Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/37/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.4.2018, v trestnej veci obžalovaného K. O. a spol. pre zločin vydierania podľa § 20 k § 189 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného K. O. a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 30.5.2016, sp. zn. 1T 144/2013, takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v časti, a to vo výroku o vine a treste u obž. K. O..

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. Obžalovaný K. O., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom Z. XXXX/X, XXX XX A., t. č. na neznámom mieste,

je vinný, že

-po tom, ako ml. Q. U., nar. XX.XX.XXXX zo A. a ml. L. C., nar. XX.XX.XXXX zo A., dňa 14.04.2012 odcudzili z motorového vozidla, zaparkovaného v garáži rodinného domu na P. ulici v A., finančnú hotovosť vo výške 4.031,60 eur, následne vo večerných hodinách presne nezisteného dňa, v druhej polovici mesiaca apríl roku 2012, priviezol na motorovom vozidle spolu s O. C. k baru, ktorý je pri pošte v A., L. C. a Q. U., ktorých predtým K. O. vyhľadal, K. O. im povedal, aby počkali v aute a on medzitým odišiel do baru, odkiaľ sa vrátil s doteraz nestotožneným mužom zavalitej postavy, ktorý na L. C. a Q. U. začal kričať, že mu ukradli peniaze a že ich za to zbije, žiadal ich, aby sa vrátili domov pre peniaze, aby mu ich vrátili, na čo L. C. zaviedol domov K. O., ktorému toho istého dňa matka maloletého E. V. vydala sumu 100,- eur s tým, že potom bude všetko v poriadku, lebo K. O. pozná muža, ktorého L. C. a Q. U. okradli a Q. U. vyžiadal od mamy G. U. sumu 300,00 eur, ktoré odovzdal z rovnakého dôvodu K. O.,

teda

spoločným konaním iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal

čím spáchal

-zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.

Podľa § 44 Tr. zák. upúšťa od uloženia súhrnného trestu.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného K. O. vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom podielnictva podľa § 231 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

- po tom, ako ml. Q. U., nar. XX.XX.XXXX zo A. a ml. L. C., nar. XX.XX.XXXX zo A., dňa XX.XX.XXXX odcudzili z motorového vozidla, zaparkovaného v garáži rodinného domu na P. ulici v A., finančnú hotovosť vo výške 4.031,60 eur, následne vo večerných hodinách presne nezisteného dňa, v druhej polovici mesiaca apríl roku 2012, priviezol na motorovom vozidle spolu s O. C. k baru, ktorý je pri pošte v A., L. C. a Q. U., ktorých predtým K. O. vyhľadal, K. O. im povedal, aby počkali v aute a on medzitým odišiel do baru, odkiaľ sa vrátil s doteraz nestotožneným mužom zavalitej postavy, ktorý na L. C. a Q. U. začal kričať, že mu ukradli peniaze a že ich za to zbije, žiadal ich, aby sa vrátili domov pre peniaze, aby mu ich vrátili, na čo L. C. zaviedol domov K. O., ktorému toho istého dňa matka maloletého E. V. vydala sumu 100,- eur s tým, že potom bude všetko v poriadku, lebo K. O. pozná muža, ktorého L. C. a Q. U. okradli a Q. U. vyžiadal od mamy G. U. sumu 300,00 eur, ktoré odovzdal z rovnakého dôvodu K. O..

Za to obžalovanému uložil podľa § 231 ods. 1 Tr. zák., prihliadajúc na § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák. a podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody na 2 roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 2 roky.

Naproti tomu podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodil obžalovaného O. C., nar. XX.X.XXXX v I. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné č.k. 1Pv 346/13-8 zo dňa 7.11.2013 pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1,2 písm. b/ Tr. zák., ktorý mal spáchať ako spolupáchateľ podľa § 20 Tr. zák. tak, že -po tom, ako ml. Q. U., nar. XX.XX.XXXX zo A. a ml. L. C., nar. XX.XX.XXXX zo A., dňa XX.XX.XXXX odcudzili z motorového vozidla, zaparkovaného v garáži rodinného domu na P. ulici v A., finančnú hotovosť vo výške 4.031,60 eur, následne presne nezisteného dňa, v druhej polovici mesiaca apríl roku 2012, po vzájomnej dohode priviezli na motorovom vozidle zn. BMW k baru Queens Internet Cafe, na Z. ulici v A. najprv ml. L. C. a následne aj ml. Q. U., ku ktorým pristúpil doposiaľ nestotožnený muž, ktorý vystupoval ako majiteľ odcudzených peňazí a spoločne s obvinenými, pod hrozbou fyzickej ujmy nútili mladistvých, aby im vydali finančnú hotovosť, ktorú predtým odcudzili, následkom čoho sa ml. Q. U. na mieste rozplakal, doma od mamy G. U. vypýtal 350,- eur, ktoré toho istého dňa, za prítomnosti obvinených, vydal doposiaľ nestotožnenému mužovi a ml. L. C. zaviedol domov K. O., ktorému toho istého dňa matka maloletého E. V. vydala sumu 100,- eur, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný O. C..

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie tak okresný prokurátor, ako aj obžalovaný K. O..

Okresný prokurátor podal odvolanie v neprospech oboch obžalovaných, a to tak proti výroku o vine, ako aj proti výroku o treste, ktoré odôvodnil tým, že nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, pokiaľ sa tento nestotožnil s právnou kvalifikáciou skutku uvedeného v obžalobe a po zmene skutku prekvalifikoval skutok na prečiny. Má za to, že súd nepostupoval správne a vykonané dokazovanie v jeho súhrne vyhodnotil nesprávne, len v prospech obžalovaných. Svedeckými výpoveďami poškodených ml. L. C. a ml. Q. U. bolo, podľa prokurátora, preukázané, že obžalovaný O. šiel do baru pre neznámeho chlapa, obaja obžalovaní boli pritom prítomní ako „Pyton“ odporúčal poškodeným vrátiť peniaze takým spôsobom, že sa ml. Q. U. rozplakal. Bolo preto preukázané, že obžalovaný O. zorganizoval toto stretnutie, vybral osobu, ktorá mala s poškodenými hovoriť. Svedok ml. Q. U. pri výsluchu dňa 24.4.2013 uviedol, že O. vravel, že keď mu peniaze nedá, tak ich zabije a taktiež povedal, že on tie peniaze vráti poškodenému. Bolo preto, podľa názoru prokurátora, preukázané, že obžalovaný O. svoj nátlak na poškodených stupňoval, najprv pýtal od poškodených peniaze sám a až neskôr, keď ich nedostal, tak si na rozhovor s poškodenými nevybral niekoho, kto by ich slušne požiadal o vrátenie peňazí, ale vybral si osobu športovej, vysokej postavy, ostrihanú dohola s prezývkou Pyton, navyše obž. O. je bývalý profesionálny vojak, reprezentačný zápasník, ktorý sa priznal k zbitiu B. V., pracovníka V. riaditeľstva,

aby došlo k ovplyvneniu vratky DPH vo výške 6,6 mil. eur. Svedok L. C. dňa 12.7.2013 vypovedal, že O. s C. ich priviezli k baru, O. šiel do baru a z baru vyšiel s chlapom, ktorý sa s O. najprv zhováral a potom dal O. neznámemu mužovi nejaké bankovky a spoločne pristúpili k autu, kde následne neznámy muž drgol do svedka a vyhrážal sa, že ak nedonesie peniaze, tak mu podpáli bytovku, Q. U. sa pri tom rozplakal. Bolo preto, podľa názoru prokurátora, dostatočným spôsobom preukázané, že to bol práve obž. O., ktorý zorganizoval a najal si na spáchanie skutku O. a peniaze, ktoré od poškodených získal, si podelil aj s druhým prítomným obžalovaným C.. Ak by aj bola pravda, že obžalovaní nepáchali trestný čin vydierania a len boli prítomní pri tom, ako skutok spáchal O., poukázal na skutočnosť, že ani jeden z obžalovaných neprekazil páchanie zločinu, čím by sa dopustili trestného činu. Ani jeden obžalovaný na polícii zločin neohlásil a peniaze boli vydané obž. O. až potom, čo ho kontaktovala kriminálna polícia. K námietke sudcu, že prokurátor nenavrhol prečítať výpovede obžalovaných z prípravného konania a súd nemôže nahrádzať prokurátora, prokurátor poukázal na skutočnosť, že obaja obžalovaní popreli spáchanie trestnej činnosti už v prípravnom konaní. Strany sú si v konaní pred súdom rovné a podľa § 258 ods. 4 Tr. por. takýto návrh môže podať aj obhajca. Naviac, ani prvostupňový súd nepovažoval tieto dôkazy za dôležité, keď ich nevykonal, keďže súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Navrhol preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie prejednanie a rozhodnutie.

Odvolaním napadol rozsudok aj obž. K. O. zastúpený obhajkyňou, toto smerovalo tak proti výroku o vine, ako aj proti výroku o treste. Postup okresného súdu, ktorým obž. O. neuznal vinným z trestného činu vydierania tak, ako bol formulovaný v obžalobe, považuje za správny, pretože v konaní nebolo preukázané použitie násilia, ani hrozby inej ťažkej ujmy vo vzťahu k Q. U. a L. C.. Nestotožnila sa s názorom súdu, že zo strany obžalovaného došlo k spáchaniu prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom podielnictva podľa § 231 ods. 1 Tr. zák., majúc za to, že spáchanie týchto trestných činov nebolo v prípravnom konaní, ani na hlavnom pojednávaní obžalovanému dostatočne a jednoznačne preukázané. Z obsahu výpovede obžalovaného O. v prípravnom konaní zo dňa 17.4.2012 vyplýva, že sa cítil byť nevinný voči vznesenému obvineniu zo zločinu vydierania podľa § 20 k § 189 ods. 1,2 písm. b/ Tr. zák., ale nepriznal sa ani k spáchaniu iných trestných činov. Vysvetlil to tak, že peniaze, ktoré prevzal od L. C., si požičal, resp. mu chlapci uhradili za benzín, alebo dobrovoľne mu ich dali. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, akým konaním uviedol niekoho obž. O. do omylu, ani ktoré vykonané dôkazy ho z vyššie uvedených prečinov usvedčujú. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhla, aby odvolací súd prvostupňový rozsudok zrušil a obž. O. spod obžaloby oslobodil.

Na základe podaných odvolaní preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohli odvolatelia podať odvolanie, teda výroky o vine a treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, a dospel k záveru, že odvolanie obž. O., ako aj okresného prokurátora je čiastočne dôvodné.

V posudzovanej trestnej veci vykonal súd prvého stupňa dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre náležité zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Krajský súd však považoval za potrebné prečítať nový odpis registra trestov obžalovaného, ako aj rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T 53/12 zo dňa 19.12.2014, ktoré súd prvého stupňa v čase rozhodovania nemal k dispozícii, preto dokazovanie v tomto smere na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach obžalovaného O. a okresného prokurátora doplnil.

Z obsahu spisu krajský súd zistil, že obžalovaný O. C. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný, vo vzťahu k obžalovanému K. O. bolo prvostupňovým súdom vykonané konanie proti ušlému.

Okresný prokurátor kvalifikoval v podanej obžalobe konanie obžalovaných ako zločin vydierania podľa § 189 ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zák., spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., pretože mal za to, že obžalovaní O. a C. spoločným konaním nútili poškodených U. a C., aby niečo konali a čin spáchali na chránených osobách.

Zo spáchania skutku kladeného za vinu obžalovanému O. bol tento usvedčený predovšetkým výpoveďou svedkov poškodených. Svedok Q. U. na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Humenné potvrdil, že po tom, čo zo zaparkovaného auta odcudzili peniaze, im obž. O. povedal, že muž ktorého oni okradli, pýta peniaze naspäť, následne im ukázal muža zvaného Pyton, ten muž, ktorý bol odlišný od obžalovaných,

im povedal, aby mu vrátili všetky peniaze, lebo dostanú, kričal na nich, vyhrážal sa im, načo sa oni preľakli a išli domov pre peniaze. Vrátiť peniaze chcel len obžalovaný O., obž. C. nie.

Svedok L. C. na prvostupňovom súde vypovedal, že po tom, čo odcudzili peniaze ho vyhľadal obž. O., ktorý sa ho pýtal, koľko im z ukradnutých peňazí zostalo, a že tieto patrili jeho (O. známemu). Vzal ho do M., kde obžalovaní O. a C. prehrali na automatoch asi 400 eur. Ešte v ten istý večer sa obž. O. vrátil, vzal ich do auta, ktoré zastalo pred barom a z neho priviedol obž. O. muža, ktorý na nich kričal, aby mu dali po 500,- eur.

Svedkovia Q. U. st. ako aj G. U., rodičia poškodeného U. uviedli, že syn domov doniesol väčšiu sumu peňazí a potom tie peniaze dal obžalovanému O., lebo ten mal vybaviť, že z toho syn nič nebude mať. Obdobne vypovedala aj matka pošk. C., svedkyňa E. V..

Brat poškodeného L. C., svedok E. C., ktorého výpoveď z prípravného konania bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, uviedol, že obžalovaný O. po tom čo doviedol holohlavého muža, kde na otázku obžalovaného O., kde sú peniaze, mu poškodení a svedok E. C. povedali, že peniaze nemajú, načo im obž. O. povedal, aby hovorili pravdu, lebo inak ich ujo (holohlavý muž odlišný od obžalovaných) zbije. Následne išiel obžalovaný O. domov ku C., kde mu dali 100 eur a potom k U., kde mu dali 350,- eur. Potom sa vrátili znova k baru, kde opäť k autu prišiel ten holohlavý muž, ktorý im povedal, že ak do večera nevrátia všetky peniaze, tak ich zavrie do pivnice, z ktorej ich už nepustí, načo sa svedok Q. U. rozplakal. Obž. U. ich potom odviezol späť na sídlisko, kde im povedal, že už bude dobre, že sa nemusia báť. Spolu podľa svedka odovzdali poškodená obžalovanému O. sumu1.250,- eur.

Znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, u oboch poškodených, teda tak u Q. U. ako aj u L. C. konštatovala, že títo majú zachovanú schopnosť správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti, skutkový dej popísali v podstatných bodoch zhodne, preto konštatovala, že aj ich špecifická vierohodnosť je zachovaná.

Z takto vykonaného dokazovania potom mal krajský súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný O. nielenže pýtal od Q. U. a L. C. peniaze, ale že sa im aj vyhrážal, že pokiaľ nebudú hovoriť pravdu, tak ich ten holohlavý ujo zbije, čo jednoznačne uviedol svedok E. C., ktorý bol pritom prítomný, svedok L. C. potvrdil, že to bol práve obžalovaný O., ktorý potom opätovne išiel do baru a osobne priviedol von toho holohlavého muža, ktorý im povedal, že ak nevrátia všetky peniaze, tak ich zavrie do pivnice, z ktorej ich už nepustí. Jednoznačne tak bolo vykonaným dokazovaním potvrdené, že obžalovaný O. nevedel, koľko peňazí pošk. U. a C. ukradli, keďže sa uspokojil s tým, že mu dali spolu 1.250,- eur, aj keď bolo v inej trestnej veci jednoznačne ustálené, že títo odcudzili viac ako 4.000,- eur. Taktiež z výpovedí svedkov je zrejmé, že obž. O. sa neustále snažil zistiť, koľko peňazí poškodení odcudzili, a aby mu hovorili pravdu, pritom ak by bola pravda, čo tvrdil, že peniaze on vráti poškodenému, ktorého pozná, tak by predovšetkým vedel, aká suma bola poškodenému odcudzená. A napokon z vyššie citovaných výpovedí svedkov plynie, že obžalovaný O. opakovane privádzal poškodených k mužovi, ktorého orgány činné v trestnom konaní neidentifikovali a ktorého označovali prezývkou Pyton, pritom obžalovaný O. aj podľa výpovede svedka E. C. sa vyhrážal poškodeným, že majú hovoriť pravdu, lebo ich ten neznámy muž zbije, neskôr išiel opäť do baru pre muža, ktorý sa poškodeným vyhrážal s tým, aby mu vrátili ukradnuté peniaze.

Nemožno preto súhlasiť so záverom prvostupňového súdu, že obž. O. sa poškodeným nevyhrážal, že nepoužil vo vzťahu k nim vyhrážky, že všetko povedal len neznámy muž. Vykonané dokazovanie totiž preukázalo, že to bol práve obž. O., ktorý neznámeho muža privádzal k poškodeným, aby sa poškodeným vyhrážal. A napokon im aj predtým hrozil, aby povedali pravdu o peniazoch, lebo inak ich ten ujo (Pyton) zbije.

Krajský súd sa však nestotožnil s právnou kvalifikáciou skutku tak, ako ju ustálil súd prvého stupňa.

Prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba, alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu, alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Prečinu podielnictva podľa § 231 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto nadobudne, drží, užíva, ukryje, na seba alebo iného prevedie, prenajme alebo príjme ako záloh a) vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou, alebo b) to, čo za takú vec bolo zadovážené, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1,2 písm. b/ Tr. zák. sa dopustí ten, kto iného násilím, hrozbou násilia, alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov. Odňatím slobody na štyri až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Podľa § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. chránenou osobou sa rozumie dieťa.

Podľa § 139 ods. 2 Tr. zák. ustanovenie odseku 1 (§ 139 ods. 1) sa nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby.

Obžalovaný Piskor, na základe vykonaného dokazovania naplnil svojím konaním všetky zákonné znaky zločinu vydierania podľa § 189 ods.1 Tr. zák., keďže poškodených nútil (použijúc pritom osobu „Pytona), aby mu dali peniaze pochádzajúce z krádeže tak, že ich zastrašoval cez tohto neznámeho muža.

Pokiaľ prokurátor kvalifikoval v obžalobe konanie obž. O. aj podľa § 189 ods.2 písm. b) Tr. zák., keď obžalovanému kládol za vinu, že sa dopustil konania na chránenej osobe, ktorou sa podľa § 139 ods.1 Tr. zák. rozumie aj dieťa, teda osoba mladšia ako 18 rokov, krajský súd už opakovane poukazuje na publikované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 117/2014, podľa ktorého nestačí v skutkovej vete obžaloby či rozsudku uviesť vek poškodenej osoby, ale je potrebné preukázať a aj v skutkovej vete výslovne uviesť, že sa páchateľ konania dopustil v súvislosti s vekom poškodenej osoby, pretože očakával, že ľahšie získa profit, že táto sa nebude brániť a podobne. Ust. § 139 ods.2 Tr. zák. totiž stanovuje, že sa ustanovenie o chránenej osobe nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby. Keďže ani v prípravnom konaní sa táto skutočnosť vôbec nepreukazovala, prokurátor ani na hlavnom pojednávaní nepoložil v tomto smere vypočúvaným osobám otázky, nebolo možné kvalifikovať konanie obžalovaného aj podľa § 189 ods.2 písm. b) Tr. zák. Napokon ani v skutkovej vete obžaloby prokurátor neuviedol, že by snáď obž. O. spáchal skutok vo vzťahu k maloletým preto, lebo vedel, že títo nebudú klásť odpor, že jeho úmysel získať od nich peniaze zastrašovaním bude skôr úspešný, pretože išlo o maloletých poškodených.

Pri rozhodovaní o treste obž. O. krajský súd zistil, že boli uňho splnené podmienky pre ukladanie súhrnného trestu odňatia slobody vo vzťahu k odsúdeniu Okresným súdom Prešov sp. zn. 41T 53/12, preto majúc za to, že tento trest vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov považoval za dostatočný, upustil v súlade s ust. § 44 Tr. zák. od uloženia súhrnného trestu

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T 53/12 zo dňa 19.12.2014 bol totiž obž. K. O. uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 194 ods. 1,2 písm. b/,d/ Tr. zák. v spojení s § 140 písm. a/ Tr. zák., § 155 ods. 1,2 písm. a/,c/ Tr. zák. v spojení s § 138 písm. i/ Tr. zák., za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Vo vzťahu k obžalovanému C.i neboli tak v prípravnom konaní ako aj v konaní pred prvostupňovým súdom vykonané žiadne dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali, aby tento obžalovaný použil násilie vo vzťahu k poškodeným s úmyslom, aby mu títo vydali peniaze, keď síce bolo preukázané, že tento s poškodenými ako aj obž. O. chodil, avšak ani poškodeným ani ich rodičom nič nehovoril, nekomunikoval s neznámym mužom, len sedel v aute. K námietke prokurátora týkajúcej sa možného kvalifikovania konania obž. C. ako trestného činu neprekazenia trestného činu sa žiada uviesť, že súd je viazaný obžalobou prokurátora a rozšírenie obžaloby súdom o ďalšie konanie, v tomto prípade neprekazenie trestného činu, by bolo porušením tejto zásady, keďže by nebola zachovaná totožnosť skutku.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný