Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Cpr/4/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou, v právnej veci žalobkyne: V.. Z. G. , narodená XX.XX.XXXX, bytom I. T.. XXXX/XX, XXXXX I., právne zastúpená : JUDr. Ján Mišura, PhD., advokát Záhradnícka 27, 81107 Bratislava, proti žalovanému: TESCO STORES SR, a.s. Kamenné nám. i/A, Bratislava 815 61 IČO:31321828, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a vyplatenie náhrady mzdy takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 29.07.2015 domáhala voči žalovanému určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 20.02.2015 a vyplatenia náhrady mzdy . Žalobu odôvodnila tým, že uzatvorila so žalovaným pracovnú zmluvu zo dňa 01.07.2003, ktorá mala nahradiť pracovnú zmluvu zo dňa 01.07.2002, ktorá nahradzovala pracovnú zmluvu zo dňa 20.06.1980 s účinnosťou od 04.07.2002. Následne žalobkyňa uzatvárala Dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.05.2012, 01.03.2013, 21.10.2014. Žalobkyňa nastúpila do práce v zmysle predmetnej zmluvy dňa 01.07.2003 a v pracovnom pomere k žalovanému zotrvala do 31.05.2015, kedy mala uplynúť výpovedná doba na základe výpovede z pracovného pomeru z dôvodu podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 20.02.2015 na základe písomného rozhodnutia zamestnávateľa zo dňa 29.09.2014. V zmysle poslednej dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.03.2013 pred písomným rozhodnutím zamestnávateľa zo dňa 29.09.2014, pracovala žalobkyňa na pozícii - špecialistka právneho oddelenia. Danej výpovedi predchádzalo písomné rozhodnutie žalovaného ako zamestnávateľa, ktorým žalovaný rozhodol s účinnosťou od 01.11.2014 „z dôvodu racionalizačných opatrení v rámci prevádzkarne Centrálna kancelária, Kamenné nám. 1/A, 815 61 Bratislava“ o zrušení jedného pracovného miesta „Špecialista/ka poistenia - špecialista právneho oddelenia“ na právnom oddelení. Žalovaná bola informovaná na prerokovaní dňa 30.09.2014 o vyššie uvedenej skutočnosti a bolo jej oznámené, že uvedené rozhodnutie sa týka práve jej, hoci jej pozícia sa nazývala ináč. Následne jej bola ponúknutá pracovná pozícia - finančný manažér, ktorá bola inzerovaná v internom systéme odporcu. Žalobkyňa s ohľadom na ponúknutú pozíciu a potom, čo bola ústne informovaná o tom, že v skutočnosti bola zrušená jej pozícia, sa rozhodla, že inzerovanú ponuku prijme, nakoľko sa domnievala, že organizačná zmena je vykonávaná v súlade s ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Následne jej však bolo ponúknuté dané pracovné miesto, avšak len na 3 mesiace, čo bolo v rozpore s pôvodne prezentovanou ponukou a tiež jej bolo prezentované, že iná možnosť nie je a právne oddelenie znižuje svoje stavy. Žalobkyňa v domnení, že racionalizačné opatrenia boli vykonané spôsobom, ako bolo prezentované, podpísala dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 21.10.2014 na 3 mesiace, s tým, že ak by sa na právnom oddelení, kde pôsobila otvorilo pracovné miesto bude primárne oslovená. Žalobkyňa zostala prekvapená, keď

nastúpila na pracovnú pozíciu finančný manažér. Do pozície nebola zaškoľovaná. Počas trvania tejto dočasnej zmeny pracovnej zmluvy jej nebola odovzdaná agenda finančného manažéra a neboli jej včas odovzdané vlastné pracovné prostriedky na riadne vykonávanie tejto práce, pričom jej bola ukazovaná len čiastková agenda patriaca do pôsobnosti zamestnankyne na inej pracovnej pozícii, ktorá jej mala byť podriadená. Po celú dobu trvania tejto zmeny pracovnej zmluvy, nebola komplexne zaškoľovaná na svoju pozíciu a keď sa proti tomu ohradzovala, náprava nebola uskutočnená, pričom následne došlo k skončeniu platnosti dodatku k pracovnej zmluve dňom 31.01.2015. Pritom súčasne v tomto období na právnom oddelení, z ktorého musela dočasne odísť, boli vytvorené ďalšie pracovné miesta, z ktorých minimálne jedno s ohľadom na jej kvalifikáciu jej mohlo byť ponúknuté, pričom však bol prijatý na toto miesto iný dovtedajší zamestnanec žalovaného, ktorý začal vykonávať pod novým názvom aj pôvodnú agendu žalobkyne v časti školení personálu prevádzok žalovaného v oblastí tzv. právneho minima. Žalobkyňa sa proti uvedenému rovnako ohradzovala, nakoľko uvedený postup žalovaného celkom spochybnil konštatovanie v rozhodnutí žalovaného zo dňa 29.09.2014, ktorým malo byť vykonávanie racionalizačných opatrení na právnom oddelení, keď žalobkyňa si navyše počas práce na tomto oddelení so súhlasom zamestnávateľa prehlbovala a následne aj zvyšovala kvalifikáciu za účelom vykonávania práce na tomto oddelení. Podľa podkladov, ktoré žalobkyňa predložila je zrejmé, že jej kvalifikačné predpoklady boli na pozíciu, na ktorú bol prijatý pán U. S. postačujúce v porovnaní s jeho kvalifikačnými predpokladmi. Uvedený stav nekorešponduje s dôvodom organizačnej zmeny, ako je vymedzené v písomnom rozhodnutí žalovaného zo dňa 29.09.2014, ktoré má byť podkladom výpovede a ani so zákonom. Právny úkon rozhodnutia predstavenstva žalovaného v danom prípade je podľa názoru žalobkyne neurčitým právnym úkonom alebo úkonom, ktorý z hľadiska obsahu nespĺňa náležitostí predpokladané ako podmienka v ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre výpoveď z pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, nakoľko nebol uskutočnený s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, čo v ňom navyše výslovne absentuje. Bez ohľadu na skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 29.09.2014 vykazuje obsahové vady vôle v rozpore s podmienkami predpokladanými v ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, skutočnosť, že rozhodnutie o znížení počtu zamestnancov mohlo sledovať zákonom predpokladaný cieľ je vyvrátené aj ďalším konaním žalovaného, ktorým vytváral v krátkom časovom období po uzavretí Dohody so žalobkyňou o zmene pracovného pomeru zo dňa 21.10.2014 ďalšie pracovné miesta na právnom oddelení, kde následne obsadil okrem iného aj pánom U. S., ktorý bol v pracovnoprávnych vzťahoch so žalovaným aj v minulosti pred prijatím organizačných zmien. Žalobkyňa navyše bez ohľadu na všetky uvedené skutočností, ktoré samé o sebe a aj vo vzájomnej súvislosti svedčia o neplatnosti výpovede zo dňa 20.02.2015 súčasne aj uviedla, že pri uzatváraní Dohody o zmene pracovného pomeru zo dňa 21.10.2014 konala v omyle v podstatné skutočnosti pre vykonanie takéhoto úkonu, že ide o realizáciu ponukovej povinnosti v súlade s ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce v súlade s ponukou uskutočnenou dňa 30.09.2014 na písomnom prerokovaní a v súlade s ponukou pozície Finančný manažér z interného systému odporcu, ktorú mala nakoniec obsadiť ako aj v skutočnosť, že zníženie počtu zamestnancov sa týka jej osoby z dôvodu sledovania cieľa zabezpečiť efektivitu práce, ktorá sa dala realizovať v danom prípade len rozdelením jej agendy medzi ostatných zamestnancov. Žalobkyni nikdy nebola vytýkaná neefektivita práce, teda vykonávanie jej agendy novým zamestnancom na právnom oddelení resp. vytvorenie nového vhodného miesta na právnom oddelení, ktoré mohla vykonávať žalobkyňa s ohľadom na svoje kvalifikačné predpoklady a vykonanú prax, predstavuje absenciu skutočného dôvodu predpokladaného ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorým je písomné rozhodnutie zamestnávateľa s obsahom tam predpokladaným. V danom prípade je zrejmé, že žalovaný musel s ohľadom na dátum nástupu pána U. S. na právne oddelenie vedieť, že mieni vytvoriť ďalšie pracovné miesto na právnom oddelení a súčasne uvedením žalobkyne do omylu o tom, že prijal rozhodnutie s kvalitou vôle podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 29.09.2014 potrebnej na ukončenie pracovného pomeru so žalobkyňou výpoveďou podľa cit. ustanovenia z organizačných dôvodov, ako aj uvedením odlišnej doby trvania dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 21.10.2014 v porovnaní s ponukou uvedenou v internom systéme žalovaného, vyvolal omyl u žalobkyne o skutočnostiach podstatných pre uzatvorenie takéhoto úkonu a preto sa týmto dovolávala žalobkyňa aj neplatnosti Dohody o zmene pracovného pomeru zo dňa 21.10.2014 v súlade s ustanovenia § 49a v spojení s ustanovenia § 401a Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa listom zo dňa 01.06.2015 oznámila žalovanému, že považuje výpoveď zo dňa 20.02.2015 za neplatnú a pracovný pomer za naďalej trvajúci s tým, že sa považuje naďalej za zamestnankyňu žalovaného, čo týmto opakovane robí a vyzýva ho opakovane na plnenie si povinnosti prideľovať jej prácu podľa pracovnej zmluvy a uskutočnenie opatrení smerujúce k odstráneniu protiprávneho stavu, ktorý svojím konaním vo vzťahu k žalobkyni vyvolal. Žalovaný reagoval listom zo dňa 14.07.2015, v ktorom uviedol, že boli splnené všetky zákonné podmienky na uzatvorenie Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa

21.10.2014. Žalovaný tiež uviedol, že si splnil ponukovú povinnosť riadne, keď tvrdil, že žalobkyni boli ponúknuté dve miesta na dobu neurčitú. Žalobkyňa si súčasne uplatnila nárok na náhradu mzdy v súlade s ust. § 79 Zákonníka práce vo výške 1524,- EUR mesačne počnúc od 08.06.2015 do právoplatnosti rozhodnutia súdu, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu a náhradu trov konania.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 02.09.2015, doručeným súdu dňa 08.09.2015, v ktorom uviedol, že nárok žalobkyne neuznáva v celom rozsahu, ukončenie pracovného pomeru so žalobkyňou považuje za platné a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými na území Slovenskej republiky, uplatňovaný nárok na vyplatenie náhrady mzdy považuje za nezákonný a nedôvodný a tvrdenia uvádzané v žalobe z veľkej časti za nepravdivé a zavádzajúce. Žalobu žiadal zamietnuť. Uviedol, že v súvislosti s dynamicky sa vyvíjajúcim podnikateľským prostredím a legislatívnymi pravidlami upravujúcimi oblasť maloobchodu a to najmä vo vzťahu k maloobchodnému predaju potravín, vznikla u žalovaného potreba zvýšenia rozsahu a kvality právnych služieb zabezpečovaných právnym oddelením žalovaného. Z uvedeného dôvodu bol vypracovaný Compliance project, ktorý bol následne dňa 05.08.2014 prezentovaný na Compliance comittee. Výsledkom bola potreba zmeny štruktúry právneho oddelenia a to tak vo vzťahu k počtu pracovníkov, ako aj kvalifikačných požiadaviek a teda pozícia špecialista poistenia - Špecialista právneho oddelenia sa ukázala ako nepotrebná. Na základe uvedených skutočností vydal žalovaný dňa 29.09.2014 rozhodnutie predstavenstva spoločnosti o organizačnej zmene, ktorým bolo rozhodnuté o zrušení pracovného miesta Špecialista/ka poistenia - Špecialista/ka právneho oddelenia na právnom oddelení žalovaného a to v rámci racionalizačných opatrení na prevádzkami - Centrálna kancelária. Následne, v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce, ponúkol žalovaný žalobkyni dve vhodné pozície - Finančný manažér na oddelení Mail manažment a Špecialista služieb zákazníkom na oddelení SSO, ktoré s ňou boli dňa 30.09.2014 prerokované. Zároveň bolí žalobkyni sprostredkované. resp. dohodnuté rozhovory s potenciálnymi budúcimi nadriadenými, aby sa bližšie oboznámila s náplňou práce, podmienkami výkonu práce, požiadavkami potenciálnych nadriadených a pod. a aby si následne mohla žalobkyňa zvážiť, ktorá pracovná pozícia jej viac vyhovuje a ktorú prijme. Žalobkyňa zároveň aktívne zasahovala aj do procesu dohadovania zmluvných podmienok pri uzatváraní Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 21.10.2014, túto dohodu hneď nepodpísala, ale zobrala si ju od zamestnávateľa na pripomienkovanie/premyslenie, pričom následne sama prišla s návrhmi ustanovení, ktoré boli následne do tejto dohody v rámci jej požiadaviek v plnom rozsahu zapracované. Dňa 23.01.2015 doručil žalovaný žalobkyni návrh Dohody o zmene pracovnej zmluvy, na základe ktorého mal pracovný pomer žalobkyne trvať aj počas uplynutia uvádzanej doby na ktorú bola pôvodná Dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 21.10.2014 dohodnutá. Žalobkyňa danú dohodu odmietla. Následne sa po skončení PN žalobkyne žalobkyňa dostavila dňa 16.02.2015 do centrálnej kancelárie žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný mal záujem žalobkyňu ďalej zamestnávať, jej v ten istý deň, t.j. 16.02.2015 dal pokyn, aby nastúpila opätovne na pozíciu Finančný manažér. Žalobkyňa daný pokyn odmietla písomným stanoviskom, ktoré doručila žalovanému dňa 17.02.2015. Dňa 18.02.2015 žalovaný opätovne ponúkol žalobkyni prácu na pre ňu vhodných pracovných pozíciách to Finančný manažér a Analytik zásobovania. Žalobkyňa obe pracovné pozície odmietla. Na základe uvedených skutočností, vzhľadom na to, že boli splnené hmotnoprávne podmienky na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnávateľa podľa ustanovenia § 63 Zákonníka práce, doručil žalovaný žalobkyni dňa 20.02.2015 výpoveď zamestnávateľa zamestnancovi podľa ustanovenia § 63 ods. (1) písm. b) Zákonníka práce. V súvislosti s výrazom racionalizačné opatrenie, ktorý bol použitý v Rozhodnutí predstavenstva žalovaného o organizačnej zmene žalovaný poukázal na zjavnú nesprávnosť jeho interpretácie žalobkyňou. Žalobkyňa v žalobe opakovane uviedla, že predmetné racionalizačné opatrenie spočívalo, resp. malo spočívať v znížení počtu pracovníkov právneho oddelenia, resp. ďalej v žalobe rozhodnutie predstavenstva žalovaného o organizačnej zmene interpretuje/pomenúva ako rozhodnutie o znížení počtu zamestnancov. Tak zo znenia textu Rozhodnutia predstavenstva žalovaného o organizačnej zmene, ako aj z úkonov žalovaného v kontexte pripravovanej zmeny úloh a činností, žiadnym spôsobom nevyplynulo, že racionalizačné opatrenie má spočívať v znížení počtu zamestnancov právneho oddelenia. Zrušenie pracovného miesta, na ktorom bola zamestnaná žalobkyňa teda nebolo dané tým, že by vznikla u žalovaného ako zamestnávateľa potreba zníženia počtu zamestnancov právneho oddelenia. Zrušenie pracovného miesta žalobkyne vyplynulo z potreby zvýšiť kvalitu a rozsah služieb poskytovaných právnym oddelením spoločnosti žalovaného a teda zmeniť štruktúru zamestnancov právneho oddelenia. Uvedenú možnosť pripúšťa aj odborná literatúra. Skutková podstata nadbytočnosti zamestnanca ako výpovedný dôvod zo strany zamestnávateľa je oveľa širšia. Ide o široko koncipovaný výpovedný dôvod,

ktorý zamestnávateľovi umožňuje uplatniť výpoveď aj v prípade, ak zamestnávateľ zvyšuje celkový počet svojich zamestnancov (napr. zamestnávateľ predpokladá zmenu kvalifikačnej štruktúry svojich zamestnancov) V aplikačnej praxi sa často uplatňuje najmä v prípadoch, ak z dôvodu organizačných zmien odpadne zamestnancovi časť pracovnej náplne. V súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa počas trvania pracovného pomeru u žalovaného nemala právnické vzdelanie, resp. vzdelanie príbuzné vzdelaniu právnickému. Žalovaný taktiež uviedol, že nie je pravdou tvrdenie žalobkyňa že jej kvalifikačné predpoklady boli na pozíciu, na ktorú bol prijatý pán U. S. postačujúce v porovnaní s jeho kvalifikačnými predpokladmi. Náplň práce Compliance officera je diametrálne odlišná od náplne práce zrušenej pozície Špecialistu poistenia - Špecialistu právneho oddelenia. Zároveň aj kvalifikácia pána U. S. sa v podstatných črtách odlišuje od kvalifikácie žalobkyne, nakoľko absolvoval Akadémiu policajného zboru so štátnymi záverečnými skúškami, okrem iného, z predmetov správne právo, trestné právo a pracovné právo. Z uvedených skutočností ďalej vyplýva, že tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe, týkajúce sa okolností ponúknutia pracovnej pozície sa nezakladajú na pravde, nakoľko žalobkyňa v žiadnom prípade nebola postavená do situácie, v ktorej nemala na výber a musela prijať prácu na pozícii Finančnej manažérky, ale túto pracovnú pozíciu si sama, po svojom samostatnom zvážení, dobrovoľne vybrala. V súvislosti s vyjadreniami žalobkyne týkajúcimi sa údajného nezaškoľovania na jej pracovnú pozíciu, zaškoľovania na pozíciu zamestnankyne, ktorá jej mala byť podriadená a neodovzdania pracovných prostriedkov včas, žalovanému nebolo zrejmé, o čo sa uvedené vyjadrenia opierajú, resp. na základe akých skutočností dospela žalobkyňa k uvedeným záverom. Podľa názoru žalovaného sa jedná o čisto subjektívny pocit žalobkyne. Žalobkyňa mala k dispozícií pracovné prostriedky potrebné na výkon jej práce a na svoju pozíciu bola a zaškoľovaná. V rámci zaškoľovania sa samozrejme oboznamovala aj s prácou zamestnankyne, ktorá jej mala byť podriadená. Jedná sa o bežný postup. nakoľko riadiaci zamestnanec musí poznať aj prácu svojich podriadených, aby ju dokázal kontroloval, prerozdeľovať pracovné úlohy a podobne. Žalovaný taktiež zabezpečil žalobkyni školenie na nadobudnutie zručností v programe EXCEL na úrovni potrebnej na riadne vykonávanie práce na pozícii Finančný manažér, ako aj ďalšie školenia potrebné na riadne vykonávanie práce na pozícii Finančný manažér. K argumentu žalobkyne týkajúcej sa neplatnosti Rozhodnutia o organizačnej zmene, z dôvodu, že je podľa jej názoru neurčitým právnym úkonom, poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene nemá povahu právneho úkonu a teda nemôže byť postihnuté neplatnosťou. V zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce, resp. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v kontexte už uvedených skutočností žalovaný ďalej nerozumel odôvodneniu časti žaloby týkajúceho sa údajného omylu žalobkyne a opätovne zdôraznil, že tvrdenie žalobkyne o tom, že mohla vykonávať prácu na najmenej jednej pracovnej pozícii vytvorenej na právnom oddelení je len jej subjektívny pocit/názor a nie je založený na objektívnych skutočnostiach. Ďalej poukázal na skutočnosť, že splnenie ponukovej povinností zamestnávateľa voči zamestnancovi sa v žiadnom prípade neviaže na povinnosť zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi prácu na tom istom oddelení, na akom zamestnanec pracoval do rozhodnutia o organizačnej zmene a to aj v prípade, že jedna z prípadne vhodných pracovných pozícií je k dispozícií na oddelení, na ktorom zamestnanec pracoval (avšak zdôraznil, že v tomto konkrétnom prípade takáto pozícia neexistovala). Je teda nepochybné, že žalobkyňa mala k dispozícií všetky informácie potrebné tak na uzatvorenie Dohody o zmene pracovného pomeru zo dňa 21.10.2014, ako aj na rozhodnutie sa, či prijme jednu z ponúk inej vhodnej práce daných jej žalovaným ako zamestnávateľom, Žalovaný taktiež poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa bližšie ani nešpecifikuje, akých podstatných skutočností sa mal jej omyl pri uzatváraní Dohody o zmene pracovného pomeru zo dňa 21.10.2014 týkať. Aj ďalšie tvrdenia žalobkyne považoval žalovaný za účelové a nepravdivé. Najmä tvrdenia žalobkyne, ktorými sa snaží navodiť dojem, že mala záujem zotrvať v pracovnom pomere u žalovaného. Naopak žalobkyňa sama navrhla v liste zo dňa l7.02.2015 skončenie pracovného pomeru u žalovaného ako zamestnávateľa .

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom sporových strán, výpoveďami svedkov Mgr. U. S., Mgr. Y. S., I. P., pracovnou zmluvou žalobkyne zo dňa 01.07.2003, pracovnou zmluvou žalobkyne zo dňa 20.06.1980, výpoveďou zo dňa 20.02.2015, písomným rozhodnutím zamestnávateľa zo dňa 29.09.2014, Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.05.2012, Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.03.2013, Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 21.10.2014, ponukou pozície Finančný manažér z interného systému žalovaného, dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 21.10.2014, ponukou miesta finančný manažér zo systému žalovaného a porovnanie tréningového plánu žalobkyne po zmene pracovnej zmluvy zo dňa 21.10.2014, Vysvedčením žalobkyne z kurzu Právnické minimum pre podnikateľov špecializácia „Obchodné právo“ zo dňa16.05.2002, Organizačnou štruktúrou právneho oddelenia žalovaného po 01.11.2014, Mailom W. K. pánovi V. Ď. zo dňa 05.03.2015 o realizácii

školenia právneho minima, ktoré pôvodne vykonávala žalobkyňa novým zamestnancom pánom U. S., listom žalobkyne zo dňa 01.06.2015 + doručenka, odpoveďou žalovaného zo dňa 14. 07.2015, pokynom žalovaného zo dňa 16.02.2015 po skončení platnosti Dohody o zmene pracovnej zmluvy, listom žalovaného zo dňa 24.02.2015, oznámením o prekážkach v práci na strane zamestnávateľa zo dňa 24.02.2015, listom žalobkyne zo dňa 01.06.2015 + doručenka, záznamom z prerokovania dôsledkov rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa 30.09.2014, listom žalobkyne zo dňa 27.01.2015, pokynom zamestnávateľa na pokračovanie vo vykonávaní práce na pozícii Finančný /á manažér/ka zo dňa 16.02.2015, stanoviskom žalobkyne k pokynu zamestnávateľa zo dňa 17.02.2015, záznamom z prerokovania dôsledkov rozhodnutia o organizačnej zmene s ponukou voľných miest zo dňa 18.02.2015, dokumentom Compliance project, náplňou práce pracovnej pozície Compliance managera , fotokópiou osobného spisu žalobkyne, mzdovým listom žalobkyne za rok 2015, kópiou pracovnej zmluvy U. S., kópiou pracovnej zmluvy F. W.Č., a ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobkyňa pracovala u žalovaného na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 01.07.2003, ktorá mala nahradiť pracovnú zmluvu zo dňa 01.07.2002, ktorá nahradzovala pracovnú zmluvu zo dňa 20.06.1980 s účinnosťou od 04.07.2002. Následne žalobkyňa uzatvárala Dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.05.2012, 01.03.2013, 21.10.2014. V zmysle poslednej dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.03.2013 pred písomným rozhodnutím zamestnávateľa zo dňa 29.09.2014, pracovala žalobkyňa na pozícii - špecialistka právneho oddelenia. Dňa 29.09.2014 rozhodlo predstavenstvo spoločnosti žalovaného o organizačnej zmene, ktorým bolo rozhodnuté o zrušení pracovného miesta Špecialista/ka poistenia - Špecialista/ka právneho oddelenia na právnom oddelení žalovaného a to v rámci racionalizačných opatrení na prevádzkami - Centrálna kancelária. Následne, ponúkol žalovaný žalobkyni dve vhodné pozície - Finančný manažér na oddelení Mail manažment a Špecialista služieb zákazníkom na oddelení SSO, ktoré s ňou boli dňa 30.09.2014 prerokované. Žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 21.10.2014 dohodu o zmene pracovnej zmluvy z dôvodu rozhodnutia Predstavenstva spoločnosti o organizačných zmenách, ktorou sa ruší pracovné miesto Špecialista/ ka poistenia - špecialista/ka právneho oddelenia s účinnosťou od 01.11.2014. V zmysle tejto Dohody žalobkyňa mala pracovať vo funkcii Finančný manažér/ka s účinnosťou od 01.11.2014 na dobu určitú do 31.1.2015. Strany sporu sa zároveň dohodli, že uplynutím účinnosti tejto dohody o zmene pracovnej zmluvy, dôvod na skončenie pracovného pomeru zamestnanca vzhľadom na Rozhodnutie predstavenstva o organizačných zmenách podľa ustanovení § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce trvá a pokiaľ sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodnú na uzatvorení dohody o zmene pracovnej zmluvy, ktorej obsahom bude zmena druhu práce na dobu neurčitú, zamestnávateľ sa zaväzuje, že zamestnancovi predloží návrh dohody o skončení pracovného pomeru z dôvodu podľa ustanovení§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce s dojednaním o náhrade mzdy zodpovedajúcej sedem ( 7) násobku priemerného mesačného zárobku, ktorá bude zamestnancovi poskytnutá buď jednorázovo pri skončení pracovného pomeru alebo postupne ako náhrada mzdy za jednotlivé mesiace pri prekážkach v práci na strane zamestnávateľa až do skončenia pracovného pomeru zamestnanca, prípadne pri dojednaní termínu skončenia pracovného pomeru kratšom ako sedem ( 7 ) mesiacov od uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru, jednorázovo pri skončení pracovného pomeru vo výške zodpovedajúcej zvyšku náhrady mzdy, ktorá nebola poskytnutá ako náhrada mzdy za prekážky v prací na strane zamestnávateľa. Dňa 23.01.2015 doručil žalovaný žalobkyni návrh Dohody o zmene pracovnej zmluvy, na základe ktorého mal pracovný pomer žalobkyne trvať aj počas uplynutia uvádzanej doby na ktorú bola pôvodná Dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 21.10.2014 dohodnutá. Žalobkyňa danú dohodu odmietla. Následne sa po skončení PN žalobkyne žalobkyňa dostavila dňa 16.02.2015 do centrálnej kancelárie žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný mal záujem žalobkyňu ďalej zamestnávať, jej v ten istý deň, t.j. 16.02.2015 dal pokyn, aby nastúpila opätovne na pozíciu Finančný manažér. Žalobkyňa daný pokyn odmietla písomným stanoviskom, ktoré doručila žalovanému dňa 17.02.2015. Dňa 18.02.2015 žalovaný opätovne ponúkol žalobkyni prácu na pre ňu vhodných pracovných pozíciách to Finančný manažér a Analytik zásobovania. Žalobkyňa obe pracovné pozície odmietla. Následne dňa 20.02.2015 doručil žalovaný žalobkyni Výpoveď zamestnávateľa zamestnancovi podľa ustanovenia § 63 ods. (1) písm. b) Zákonníka práce zo dňa 20.02.2015,s tým, že pracovný pomer končí 31.5.2015. Lisom zo dňa 01.06.2015, doručeným žalovanému dňa 08.06.2015 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámila žalovanému, že výpoveď považuje za neplatné skončenie pracovného pomeru a dňa 29.07.2015 podala žalobu na súd.

5. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že žalobkyňa pracovala u žalovaného v pracovnej pozícii Špecialista/ka poistenia - Špecialista právneho oddelenia“ na právnom oddelení. Jej pracovnou náplňou

bolo zabezpečiť a riešiť riadne a včasné uzatvorenie poistných zmlúv pre všetky druhy globálneho i lokálneho charakteru, tak pre spoločnosť TESCO STORES SR a.s., ochrana majetku spoločnosti, ochrana majetku spoločnosti, riadenie rizík, predchádzanie škodám na majetku jednotlivých prevádzok, metodické usmerňovanie a poskytovanie odborných rád manažmentu prevádzok v oblastí poistenia, reklamácií, samostatné riešenie odškodnenia poškodených zákazníkov, samostatné riešenie problémov vyplývajúcich zo zmien u dodávateľov, ako sú transformácie dodávateľov, odsúhlasovanie odpísania pohľadávok a odborné zdôvodnenie, ohlasovanie zmien v podnikaní na Živnostenskom oddelené obvodného úradu, ohlasovanie zmien na pracovný úrad.

6. Predstavenstvo spoločnosti TESCO STORES SR, a.s. z dôvodu racionalizačných opatrení v rámci prevádzkarne Centrálna kancelária, Kamenné nám. 1/A, 815 61 Bratislava rozhodlo s účinnosťou od 01.11.2014 rozhodlo, že ruší 1 pracovné miesto :Špecialista/ka poistenia - Špecialista/ka právneho oddelenia na oddelení právne v prevádzke Centrálna kancelária, Kamenné nám. 1/A, 815 61 Bratislava .

7. Z listinných dôkazov v predložených žalovaným súd zistil, že na dňa 01.11.2014 žalovaný prijal na pracovnú pozíciu právnička JUDr. F. W. s dojednaným dňom nástupu do práce 03.11.2014. Dňa 01.01.2015 prijal žalovaný na pozíciu Compliance Špecialista/ka Mgr. U. S., ktorého pracovnou náplňou je: zodpovednosť za dodržiavanie Compliace programu, Compliance projektu a implementácia compliance, Protikorupčného programu, COBC a korektnej hospodárskej súťaže. Pravidelný reporting vedúcemu Právneho oddelenia na zabezpečenie správneho a presného podávania správ na vedenie spoločností a Group Legal. Reporting Compliance komisii, koordinácia a spolupráca so všetkými členmi Compliance Group (TL&T právnikmi, personálnym špecialistom, špecialistom prevencie strát a finančným špecialistom. Riadenie projektov a účasť na konkrétnych vyšetrovaniach (zákon o potravinách, ICA, ochrana údajov atd.), nastavenie a realizácia Compliance Group vzdelávacích programov, horizon scanning, vypracovanie manuálov a osvedčených postupov, tvorba Compliance Group databázy compliance dokumentácie (manuálov, osvedčených postupov, precedensy, analýzy atd.

8. Z výpovede svedka Mgr. U. S. súd zistil, že u žalovaného pracuje od 01.05. 2012, kedy nastúpil na pozíciu ako manažér pre interné vyšetrovanie a informačnú bezpečnosť. Na tejto pozícii pôsobil do konca roku 2014. Od 01.06.2015 pôsobí na pozícii manažér firemnej bezpečnosti pre strednú Európu na odd. prevencie strát a bezpečnosti. Je absolventom akadémie PZ, mám ukončené vysokoškolské vzdelanie, je to príbuzné právnemu vzdelaniu. Svedok tiež uviedol, že na právnom oddelení žalovaného pôsobil v období od 01.01.2015 do 01.07.20015, kde zastával pozíciu Compliance Office - špecialista, mal na starosti dodržiavanie súladu s predpismi, či už právnymi alebo internými. V čase nástupu dostal za úlohu formalizovať projekt dodržiavania zákonov čo znamenalo vypracovanie štruktúry programu, identifikáciu osvetových a vzdelávacích aktivít. Tento program mal viacero častí, v tom čase bolo nosnou témou zavedenie nového etického kódexu implementácia školenia ku kódexu a vypracovanie ďalších vzdelávacích a komunikačných aktivít. Ďalším projektom m bolo zosúladenie vnútorného vybavovania podnetov so zákonom o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti. Ďalšími témami boli opatrenia proti korupcii, proti podvodom, vypracovanie systému reportovania nedostatkov a tiež sledovanie legislatívnych zmien. Program na dodržiavanie zákonov bol rámcovo definovaný materskou spoločnosťou a bolo potrebné ho lokalizovať na slovenské pomery, t. zn. zabezpečiť preklad, tlač, distribúciu, komunikačné a školiace aktivity. Samotný projekt dodržiavania zákonov bol zameraný na distribúciu, komunikačné a školiace aktivity. Samotný projekt bol zameraný na oblasť prevádzkovú a to najmä na oblasť dodržiavania potravinovej bezpečnosti a z časti na zákon o neprimeraných obchodných podmienkach. Svedok tiež uviedol, že z pohľadu samostatnosti práce na zverených úlohách a z pohľadu časovej náročnosti považuje prácu na zavedení Compliace programu ako náročnejšiu časť, ktorú vykonával samostatne na základe zadaného rámca z materskej spoločnosti. Ďalšou náročnou úlohou bola implementácia vnútorného systému vybavovania podnetov. Tieto dve úlohy mu zabrali najviac času. Pracoval samostatne v kontexte vymedzenia priorít daných projektov a s ohľadom na zložitosť štruktúry spoločnosti pracoval s inými oddeleniami. Napr. pri implementácii školení, nastavení komunikačnej stratégie prípadne so zahraničnými kolegami pri objasňovaní priorít vymedzených materskou spoločnosťou. Svedok tiež uviedol, že pracoval v 2 jazykoch, v slovenčine a angličtine, percentuálne to mohlo byť zhruba 30% aktívneho využívania anglického jazyka. Všetky písomné dokumenty ktoré dostával z materskej spoločnosti boli v angličtine. Tiež využíval maďarský jazyk.

9. Svedkyňa Mgr. Y. S. , ktorá pracovala od roku 2010 do septembra 2015 ako mail direktor na odd. mail manažér uviedla, že pani G. pracovala na právnom oddelení a potom bola presunutá na oddelenie mail management . Pani G. nastúpila na oddelenie ako finančný manažér a mala nahradiť kolegyňu, ktorá odchádzala na materskú dovolenku. P. G. mala prejsť školením a po tomto školení mala nahradiť kolegyňu, ktorá nastúpila na materskú dovolenku, napokon nenahradila odchádzajúcu kolegyňu a to z dôvodu, že nespĺňala základné atribúty a to program Excel, čo bol základný program tejto funkcie. Komunikácia prebiehala medzi p. G. a p. Č., ktorá mala za úlohu ju zaučiť a odovzdať jej agendu, napokon k tomu nedošlo z dôvodu, že p. G. nemala požadovanú znalosť z Excelu tak, aby mohla agendu finančného manažéra prevziať. Svedkyňa informovala personálne oddelenie, že p. G. nemôže zastávať pozíciu finančného manažéra a nebol čas ju naďalej zaúčať preto ďalej túto vec riešilo personálne oddelenie s pani G..

10. Z výsluchu svedkyne I. P., ktorá pracovala u žalovaného od r. 1995 a od roku 2013 na personálnom oddelení súd zistil, že u žalovaného došlo k organizačnej zmene, spočívajúce v tom, že bolo zrušené pracovné miesto, ktoré žalobkyňa dovtedy zastávala. Na základe rozhodnutia predstavenstva spoločnosti žalovaného ponúkali žalobkyni niekoľko pozícií, z ktorých si vybrala pozíciu finančnej manažérky. Uskutočnilo sa stretnutie s pani S., ktorá bola vedúcou oddelenia, kde žalobkyňa prestúpila. Začali sa problémy, keď pani S. informovala personálne oddelenie, že žalobkyňa má problémy s prácou s programom Excel, preto žalovaný zabezpečil kurz školenie programu Excel, tento kurz žalobkyňa absolvovala. Svedkyňa tiež uviedla, že na odd. mail management nebola žalobkyňa spokojná, organizácia jej ponúkla pracovnú zmluvu na dobru neurčitú, túto zmluvu žalobkyňa odmietla podpísať. Následne žalovaný navrhoval žalobkyni dohodu, na ktorú nechcela pristúpiť, preto žalovaný doručoval výpoveď z organizačných dôvodov.

11. Z vyjadrenia Sociálnej poisťovne súd na žiadosť žalobkyne zistil, že pani W. X., ktorá mal žalobkyňu na prácu finančného manažéra zaúčať poberala dávky nemocenského poistenia v období od 01.11.2014 do 23.12.2014.

12. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce účinného v rozhodnom čase, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba u dôvodu, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

13. Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce účinného v rozhodnom čase, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak

a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,

b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto prácu.

14. Podľa § 74 Zákonníka práce účinného v rozhodnom čase, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

15. Súd skúmal všetky otázky relevantné pre posúdenie platnosti úkonu smerujúceho ku skončeniu pracovného pomeru, a to či daný úkon spĺňa formálne náležitosti uvedené v ust. § 70 Zákonníka práce, či bol úkon vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov v zmysle ust. § 74 Zák. práce a dospel k záveru, že všetky formálnoprávne podmienky vyžadované pre tento spôsob rozviazania pracovného pomeru boli splnené, t.zn. bola dodržaná písomná forma skončenia pracovného pomeru a kvalifikovaný spôsob doručenia. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti rozviazania pracovného pomeru

výpoveďou danej jej žalovaným 20.02.2015 podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, z dôvodu, že na základe rozhodnutia predstavenstva spoločnosti TESCO STORES SR. A s. zo dňa 29.09.2014 prišlo k organizačnej zmene, v dôsledku ktorej došlo k zrušeniu pracovného miesta na právnom oddelení: Špecialista/ka poistenia - Špecialista/ka právneho oddelenia. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že právny úkon rozhodnutia predstavenstva žalovaného v danom prípade je neurčitým právnym úkonom alebo úkonom, ktorý z hľadiska obsahu nespĺňa náležitostí predpokladané ako podmienka v ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre výpoveď z pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, nakoľko nebol uskutočnený s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, čo v ňom navyše výslovne absentuje. Súd je toho názoru, že rozhodnutie predstavenstva žalovaného zo dňa 29.09.2014 je dostatočne konkrétne, určité a zrozumiteľné a spôsobilé ako podmienka v ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Žalobkyňa namietala, že predmetné racionalizačné opatrenie spočívalo, resp. malo spočívať v znížení počtu pracovníkov právneho oddelenia, resp. v žalobe rozhodnutie predstavenstva žalovaného o organizačnej zmene interpretuje/pomenúva ako rozhodnutie o znížení počtu zamestnancov. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že zo znenia textu Rozhodnutia predstavenstva žalovaného o organizačnej zmene, ako aj z úkonov žalovaného v kontexte pripravovanej zmeny úloh a činností, žiadnym spôsobom nevyplynulo, že racionalizačné opatrenie má spočívať v znížení počtu zamestnancov právneho oddelenia. Zrušenie pracovného miesta, na ktorom bola zamestnaná žalobkyňa teda nebolo dané tým, že by vznikla u žalovaného ako zamestnávateľa potreba zníženia počtu zamestnancov právneho oddelenia. Zrušenie pracovného miesta žalobkyne vyplynulo z potreby zvýšiť kvalitu a rozsah služieb poskytovaných právnym oddelením spoločnosti žalovaného a teda zmeniť štruktúru zamestnancov právneho oddelenia. Uvedenú možnosť pripúšťa aj odborná literatúra. Skutková podstata nadbytočnosti zamestnanca ako výpovedný dôvod zo strany zamestnávateľa je oveľa širšia. Ide o široko koncipovaný výpovedný dôvod, ktorý zamestnávateľovi umožňuje uplatniť výpoveď aj v prípade, ak zamestnávateľ zvyšuje celkový počet svojich zamestnancov (napr. zamestnávateľ predpokladá zmenu kvalifikačnej štruktúry svojich zamestnancov) V aplikačnej praxi sa často uplatňuje najmä v prípadoch, ak z dôvodu organizačných zmien odpadne zamestnancovi časť pracovnej náplne. V súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa počas trvania pracovného pomeru u žalovaného nemala právnické vzdelanie, resp. vzdelanie príbuzné vzdelaniu právnickému. Žalovaný taktiež uviedol, že nie je pravdou tvrdenie žalobkyňa že jej kvalifikačné predpoklady boli na pozíciu, na ktorú bol prijatý pán Tibor Deák postačujúce v porovnaní s jeho kvalifikačnými predpokladmi. Náplň práce Compliance officera je diametrálne odlišná od náplne práce zrušenej pozície Špecialistu poistenia

- Špecialistu právneho oddelenia. Zároveň aj kvalifikácia Mgr. U. S. sa v podstatných črtách odlišuje od kvalifikácie žalobkyne, nakoľko absolvoval Akadémiu policajného zboru so štátnymi záverečnými skúškami, okrem iného, z predmetov správne právo, trestné právo a pracovné právo. Žalobkyňa a podanou žalobou tiež dovolávala aj neplatnosti Dohody o zmene pracovného pomeru zo dňa 21.10.2014 v súlade s ustanovenia § 49a v spojení s ustanovením § 401a Občianskeho zákonníka. . V zmysle tejto Dohody žalobkyňa pracovala vo funkcii Finančný manažér/ka s účinnosťou na dobu určitú od 01.11.2014 do 31.01.2015. Strany sporu sa zároveň dohodli, že uplynutím účinnosti tejto dohody o zmene pracovnej zmluvy, dôvod na skončenie pracovného pomeru zamestnanca vzhľadom na Rozhodnutie predstavenstva o organizačných zmenách podľa ustanovení § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce trvá a pokiaľ sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodnú na uzatvorení dohody o zmene pracovnej zmluvy, ktorej obsahom bude zmena druhu práce na dobu neurčitú, zamestnávateľ sa zaväzuje, že zamestnancovi predloží návrh dohody o skončení pracovného pomeru z dôvodu podľa ustanovení§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce s dojednaním o náhrade mzdy zodpovedajúcej sedem ( 7) násobku priemerného mesačného zárobku, ktorá bude zamestnancovi poskytnutá buď jednorázovo pri skončení pracovného pomeru alebo postupne ako náhrada mzdy za jednotlivé mesiace pri prekážkach v práci na strane zamestnávateľa až do skončenia pracovného pomeru zamestnanca, prípadne pri dojednaní termínu skončenia pracovného pomeru kratšom ako sedem ( 7 ) mesiacov od uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru, jednorázovo pri skončení pracovného pomeru vo výške zodpovedajúcej zvyšku náhrady mzdy, ktorá nebola poskytnutá ako náhrada mzdy za prekážky v prací na strane zamestnávateľa. Vzhľadom ku skutočnosti, že táto dohoda bola uzavretá na dobu určitú s účinnosťou od 01.11.2014 do 31.1.2015 a k skončeniu pracovného pomeru, ktorého neplatnosti sa žalobkyňa podanou žalobou domáha došlo až dňa 20.02.2015 po skončení účinnosti dohody, súd sa platnosťou tejto dohody nezaoberal, nakoľko vzhľadom k predmetu sporu - neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 20.02.2015 je otázka platnosti alebo neplatnosti dohody, ktorej účinnosť sa skončila 31.01.2014 irelevantná. Súd mal v konaní preukázané, že žalovaný dňa 18.02.2015 ponúkol žalobkyni dve voľné miesta 1. Finančný manažér na oddelení Mail manažment, s miestom výkonu práce v Bratislave 2. Analytik zásobovania na oddelení Supply Chain, s miestom výkonu práce

v Bratislave , ktoré žalobkyňa odmietla prijať. Týmto si žalovaný splnil ponukovú povinnosť uloženú mu ustanovením § 63ods. 2/ Zákonníka práce.

16. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že predmetná výpoveď spĺňa formálne aj hmotnoprávne podmienky vyžadované Zákonníkom práce a použitý výpovedný dôvod nie je možné zameniť s iným výpovedným dôvodom, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

17. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 , § 262 v zmysle zásady úspechu strany vo veci . Žalovaný mal v konaní plný úspech, súd mu preto priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.