Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Csp-20-2017.pdf
PDF · 107.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-12Csp/20/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcu: R. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, Č., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 792 752, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, t a k t o
rozhodol:
I. Zrušuje rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov z.z.p.o., sp. zn. 284/11/15 zo dňa 04.11.2016.
II. Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 331,50 Eur na účet Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.01.2017 proti žalovanému domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn.: 284/11/15 vydaného dňa 04.11.2016 Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o.. Žalobný návrh odôvodnil tým, že nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu a o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a nebolo mu umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti podľa § 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu a tiež rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že rozhodcovské konanie trpí vadou absencie právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu, že rozhodcovská doložka je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako neurčitý právny úkon neplatná a tiež podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka, keď žalobca nemal možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu, a preto sú aj tieto zmluvné podmienky neprijateľné podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka. Žalobca popiera platnosť rozhodcovskej doložky, ktorá podľa neho je neurčitá, pretože neobsahuje špecifikáciu sporov, na ktoré sa má vzťahovať, je neplatná, nakoľko nebola spotrebiteľom osobitne, individuálne vyjednaná, čo vyplýva z jej predtlačenej formy, do ktorej sa nevpisuje ani špecifikácia úverovej zmluvy a ani na vzťahy, ktoré sa má vzťahovať, a preto absentuje právomoc rozhodcovského súdu na konanie. Tiež v konaní pred rozhodcovským súdom neboli zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa, najmä európske smernice, zákonná úprava ochrany spotrebiteľa, ustálená a publikovaná súdny prax. Za ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku zmluvy o revolvingovom úvere považuje aj ustanovenia týkajúce sa tzv. Dohody o poskytovaní služieb, čo je
nástrojom veriteľa na bezdôvodné získanie financií navyše, pričom uvedená dohoda mu bola podstrčená v kope papierov za zneužitia časovej tiesne, keď všetky papiere bol nútený podpísať bez toho, aby si ich mohol dôkladne prečítať. Za ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje aj ustanovenia článku 14 bod 14.1 zmluvných dojednaní, upravujúcich nárok na zmluvnú pokutu, ktorá je naviac neprimerane vysoká. Spotrebiteľská zmluva by mala obsahovať aj adresu, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom absencia týchto náležitostí spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. žalobca tiež poukázal na to, že samotný procesný postup rozhodcovského súdu znevýhodňuje spotrebiteľa ako slabšiu stranu a vzbudzuje pochybnosti aj o jeho objektívnosti vzhľadom na fakt, že ho vybral žalovaný.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. K tvrdeniu žalobcu o neurčitosti rozhodcovskej zmluvy z dôvodu, že neobsahuje špecifikáciu sporov, na ktoré sa má vzťahovať nesúhlasil, pretože čl. 3 rozhodcovskej zmluvy presne identifikuje zmluvu o revolvingovom úvere, na ktorú sa rozhodcovská zmluva vzťahuje, odkazuje na ňu a signalizuje prepojenie s hlavnou zmluvou, pričom rozsah sporov, na ktoré sa rozhodcovská zmluva vzťahuje, priamo definuje zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Čo sa týka námietky žalobcu, že nebol upovedomený o ustanovení rozhodcu, žalovaný poukázal na povinné údaje zverejnené v Obchodnom vestníku, ktorý je verejne prístupným zoznamom, keď žalobca mal možnosť sa kedykoľvek oboznámiť s pravidlami rozhodcovského konania predmetného rozhodcovského súdu. Žalobcovi boli zákonom predpísané dokumenty dostupné tak pred uzavretím rozhodcovskej zmluvy, ako aj počas lehoty na odstúpenie od nej, či počas trvania spotrebiteľského rozhodcovského konania. Zo strany rozhodcovského súdu bola žalovanému riadne doručovaná výzva na vyjadrenie, pričom žalobca výhrady v žalobnej odpovedi neformuloval. Pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, táto podľa žalovaného obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Čo sa týka námietky žalobcu, že stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu práv spotrebiteľa, v jeho vyjadrení absentuje konkrétna skutková okolnosť, ktorá by uvedené podporovala. Žalobca ďalej poukázal na to, že rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom, ktorého existencia nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, nakoľko ide o samostatnú zmluvu a listinu, ktorá nie je súčasťou inej zmluvy. Žalobca mohol od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia odstúpiť, čím by došlo k jej zániku, a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva obsahuje poučenie o možnosti, nie o povinnosti zmluvu uzavrieť a tiež o dôsledkoch a význame rozhodcovského konania. Čo sa týka dohody o poskytnutí služby, žalobca tvrdil, že mu nebola poskytnutá možnosť dohodu nepodpísať, na druhej strane však uvádza, že o uzatvorení dohody nebol upovedomený, resp. upozornený, čo žalovaný považuje za nelogické, až značne rozporujúce tvrdenie. Dohoda je samostatným právnym úkonom, ktorého vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere, má povahu individuálneho dojednania, je osobitne podpisovaná. K námietke žalobcu o neprimerane vysokej zmluvnej pokute uviedol, že v zmysle právnych predpisov (nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.) uplatnený nárok na zmluvnú pokutu a úrok z omeškania môžu podľa výslovnej úpravy dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania. Ak sa tak stane, od daného dňa je možné uplatňovať len zákonný úrok z omeškania. V danom prípade bola výške úroku z omeškania vo výške 5,50 % ročne, t.j. maximálna povolená výške zmluvných sankcií dojednaná v zmluvách nebola logicky prekročená. Poukázal tiež, že zmluva o úvere obsahuje zákonom vyžadovanú výške splátky, termín splatnosti splátky a počet splátok, teda náležitosti predpokladané zákonom a tiež obsahuje uvedenie adresy pre uplatnenie reklamácie či sťažnosti, a to v bode 12 ods. 12.1 zmluvných dojednaní.
3. Súd vec prejednal a rozhodol za účasti žalobcu, v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili, s prejednaním veci v ich neprítomnosti vyjadrili súhlas.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením žaloby v spojení s písomným vyjadrením žalovaného, oznámenia veriteľa o schválení úveru, zmluvných dojednaní, rozhodcovského rozsudku, spisu rozhodcovského súdu sp. zn.: 284/11/15 a zistil skutkový a právny stav veci.
5. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, podnikateľom, poskytujúcim úvery z vlastných zdrojov. Žalobca je fyzickou osobou, ktorá v súvislosti s poskytnutým úverom nekonala ako podnikateľ v rámci predmetu svojej obchodnej či podnikateľskej činnosti.
6. Žalobca dňa 10.06.2013 požiadal žalovaného o poskytnutie revolvingového úveru, na základe ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobcovi úverový limit 1.500,- Eur so splatnosťou v 42-och mesačných
splátkach vrátane úrokov vo výške 80,37 Eur vždy k 14. dňu toho ktorého mesiaca. V bode 13 žiadosti sa uvádza: "Riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvorili veriteľ s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania (na zadnej strane tejto žiadosti/zmluvy). Zmluvné strany prehlasujú, že si žiadosť/zmluvu vrátane zmluvných dojednaní prečítali, že bola uzatvorená zo slobodnej vôle, jej obsahu riadne porozumeli a na dôkaz tejto skutočnosti pripojili svoje podpisy." Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 10.06.2013 vyplýva, že žalobcovi bol schválený úver vo výške 1.500,- Eur s mesačnou periodicitou splácania úveru po dobu 42 mesiacov s dátumom splatnosti prvej splátky dňa 14.07.2013 a konečnou splatnosťou 14.12.2016 vždy k 14. dňu v mesiaci, pri priemernej hodnote RPMN platnej ku dňu podpísania zmluvy 48,52 %, predpokladanej výške RPMN po vykonaní revolvingu 70,01 %, s mesačnou splátkou 80,37 Eur. Celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) predstavuje 3.375,54 Eur, odplata za poskytnutie služby 215,75 Eur a ročná úroková sadzba úveru 70,01 %. Žalovaný ďalej predložil žalobcovi ďalšie listiny, okrem iného i listinu označenú ako "Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX", v zmysle ktorej (bod 5), akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitrarion court, s.r.o., Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o.. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. V zmysle bodu 7, dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme.
7. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že od žalovaného si zobral dva úvery, ktoré sa snažil riadne splácať, no vzhľadom že prestal pracovať, požiadal o zníženie splátok, no vyhovené mu nebolo, spoločnosť mu zaslala navýšenú sumu úveru, napriek tomu, že časť už bola zaplatená. Uviedol, že nemal vedomosť o tom, že prebieha rozhodcovské konanie. Predtým, ako mu bol poskytnutý úver, podpísal nejaké papiere, úverovú zmluvu nečítal, pretože peniaze potreboval nutne pre vnučku. Poskytnutie úveru nepoprel, peniaze prišli, a zhruba až za mesiac prišli listiny, t. j. zmluva a ďalšie papiere. Nemal vedomosť o tom, že by čítal, alebo uzatváral rozhodcovskú doložku.
8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
10. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
12. Podľa § 53, ods. 2 , 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
13. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.
14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. Žalobca sa v predmetnej veci domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn.: 284/11/15 vydaného 04.11.2016 Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom v Bratislave (ktorý je nástupníckym rozhodcovským súdom Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Slovak arbitration corut, s.r.o. so sídlom v Bratislave), a ktorý odvodil svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť na základe rozhodcovskej zmluvy zo dňa 10.06.2013, ktorej predmetom bolo riešenie sporov zo zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 10.06.2013. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalovaný ako veriteľ poskytol úver v rámci svojho podnikania žalobcovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi. V zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa nepochybne jedná o zmluvu spotrebiteľskú. Spor medzi žalovaným a žalobcom, ktorý bol predmetom rozhodcovského konania tak vyplýval zo spotrebiteľskej zmluvy, v dôsledku čoho išlo o spotrebiteľský spor v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účinného od 1. januára 2015, pretože, ako vyplýva z obsahu pripojeného rozhodcovského spisu, žaloba bola podaná na rozhodcovskom súde dňa 20.11.2015.
16. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
17. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z., rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
18. Podľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z. z., účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.
19. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z., súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.
20. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
21. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 04.11.2016, doručený bol žalovanému dňa 16.12.2016. Žaloba o jeho zrušenie bola podaná na súde dňa 31.01.2017, z čoho vyplýva, že bola podaná v zákonom stanovenej lehote.
22. Podľa prechodného ustanovenia § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. sa rozhodcovská zmluva uzavretá pred 01.01.2015 spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Ak bola v čase svojho uzavretia (z akéhokoľvek dôvodu) neplatná, zostáva neplatná aj za účinnosť nových predpisov a jej neplatnosť sa nekonvaliduje. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné posúdiť platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014.
23. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.
24. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z., rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
25. V prípade, že súd zistí neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, nezaoberá sa ďalšími otázkami meritórnej správnosti rozhodcovského rozsudku. Tieto otázky bude totiž riešiť v rámci následného konania v merite veci. Preto ak súd dospeje k záveru, že rozhodcovská zmluva je neplatná, obmedzí sa aj vo svojom rozsudku na riešenie tejto otázky.
26. V predmetnej veci sa žalobca domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku argumentujúc neplatnosťou rozhodcovskej doložky z dôvodu, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a že táto nebola individuálne dojednaná.
27. Súd zistil, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci rozhodnúť na podklade rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej dňa 10.06.2013 formou vyplneného predtlačeného formulára, v ktorom žalovaný ako veriteľ vyplnil označenie dlžníka - žalobcu a číslo zmluvy s dátumom jej uzatvorenia. Rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, keďže sa jedná o vyplnené tlačivo vopred pripravené oprávneným, bez možnosti jej zmeny či úpravy. Rozhodcovská zmluva síce obsahuje vyhlásenie dlžníka, že s uzatvorením zmluvy súhlasí a vyhlasuje, že bol pred jej uzavretím osobitne poučený o dôsledkoch jej uzavretia, avšak pri predtlačenom formulárovom znení, podpísaným dlžníkom v rovnaký deň ako zmluva o úvere, ťažko možno predpokladať, že si dlžník bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou "dojednanie" rozhodcovskej zmluvy nesie. Rozhodcovská zmluva bola žalobcovi predložená na podpis v ten istý deň ako samotná zmluva o revolvingovom úvere a spoločne s ňou. Uzatváranie rozhodcovskej zmluvy v momente uzatvárania zmluvy o revolvingovom úvere a za situácie, že veriteľ nie je povinný prijať návrh dlžníka na uzavretie zmluvy o úvere vedie podľa súdu k tomu, že dlžník reálne nemá šancu sa slobodne rozhodnúť, či rozhodcovskú zmluvu akceptuje alebo nie. Je logické vychádzať z toho, že ak má veriteľ pripravený aj formulár rozhodcovskej zmluvy, bude sa dlžník cítiť zaviazaný ju uzavrieť ("nerobiť problémy"), aby želaný úver dostal. To podporuje aj spôsob prezentácie zo strany žalovaného, ktorý predkladá žalobcovi celý zväzok dokumentov ako celok, ktorý treba na získanie úveru podpísať. Touto úpravou je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľa brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v jeho neprospech.
28. Podľa názoru Krajského súdu v Trenčíne, prezentovaného v uznesení 2CoE/231/201446 zo dňa 27.01.2015, vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa a jeho slobodnú voľbu o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Dlžník, ktorému je predložená typová spotrebiteľská zmluva v predtlači, nemá vzhľadom na takúto podobu zmluvy v zásade reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy za situácie, keď je rozhodcovská zmluva uzatváraná v rovnaký deň spolu s úverovou zmluvou, odvolací súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Dlžník v takejto situácii mohol ľahko nadobudnúť dojem, že ide o tú istú úverovú zmluvu pozostávajúcu z viacerých listín a že pokiaľ úver chcel získať, bol povinný podpísať všetky listiny predložené veriteľom.
29. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v prejednávanom spore nebola rozhodcovská zmluva individuálne dojednaná, išlo o tzv. formulárovú vopred pripravenú zmluvu, ktorej obsah žalobca nemal možnosť ovplyvniť. Súdna prax je jednotná v tom, že za individuálne dojednanú zmluvu nemožno považovať formulárovú zmluvu s vopred naformulovaným obsahom bez možnosti zmeny jej obsahu, prípade výberu z viacerých možností. Žalobca
nemal možnosť nielen ovplyvniť obsah tejto rozhodcovskej zmluvy, ale sa ani s jej obsahom dôsledne oboznámiť, naviac, rozhodcovská zmluva bola písaná malými písmenami, bez vysvetlenia rozdielu medzi konaním pred rozhodcovským súdom a pred všeobecným súdom. Pripustením rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorej by si jedna zo strán sporu mohla vybrať spomedzi viacerých v nej uvedených stálych rozhodcovských súdov, by sa podľa názoru súdu dával tejto strane nadmerný vplyv na priebeh rozhodcovského konania a staval by druhú stranu do podstatne nevýhodnejšej pozície.
30. Žalovaný v konaní nepreukázal, že pred jej uzavretím oboznámil žalobcu s inštitútom rozhodcovského konania a s rozdielmi oproti konaniu na súde, taktiež nepreukázal osobitné rokovania o dojednaní rozhodcovskej doložky so žalobcom, a to i napriek tomu, že dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo práve žalobcu (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ ide o tvrdenie "alternatívnosti" rozhodcovskej zmluvy, tá je v skutočnosti iba zdanlivá, nakoľko iniciovanie akéhokoľvek súdneho konania prichádza do úvahy predovšetkým zo strany veriteľa, nie dlžníka. Na neprijateľnosti a tým aj neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nič nemení ani možnosť dlžníka dostúpiť od nej v lehote 14-tich dní od jej uzavretia.
31. Rozhodcovský súd založil svoju právomoc na rozhodcovskej zmluve, ktorá je neprijateľnou podmienkou, absolútne neplatným zmluvným dojednaním, a preto je nesporné, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom, je nulitným aktom, a preto boli splnené zákonné podmienky na jeho zrušenie.
32. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keď by úplne úspešnému žalobcovi patrilo právo na náhradu trov konania, avšak vzhľadom na to, že mu v konaní žiadne trovy preukázateľne nevznikli, žalobca nežiadal priznať právo na náhradu trov konania, a preto súd žalobcovi právo náhradu trov konania nepriznal.
33. Podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, je od poplatku oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.
34. Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb., ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
35. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd k zaplateniu súdneho poplatku vo výške 331,50 Eur (položka 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov) zaviazal žalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.