Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-6P/57/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci navrhovateľky: Z. X. Z., T.. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX, XXX XX N., zastúpená Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, proti manželovi: P. X. Z., T.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z.J. XX/B, V., M., v konaní o návrhu navrhovateľky o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva a o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: P. Z. X. Z., T.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Revúca, takto

rozhodol:

Manželstvo navrhovateľky Z. X. Z., M.. I., nar. XX.XX.XXXX a manžela P. X. Z., T.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX D. W. M., S.T. M., zapísané v Knihe Manželstiev osobitnej matriky MV SR vo zväzku OM/93, ročník 2014, na strane 44, poradové číslo 88, r o z v á d z a.

Maloleté dieťa P. Z. X. Z., T.. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

Manžel je povinný počnúc od 01.05.2018 ako aj na čas po rozvode manželstva prispievať na výživu maloletého dieťaťa P. Z. X. Z., T.. XX.XX.XXXX, mesačne vo výške 250,- Eur, pričom výživné je manžel povinný platiť navrhovateľke vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje.

Manžel je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom P. Z. X. Z., T.. XX.XX.XXXX, podľa dohody s navrhovateľkou iba v prítomnosti navrhovateľky a v prítomnosti ďalšej osoby, pričom nie je oprávnený vycestovať s maloletým dieťaťom mimo územia Slovenskej republiky.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť súdny poplatok za návrh na rozvod manželstva vo výške 66,- Eur na účet Okresného súdu Revúca v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadny z účastníkov konania ani štát nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Navrhovateľka podala dňa 29.09.2017 na Okresnom súde Revúca návrh, ktorým sa domáhala úpravy práv a povinností rodičov k ich maloletému dieťaťu. Podaný návrh odôvodnila tým, že po dlhodobom psychickom a fyzickom týraní zo strany otca maloletého dieťaťa, ktorý je zároveň jej manželom, pre jeho vyhrážky zabitím matky a únosom maloletého dieťaťa mimo územie EÚ, a tiež z dôvodu nevery, opustila matka aj s maloletým dieťaťom jeho otca a odsťahovala sa k svojim rodičom do N., kde bývajú od 26.09.2017.

2.Na základe návrhu matky Okresný súd Revúca uznesením č.k. 6P/57/2017-46 zo dňa 10.10.2017 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloleté dieťa dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal platením výživného v nevyhnutnej miere predbežne vo výške 150,- Eur mesačne a upravil aj pravidlá stretávania sa otca s maloletým dieťaťom.

3.Manželovi bol pôvodný návrh navrhovateľky riadne doručený prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Innsbruck (Bezirksgericht Innsbruck), manžel však pred dožiadaným súdom odmietol k veci vypovedať, samostatne sa k podanému návrhu písomne nevyjadril a pojednávania vo veci nariadeného na deň 19.04.2018 sa bez ospravedlnenia nezúčastnil. Preto súd podľa § 180 vykonal pojednávanie a rozhodol vo veci aj bez prítomnosti manžela, pričom vychádzal z dôkazov predložených navrhovateľkou, z dôkazov zabezpečených súdom ako aj z manželom nespochybnených tvrdení a vyjadrení navrhovateľky.

4.Uznesením vyhláseným na pojednávaní a osobitne písomne vyhotoveným, súd po splnení procesných podmienok na základe návrhu navrhovateľky pripustil zmenu pôvodne podaného návrhu o úpravu právu a povinností rodičov k maloletému dieťaťa jeho rozšírením aj o návrh na rozvod manželstva podľa písomného návrhu zo dňa 16.04.2018.

5.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: lekárska správa č. l. 5, zápisnica o výsluchu svedka č. l. 9, zápisnica Okresného súdu Lugano č. l. 16, potvrdenie o rozvode č. l. 22-23, sobášny list č. l. 29, sobášny list č. l. 35, rodný list č. l. 36, zápisnica o výsluchu č. l. 43, uznesenie č. k. 46, potvrdenie úradu práce č. l. 58, správa kolízneho opatrovníka č. l. 68, odpoveď Okresného súdu Innsbruck č. l. 86-87 a 92-93, výpis z LV č. XXX pre k. ú. Jelšava, doklady o vyplácaní rodičovského príspevku a prídavku na dieťa matke, doklady o výdavkoch matky, na základe čoho, s prihliadnutím k vyjadreniam účastníkov konania v ich písomných podaniach a na pojednávaní vo veci, mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

6.Matka a otec maloletého dieťaťa uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v meste W. M. D. S. M., a to po tom, čo predchádzajúce manželstvo otca maloletého dieťaťa s S. D. I. zaniklo rozsudkom sudcu okresu Lugano, Švajčiarsko, vyhláseným dňa 13.06.2013. Z manželstva navrhovateľky a jej manžela pochádza jedno maloleté dieťa: P. Z. X. Z., T.. XX.XX.XXXX. U navrhovateľky ide o manželstvo prvé, u jej manžela o druhé zistené manželstvo v poradí.

7.Po uzatvorení manželstva navrhovateľka aj jej manžel prišli na Slovensko, otec dieťaťa dostal v októbri 2014 povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky na dobu 5 rokov, s ktorým je spojené aj povolenie pracovať. Matka a otec obaja spoločne pracovali najprv v Samsungu v Galante od novembra 2014 do marca 2015, potom vo firme Shin Heung v Šali asi v mesiaci apríl 2015. Od mája 2015 odišli do Bratislavy, kde matka pracovala v Tatrabanke a otec dieťaťa pre spoločnosť Equity Finance. V mesiaci september 2015 obaja odišli do Rakúska, kde spolu pracovali na rôznych miestach - v hoteli v meste G. pri Y. do decembra 2015, potom ako sezónni pracovníci v hoteli v meste Q. pri V.. Od 17.12.2015 obaja bývali spolu v V., kde si prenajali najskôr garsónku, v ktorej bývali do marca 2017, kedy sa po narodení ich dieťaťa presťahovali do dvojizbového bytu na Z., kde spolu bývali až kým matka odtiaľ dňa 06.09.2017 aj s dieťaťom neušla. Byt na ulici Z., resp. mesto V. matka charakterizovala tak, že toto je miesto, kde chceli s manželom a s ich dieťaťom trvalo bývať, toto je teda miesto posledného obvyklého pobytu matky, otca aj ich maloletého dieťaťa pred presťahovaní matky a maloletého dieťaťa na Slovensko.

8.Dňa 06.09.2017 po fyzickom útoku otca na matku odišla matka na kliniku na ošetrenie a následne na políciu podať oznámenie z dôvodu, že otec dieťaťa matku opakovane fyzicky napadol, fackoval, udieral, kopal, čo trvalo asi tri roky, ale matka mu to tolerovala, myslela si, že keď sa im narodí dieťa, že sa otec dieťaťa zmení. Dňa 06.09.2017 sa takýto útok otca na matku udial pred maloletým synom, ktorý to videl a začal plakať. Vtedy si matka uvedomila, že nechce, aby jej syn vyrastal v takomto prostredí, preto potom všetko oznámila na polícii. Matka bývala s dieťaťom v azylovom centre až do 25.09.2017, kedy znovu vypovedala na polícii, a po skončení výsluchu matka aj s maloletým dieťaťom dňa 26.09.2017 ráno odišla domov na Slovensko k svojim rodičom v N., u ktorých odvtedy býva a kde by aj chcela naďalej zostať. Z kópií zápisníc o výsluchu predložených matkou vyplýva, že matka dňa 06.09.2017 podala na policajnom úrade v Innsbrucku trestné oznámenie na otca maloletého dieťaťa pre jeho násilné správanie, v akom štádiu sa nachádza trestné stíhanie otca maloletého dieťaťa zatiaľ bližšie známe nie je. Podľa vyjadrenia matky otec dieťaťa bol vykázaný zo spoločného bytu na dobu 14 dní, policajti mu

zobrali kľúče od bytu a vrátili mu ich až 21.09.2017. Matka má z otca maloletého dieťaťa obavy pre jeho predchádzajúce násilné správanie a pre slovné vyhrážky matke. Podľa tvrdení navrhovateľky, manželom nepopretých, sa manžel opakovane dopustil aj nevery. Od 26.09.2017 sa matka aj s maloletým dieťaťom zdržiavajú na G. D. N., kde v rodinnom dome, ktorý matka dieťaťa vlastní spolu so svojou sestrou, žije matka s maloletým dieťaťom a rodičia matky (starí rodičia maloletého dieťaťa), ktorí majú v rodinnom dome zriadené právo doživotného bývania.

9.Po príchode na Slovensko matka bola bez akéhokoľvek príjmu, so starostlivosťou o dieťa pomáhali matke jej rodičia. V súčasnosti matka maloletého dieťaťa poberá rodičovský príspevok z Rakúska vo výške 14,53 Eur denne (pri 30 dňoch v mesiaci 435,90 Eur mesačne) a do marca 2018 poberala aj prídavok na dieťa vo výške 170,- Eur, ktorého výplata navrhovateľke je v súčasnosti pozastavená; od slovenských úradov matka sociálne dávky, ani prídavok na dieťa nepoberá. Výdavky na bývanie v rodinnom dome (daň z nehnuteľnosti, poplatok za odpad, elektrina, voda, plyn, TV, internet a palivové drevo) mesačne dosahujú 167,- Eur, na ktorých sa navrhovateľka podieľa sumou 100,- Eur mesačne. Navrhovateľka sama má už len bežné výdavky na stravu, oblečenie, a zaplatila poplatok za vodičský kurz 480,- Eur. S maloletým dieťaťom má navrhovateľka mesačné výdavky na stravu, plienky, oblečenie, drogériu, hračky, cestovné na autobus alebo autom k lekárom a pod. spolu v prepočte vo výške 345,- Eur mesačne.

10.Ohľadom osobných a majetkových pomerov manžela, ktorý sa k veci nevyjadril, pojednávania vo veci sa nezúčastnil a pred dožiadaným súdom odmietol vypovedať, súd vychádzal z nespochybnených tvrdení navrhovateľky, podľa ktorých manžel pracuje ako barman v meste Innsbruck v Rakúsku, jeho základná mzda je asi 1.400 Eur mesačne, okrem tejto sumy dostáva ešte tringelty asi 800-900 Eur mesačne a popri tom zvykol ešte zarobiť, keď vybavoval nejaké veci kamarátom, o ktorých navrhovateľke bližšie nič nehovoril a sama nevie o aké veci sa jedná. Výdavkami manžela sú nájomné za byt (garsónku) vo výške cca 500 - 600 Eur, do ktorého sa mal manžel presťahovať, splátky pôžičky vo výške 100 Eur mesačne, ktorú si zobrali spoločne navrhovateľka s manželom dňa 04.09.2017 v celkovej výške 5.000,- Eur v Raiffeisen Bank v meste Innsbruck v Rakúsku a táto pôžička bola podľa neskorších vedomostí navrhovateľky manželom v celosti spotrebovaná na jeho vlastné účely. Iné výdavky manžela nie sú známe. Manžel podľa vedomostí navrhovateľky nevlastní nehnuteľnosť, mal by vlastniť motorové vozidlo zn. Opel Insignia, iné vyživovacie povinnosti okrem maloletého dieťaťa pochádzajúceho z manželstva účastníkov konania manžel nemá.

11.Kolízny opatrovník v starostlivosti navrhovateľky o maloleté dieťa nedostatky nezistil, maloleté dieťa navrhoval zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľky a manžela zaviazať platením výživného vo výške zodpovedajúcej jeho možnostiam a schopnostiam.

12.Právo manžela stretávať sa s maloletým dieťaťom navrhovateľka navrhla upraviť tak, že sa budú môcť stretávať podľa dohody s navrhovateľkou, iba v prítomnosti navrhovateľky a v prítomnosti ďalšej osoby, pričom z dôvodu svojej obavy žiadala, aby manžel nebol oprávnený vycestovať s maloletým dieťaťom mimo územia Slovenskej republiky.

13.Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

14.Hoci manžel je občanom S. M., ktorá nie je členským štátom EÚ, zdržiava sa trvalo v meste V. D. M., ktoré je členským štátom EÚ a má na území EÚ povolený dlhodobý pobyt cudzinca, preto právomoc konať vo veci podaných návrhov matky súd posudzoval podľa európskeho práva. Právomoc Okresného súdu Revúca konať vo veci rozvodu manželstva je založená na článku 3 bod 1. nariadenia Rady ES č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len „nariadenie č. 2201/2003“), podľa ktorého vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu na ktorého území má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je štátnym príslušníkom tohto členského štátu, keďže navrhovateľka, ktorá je štátnou občiankou Slovenskej republiky, navrhla rozvod manželstva na pojednávaní vo veci dňa 19.04.2018, kedy sa zdržiavala na území Slovenskej republiky už po dobu viac ako šesť mesiacov. Právomoc konať vo veciach rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je založená na článku 8 bod 1. nariadenia č. 2201/2003, podľa ktorého súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania, ako aj na článku 12 bod 3. nariadenia č. 2201/2003, podľa ktorého súdy členského štátu majú takisto právomoc v otázkach rodičovských práv a povinností aj v iných konaniach, ako sú konania uvedené v odseku 1, ak dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že dieťa je štátnym príslušníkom tohto štátu, opäť z dôvodu, že dňu 19.04.2018 sa navrhovateľka aj maloletého dieťaťa zdržiavali na území Slovenskej republiky po dobu viac ako šesť mesiacov, čím tu došlo k vytvoreniu ich obvyklého pobytu a zároveň aj bez podmienky obvyklého pobytu má maloleté dieťa podstatnú väzbu k Slovenskej republiky prostredníctvom štátneho občianstva. Právomoc konať vo veci určenia vyživovacej povinnosti manžela k maloletému dieťaťu je založená na článku 3 nariadenia Rady ES č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, podľa ktorého v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného. Rozhodným právom pre posúdenie podmienok pre rozvod manželstva je podľa § 22 ods. 1 veta druhá zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom slovenský právny poriadok (ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským). Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb., vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.

15.Manžel sa pojednávania vo veci nezúčastnil, preto súd pri zisťovaní príčin a miery rozvratu vzťahu medzi účastníkmi vychádzal z výsluchu a vyjadrení navrhovateľky. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané naplnenie zákonných podmienok pre rozvod manželstva účastníkov, ktorých vzťahy sú už dlhšiu dobu rozvrátené a to po tom, čo manžel navrhovateľku fyzicky napadol a ona v obave o seba a svoje dieťa manžela opustila, pričom navrhovateľka vyjadrila aj podozrenie z opakovanej nevery svojho manžela. Obaja účastníci konania tak v dôsledku narušenia vzájomných vzťahov porušujú svoje základné manželské povinnosti, najmä povinnosti žiť spolu, byť si verní a vytvárať zdravé rodinné prostredie, čím manželstvo účastníkov prestalo spĺňať svoj účel, preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.

16.Vzhľadom k tomu, že maloletý P. Z. X. Z., T.. XX.XX.XXXX žije v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, kde má aj vytvorené vhodné podmienky, na základe zhodného návrhu navrhovateľky a kolízneho opatrovníka, pri absencii odlišného návrhu manžela, súd maloleté dieťa na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky (do právoplatného skončenia konania vo veci je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky neodkladným opatrením nariadeným uznesením Okresného súdu Revúca č.k. 6P/57/2017-46 zo dňa 10.10.2017).

17.Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti manžela k maloletému dieťaťu sú v zásade rozhodujúce dve skutočnosti a to možnosti a schopnosti výživou povinného rodiča a potreby a náklady oprávneného maloletého dieťaťa. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manžel trvalo žije v meste V. D. M., kde pracuje ako barman a dosahuje príjem minimálne vo výške 2.200-2.300 Eur mesačne, z ktorého popri svojich bežných výdavkoch platí náklady na nájomné bytu 500-600 Eur mesačne a splátky úveru 100,- Eur mesačne. Pri určení výšky výživného súd na základe § 24 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. zohľadnil aj prax určovania výšky výživného v Rakúsku, kde trvalo žije otec maloletého dieťaťa, a kde pre dieťa vo veku do 6 rokov súdy určujú výživné v rozsahu 16 % z príjmu povinnej osoby, ktorá nemá spolužijúcu manželku ani ďalšie vyživovacie povinnosti (zdroj: Grochová M., Přiměřená výše výživného pro nezletilé dítě v rozhodovací praxi českých opatrovnických soudů, PF MU Brno: Časopis pro právní vědu a praxi č. 3/2015 s. 258 a n.). Vychádzajúc z výšky zisteného príjmu manžela ako aj z výdavkov maloletého dieťaťa potom za primerané výživné súd považoval sumu 250,- Eur mesačne, ktorá zodpovedá súčasným možnostiam a schopnostiam výživou povinného rodiča a predstavuje približne 16 % príjmu manžela po odpočítaní základných výdavkov na bývanie a splátky úveru (2200-2300 - 600-700 = 1600 x 0,16 = 256). Preto súd zaviazal manžela platením výživného na maloleté dieťa vo výške 250,- Eur mesačne a to tak za dobu do rozvodu ako aj pre obdobie po rozvode manželstva. V takto určenej výške súd zaviala manžela k plateniu výživného počnúc od 01.05.2018, keďže z výsluchu a vyjadrenia matky vyplýva, že za dobu do konca mesiaca apríl 2018 si manžel svoju vyživovaciu povinnosť k maloletého dieťaťu riadne splnil zaplatením sumy 1.400,- Eur v niekoľkých splátkach zaplatených navrhovateľke od októbra 2017 do apríla 2018; o povinnosti manžela zaplatiť zročné výživné za minulé obdobie preto súd ani nerozhodoval. Počnúc od doručenia tohto rozsudku je manžel povinný platiť výživné vo výške stanovenej týmto rozsudkom, ktorý je predbežne vykonateľný (§ 44 bez ohľadu na prípadné odvolanie manžela.

18.Manžel, ktorý sa pojednávania vo veci osobne nezúčastnil a k veci sa ani inak nevyjadril, neprezentoval žiadne požiadavky ohľadom svojho práva stretávať sa s maloletým dieťaťom. Preto o úprave tohto práva manžela súd rozhodol len všeobecne na základe návrhu navrhovateľky tak, že manžel je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom P. Z. X. Z., T.. XX.XX.XXXX, podľa dohody s navrhovateľkou, ktorá uviedla, že manželovi v stretávaní s dieťaťom brániť nebude a v prípade záujmu mu stretnutie s dieťaťom umožní. S ohľadom na dôvodné obavy navrhovateľky však súd obmedzil toto právo manžela tak, že s maloletým dieťaťom sa môže stretávať iba v prítomnosti navrhovateľky a v prítomnosti ďalšej osoby, pričom nie je oprávnený vycestovať s maloletým dieťaťom mimo územia Slovenskej republiky. Takto stanovený rozsah práva manžela stretávať sa s dieťaťom pritom možno kedykoľvek zmeniť rozsudkom súdu na základe návrhu, ktorý môže podať ktorýkoľvek z rodičov maloletého dieťaťa.

19.Navrhovateľka nezaplatila súdny poplatok za návrh na rozvod manželstva podľa položky č. 7 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 66,- Eur, preto zároveň súd uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť tento súdny poplatok na účet Okresného súdu Revúca v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

20.O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pretože súd nezistil žiadny dôvod pre priznanie práva na náhradu trov konania vzhľadom na okolnosti prípadu (§ 55 , pričom žiadny z účastníkov konania si právo na náhradu trov konania ani neuplatňoval. Štátu v konaní vznikli trovy konania v súvislosti s prekladom listín do španielskeho a nemeckého jazyka, tieto trovy podľa § 155 ods. 2 znáša štát, preto v tomto rozsahu súd štátu právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.