Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-192-2016.pdf
PDF · 83.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-3C/192/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v právnej veci žalobcu: L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. L., ul. L. R. č. XX/X, zast. S.. E. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., J. XXXX/XX, proti žalovanému: S.. E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., P. XXX/XXX, zast. JUDr. Vladimírom Štrbíkom, advokátom so sídlom Prievidza, Námestie slobody 22, o zaplatenie 6.000 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 3.000,-€ do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V časti o zaplatenie úroku 1.200,-€ súd žalobu zamieta.
III. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 3.000,-€ s príslušenstvom zastavuje.
IV. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 42,84%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.11.2016 domáha proti žalovanému zaplatenia sumy 6.000 € s úrokom vo výške 1.200 € a náhrady trov konania.
2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 10.01.2014 uzatvorili žalobca so žalovaným zmluvu o poskytnutí finančnej pôžičky, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 10.000 € za úrok 200 € mesačne. Istina spolu s úrokmi boli splatné najneskôr do 30.09.2014. Žalovaný celkovo vrátil sumu 4.000 € - istina a 4.400 € - úroky. Napriek niekoľkým výzvam žalovaný dlžnú sumu nevrátil.
3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 3C/192/2016-9 zo dňa 01.02.2017, ktorým vyhovel nároku žalobcu v celom rozsahu. Žalovaný proti vydanému platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor, ktorý odôvodnil tým, že v zmluve o pôžičke nebol dohodnutý úrok. Veriteľ si môže od dlžníka nárokovať úrok z omeškania v sadzbe 5 percentuálnych bodov + základnú úrokovú sadzbu ECB. Zmluvné strany sa nemôžu dohodnúť na vyššej než zákonom stanovenej výške. Žalobcovi uhradil celkovo sumu 8.800 €, čo sám v žalobe špecifikoval. Žalobcovi je ešte dlžný 1.200 €, pričom dlžná suma mala byť uhradená k 30.09.2014 od ktorého dátumu je možné uplatňovať zákonné úroky z omeškania vo výške 5,15% ročne. Vzhľadom na uvedené navrhuje zrušiť platobný rozkaz a po vykonaní dokazovania zaviazať žalovaného k úhrade 1.200 € spolu s úrokom z omeškania.
4. Súd vzhľadom na podaný odôvodnený odpor uznesením č.k. 3C/192/2016-22 zo dňa 16.05.2017 platobný rozkaz zrušil a po právoplatnosti tohto uznesenia ďalej pokračoval v konaní.
5. Žalobca tunajšiemu súdu dňa 12.06.2017 doručil vyjadrenie k odporu žalovaného v ktorom uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že v zmluve o pôžičke nebol dohodnutý úrok, nakoľko v bode II. zmluvy
je uvedené: „dlžník sa zaväzuje platiť veriteľovi mesačné úroky vo výške 200 €“. Zároveň nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že celkovo žalobcovi uhradil sumu 8.800 €, pretože ten mu doteraz uhradil istinu vo výške 4.000 € a úroky vo výške 4.800 €. Preto žiada zaplatiť istinu vo výške 6.000 € a úroky vo výške 2.160 € spolu s náhradou trov konania.
6. Na pojednávaní konanom dňa 25.01.2018 zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe tak, ako bola podaná. Taktiež predkladá do spisu Čestné prehlásenie svedka O.Q., ktorý bol prítomný pri podpise Zmluvy o pôžičke. Žiada teda rozhodnúť v zmysle petitu žaloby a uplatňuje si náhradu trov konania v rozsahu 100%.
7. Žalobca tunajšiemu súdu dňa 30.01.2018 doručil čiastočné späťvzatie žaloby, ktorým zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 3.000 € späť.
8. Žalovaný tunajšiemu súdu dňa 19.02.2018 doručil stanovisko k čiastočnému späťvzatiu žaloby v ktorom uviedol, že žalovaný s čiastočným spät'vzatím žaloby súhlasí. K vyjadreniam žalobcu ohľadne dohodnutého úroku pri zmluve o pôžičke uvádza :Súd v konaní je povinný skúmať, či v danom prípade úroky z pôžičky neboli dojednané v neprimeranej výške, keď takéto dojednanie je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práva, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 137/2003 uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. V tejto súvislosti treba poukázať aj na názor Najvyššieho sudu SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 49/96 v tom, že ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy, a to na základe všeobecných pravidiel morálnych, elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich. Tiež Ústavný súd SR v náleze sp. zn. PL US 10/95 v súvislosti s ustanovením § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka okrem iného uviedol, že aj keď sú úroky z pôžičky (§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka) predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi, neznamená to, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Preto úrok 200 € mesačne ak je to možné považovať za úrok je neplatným zmluvným dojednaním.
9. Na pojednávaní dňa 19.04.2018 zástupca žalobcu uviedol, že trvá na tom, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 3.000 € s príslušenstvom.
10. Na pojednávaní dňa 19.04.2018 právny zástupca žalovaného uviedol, že zotrváva na písomnom stanovisku zo 14.02.2018. Podľa jeho názoru, podľa § 39 OZ ide o neplatné dojednanie týkajúce sa úrokov zo zmluvy, tiež sa pridržiava toho, čo bolo uvedené v odpore proti platobnému rozkazu a dlh, ktorý má žalovaný zaplatiť predstavuje sumu 1.200 €.
11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a zistil nasledujúci skutkový stav:
12. Súd sa oboznámil so zmluvou o pôžičke zo dňa 10.01.2014 a zistil, že žalobca so žalovaným uzatvorili zmluvu o pôžičke na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 10.000 €. Žalovaný sa zaviazal dlžnú sumu splatiť do 30.09.2014. Žalovaný sa zároveň zaviazal žalobcovi zaplatiť mesačné úroky vo výške 200 €, celkovo v troch platbách vo výške 600 € dňa 10.01.2014, 20.06.2014 a 30.09.2014. Žalovaný sa teda zaviazal celkovo žalobcovi splatiť sumu 11.800 €.
13. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
14. Podľa § 144 zák. č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
15. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
16. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
17. Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Medzi stranami nebolo sporné, že došlo dňa 10.01.2014 k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalobca požičal žalovanému sumu 10.000 €. Medzi stranami nakoniec nebolo sporné ani to, že žalovaný žalobcovi vrátil sumu 8.800 €, avšak žalobca túto sumu rozdeľoval na istinu vo výške 4.000 € a úroky vo výške 4.400 €. Medzi stranami tak zostalo sporné, akú sumu má žalovaný žalobcovi ešte vrátiť. Pokým žalobca sa domáhal vrátenia sumy 6.000 € spolu s úrokom 1.200 €, respektíve po čiastočnom späťvzatí žaloby sumy 3.000 € s úrokom 1.200 €, tak žalovaný žiadal vrátiť sumu 1.200 €.
18. Žalovaný počas konania namietal výšku úrokov v dohodnutej zmluve, poukázal na to, že podľa jeho názoru sa priečia dobrým mravom a preto toto ustanovenie zmluvy považoval za neplatné. Súd na základe preskúmania zmluvy dospel k záveru, že dohodnuté úroky sa nepriečia dobrým mravom. Žalobca požičal žalovanému sumu 10.000 €. Žalovaný mal celkovo splatiť sumu 11.800 €. Úroky teda predstavujú 1.800 €, čo je 18% z požičanej sumy. Súd tento dohodnutý úrok nepovažuje za priečiaci sa dobrým mravom. Zároveň dodáva, že ako aj uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení, zákon nestanovuje maximálnu dohodnutú výšku úrokov. Súd takisto konštatuje, že porovnal výšku úveru s najvyššou prípustnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi pre zmluvy poskytnuté na dobu od 6 mesiacov do 12 mesiacov pre bežné pôžičky a tá bola vo výške 25,48%. Je pravda, že sa nedá porovnávať spotrebiteľské zmluvy so zmluvami uzatvorenými medzi dvoma fyzickými osobami, avšak vzhľadom na to, že sú prísnejšie kritéria pri spotrebiteľských zmluvách, z dôvodu ochrany spotrebiteľa, a pri pôžičkách medzi fyzickými osobami je ponechaná väčšia voľnosť, napriek tomu odplata dohodnutá v predmetnej zmluve nepresiahla maximálnu možnú úpravu pre spotrebiteľské zmluvy. Žalovaný si zároveň pri uzatváraní zmluvy mohol výšku úroku jednoducho vypočítať a podpisom zmluvy potvrdil, že sa s výškou úroku oboznámil a akceptuje ju. Vzhľadom na uvedené, žalovaný mal celkovo žalobcovi splatiť sumu 11.800 €. Doteraz splatil žalobcovi sumu 8.800 €. Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.000 €.
19. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s §232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
20. Súd zároveň zamietol nárok žalobcu na úrok z omeškania vo výške 1.200 €, pretože tento žiadal nad rámec toho, čo mu mal žalovaný zaplatiť.
21. Počas konania došlo zo strany žalobcu k čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti o zaplatenie sumy 3.000 €. S týmto späťvzatím žalovaný súhlasil a preto v tejto časti súd konanie zastavil.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 42,84%, čo predstavuje jeho čistý úspech vo veci. Žalobcovi súd priznal sumu 3.000 €, čo predstavuje 71,42% žalobcom žalovaného nároku. Žalobca mal teda úspech vo výške 71,42% a žalovaný vo výške 28,58%. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 42,84% (71,42 - 28,58 = 42,84).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.