Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-14-2018.pdf
PDF · 93.7 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/14/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v právnej veci navrhovateľky: B. P. nar. XX. XX. XXXX, bytom A., U. XXXX proti rozvedenému manželovi navrhovateľky: Q. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., R. XXXX/X, o určenie výživného na rozvedenú manželku, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 13. decembra 2017 č. k. 6Pc/39/2017-26 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na súde prvej inštancie dňa 14. 09. 2017 domáhala, aby bol žalovaný (rozvedený manžel navrhovateľky) zaviazaný prispievať jej na výživu sumou 300 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci s účinnosťou od 01. 09. 2017. Svojho nároku sa domáhala z dôvodu, že ich manželstvo bolo rozvedené a v súčasnej dobe je bez pracovného pomeru a poberá len príspevok v hmotnej núdzi vo výške 138 eur. Svojho nároku sa domáhala v zmysle § 72 ods. 1 Zákona o rodine.
2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh navrhovateľky zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 72 ods. 1 - 3 a § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ako aj zisteným skutkovým stavom. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom OS Topoľčany zo dňa 29. 11. 2016 č. k. 11P/226/2016-28, ktorým zároveň bola schválená rodičovská dohoda o zverení mal. I., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti otca a navrhovateľka bola zaviazaná prispievať minimálnym výživným. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15. 12. 2016. Navrhovateľka je nezamestnaná, pričom zo správy ÚPSVaR Topoľčany vyplýva, že v evidencii bola naposledy vedená od 13. 01. 2014 do 14. 05. 2017 a bola vyradená pre nespoluprácu. Poberá dávku v hmotnej núdzi od 01. 09. 2017 vo výške 117,40 eura mesačne. Žije v 2-izbovom byte v jej osobnom vlastníctve a má vyživovaciu povinnosť voči deťom pochádzajúcim z manželstva a to voči B., nar. XX. XX. XXXX, ktorá je študentkou 4. ročníka G. akadémie v A. a voči maloletému synovi I., nar. XX. XX. XXXX. Na výživu detí neprispieva. Rozvedený manžel navrhovateľky poberá výsluhový dôchodok vo výške 434,77 eura a od októbra 2017 brutto mzdu 450 eur - netto 315,66 eura. Obe deti pochádzajúce z manželstva žijú so svojím otcom v rodinnom dome, ktorý zdedil po svojich starých rodičoch. Dcére platí mesačne za telefón 16 eur a poistku 10,22 eura, za stužkovú jej zaplatil 350 eur, za šaty 95 eur a topánky 50 eur. V starostlivosti má aj maloletého I., na ktorého výživu matka neprispieva žiadnou sumou. Spláca hypotekárny úver mesačne po 395,53 eura, z ktorého uhradil zostatok na hypotéke 10.000 eur týkajúcej sa bytu, ktorý v rámci BSM medzi účastníkmi nadobudla do svojho vlastníctva navrhovateľka.
3. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť. Pri posudzovaní schopností navrhovateľky samej sa živiť táto vo svojej výpovedi uviedla, že bola dlhšie evidovaná na úrade práce, keďže doopatrovala rodičov bývalého manžela, čo trvalo do roku 2013. Potom sa nezamestnala. Podľa nej si ťažko nájde prácu, pretože jej profesia je chovateľ koní, jazdectvo. Zo správy ÚPSVaR súd zistil, že navrhovateľka bola evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 13. 01. 2014 do 14. 05. 2017 a bola vyradená pre nespoluprácu, čím sa vlastne svojou vinu dostala do danej situácie. Súd sa stotožnil s výpoveďou jej bývalého manžela, že navrhovateľky by sa mohla zamestnať, pretože je veľa pracovných ponúk, pričom sám po tom, ako skončil prácu v Policajnom zbore začal si zvyšovať svoju kvalifikáciu. Samotná navrhovateľka netvrdila, ani nepreukazovala, že mala záujem zamestnať sa.
4. Podľa názoru súdu nie je v súčasnosti v schopnostiach a možnostiach bývalého manžela navrhovateľky prispievať na jej výživu, vzhľadom k tomu, že síce poberá výsluhový dôchodok a minimálnu mzdu, avšak na druhej strane, rovnako ako navrhovateľka, má vyživovaciu povinnosť voči dvom deťom, na rozdiel od navrhovateľky, výlučne zabezpečuje ich potreby spojené so štúdiom, ako aj ich kultúrnym i športovým vyžitím, zabezpečuje bývanie a stravu. Okrem toho spláca úver. I keď je pravdou, že si ho zobral pre potreby riešenia vlastného bývania, ale časť z neho, t. j. 10.000 eur uhradil pôvodný hypotekárny úver, ktorý zaťažoval byt a ktorý po vyporiadaní BSM prešiel do výlučného vlastníctva navrhovateľky.
5. Na základe uvedeného nebolo možné navrhovateľke priznať nárok na príspevok na rozvedenú manželku, nakoľko k tomu neboli splnené všetky zákonné predpoklady, a preto súd návrh ako nedôvodný zamietol.
6. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
7. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľka, ktorá sa domáhala jeho zmeny a vyhovenia jej návrhu na určenie výživného na rozvedenú manželku v plnom rozsahu. Mala za to, že súd prvej inštancie vyhodnotil dôkazy v jej neprospech. Poukázala na skutočnosť, že prácu neodmieta a v súčasnosti poberá dávku vo výške 117 eur od ÚPSVaR v Topoľčanoch za aktivačné práce. Naďalej je vedená ako uchádzačka o zamestnanie, avšak s prihliadnutím na ukončené štúdium jej možnosť sa zamestnať v jej kvalifikácii je minimálna. Zdôraznila, že doopatrovala oboch rodičov rozvedeného manžela, a preto je tu aj morálna povinnosť poskytnúť jej pomoc, a teda príspevok na rozvedenú manželku. V najlepších rokoch si mohla nájsť prácu, ale povinnosť doopatrovať rodičov jej bola prednejšia.
8. K podanému odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril rozvedený manžel navrhovateľky, ktorý navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznil, že rozvrat manželstva zapríčinila navrhovateľka, nakoľko už v tej dobe mala problémy s požívaním alkoholických nápojov a odmietala sa dobrovoľne podrobiť protialkoholickému liečeniu. Vzhľadom na okolnosti, ktoré viedli k rozvratu manželstva by bolo preto priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela pre navrhovateľku v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľke nebránia žiadne zdravotné problémy, ani iné závažné skutočnosti k tomu, aby sa zamestnala. Nemusí sa zamestnať len vo svojej kvalifikácii, ale môže si hľadať zamestnanie v inom odbore, prípadne absolvovať rekvalifikačný kurz. Navrhovateľka sa však vôbec nesnaží nájsť si zamestnanie. Pokiaľ poukazuje na to, že doopatrovala jeho rodičov, je to síce pravda, avšak navrhovateľka zabudla podotknúť, že jeho rodičia finančne pomohli nielen jemu, ale aj jej, keďže im výraznou sumou prispeli na kúpu bytu, ktorý je v súčasnosti vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky. Zdôraznil, že má vyživovaciu povinnosť k svojim dvom deťom, ktorú si riadne plní, pričom navrhovateľka neprispieva na výživu spoločných detí. Bolo by zjavne v rozpore s dobrými mravmi, aby on ako pracujúci človek, ktorý sa snaží zabezpečiť svoje deti, živil ešte aj zdravú exmanželku, ktorej nič nebráni zamestnať sa. Má vedomosť, že navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti so svojím priateľom, ktorý pracuje a tiež je jej schopný prispievať jej na domácnosť a zlepšiť tým ich finančnú situáciu.
9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľky nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
10. Predmetom konania je návrh navrhovateľky uplatnený na súde prvej inštancie dňa 14. 09. 2017 voči rozvedenému manželovi na určenie príspevku na výživu v zmysle § 72 ods. 1 až 4 Zákona o rodine vo výške 300 eur mesačne s účinnosťou od 01. 09. 2017. Navrhovateľka dôvodila tým, že ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom OS Topoľčany sp. zn. 11P/226/2016, je bez pracovného pomeru, evidovaná na ÚPSVaR v Topoľčanoch a poberá príspevok v hmotnej núdzi vo výške 138 eur. Zo správy ÚPSVaR Topoľčany zo dňa 15. 11. 2017 vyplynulo, že navrhovateľka nie je vedená evidencii uchádzačov o zamestnanie, keď posledná evidencia trvala do 14. 05. 2017 a dôvodom pre vyradenie z evidencie bola nespolupráca. Navrhovateľka poberá dávku v hmotnej núdzi od 01. 06. 2017 naďalej vo výške 117,40 eura mesačne. Po rozvode účastníkov konania bola schválená rodičovská dohoda ohľadne zverenia maloletého I., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti otca a navrhovateľka bola zaviazaná prispievať na výživu maloletého 30% zo životného minima na nezaopatrené dieťa. Navrhovateľka býva v 2-izbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve, za bývanie platí 58,90 eura, za elektriku 30 eur a za plyn 30 eur. Má priateľa, ktorý pracuje v Nemecku po dobu 3 týždňov a 1 týždeň býva s ňou v jej domácnosti. Z manželstva účastníkov konania pochádza i dcéra B., nar. XX. XX. XXXX, ktorá je študentkou 4. ročníka G. akadémie v A.. Rozvedený manžel navrhovateľky poberá výsluhový dôchodok vo výške 430,77 eura a od októbra 2017 je zamestnaný spoločnosti NAVITA Com, s. r. o., Topoľčany, kde dosahuje priemernú mesačnú netto mzdu 315,66 eura. Obe deti pochádzajúce z manželstva účastníkov žijú u otca. Dcéra B. sa chodí stravovať k navrhovateľke, avšak otec jej platí mesačne za telefón 16 eur, poistku 10,22 eura, za stužkovú slávnosť jej zaplatil 350 eur, za šaty 95 eur a topánky 50 eur. Matka, napriek rozhodnutiu súdu, na výživu maloletého I. neprispieva žiadnou sumou. Po rozvode manželstva účastníkov byt pripadol navrhovateľke, na ktorý keďže bol zaťažený hypotékou, bol zobraný úver, z ktorého sa 10.000 eur vyplatilo a ostatné prostriedky boli použité do budovy, ktorú pôvodne vlastnili spoločne a neskôr zostala iba rozvedenému manželovi. Tento spláca úver vo výške 359,53 eura mesačne a poistku 50 eur mesačne.
11. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené predpoklady na priznanie nároku navrhovateľke na priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky, a preto jej návrh ako nedôvodný zamietol.
12. Podľa § 387 odsek 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Podľa § 387 odsek 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Podľa § 72 odsek 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi (odsek 2 citovaného §-u).
15. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa (odsek 2 citovaného §-u).
16. V rámci hierarchie vyživovacích povinností v zmysle zákonnej úpravy príspevok na výživu rozvedeného manžela predchádza plneniu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, z čoho možno vyvodiť aj prednosť pred vyživovacou povinnosťou ostatných príbuzných. Vzájomná vyživovacia povinnosť manželov spôsobuje zánik nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela. Pri
podmienke neschopnosti samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, keďže v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti. Pokiaľ má jeden z manželov aj značne nadpriemerné príjmy, resp. majetkové pomery, zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak má schopnosť sám sa živiť, nárok na príspevok mu nevzniká. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedených manželov z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do 3 rokov, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku dosahuje príjmy, ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby, ani iný záver neodôvodňujú jeho celkové majetkové pomery. Hľadisko príčin, ktoré viedli k rozvratu manželstva možno vyvodiť z podmienok požadovaného súladu vyživovacej povinnosti s dobrými mravmi v rámci spoločných ustanovení. Zákon však toto kritérium aj špeciálne upravil priamo v súvislosti s úpravou príspevku na výživu rozvedeného manžela.
17. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vec správne posúdil po právnej stránke a svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj s dôvodmi, na ktoré poukazuje a ktoré už nebude opakovať, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne.
18. Pokiaľ navrhovateľka v podanom odvolaní namietala, že súd prvej inštancie vykonané dôkazy vyhodnotil v jej neprospech, táto námietka nie je dôvodná. Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že súd prvej inštancie hodnotil vykonané dôkazy v zmysle § 191 ods. 1, 2 CSP, pričom každý dôkaz hodnotil podľa svojej úvahy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti a starostlivo prihliadol na všetko, čo počas konania vyšlo najavo. V spise sa nachádza listinný dôkaz (č. l. 23) z ÚPSVaR Topoľčany, z ktorého vyplýva, že navrhovateľka bola evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie do 14. 05. 2017, kedy bola pre nespoluprácu z evidencie vyradená. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka sa sama svojím nezodpovedným konaním pripravila o evidenciu ako uchádzačka o zamestnanie a o väčšiu možnosť sprostredkovania zamestnania zo strany tohto orgánu. Pokiaľ sa navrhovateľka bráni tým, že vzhľadom na jej ukončené štúdium v odbore chovateľstvo koní, jazdectvo má obmedzenú možnosť zamestnanca, je potrebné uviesť, že v súčasnej dobe je situácia na trhu práce priaznivá, keď dokonca pracovné ponuky prevažujú nad dopytom po práci, a preto navrhovateľka má určite možnosti zamestnať sa, i keď možno v inom odbore, resp. tak, ako rozvedený manžel, absolvovať rekvalifikačný kurz a nájsť uplatnenie v inom odbore a zamestnaní. Navrhovateľke, ktorá má vyživovaciu povinnosť aj voči svojmu dieťaťu, nemôže predsa vyhovovať situácia, že je nezamestnaná, pasívna v hľadaní si zamestnania a za takejto situácii žiadať príspevok od rozvedeného manžela. Pokiaľ sa navrhovateľka v odvolaní bránila, že doopatrovala rodičov svojho rozvedeného manžela, tento túto skutočnosť nepoprel, avšak poukázal na to, že jeho rodičia pomohli nielen jemu, ale aj navrhovateľke s kúpou bytu, ktorý je v súčasnej dobe vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky. Nie je na mieste zo strany navrhovateľky poukazovať na morálnu povinnosť rozvedeného manžela poskytnúť jej pomoc, keď tento samotný zabezpečuje osobnú starostlivosť, ako aj vyživovaciu povinnosť k maloletému I., nar. XX. XX. XXXX pochádzajúceho z manželstva účastníkov, na výživu ktorého matka, teda navrhovateľka vôbec neprispieva a rovnako zabezpečuje v podstatnej miere aj starostlivosť o dcéru B., s ktorou má ďalšie náklady spojené so štúdiom na strednej škole, ako aj zvýšené náklady, ktoré mal s dcérou pri príležitosti jej stužkovej slávnosti. Pokiaľ rozvedený manžel supluje vyživovaciu povinnosť aj za navrhovateľku, ktorej táto povinnosť vyplýva zo zákona a takmer v celom rozsahu zabezpečuje nielen osobnú starostlivosť, ale aj vyživovaciu povinnosť o deti pochádzajúce z manželstva, pracuje, absolvoval rekvalifikačný kurz s cieľom zabezpečiť si ďalší príjem, bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby za takejto situácie navrhovateľka, ktorej zdravotný stav (v konaní to netvrdila a nepreukázala) nebráni tomu, aby si našla prácu, požaduje príspevok na výživu od rozvedeného manžela.
Za takejto situácie súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, že v danom prípade nie je možné priznať navrhovateľke nárok na príspevok na rozvedenú manželku, nakoľko u nej neboli splnené podmienky pre priznanie takéhoto nároku.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 odsek 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
19. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy štátu, rozhoduje súd len na návrh.
21. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).