149 zo dňa 03.05.2017 (v poradí druhým) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 897,92 eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne z tejto sumy od 07.10.2011 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) a rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (druhý výrok).
1.1. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že predmetom konania bola úhrada tejto čiastky za opravy motorového vozidla Alfa Romeo, EČV: VK XXX VF červenej farby a motorového vozidla Hyundai bielej farby, vykonané žalobcom pre žalovaného za celkovú sumu 1.097,92 eur, z ktorej žalovaný uhradil 200,- eur. Vykonanie opravy spínacej skrinky motorového vozidla značky Hyundai ani objednanie opravy motorového vozidla značky Alfa Romeo červenej farby sporné nebolo. Sporným bol rozsah objednanej opravy aj jej vykonanie v rozsahu uvedenom žalobcom vo fakturácii. Žalovaný tvrdil, že na vozidle bolo potrebné vymeniť predné ložisko, opraviť kladku remeňa a vyriešiť jeho geometriu; vec považoval za ukončenú uhradením čiastky 200,- eur. Vzhľadom na vyšší vek vozidla by nebol súhlasil s opravou väčšieho rozsahu. Žalobca tvrdil, že sa so žalovaným dohodli najskôr na oprave kladky na remeni. Keď dali auto na zdvihák, prišiel žalovaný a žalobca mu ukázal vybité tyčky a demontované ložisko na pravej strane. V kancelárii vybrali podľa želania žalovaného strednú ponuku, po spočítaní vyšla cena aj s prácou okolo 1 000,- - 1 100,- eur. Žalovaný súhlasil, ale povedal, že toľko nemá a dohodli sa na splátkach. Na aute bolo podľa žalobcu vymenené ložisko, vrchné aj spodné ramená, stabilizačná tyč, bola opravená predná náprava a geometria. Dohodli sa, že do faktúry za opravu Alfa Romeo bude zahrnutá aj oprava auta Hyundai.
1.2. Súd prvej inštancie mal z vykonaných dôkazov preukázané, že strany sporu uzatvorili dve zmluvy o dielo. Predmetom jednej bola oprava osobného automobilu zn. Alfa Romeo červenej farby EČV: VK XXX BF, predmetom druhej bola oprava osobného automobilu Hyundai bielej farby. Ani v jednom prípade nebola zmluva uzatvorená písomnou formou. V prípade motorového vozidla značky Hyundai sa zmluvné strany dohodli na predmete diela (výmena spínacej skrinky za inú, použitú, ale funkčnú) a v zásade aj na výške ceny za opravu. Žalovaný uviedol, že to bolo viac ako 100,- eur, z objednávky vyplýva požiadavka žalobcu na 108,- eur (90,- eur + DPH), ktorá bola súčasťou celkovej ceny za opravu obidvoch áut.
1.3. Pri oprave osobného motorového vozidla zn. Alfa Romeo vzhľadom na rozpor tvrdení strán sporu okresný súd považoval za relevantnú výpoveď svedka Z., ktorý opravu vykonával. Potvrdil, že žalobca so žalovaným sa pri aute dohodli na potrebe a rozsahu opráv a bez jeho prítomnosti, v kancelárii, pozerali ceny. Oprava nápravy u Alfy Romeo je drahšia, pretože sa nedajú meniť len čapy, lebo sú jej súčasťou. Aj pre mechanika ide o zložitú robotu. Žalovaný videl všetky náhradné diely prv ako boli zabudované do vozidla a po oprave videl staré diely v krabici. Geometriu svedok robil so šéfom, ktorý vytlačil graf a v súlade s bežnou praxou ho dali do auta. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaný motorové vozidlo kúpil od svedka C., ktorý si ako vyučený automechanik (vlastní certifikát na opravy nákladných áut Volvo a Iveco) pamätal, že žalovaný mal v bližšie neuvedenej dobe od opravy automobilu u žalobcu problém s prednou nápravou; žalovaný prišiel k svedkovi autom. Tento svedok považoval za nepravdepodobné, aby auto u neho stálo tri mesiace. Možnosť zistenia výmeny súčiastok pohľadom závisí od toho, ako často auto jazdí. Po mesiaci to nie je isté a po pol roku už vôbec nie. Žalovaný vozidlo predal svedkovi D. za 700,- eur, ktorý do jeho neskorších opráv investoval asi 300,- eur a auto neskôr predal. Z hľadiska mechanických vlastností automobilu uviedol, že ho ťahalo do strany pri brzdení a pribrzďovaní a po najazdení asi 600 km zaplatil pokutu za zodratie pneumatík z vnútornej strany. Nevie prečo k tomu došlo, ale na terajšom aute mal podobný problém, ktorý po výmene kĺbov a geometrie odpadol. V mesiaci september 2011 boli od dodávateľa H. F. žalobcovi dodané súčiastky vhodné na použitie do auta Alfa Romeo. V roku 2011 žalobca menil čelné sklo na inom aute tohto typu, podľa faktúry vystavenej 06.06.2011 Alfa Romeo čiernej farby, ktorá sa u žalobca nachádzala, opravovaná nebola. V septembri 2011 mal auto tohto typu v oprave u žalobcu iba žalovaný. Keďže podľa zaužívanej praxe opravovne súčiastky neskladujú, ale po zistení poruchy ich objednávajú u dodávateľa mal okresný súd preukázané, že súčiastky dodané v septembri 2011 boli použité na opravu automobilu žalovaného. Skutočnosť, že faktúra vystavená s dátumom 10.10.2011 je podľa výpisu odoslaných faktúr až za faktúrou datovanou dňom 29.12.2011 nevyvracia tvrdenie o vykonaní opravy, lebo ide len o účtovné operácie. Svedkovia C. a Z. zhodne uviedli, že rozsah vykonaných opráv sa dá zistiť aj bez demontáže, pokiaľ je auto vo vzduchu. Aj keď bolo výpoveďou svedka D. preukázané, že auto ťahalo do strany a dralo pneumatiky z vnútornej strany, svedok nepoužil nové pneumatiky. K ťahaniu do strany podľa okresného súdu mohlo dôjsť aj vinou iných porúch, len analógiou s terajším autom svedka nemožno vyvodzovať nevykonanie opravy. Za kľúčovú preto okresný súd mohol považovať jedine výpoveď svedka X.X.ktorý opravu vykonal. Svedkyňa H. videla manžela (žalobcu) so žalovaným a mechanikom (svedkom Z.) pri aute, ktoré bolo na zdviháku, potom jej manžel a žalovaný odišli do kancelárie. O cene nič nepočula.
1.4. S odkazom na § 52 ods. 1, § 52a ods. 1, § 53 ods. 8, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie ustálil, že obidva zmluvné vzťahy strán sporu sú zmluvami spotrebiteľskými, pretože žalobca vystupoval v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa. Po aplikácii § 631, § 632, § 633 ods. 1, § 634 ods. 1, § 635 ods. 1, § 636 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie konštatoval, že nesplnenie povinnosti vydať potvrdenia o prevzatí objednávok, nakoľko zmluvy boli uzatvorené ústnou formou, nemá vplyv na povinnosť zmluvných strán plniť podľa uzatvorenej zmluvy. Nevydanie takéhoto potvrdenia môže mať v prípade súdneho sporu procesný dôsledok spočívajúci v povinnosti zhotoviteľa preukázať ním tvrdené údaje, ktoré mali byť obsiahnuté v potvrdení o prevzatí objednávky.
1.5. Okresný súd zdôraznil, že žalovaný ako spotrebiteľ začal tvrdiť úhradu za opravu motorového vozidla značky Hyundai až počas konania v rámci dokazovania doplneného po zrušení prvého rozsudku okresného súdu č. k. 10C 36/2014-82 z 21.11.2014 odvolacím Krajským súdom v Banskej Bystrici uznesením č. k. 12Co/238/2015-102 zo dňa 23.09.2016. Nijakým spôsobom však úhradu tejto ceny nepreukázal. Súd prvej inštancie mal preto preukázané, že opravy motorových vozidiel boli vykonané v súlade s uzatvorenými zmluvami a fakturáciou, pričom žalovaný z dohodnutej ceny uhradil len 200,- eur; žalobe preto vyhovel.
1.6. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu okresný súd priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vyznačenom v doklade označenom ako objednávka.
1.7. Rozhodnutie o náhrade trov konania okresný súd zdôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“). Nárok na plnú náhradu trov konania priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku vo veci samej samostatným uznesením.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) odvolanie tvrdiac, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a o veci samej rozhodol.
2.1. Poprel, že automobil (zrejme zn. Alfa Romeo, pozn. odvolacieho súdu) pri preberaní na opravu dali na zdvihák, pretože auto len naštartovali, bola zdvihnutá kapota a chybné ložisko odhalili po prejdení krátkej vzdialenosti. Svedok Z. na pojednávaní 10.10.2014 potvrdil, že auto zodvihol, zistil rozsah opráv, zavolal majiteľa, ktorý vec prebral so zákazníkom. Jeho výpoveď žalovaný považuje za účelovú a nevierohodnú, pretože v minulosti aj v súčasnej dobe je zamestnancom žalobcu. Rozpačito vyznieva jeho tvrdenie o urobení geometrie a priložení grafu, ktorý žalobca súdu nepredložil z dôvodu servisu počítača, ktorý znemožnil vytiahnutie starých záznamov. Odvolateľ zopakoval, že nebol žalobcom informovaný o potrebe všetkých opráv a nevyslovil s nimi súhlas. Ak by sa tak stalo, nebol by s opravou takého rozsahu súhlasil, pretože auto kúpil za kúpnu cenu 700,- eur a nebolo by rentabilné do jeho opravy investovať 1000,- - 1100,- eur.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odôvodnenie odvolania a úvahy odvolateľa nekorešpondujú s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.. K spochybneniu dôveryhodnosti svedka Z. vzhľadom na jeho zamestnanecký pomer k žalobcovi poukázal na riadne poučenie svedka okresným súdom. Zdôraznil, že charakter skutkovej vady odvolaním napadnutého rozhodnutia nemá odvolacia námietka o tom, že odvolateľ nebol informovaný o potrebe všetkých opráv a nevyslovil súhlas s ich vykonaním. Hmotnoprávne námietky odvolateľa neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. Poukázal aj na neprípustnosť odvolacieho petitu a protiklad ustanovenia § 390 C. s. p. s jeho § 383 a nasl.. Navrhol potvrdenie rozsudku napadnutého odvolaním odvolacím súdom uplatniac si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
4. Odvolateľ odvolaciu repliku nepodal (§ 374 ods. 1 C. s. p.). 5. Občianske súdne konanie bolo začaté za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok (ďalej aj O. s. p.“) účinný do 30.06.2016. Od 01.07.2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok v zmysle jeho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 C. s. p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) vec prejednal v medziach odvolania žalovaného (§ 380 ods. 1 C. s. p.), v rozsahu určenom ustanovením § 379 C. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s poukazom na § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p.. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalovaného v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.
6. Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p). 7. Nosnou časťou odvolania žalovaného bolo spochybnenie kredibility svedka Z. z titulu jeho pracovného pomeru u žalobcu. Odvolací súd musí zdôrazniť, že vzťah svedka k stranám sporu je len jedným z kritérií hodnotenia vierohodnosti jeho výpovede. Ako vysvetľuje NS ČR v rozsudku sp. zn. 33 Odo 189/2001 zo dňa 30.04.2002, pri hodnotení vierohodnosti výpovede svedka musí súd prihliadať na vzťah svedka k stranám sporu, k prejednávanému sporu, k svedkovej rozumovej a duševnej úrovni, k okolnostiam, ktoré sprevádzali jeho vnímanie skutočností a k správaniu pri výsluchu, ako aj k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov (či im výpoveď svedka odporuje, alebo je v súlade s
nimi a do akej miery, príp. ich dopĺňa); celkové posúdenie z uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností.
7.1. Odvolací súd zdôrazňuje povinnosť každej fyzickej osoby dostaviť sa na predvolanie na súd a vypovedať ako svedok s povinnosťou vypovedať pravdu, zakotvenú v § 196 ods. 2 prvej vete C. s. p. (§ 126 O. s. p.) pod následkom trestného stíhania.
7.2. Z obsahu spisu vyplýva, že svedok Z. bol vypočutý na pojednávaní konanom dňa 10.10.2014, v tom čase u žalobcu pracoval. Jeho vypočutiu v prítomnosti žalobcu, žalovaného aj ich právnych zástupcov predchádzalo náležité poučenie v zmysle § 126 O. s. p. o dôležitosti a význame svedeckej výpovede. Zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že v dialogickej časti výpovede svedkovi obidvaja právni zástupcovi kládli otázky, ktoré boli zodpovedané. Jeho výpoveď súd prvej inštancie nehodnotil izolovane, ale vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi napr. objednávkou a dodacím listom súčiastok zabezpečených na opravu automobilu typu Alfa Romeo, ktorú v septembri 2011 žalobca vykonával len pre žalovaného, ktorý to nespochybnil. Odvolací súd konštatuje, že pracovnoprávny vzťah uvedeného svedka k žalobcovi nemal vplyv na zníženie vierohodnosti jeho svedeckej výpovede. Nemožno prehliadnuť, že išlo o osobu, ktorá jediná (okrem geometrie) vykonala opravu motorového vozidla, preto mala primeranú vedomosť (za využitia svojich odborných vedomostí) o jej rozsahu.
8. Zmluva o dielo je ako osobitný zmluvný typ upravená v Občianskom zákonníku (ďalej aj „OZ“), ale aj v § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, zákon nevyžaduje písomnú formu zmluvy o dielo. Ak však nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je podľa § 632 OZ povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky ako jednostranný právny úkon, ktorý musí obsahovať označenie predmetu a rozsah diela, jeho akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.
9. Aj zmluva o dielo, pokiaľ je uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 18.09.2011, kedy mal vyhľadať žalovaný žalobcu s požiadavkou na opravu motorového vozidla.
10. Zmluva o dielo vznikne len čo sa účastníci dohodnú na jej podstatných náležitostiach (označenie predmetu diela a jeho rozsah, dohoda o odmene a dohoda o tom, že dielo bude zhotovené na nebezpečenstvo zhotoviteľa). Žalovaný ani v odvolaní nepoprel uzatvorenie zmluvy o dielo (konkrétne jej osobitného druhu, ktorým je zmluva o oprave veci v zmysle § 652 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorej podstatnými náležitosťami sú vymedzenie opravy veci a dohoda o odmene za ňu). Odvolacie tvrdenie, že automobil nebol pri preberaní na opravu v opravovni daný na zdvihák v prítomnosti žalovaného nebolo sporným a je irelevantné. Zo skutkového deja zisteného okresným súdom vyplýva, že žalovaný požiadal žalobcu o opravu automobilu, pričom prvotne špecifikoval potrebu opravy šponovacej kladky klinového remeňa, pravého predného ložiska a vykonanie geometrie nápravy. Až po umiestnení vozidla na zdvihák žalobca zistil potrebu vykonania ďalších opravárenských úkonov, preto kontaktoval žalovaného, ktorý sa do dielne žalobcu dostavil, čo nebolo sporné. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uvádzal, že sa dohodli so žalobcom na potrebe vyriešenia geometrie vozidla a žalobca tvrdil, že je nevyhnutné vymeniť rameno a stabilizačnú tyčku. Z uvedeného vyplýva, že sa strany sporu na rozsahu opráv dohodli. Odvolateľ sám uvádza, že žalobca po zdvihnutí auta vec prebral so zákazníkom. Nie je logické, aby žalobca žalovaného pri takomto postupe neinformoval o potrebe všetkých opráv. Na preukázanie pravdivosti svojho tvrdenia, že neposkytol svoj súhlas s rozsahom vykonaných úprav, žalovaný nenavrhol vykonanie nijakých dôkazov. Vozidlo ponechal v oprave, po prevzatí ho užíval približne od jesene 2011 do predaja 07.08.2012. Netvrdil, že nesúhlasne reagoval na výzvu na úhradu dlhu z 08.03.2012.
11. Iné odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd viazaný, odvolateľ netvrdil, a to ani vo vzťahu k výroku o trovách konania, hoci ho odvolaním formálne napadol. Nakoľko ide o závislý výrok od výroku vo veci samej, odvolací súd ho podrobil odvolaciemu prieskumu a zistil jeho vecnú správnosť aj súlad s právnou úpravou.
12. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z § 255 ods. 1 C. s. p. . V spore bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca, preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení zákona odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).