Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoE/27/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Poštová banka, a.s. so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, Hattalova 12/C, Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., korešpondenčná adresa: Bratislava, Vajnorská 100/A, proti povinnej N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Y., L. XXX/XX, o vymoženie sumy 794,25 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 3Er/503/2015 - 36 zo dňa 26. augusta 2016 takto

rozhodol:

P r i p ú š ť a , aby do konania na miesto oprávneného Poštová banka, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890 v s t ú p i l BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692.

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu, Exekútorský úrad Svidník, sp. zn. EX XXX/XXXX-X o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom vo veci bol rozhodcovský rozsudok zo dňa 19.08.2014 sp. zn. IA- C/XXXX/XXXX, vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave, pričom nárok oprávneného vychádza zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.01.2011 uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s., pôvodným oprávneným a povinnou. Rozhodnutie exekučný súd oprel o § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) účinného v čase uzatvorenia zmluvy, § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, s odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora (ES) vo veciach Mostaza Claro, bod 25-28. Využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom, exekučný súd preskúmal predložený exekučný titul a jeho súlad so zákonom, pričom dospel k záveru, že medzi zmluvnými stranami, oprávneným v pozícii dodávateľa služby a spotrebiteľom, príjemcom služby, ide o vzťah spotrebiteľský. Definovanie zmluvného vzťahu ako vzťahu spotrebiteľského dalo exekučnému súdu oprávnenie skúmať zmluvné podmienky s ohľadom na príslušné právne predpisy zamerané na ochranu práv spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka ako neoddeliteľná súčasť Všeobecných obchodných podmienok (časť 10.2.2), na ktorú odkazuje formulárová Zmluva o úvere nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a spotrebiteľ nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa neodvolateľne podrobiť všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj prípadnému rozhodcovskému konaniu. Z obsahu zmluvy, z jej samotnej formy nevyplýva, aby bol spotrebiteľ, povinná, pri jej uzatváraní zmluvy osobitne upozornený na rozhodcovskú doložku a na dôsledky jej uzavretia tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 93b Zákona o bankách. Exekučný súd konštatoval, že takáto rozhodcovská doložka je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá sa prieči dobrým mravom a výkon práv povinností z takejto doložky rovnako odporuje dobrým mravom. Je preto neplatná. Vzhľadom

na tieto skutočnosti mal exekučný súd za preukázané, že vo veci boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodnil § 365 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len . Uviedol, že exekučný súd svojou preskúmavacou činnosťou vo vzťahu k rozhodcovskej doložke prekročil oprávnenia dané príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku, čím mu odňal možnosť konať pred súdom a zároveň mu odňal právo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky voči povinnému v exekučnom konaní, čo je bezpochyby súčasťou jeho ústavného práva na súdnu ochranu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu, t.j. takýto rozsudok zakladá prekážku res iudicatae a exekučný súd je ním viazaný rovnako ako rozhodnutím všeobecného súdu. Rozhodcovský rozsudok je bezpochyby materiálne vykonateľným rozhodnutím a je spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie. Exekučný súd týmto postupom vážne narúša princíp právnej istoty, keďže v skutkovo i právne obdobných veciach súdy rozhodujú odlišne bez primeraného právneho základu. Exekučný súd tak vylúčil možnosť oprávneného riešiť prípadné spory v rozhodcovskom konaní, čo bezpochyby zasahuje do jeho zákonných práv. Zákon o rozhodcovskom konaní a rokovací poriadok príslušného rozhodcovského súdu poskytujú obom stranám dostatok priestoru na uplatnenie a bránenie svojich práv a nemožno pochybovať o zákonnom priebehu rozhodcovského konania, ani o rovnocennom postavení povinného v rámci rozhodcovského konania v porovnaní s konaním na všeobecnom súde. Oprávnený tiež poukázal na príslušné ustanovenia zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v zmysle ktorých si pri uzatváraní predmetnej zmluvy ponukou návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy oprávnený ako banková inštitúcia plnil len svoju zákonnú povinnosť. Postup banky, ktorý je v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami preto nemôže byť považovaný za neprijateľnú zmluvnú podmienku a nemôže byť postihovaný neplatnosťou. Rovnako nie je možné pochybovať o zákonnej, písomnej forme uzavretej rozhodcovskej doložky.

3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP, v súlade s § 470 ods. 1 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa s § 379 a § 380 v spojení s § 9a Exekučného poriadku, v znení Exekučného poriadku účinnom k 31.03.2017 v zmysle § 243h ods. 1 tohto zákona. Odvolací súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

4. V prvom rade sa musel odvolací súd vysporiadať s návrhom oprávneného na zmenu účastníka konania na strane oprávneného, keďže v priebehu konania, po rozhodnutí súdu prvej inštancie a po podanom odvolaní oprávneného pôvodný oprávnený Poštová banka, a.s. navrhol pripustiť zmenu strany tak, aby na miesto pôvodného oprávneného vstúpil do konania BENCONT COLLECTION , a. s.. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. II/2016 zo dňa 06.10.2016 bola pohľadávka uplatňovaná v tomto exekučnom konaní postúpená na BENCONT COLLECTION , a. s.. Spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s. podaním zo dňa 09.02.2017 so vstupom do konania na strane oprávneného vyslovila súhlas. Odvolací súd preto v súlade s § 80 pripustil, aby na miesto pôvodného oprávneného Poštová banka, a. s. vstúpil do konania BENCONT COLLECTION, a. s..

5. Vo vzťahu k veci samej odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že exekučný súd správne posúdil vzťah oprávneného, poskytovateľa bankovej služby a povinnej ako vzťah spotrebiteľský. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa preto stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ako aj s dôvodmi tam uvedenými.

6. Odvolací súd konštatuje, že podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, je exekučný súd povinný skúmať o.i. súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej

doložky, je nutné konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu, ktorý mal za následok neudelenie poverenia.

7. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011).

8. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka koncipovaná ako neoddeliteľná súčasť Všeobecných obchodných podmienok (časť 10.2.2.), na ktorú odkazuje zmluva o úvere zo dňa 26.01.2011 (časť 3/, bod 5) nebola platne uzavretá, a teda nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať.

9. Nie je možné súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že pri uzatváraní Zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinnou došlo iba k naplneniu ustanovenia § 93b Zákona o bankách. Podľa § 93b ods. 1 tohto zákona, v znení aktuálnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona; a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1 ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.

10. Zakotvenie povinnosti banke ponúknuť klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy však neznamená, že veriteľ je oprávnený včleniť do svojich zmlúv také znenie rozhodcovskej doložky, ktoré zakladá značnú nerovnováhu vi právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, v prípade, kedy forma tejto rozhodcovskej doložky vylučuje možnosť jej individuálneho vyjednania. K tomu je potrebné uviesť, že právny predchodca oprávneného v tejto veci neuzavrel s povinnou osobitnú rozhodcovskú zmluvu (ani nepredložil povinnej osobe osobitný návrh na jej uzatvorenie spolu s príslušným poučením, ako to predpokladá znenie zákona), ale rozhodcovská doložka tvorí neoddeliteľnú súčasť Všeobecných obchodných podmienok oprávneného, na ktoré odkazuje priamo zmluva o úvere, bez praktickej možnosti túto doložku neuzavrieť, resp. odvolať ju. Tento postup spochybňuje individuálne vyjednanie rozhodcovskej zmluvy zamestnancom banky spolu s primeraným poučením a zároveň výslovné prijatie tejto zmluvnej podmienky povinnou osobou. Uvedené ustanovenie Zákona o bankách, ktorým oprávnený ospravedlňuje svoj postup pri uzatváraní zmlúv, však výslovne vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, keďže má umožniť klientovi, spotrebiteľovi návrh neprijať. Skutočnosť, že zmluvné podmienky ako celok sú vopred pripravené a spravidla ich nemožno meniť individuálnym dojednaním, nepochybne svedčia tomu, že povinná ako spotrebiteľ nemala možnosť si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne. Oprávnenému sa v priebehu konania nepodarilo preukázať opak a dokázať, že zo strany povinnej došlo k individuálnemu vyjednaniu výhradnej rozhodcovskej doložky resp. k jej výslovnému prijatiu po primeranom poučení. Súd poukazuje na to, že aj banková inštitúcia v pozícii veriteľa pri uzatváraní zmluvy so spotrebiteľom, je povinná rešpektovať príslušné zákonné normy chrániace práva spotrebiteľa.

11. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený sa podrobiť rozhodnutiu rozhodcovského

súdu, ktorý bol vopred určený veriteľom, nemôže ísť o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, pretože tá bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne vyjednané, je nutné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.

12. Odvolací súd poukazuje na to, že osobitné vyjednanie, ktoré je podmienkou platnosti uzavretej rozhodcovskej doložky sa má sledovať predovšetkým z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, či si spotrebiteľ z určitých dôvodov osobitne vymienil istú zmluvnú klauzulu, lebo má pre neho nejaký osobitný, prospešný význam. Niet pochýb o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by rozhodcovské konanie aj reálne využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednanie nedávalo zmysel. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných prípadoch rozhodcovská doložka predložená spotrebiteľovi (odkaz v zmluve na všeobecné obchodné podmienky a rozhodcovskú doložku tam uvedenú), je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup predstavuje nekaloobchodnú praktiku podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

13. Charakteristickou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných podmienok je, že sa pri uzatváraní zmluvného vzťahu nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky buď prijme, alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Vopred formulovaná rozhodcovská doložka v podobe všeobecnej zmluvnej podmienky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky. Tento záver podporuje aj stanovisko Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt., v ktorom sa o.i. konštatuje, že vopred stanovená zmluvná podmienka nedohodnutá individuálne, ktorá priznáva právomoc pre spory vyplývajúce z uzavretej zmluvy súdu v mieste sídla dodávateľa, či predajcu, spĺňa kvalifikáciu nekalej podmienky podľa uvedenej smernice Rady. Dojednanie, že súdom príslušným na prejednanie prípadných sporov zo spotrebiteľských zmlúv je všeobecný súd v sídle dodávateľa, je tak rovnako možné považovať za nekalú podmienku. Vopred určený rozhodcovský súd v sídle veriteľa, oprávneného, tak bezpochyby spĺňa kritéria, aby bola táto zmluvná podmienka posúdená ako neprijateľná. Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011) v zmysle § 39 OZ, v súlade s generálnou klauzulou podľa § 53 ods. 1 a konštatovať jaj ej neplatnosť pre rozpor s § 53 ods. 5 OZ, v zmysle ktorého neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Vzhľadom na uvedené pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovská doložka nedohodnutá individuálne zo strany spotrebiteľa, ale vnútená spotrebiteľovi ako neoddeliteľná súčasť Všeobecných obchodných podmienok je za týchto podmienok neplatná. Rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným ako exekučný titul je tak vydaný orgánom, ktorému nebola platne zverená právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Takýto rozsudok nie je platným právnym úkonom a nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilým podkladom pre nariadenie exekúcie. Na túto skutočnosť musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku zo dňa 19.08.2014 sp. zn. M. ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnej prostredníctvom žaloby podanej na všeobecnom súde, nie sú dotknuté.

15. K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené jeho procesné práva a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu odvolací súd uvádza, že postup exekučného súdu nebol v rozpore s procesnými právami oprávneného. Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na dostatočné posúdenie skutkového stavu. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu odvolanie, čím vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie, ku ktorým exekučný súd dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie preto možno považovať za zhojenie namietaného porušenia práva oprávneného vyjadriť sa vo veci (tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS 38/2013 zo dňa 24.10.2013).

16. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie postupoval správne, keď podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

17. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 uznesenie exekučného súdu ako vecne správne potvrdil.

18. Odvolací súd dopĺňa, že v zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová proti Francúzsku zo dňa 19.2.1998; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.6.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Vzhľadom na vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd nepovažoval za potrebné sa zaoberať ďalšími odvolacími námietkami

19. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí, ktorým sa exekučné konanie končí (§ 262 v spojení s § 44 ods. 4 Exekučného poriadku).

20. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .