Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-28-2017.pdf
PDF · 107.79 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/28/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu VH Autoservis, s. r. o., so sídlom Rákoš 9034/5, 960 01 Zvolen, IČO: 36 668 605, zast. JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom AK KOVAL & spol., advokátska kancelária, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Y. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y.. F. XXXX/XX, XXX XX A., občanovi SR, zast. JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom AK Zvolen, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 777,40 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovu 777,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % z uvedenej sumy od 19. 07. 2017 do zaplatenia a to všetko na účet žalobcu vedený v UniCredit Bank, a. s., číslo účtu L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 777,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 07. 11. 2015 do zaplatenia. Pre prípad úspechu v konaní si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
2. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že žaloba je nedôvodná a žiada ju zamietnuť.
3. Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení žaloby zo dňa 18. 07. 2017, prednesom právnych zástupcov sporových strán, listinnými dôkazmi a to plnými mocami advokátov, fotokópie zákazkového listu č. W 29754 zo dňa 16. 09. 2015, preberacieho listu vozidla zo dňa 16. 09. 2015, fa. č. DF15 1068 zo dňa 22. 10. 2015, výpisu z účtu žalobcu, zápisu o odovzdaní vozidla zo dňa 07. 10. 2015, predžalobnej upomienky zo dňa 17. 03. 2016, písomných vyjadrení sporových strán, znaleckým posudkom K.. C. F. č. 18/2017, ako aj ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:
4. Žalobca uviedol, že so žalovaným uzavrel ústnou formou zmluvu o dielo podľa § 631 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, predmetom ktorej bolo vykonanie servisných prác na motorovom vozidle Škoda Fabia, EČV: G.-XXXDB po škodovej udalosti, ktoré žalovaný „pristavil“ do sídla servisu žalobcu. Túto skutočnosť žalobca preukázal zákazkovým listom č. W 29754 zo dňa 16. 09. 2015, preberacím listom vozidla zo dňa 16. 09. 2015.
5. Žalobca uviedol, že svoje povinnosti vyplývajúce mu z platne uzavretej zmluvy splnil riadne a včas, a za vykonané servisné práce vystavil dňa 22. 10. 2015 žalobcovi faktúru č. DF15 1068 s dňom splatnosti 05. 11. 2015 na sumu 3.357,07 Eur. Z fakturovanej sumy bola dňa 06.11. 2015 pripísaná na účet žalobcu suma 2.579,67 Eur od poisťovacej spoločnosti AXA pojišťovna a.s., Bratislava titulom plnenia z poistnej udalosti. Aj tieto tvrdenia žalobca preukázal listinnými dôkazmi a to fotokópiami fa. č. DF 15 1068 zo dňa 22. 10. 2015 a výpisom z účtu žalobcu.
6. Po vykonaných opravách zo strany žalobcu na predmetnom motorovom vozidle žalovaného, bolo vozidlo dňa 07. 10. 2015 odovzdané žalovanému, o čom svedčí zápis o odovzdaní vozidla zo dňa 07. 10. 2015.
7. Žalobca uviedol, že zo zápisu o odovzdaní vozidla a jeho prevzatia žalovaným tento potvrdil, že súhlasí s fakturáciou podľa platných cenníkov žalobcu, že bol informovaný o rozsahu opravy, že rozsah a kvalita prác bola vykonaná na základe otvorenej zákazky a že motorové vozilo prevzal opravené bez akýchkoľvek závad.
8. Faktúra vystavená žalobcom za vykonané práce na predmetnom motorovom vozidle žalovaného bola uhradená čiastočne poisťovňou a to sumou vo výške 2.579,67 Eur, pričom zostávajúci zvyšok fakturovanej sumy vo výške 777,40 Eur uhradený (žalovaným) nebol a to ani čiastočne aj napriek viacerým výzvam zo strany žalobcu, ako aj neskôr aj zo strany jeho právneho zástupcu. Toto tvrdenie žalobca preukázal fotokópiou predžalobnej upomienky zo dňa 17. 03. 2016.
9. Vzhľadom k tomu že žalovaný vyfakturovanú čiastku žalobcovi neuhradil, nezostalo mu nič iné, len domáhať sa svojho práva a zaplatenia zostatku fakturovanej sumy za opravu motorového vozidla podaním žaloby na súd.
10. Dňa 20. 09. 2017 súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 777,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 07. 11. 2015 do zaplatenia. Zároveň rozhodol aj o trovách konania.
11. Proti platobnému rozkazu dňa 06. 10. 2017 (už prostredníctvom svojho právneho zástupcu) žalovaný podal odpor s odôvodnením, že sa so žalobcom vzájomne dohodol na tom, že celková suma požadovaná žalobcom za opravu poškodeného vozidla bude uhradená príslušnou poisťovňou, resp. vyčíslená škoda bude hradená priamo z povinného zmluvného poistenia. Tvrdil ďalej, že žiaden nárok žalobcu voči nemu nebol dohodnutý, a ani žalobcovi žiaden nárok nad rámec plnenia poistenia neodsúhlasil a nebol ani pripravený uhradiť. Tvrdil, že žalobca mohol a mal vzhľadom na svoje odborné skúsenosti vedieť, kde je hranica výšky nákladu na opravu vozidla, ktorú akceptuje poisťovňa a tomu mal prispôsobiť aj rozsah a spôsob vykonanej opravy s tým, že mal vedieť, že suma nákladov za opravu vo výške 3.357,07 Eur prekračuje hodnotu vozidla, teda že sa jedná o neekonomickú opravu, ktorú poisťovňa v celom rozsahu nepreplatí nemal opravu vôbec vykonávať ak mu takáto suma plynula z predbežnej kalkulácie. Zároveň poukázal aj na písomnú odpoveď na jeho sťažnosť, adresovanú mu AXA pojišťovnou a. s. zo dňa 03. 03. 2016, kde v 3. odstavci poisťovňa opisuje dotknuté vozidlo ako vozidlo vyrobené v roku 2008 s počtom najazdených kilometrov 266 928. Zo zákazkového listu č.: W 29754 však vyplýva, že žalovaný preberal poškodené motorové vozidlo, na ktorom bol servisným technikom poznačený počet najazdených kilometrov 366 904. Z uvedeného žalovanému vyplýva, že niekto zo servisnej opravovne, ktorá vykonávala opravu poškodeného motorového vozidla „stočil km“ v čase, kedy sa toto vozidlo nachádzalo u žalobcu.
12. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný odovzdával poškodené motorové vozidlo žalobcovi z toho dôvodu, že tento mal skúsenosť s likvidáciou poistných plnení. Neskôr keď žalobca vyzýval žalovaného na doplatenie vyfakturovanej sumy, majiteľ servisu U. Q. mal údajne povedať právnemu zástupcovi žalovaného, aby si ten rozdiel, ktorý on vyžaduje od žalovaného uplatnil voči poisťovni s tým, aby mu to táto preplatila, prípadne aj na základe žaloby. Následne keď právny zástupca žalovaného „riešil prípravu podkladov“ pre žalobu voči poisťovni, dostal informáciu od znalca K.. C. F., že pri prevzatí malo vozidlo reálne o viac ako 100 000 km viac, aká informácia na počítadle bola „poskytnutá“ poisťovni. Podľa znalca sa pri takomto reálne najazdenom počte km predmetná škoda považuje za totálnu škodu, pretože vozidlo ani nemalo takú hodnotu, aká bola hodnota jeho opravy. Uviedol aj to, že podľa jeho názoru zmluva o dielo vôbec medzi sporovými stranami nevznikla, pretože
nebola dohodnutá cena opravy. Uviedol aj to, že žalobcom uplatnená suma voči žalovanému nie je celková suma opravy, ale jedná sa len o akýsi doplatok nad sumu 2.579,67 Eur. Uviedol, že v konaní existuje súkromno-znalecký posudok, ktorý má všetky náležitosti znaleckého posudku a v konaní je potrebné ho považovať za znalecký posudok, ktorý nebol žiadnym spôsobom spochybňovaný vo vzťahu k záveru ktorý znalec v ňom uvádza. Uviedol, že znalecký posudok „hovorí dve veci“ a to že všeobecná hodnota vozidla v čase jeho poškodenia predstavovala 2.408,- Eur, akákoľvek oprava nad túto sumu bola neekonomická a nemala sa vykonávať a napriek tomu žalobca dostal sumu 2.579,67 Eur. Ďalej právny zástupca žalovaného poukázal na tú časť znaleckého posudku, kde znalec uviedol primeranú cenu opravy vo výške 2.876,70 Eur, od ktorého bolo potrebné odpočítať poisťovňou vyplatenú sumu 2.579,67 Eur. Vzhľadom k tomu, že znalec ustálil hodnotu vozidla v čase škodovej udalosti na sumu 2.408,- Eur, žalobca nemal opravovať predmetné motorové vozidlo a ak ho mal opravovať, malo to byť na jeho vlastné podnikateľské riziko.
13. Podľa § 631 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč. zák.) v platnom znení, zmluvou o dielo zaväzuje sa zamestnávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
14. Podľa § 634 ods. 1 Obč. zák., ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu.
15. Podľa § 652 ods. 1 Obč. zákonníka, ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci; zhotoviteľovi vznikne právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci.
16. Po výsluchu právnych zástupcov sporových strán a oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi súd došiel k záveru, že žalobný nárok je opodstatnený a to z týchto dôvodov:
17. Tak ako z dikcie zákona vyplýva, zmluvou o dielo je zmluva, ktorou sa zhotoviteľ zaväzuje, že za odplatu objednávateľovi vykoná určité dielo a to na svoje nebezpečenstvo. Z platnej právnej praxe, ako aj komentáru zákonného ustanovenia § 631 je nepochybné, že zmluva o dielo je uzavretá, len čo sa zhotoviteľ a objednávateľ dohodli o podstatných náležitostiach zmluvy, ktorými sú: 1) predmet diela 2) dohoda o tom, že dielo bude vykonané na nebezpečenstvo zhotoviteľa 3) dohoda o tom, že zhotovenie diela bude odplatné; výška ceny (odmeny) za zhotovenie diela nemusí byť dohodnutá.
18. Pôvodne bol právnym problémom pri posudzovaní takéhoto zmluvného vzťahu posúdiť čo možno v zmysle daného zákonného ustanovenia označiť za dielo. Až „stredný Občiansky zákonník“ (zák. č. 141/1950 Zb.) obsahoval právnu úpravu zmluvy o dielo, kde právna teória a prax rešpektovala, že pracovný výsledok môže mať povahu buď materiálnu (postavenie stavby, oprava veci), alebo imateriálnu (spracovanie posudku, vykonanie prednášky, či zhotovenie umeleckého diela). Po ostatnej novele Občianskeho zákonníka treba pri posudzovaní v konkrétnom prípade vychádzať hlavne z toho, čo účastníci zmluvy ich uzavretím sledovali, pričom pri zmluve o dielo podľa Občianskeho zákonníka, predmet plnenia musí mať vecný charakter v zmysle zhotovenia novej veci alebo jej zmeny, čo v prípade plnenia pri zmluve o dielo podľa Obchodného zákonníka nemusí byť dodržané, teda predmet nemusí mať vždy vecný charakter, stačí aj hmotne zachytený výsledok inej činnosti. To že výška ceny za zhotovenie diela (v tomto prípade za opravu poškodeného motorového vozidla), nemusí byť konkrétne stranami dohodnutá vyplýva aj z obsahovo-gramatického výkladu zákonného ustanovenia § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kde zákonodarca myslel aj na takúto situáciu, keď uviedol: „Ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu“. V predmetnej veci je nepochybné, že žalovaný ako majiteľ poškodeného motorového vozidla a žalobca, ako podnikateľský subjekt, ktorého predmetom činnosti bola oprava a servis motorových vozidiel, sa vzájomne dohodli na tom, že žalobca opraví poškodené motorové vozidlo žalobcu. Obom bolo hneď na začiatku nepochybne jasné, že za servisné práce a realizáciu celkovej opravy si žalobca vyúčtuje ním vynaložené náklady na cenu práce a cenu náhradných dielov potrebných na spojazdenie motorového vozidla. Nemožno zovšeobecňovať, že v prípade ak je hodnota nejakej veci nižšia ako je prípadná oprava tejto veci pri jej poškodení, je neekonomická a nemala by sa uskutočniť, pretože je mnoho prípadov, že vlastníka k dotknutej veci viaže tak silné či citové, spomienkové alebo rodinné puto, že
mu nezáleží na výške opravy, teda koľko bude daná oprava stáť - jediné na čom mu záleží na tom je to, aby predmetná poškodená vec bola za akúkoľvek cenu opravená. Žalovaný súdu nepredložil žiadny relevantný dôkaz svedčiaci o tom, že pri odovzdaní motorového vozidla do servisu žalobcu si vymienil (a na to netreba žiadne odborné a technické znalosti, ale len „logické uvažovanie“), aby mu oznámil predbežnú kalkuláciu opravy veci a následne sa rozhodne, či si motorové vozidlo k nemu opraviť dá, alebo nie. Pred súdom neobstojí „dohoda“ medzi žalobcom a žalovaným o tom, že žalobca „vykoná opravu motorového vozidla a všetko vybaví s poisťovňou“ tak, že žalovaný nebude mať žiadne starosti. Obsah takejto dohody sa vymyká základnej koncepcii právnej úpravy zmluvy o dielo tak, ako je to uvedené v štvrtej hlave Občianskeho zákonníka §§ 601-656. V takomto prípade si žalovaný mohol slobodne vybrať, ktorý servis zrealizuje opravu jeho motorového vozidla. Vo A. neexistoval a neexistuje len jeden servis, a to servis žalobcu. Sú aj iné - dokonca autorizované servisy, ktorým servis žalobcu nebol, napr. VOLKSWAGEN, Citroën, Peugeot, Hyundai, KIA, Mercedes atď. Samozrejme, že si servis tejto kategórie účtuje normohodinu servisnej práce podľa vlastných interných predpisov. Žalovaný si ale mohol dať opraviť motorové vozidlo aj iným (neautorizovaným) servisom, ktoré síce majú potrebné strojové, diagnostické a ostatné technické vybavenie k tomu, aby mohli poskytnúť odbornú a kvalifikovanú opravu - v tomto prípade mnohokrát za nižšiu cenu, akú si účtujú autorizované servisy. V neposlednom rade existujú aj servisné dielne - laici, mnohokrát označovaní ako „garážoví majstri“, ktorí taktiež sú schopní opraviť motorové vozidlo, avšak zrejme úroveň a kvalita takéhoto servisu mnohým zákazníkom nepostačuje, resp. nezaručuje, že vozidlo bude opravené tak, aby spĺňalo všetky zákonné predpoklady v zmysle vyhlášky o cestnej premávke. Žalovaný si však slobodne vybral žalobcu a je úplne jedno, či tak urobil na základe referencií známych, kamarátov alebo cudzích ľudí, že tento servis „vybaví“ všetko potrebné okolo opravy s poisťovňou, pretože takúto garanciu žalobca nedal a ani nemohol dať žalovanému, pretože nemohol garantovať jej absolútne splnenie, lebo na plnenie poisťovne nemal relevantný dosah. Ak sa však žalovaný napriek uvedenému uspokojil s takouto informáciou, musel počítať aj s tým, že sa to jednoducho takto nemusí „vybaviť“. Z predložených listinných dôkazov nikde nevyplýva, že by poisťovňa spochybňovala počet normohodín servisných prác žalobcu, použité náhradné diely, porušenie technologického postupu servisných prác atď. Žalobca urobil opravu poškodeného motorového vozidla tak, ako to najlepšie vedel. Ani žalovaný pri preberaní motorového vozidla neupozornil žalobcu, že niečo zanedbal, že oprava nebola urobená tak ako mala byť urobená, že niektorá zo závad nebola odstránená napriek tomu, že odstránená mala byť atď.
19. Podľa názoru súdu, žalovanému nič nebránilo uplatniť si, po predchádzajúcej úhrade doplatku, na ktorý bol žalobcom vyzvaný, sumu ktorú zaplatil servisu voči poisťovni, a to prípadne aj v súdnom spore. Predmetom tohto konania nebolo skúmanie, či by poisťovňa a za akých podmienok zaplatila žalobcovi sumu 777,40 Eur, prípadne ak by odmietla plniť, či je to v súlade s právom a doterajšou súdnou praxou alebo nie a pod. Tento skutkovo právny problém už pred šiestimi rokmi riešil v jednom zo svojich rozhodnutí najvyšší súd Slovenskej republiky a to rozsudkom 2Obdo 48/2012 zo dňa 28. 03. 2013.
20. Súd na základe zhora uvedených skutočností teda považoval žalobu žalobcu za dôvodnú a plne opodstatnenú. Podľa názoru súdu bola platne uzavretá zmluva o dielo aj napriek tomu, že nebola dohodnutá konkrétna suma odplaty za opravu motorového vozidla (táto logicky ani na začiatku presne ustálená nemohla byť, pretože sám servis nevedel aký rozsah prác bude v konečnom dôsledku realizovať), je bez akýchkoľvek pochýb, že žalovaný si bol vedomý toho, že servisné práce sa nebudú žalobcom realizovať bezplatne, ale tieto bude potrebné uhradiť. To, ako žalovaný postupoval vo vzťahu k servisu, súd vyhodnotil ako postup, ktorý nebol konformný s platnou právnou úpravou, pokiaľ tak žalovaný postupoval, musel si byť vedomý toho, že vždy môže dôjsť k situácii, kedy poisťovňa z akéhokoľvek dôvodu nemusí poskytnúť plnenie v plnej výške, resp. ho poskytne v krátenej sume a potom rozdiel neuhradenej sumy bude musieť zaplatiť v konečnom dôsledku objednávateľ, teda ten kto vlastní motorové vozidlo na ktorom boli realizované opravárenské a servisné práce. Všetky ostatné právne výklady a právnym zástupcom žalovaného uvádzané dôvody súd považoval za účelové v snahe vyhnúť sa zákonnej zodpovednosti zaplatiť odmenu žalobcovi za vykonané dielo.
21. Súd nevykonal výsluch svedkyne K.. X. Y., T.. - manželky žalovaného, napriek tomu že pôvodne uvažoval o vykonaní tohto dôkazu a to vzhľadom na priebeh dokazovania dňa 19. 04. 2018 pričom aj prípadný výsluch manželky žalovaného by v konečnom dôsledku nemal právnu relevanciu k rozhodnutiu vo veci samej vzhľadom k tomu, že táto svedkyňa by potvrdila len tie skutočnosti tvrdené žalovaným, resp. jeho právnym zástupcom, ktoré súd nepovažoval za zásadné pri meritórnom rozhodnutí. Pokiaľ právny zástupca žalovaného trval na prítomnosti žalovaného na pojednávaní, súd mal za to, že tento by
neuviedol iné skutočnosti, ako uviedol jeho právny zástupca, ktorý je advokátom a má príslušné právne vzdelanie a patričnú prax. Na otázku sudcu, prečo sa žalovaný na pojednávanie nedostavil napriek tomu, že vedel o ňom z ústneho podania svojho právneho zástupcu, a zo zákona má právo a možnosť byť prítomný na všetkých pojednávaniach vo veci kde vystupuje ako účastník sporu, právny zástupca uviedol, že sa žalovaný nemohol dostaviť na pojednávanie z pracovných dôvodov, pretože mal „nejakú pracovnú cestu“. Je potrebné zdôrazniť, že právny zástupca nepredložil ani jeden relevantný dôkaz o tom, že jeho klient mal v deň pojednávania pracovnú cestu, kedy nastúpil na pracovnú cestu, kde sa v deň pojednávania fyzicky nachádzal a už vonkoncom nemal relevantný dôkaz o súdom akceptovateľnom dôvode neúčasti žalovaného na pojednávaní.
22. Ak mal žalovaný podozrenie - potvrdené aj znalcom z príslušného technického odboru - že bolo neoprávnené manipulované s počítačom najazdených km v jeho vozidle, nič mu nebránilo a ani v súčasnosti nebráni podať trestné oznámenie; a orgány činné v trestnom konaní všetky skutkové okolnosti v servise VH Autoservis, s.r.o. Zvolen vykonajú. V prípade ak skutočne došlo k takémuto podvodnému konaniu, bude potrebné vyvodiť z neho trestnoprávnu zodpovednosť, ktorou sa bude zaoberať orgán v zmysle Trestného poriadku.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. S poukazom na zhora citované a procesné ustanovenia, ako aj výsledok sporu v ktorom bol žalobca plne úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP a § 362 ods.1 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP) V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360 ods.2 CSP). Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP). Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP). Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 CSP). Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP). Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP). Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP). Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 CSP). Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 CSP). Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP). Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP). Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 CSP). Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP). V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).