Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_47Sa-2-2021.pdf
PDF · 130.94 KB
Case nature
Area
Subarea
47Sa/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., právne zastúpeného: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.11.2020, takto
rozhodol:
Súd rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.11.2020 z r u š u j e vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia
Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.03.2020, vydaným podľa § 70 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“, príp. „ZSP“) zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 28.01.2020, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 28.01.2020 žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola posudkovým lekárom určená na 35 %.
Na odvolanie žalobcu generálny riaditeľ žalovanej napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.11.2020 potvrdil prvostupňové rozhodnutie ústredia žalovanej zo dňa03.03.2020 a stotožniac sa so skutkovými a právnymi závermi správneho orgánu prvého stupňa odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol. Poukázal na to, že v odvolacom konaní bolo lekárskou správou z ortopedického vyšetrenia zo dňa 22.08.2019 preukázané, že rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu je stav po jednostrannej totálnej endoprotéze, na základe čoho posudkový lekár žalovanej toto zaradil do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G-postihnutie končatín, položky 44.1 – jednostranná (totálna) endoprotéza, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, so stanovením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % z percentuálneho rozpätia 35 % až 45 %. Posúdenie zdravotného stavu žalobcu bolo vykonané bez jeho osobnej účasti, z dôvodu opatrení prijatých počas krízovej situácie podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 66/2020 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákona. V rozhodnutí konštatoval, že v odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu, podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vyhodnotil zdravotný stav žalobcu a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 35 %, a preto žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 ZSP, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Rozsah a dôvody žaloby
Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca včas správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej a navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a e) SSP zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania a navrhol na prejednanie veci nariadiť pojednávanie.
V rámci žalobných dôvodov žalobca namietal, že zistenie skutočného stavu veci žalovanou bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutočný stav, ktorý vzala žalovaná za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise, ako aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a v neposlednom rade nesprávne právne posúdenie veci konajúcimi orgánmi sociálneho poistenia.
Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dal žalobca do pozornosti poukaz žalovanej na to, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava ako aj následne posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredia sa zhodli na tom, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola správne stanovená na 35 % oproti zdravej fyzickej osobe. Žalobca dodal, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu bol určený stav po jednostrannej totálnej endoprotéze kolenného kĺbu. Uvedené zdravotné postihnutie je zaradené do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel G – postihnutie končatín, položka 44.1 – totálna endoprotéza kĺbu (jednostranná). Pri uvedenom zdravotnom postihnutí je možné mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanoviť v percentuálnom rozpätí od 35% do 45 %. Posudkový lekár žalovanej odôvodnil svoj záver tým, že žalobca má podľa zdravotnej dokumentácie pohyblivosť v uvedenom kĺbe v norme s pretrvávajúcou miernou hypotrofiou štvorhlavého svalu.
Žalobca v celom rozsahu vyjadril nesúhlas s uvedeným odôvodnením rozhodnutia žalovanej. V nadväznosti na uvedené namietal, že žalovaná vôbec nezobrala do úvahy práve hypotrofiu svalu, ktorá spôsobuje žalobcovi ťažkosti pri bežnom pohybe. Rovnako žalobca nerozumie, vzhľadom na posudkovým lekárom konštatovanú svalovú hypotrofiu, záveru, že žalobcovi bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dolnej hranici percentuálneho rozpätia , t. j. 35% a nie vyššia.
Ďalej žalobca vytýkal, že posudkový lekár zároveň nezobral na zreteľ závažnosť ostatných ochorení, ktorými žalobca trpí, dodajúc, že žalobca okrem uvedeného trpí hypertenziou (zvýšený krvný tlak), ktorá ho ohrozuje na živote, a ktorá mu spôsobuje samovoľné nezastaviteľné krvácanie z nosa, v dôsledku, ktorého bol už viackrát hospitalizovaný. Rovnako tak trpí zvýšenou hladinou kyseliny močovej v tele (tzv. DNA), ktorá spôsobuje žalobcovi silné bolesti kĺbov, svalov a tráviace ťažkosti. Preto žalobca namietal, že uvedené závery posudkového lekára, bez bližšieho odôvodnenia, sú nepreskúmateľné. V tejto súvislosti vyjadril názor, že posudkový lekár pri určovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu mal zobrať do úvahy práve vyššie uvedené ochorenia žalobcu v súlade s § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, avšak žalovaná sa zamerala len na základné ochorenie bez ohľadu na ďalšie ochorenia žalobcu.
Žalobca dal do pozornosti, že žalovaná napriek tomu, že poukazuje v rámci napadnutého rozhodnutia na ustanovenie § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, uvedené ustanovenie v prípade žalobcu opomenula aplikovať. V nadväznosti na uvedené namietal, že žalovaná vôbec nezohľadnila a nezobrala do úvahy možnosť navýšenia percentuálnej miery poklesu žalobcu vzhľadom na jeho pracovné zaradenie ako aj stupeň vzdelania. V tejto súvislosti žalobca doplnil, že má ukončené Stredné odborné učilište – stavebné, ktoré mu prakticky umožňuje vykonávať výlučne manuálnu prácu, a teda jeho uplatnenie na trhu práce v dôsledku jeho zdravotných ťažkostí je výrazne obmedzené ako aj jeho prípadná rekvalifikácia.
Preto žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovanej vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, pričom závery uvedené v napadnutom rozhodnutí nemajú oporu v administratívnom spise. Vyjadril názor, že tieto všetky vyššie popísané skutočnosti neboli zo strany žalovanej zohľadnené. Nedostatočne zistila skutočný stav veci, čo malo za následok vydanie nesprávneho napadnutého rozhodnutia. Žalovaná riadne neodôvodnila závery, pre ktoré dospela k stanovenej miere poklesu schopnosti žalobcu, pre ktoré neaplikovala ustanovenie § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. a zároveň nesprávne aplikovala ustanovenie § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., keď nezohľadnila ostatné ochorenia žalobcu. Mal za to, žalovaná selektívnym spôsobom postupovala pri hodnotení dôkazov, hoci jej ustanovenie § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení jednoznačne hovorí, že je povinná hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, každý osobitne a všetky vo vzájomnej súvislosti. V tejto súvislosti žalobca dôvodil, že ak by zo strany žalovanej došlo k riadnemu zisteniu skutočného stavu veci a objektívnemu hodnoteniu žalobcom predložených dôkazov, nemohla by žalovaná dospieť k záveru, že neexistuje dôvod pre určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti zastal názor, že zistenie skutočného stavu žalovanou bolo opätovne nedostačujúce pre vydanie zákonného rozhodnutia, žalovaná v konaní postupovala selektívne pri hodnotení dôkazov, pri rozhodovaní taktiež vychádzala z ničím neoverených hypotéz, ktoré nenachádzajú logickú oporu v zdravotnej dokumentácii žalobcu, predloženej správnemu orgánu ku konaniu. Zároveň žalovaná opomenula povinnosť zistiť skutočný stav veci, čo znamená, že v prípade, ak nedisponovala niektorým z potrebných podkladov pre rozhodnutie, tieto si mala zabezpečiť prostredníctvom výzvy adresovanej jednotlivým orgánom, prípadne žalobcovi. Tohto mala žalovaná poučiť o tom, že v prípade, ak nedoloží potrebné dokumenty, bude rozhodnuté na základe zistených skutočností.
Vyjadrenia žalovanej a žalobcu
Žalovaná v písomnom vyjadrení k dôvodom žaloby navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
S poukazom na ustanovenia § 71 ods. 4, 6 a 8 zákona o sociálnom poistení uviedla, že žalobca doložil k žiadosti o posúdenie jeho zdravotného stavu na účely invalidity, ako aj v odvolacom konaní, iba ortopedické vyšetrenie zo dňa 22.08.2019. v tejto súvislosti dodala, že odborné vyšetrenia, ktoré by dokumentovali iné závažné ochodenia majúce vplyv na zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, žalobca nedoložil. Z uvedeného dôvodu sa k nim posudkoví lekári sociálneho poistenia nemohli vyjadriť.
K námietke žalobcu, že posudkoví lekári žalovanej pri vypracovaní odborných posudkov vôbec nevzali do úvahy závažnosť ostatných ochorení žalobcu, najmä hypertenziu, žalovaná uviedla, že toto ochorenie posudkoví lekári žalovanej zhodne označili za ako ostatné zdravotné postihnutie, ktoré nepodmieňuje percentuálne navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z.
V nadväznosti na uvedené žalovaná dôvodila, že zákon nevylučuje možnosť, aby v rámci odvolacieho konania bolo zmenené napadnuté rozhodnutie na základe nových dôkazov, avšak v odvolacom konaní neboli zo strany žalobcu predložené také dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok. Prvostupňové rozhodnutie vo veci nároku na invalidný dôchodok bolo potvrdené generálnym riaditeľom žalovanej, pretože v čase jeho vydania, na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, zodpovedalo zákonu.
Námietky napádajúce nesprávne posúdenie zdravotného stavu žalobcu konajúcimi orgánmi sociálneho poistenia v napadnutom rozhodnutí, vychádzajúcom z podkladu, ktorý nespĺňa podmienky § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, žalovaná označila za nedôvodné. Mala za to, že posudky posudkových organizačných zložiek žalovanej sú presvedčivé, úplné, vypracované komplexne na základe im dostupných odborných lekárskych správ, nálezov a údajov zo zdravotnej dokumentácie žalobcu a zodpovedajú kritériám upraveným v zákone o sociálnom poistení.
Žalobca v replike na vyjadrenie žalovanej zotrval na rozsahu a dôvodoch žaloby, naďalej s poukazom na ustanovenia § 153 ods. 8 ZSP a § 195 ods. 1 ZSP namietajúc nepresné a neúplné zistenie skutočného stavu veci žalovanou. V tejto súvislosti s poukazom na procesnú zásadu materiálnej pravdy dôvodil, že túto je potrebné aplikovať v rámci celého dávkového konania. Už samotný účel, pre ktorý bola zriadená Sociálna poisťovňa, pomoc osobám, na ktorých sa vzťahuje zákon o sociálnom poistení v materiálnej núdzi, v sebe zahŕňa potrebu aplikovania zásady materiálnej pravdy, t. j. zistenie nie skutkového ale skutočného stavu veci, a to dokonca až do takej miery, že tento skutočný stav veci musí byť zistený úplne a presne. Z toho dôvodu má Sociálna poisťovňa k dispozícii viacero nástrojov pre zabezpečenie dôkazných prostriedkov. Preto je potrebné, aby tieto nástroje účelne využívala do tej miery, kým budú zistené všetky potrebné skutočnosti pre vydanie meritórneho rozhodnutia vo veci samej.
Na podporu svojej argumentácie žalobca citoval právny záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, príp. „NS SR“) sp. zn. 10S/131/2014 zo dňa 30.09.2015: „...Obstarávanie podkladov pre rozhodnutie ukladá zákon o sociálnom poistení odporcovi s tým, že má na zreteli, že tento pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. V súlade s právnou teóriou sa pri obstarávaní potrebných podkladov pre rozhodnutie uplatňujú dve procesné zásady, a to prejednacia zásada a zásada vyhľadávacia, pričom vychádzajúc z analýzy zásad upravených v zákone o sociálnom poistení možno dospieť k záveru, že v konaní vo veciach sociálneho poistenia ide o kombináciu uplatnenia oboch zásad. Zákon o sociálnom poistení ukladá odporcovi povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Odporca v odôvodnení rozhodnutia musí uviesť skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie. Rovnako by sa mal v odôvodnení vyrovnať aj s otázkou, prečo nevykonal všetky dôkazy, ktoré navrhol účastník konania. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome, alebo nevedome.“
V nadväznosti na uvedené žalobca zastal názor, že ak žalovaná mala informáciu o tom, že žalobca trpí aj inými vážnymi ochoreniami (táto vyplýva aj z odvolania žalobcu), mala v súlade s ustanovením § 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení požiadať ošetrujúceho lekára žalobcu o zaslanie zdravotnej dokumentácie žalobcu, prípadne posudkový lekár žalovanej mal za účelom komplexného zhodnotenia zdravotného stavu žalobcu sám kontaktovať a spolupracovať s praktickým lekárom žalobcu za účelom zhodnotenia jeho zdravotného stavu. V tejto súvislosti dodal, že spolupráca medzi ošetrujúcim lekárom žalobcu a posudkovým lekárom žalovanej bola v tomto prípade viac než žiaduca a potrebná, najmä preto, že žalobca sa nemohol osobne zúčastniť konania o posúdení jeho zdravotného stavu v dôsledku opatrení prijatých počas krízovej situácie, a teda nemohol ovplyvniť skutočnosť, že žalovaný nemal všetky potrebné podklady pre meritórne rozhodnutie vo veci. Rovnako tak mohla žalovaná vyzvať žalobcu na doplnenie podkladov na rozhodnutie.
Žalovaná dupliku na vyjadrenie žalobcu v lehote stanovenej správnym súdom nepodala.
Relevantná právna úprava
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak
a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.
Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
Podľa § 199 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len „SSP“), ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (ZSP) poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 ZSP poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Podľa § 71 ods. 3 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 71 ods. 4 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7 ZSP jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Podľa § 71 ods. 8 ZSP mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 71 ods. 10 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Podľa § 153 ods. 8 ZSP posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.
Podľa § 184 ods. 5 ZSP žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Písomné oznámenie o zaradení poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa považuje za žiadosť o dávku v nezamestnanosti.
Podľa § 195 ods. 1 ZSP organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
Podľa § 196 ods. 6 ZSP účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
Podľa § 196 ods. 7 ZSP organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.
Podľa § 209 ods. 1 ZSP rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 209 ods. 4 ZSP v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
Podľa § 218 ods. 1 ZSP odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.
Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, ktorá upravuje percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov, Kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G - postihnutie končatín, položky 44.1 – jednostranná (totálna) endoprotéza, je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená v rozmedzí od 35 % do 45 %.
Všeobecné posudkové hľadisko pre oddiel G, Kapitoly XV. – miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa rozsahu a straty častí končatín po poranení, vrodených alebo získaných chýb, zostávajúcich následkov po operáciách a úrazoch, zápalových a degeneratívnych ochoreniach. Pri určovaní miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri posudzovaní postihnutia horných končatín treba vychádzať z postihnutia dominantnej končatiny. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri amputačných stratách vychádza z funkcie kýpťov a susedných kĺbov.
Posudkové hľadisko pre položku 44. oddielu G, Kapitoly XV. - Pri endoprotézach kĺbov je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti závislá od pretrvávajúcej poruchy pohyblivosti a vplyvu záťaže na
končatinu (napr. porucha motorickej inervácie, výrazná svalová atrofia, skrátenie končatiny viac ako o 4 cm).
Podľa § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 04.04.2020 počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.
Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP vo veci rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti ospravedlnenej žalovanej, ktorá súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti (§ 114 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na dôvodoch a petite žaloby. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť z dôvodu jeho nezákonnosti a vrátiť vec na ďalšie konanie. Dodal, že bolo povinnosťou žalovanej vyžiadať si zdravotnú dokumentáciu žalobcu, keď tento ku konaniu predložil len jednu lekársku správu z ortopedického vyšetrenia. Argumentoval, že v tomto prípade išlo o špecifickú situáciu z dôvodu krízového stavu v súvislosti s ochorením COVID-19, žalobca sa nemohol dostaviť na predvolanie v súvislosti s konaním o jeho žiadosti na priznanie invalidného dôchodku a následne ho už Sociálna poisťovňa ku konaniu nepredvolávala, pričom žalobca ako laik nemal vedomosť a skúsenosti s konaním o invalidnom dôchodku a nevedel, čo je potrebné k tomuto dokladať. Týmto postupom Sociálna poisťovňa porušila svoju povinnosť podľa § 195 ods. 1 ZSP zistiť skutočný stav veci pre potreby rozhodnutia.
S prihliadnutím na dôvody žaloby a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom sociálneho poistenia podľa § 209 zákona o sociálnom poistení, správny súd prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral na posúdenie jeho súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený.
Z administratívneho spisu vyplýva, že pre účely posúdenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol zdravotný stav žalobcu v rámci administratívneho konania oboch stupňov posudzovaný celkom trikrát. Výsledkom boli odborné posudky o invalidite vydané príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia (dňa 28.01.2022, na základe odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený v dňoch 29.04.2020 a 02.11.2020).
Pri všetkých troch odborných posúdeniach zdravotného stavu žalobcu posudkoví lekári vychádzali z ortopedického vyšetrenia zo dňa 22.08.2019, predloženého žalobcom k žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, na základe ktorého zhodne dospeli k určeniu rovnakej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, na spodnej hranici percentuálneho rozpätia (35 %), čo nepodmieňuje vznik invalidity žalobcu podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
Z obsahu odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu ústredia žalovanej zo dňa 03.03.2020 vyplýva, že žalobca s poukazom na obmedzené možnosti jeho pracovného zaradenia, ako absolventa SOU stavebné (s možnosťou výkonu len manuálnej práce), dal do pozornosti aj skutočnosť, že trpí hypertenziou a dnou, ktorá mu spôsobuje silné bolesti kĺbov, svalov a tráviace ťažkosti. Ďalej uviedol, že následkom hypertenzie trpí aj častým krvácaním z nosa, čo bolo dôvodom jeho viacnásobných
hospitalizácií. Zmienil sa aj o tom, že je vdovec a v dôsledku jeho zdravotného stavu má problémy aj so zaobstarávaním základných životných potrieb a s domácimi prácami.
Je zrejmé, že v priebehu vyšetrenia žalobcu posudkovým lekárom dňa 28.01.2020 sa lekár na ďalšie zdravotné ťažkosti, komplikácie alebo liečené ochorenia žalobcu nespýtal a kompletnú zdravotnú dokumentáciu k dispozícii nemal. Rovnako tak postupovali posudkoví lekári žalovanej, resp. žalovaná v nadväznosti na obsah odvolania, aj v rámci opätovného posudzovania zdravotného stavu žalobcu pre účely odvolacieho konania, navyše bez jeho osobnej účasti.
Za daných okolností prípadu, kedy už mali príslušné orgány žalovanej k dispozícii indície aj o iných zdravotných postihnutiach, príp. ochoreniach žalobcu, postup žalovanej pri zabezpečovaní podkladov pre rozhodnutie vo veci žiadosti žalobcu a aplikáciu príslušných hmotnoprávnych ustanovení zákona o sociálnom poistení na zistený skutkový stav žalovanou, nemožno vyhodnotiť inak ako rýdzo formálne.
V tomto kontexte neobstojí len jednoduché zotrvávanie na dôkaznom bremene účastníka administratívneho konania (resp. žiadateľ o dávku sociálneho poistenia) použitím doslovného výkladu ustanovení § 184 ods. 5 vety druhej ZSP v spojení s § 196 ods. 6 vety prvej ZSP. Je potrebné mať na zreteli, že hoci dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení a preukázanie skutočností rozhodujúcich na vznik nároku na dávku zaťažuje účastníka konania tohto návrhového typu správneho konania, zodpovednosť za určenie postupu smerujúceho k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci a za obstaranie potrebných podkladov pre rozhodnutie vo veci nesie predovšetkým konajúci orgán sociálneho poistenia (§ 184 ods. 5 veta druhá in fine ZSP, § 195 ods. 1 ZSP, § 196 ods. 6 in fine, ods. 7 ZSP, vrátane zákonných nárokov na presvedčivosť a zákonnosť rozhodnutia v zmysle § 209 ods. 1 a 4 ZSP). Je to práve Sociálna poisťovňa, ktorá určuje spôsob, akým má žiadateľ o dávku preukázať skutočnosti rozhodujúce pre uplatnený nárok, rovnako tak určuje, ktorý dôkaz (či už účastníkom navrhnutý alebo nenavrhnutý) sa za účelom úplného zistenia skutočného stavu veci v konaní vykoná, a v neposlednom rade, zákon o sociálnom poistení Sociálnej poisťovni explicitne ukladá povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci a na ten účel obstarať potrebné podklady na rozhodnutie, dokonca vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci (§ 196 ods. 6 in fine ZSP).
Na to, aby sa dosiahol účel poskytovania jednotlivých dávok sociálneho poistenia sledovaný zákonom o sociálnom poistení, je potrebné postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkom konania a podľa potreby využívať inštitúty zákona o sociálnom poistení (napr. súčinnosť so všeobecným a odborným ošetrujúcim lekárom účastníka konania; § 153 ods. 8 ZSP), a to za súčasného zachovania a dodržania zásad ovládajúcich správne konanie vo všeobecnosti.
Hoci sa podľa § 172 ods. 1 vety prvej zákona o sociálnom poistení na konanie vo veciach sociálneho poistenia všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje, nemožno v preskúmavanom administratívnom konaní upustiť od vyžadovania aspoň minimálnych požiadaviek kladených na konania a rozhodnutia správnych orgánov v zmysle Rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy (77) 31 zo dňa 28.09.1977 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, resp. Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy Rec (2007)7 zo dňa 20.06.2007 o dobrej verejnej správe. S prihliadnutím na vývoj v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a medzinárodné záväzky vyplývajúce Slovenskej republike z vyššie uvádzaných signovaných rezolúcií (čl. 7 ods. 5 Ústavy SR v spojení s čl. 154c Ústavy SR) možno konštatovať, že pre orgány verejnej správy vo všeobecnosti platí povinnosť v procese administratívnych konaní priamo aplikovať zásady správneho konania bez ohľadu na to, či sa na tieto explicitne vzťahuje použitie Správneho poriadku, alebo nie.
Zásada súčinnosti, ako jedna zo základných zásad správneho konania, je zásadou, ktorá musí byť bezvýhradne uplatňovaná vo všetkých administratívnych konaniach, a to aj vtedy, ak je konanie vyňaté z pôsobnosti správneho poriadku. Vzhľadom k tomu, že v dávkovom konaní zákon o sociálnom
poistení neukladá účastníkom konania povinnosť právneho zastúpenia advokátom a s prihliadnutím na skutočnosť, že v prevažnej väčšine ide o účastníkov konania bez právnického vzdelania, povedomia a s možným sociálnym a zdravotným hendikepom, je namieste aplikovať per analogiam zvýšenú manudukčnú (poučovaciu) povinnosť príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, vyplývajúcu zo základných zásad správneho konania podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, a v neposlednom rade musia poskytovať účastníkom konania pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu (§ 3 ods. 2 in fine Správneho poriadku).
Preto bolo v záujme presného a úplného zistenia skutočného stavu veci, potrebného pre rozhodnutie o oprávnenosti žalobcom uplatneného nároku na invalidný dôchodok, aby na úrovni prípravy podkladov príslušnou organizačnou zložkou žalovanej pred realizáciou opätovného posudzovania zdravotného stavu žalobcu posudkovými lekármi, táto zabezpečila doplnenie podkladov, a to v úzkej súčinnosti so žalobcom v súvislosti so zabezpečením jeho úplnej zdravotnej dokumentácie a lekárskych nálezov z odborných vyšetrení k zmieneným zdravotným postihnutiam žalobcu.
Odo dňa 04.04.2020 nadobudlo účinnosť ustanovenie § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení, na základe Čl. II zákona č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, v zmysle ktorého sa počas krízovej situácie časť vety za bodkočiarkou v ustanovení § 153 ods. 5 neuplatňuje, teda podmienka osobnej účasti účastníka konania na jeho žiadosť pri posudkovej činnosti vykonávanej posudkovým lekárom príslušnej pobočky alebo ústredia žalovanej počas krízovej situácie nemusí byť splnená a je na rozhodnutí posudkového lekára, akú formu posúdenia zdravotného stavu účastníka konania určí.
Presné a úplné zistenie skutočného stavu veci v sebe zahŕňa nevyhnutné vykonanie všetkých vyšetrení a zistení potrebných na objasnenie rozhodujúcich okolností prípadu a pre posúdenie veci samej (úplnosť zistenia), ako aj s použitím správnej úvahy vyhodnotenie získaných dôkazov a podkladov pre rozhodnutie, t. j. v rámci ich voľného hodnotenia, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, podľa zásad logického myslenia tieto získané dôkazy a podklady vyhodnotiť tak, aby skutkové zistenia odvodené z predložených a vykonaných dôkazov zodpovedali skutočnosti. Správny orgán je povinný vykonať zisťovanie z úradnej povinnosti a nemôže byť viazaný len na podklady, ktoré mu poskytnú účastníci konania, i keď v dávkových veciach sociálneho (dôchodkového) poistenia ide o návrhové konanie. Správny orgán zohráva aktívnu úlohu pri zhromažďovaní dôkazov, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie vo veci a za využitia úzkej súčinnosti s účastníkom konania a procesných inštitútov správneho konania (napr. prerušenie konania podľa § 193 ods. 1 alebo ods. 3 zákona o sociálnom poistení za účelom zabezpečenia chýbajúcich podkladov pre rozhodnutie, najmä ak z pohľadu posudkového lekára alebo konajúceho správneho orgánu je potrebné tieto doplniť v čase oparení platiacich počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu v súvislosti s ochorením COVID-19 alebo v súvislosti s inými okolnosťami) zabezpečuje spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci potrebného pre rozhodnutie.
Z vyššie uvádzaných dôvodov súd žalobou napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zrušil z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, pretože zistenie skutkového stavu žalovanou bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a vec mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere, ktorého výsledkom musí byť rozhodnutie zodpovedajúce svojím odôvodnením požiadavkám zákona (§ 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení).
V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej odstrániť vytknutý nedostatok konania doplnením dokazovania a podkladov potrebných pre rozhodnutie vo veci uplatneného nároku na invalidný dôchodok a prostredníctvom komplexného posúdenia zdravotného stavu žalobcu v intenciách ustanovení § 71 ods. 3 až 8 zákona o sociálnom poistení vyhodnotiť existenciu zákonných podmienok na jeho priznanie.
Právo na plnú náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods.1 SSP s tým, že o ich výške bude v zmysle ustanovenia § 175 ods. 2 citovaného zákona rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).