Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/119/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcov 1/ Mgr. C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. nad E., G. Y. XXX/XX, zastúpeného E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. nad E., G. Y. XXX/XX, 2/ I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. K., G. J. XX/X, 4/ W. E., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. nad E., G. T. XXX/XX, 5/ E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. nad E., G. Y. XXX/XX, proti žalovaným 1/ P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. - T., X. XX/XX, 2/ O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. nad E., J. XXX/XX, 3/ J. G. B.., N. N. 8, O. de la G., G. C., D. republika, reg. č. XXXXXX, všetci žalovaní zastúpení C.. I. I., advokátom so sídlom W., C. L. XX/X, o odstránenie neoprávnenej stavby, o odvolaní žalobcov 1/ a 5/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 7. októbra 2016, č.k. 26C/53/2011-435 takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaní 1/, 2/, 3/ m a j ú proti žalobcom 1/, 5/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali proti žalovaným odstránenia neoprávnenej stavby. Žalovaným 1/, 2/, 3/ priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcom 1/, 2/, 4/, 5/ v rozsahu 100%. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podaním zo dňa 31.08.2015 žalobcovia upravili podaný petit a žiadali, aby súd uložil žalovanému 3/ povinnosť na vlastné náklady odstrániť neoprávnenú a čiernu stavbu: sklad - strelnica so súp. č. XXX, postavenej na par. č. XXX v k. ú. P., obec L., okres P., ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, pozostávajúca z "Penzión s kaviarňou - prístavba" a prístavby a hlavná terasa, vonkajšia terasa s krbom, sociálne zariadenia a prestrešenie vstupu nachádzajúce sa na pozemku parcely registra "E" evidované na mape určeného operátu pod p. č. 78 - orná pôda o výmere XXXX m2, ktorá sa nachádza v k. ú. P., obec L., okres P. a ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Po preskúmaní vlastníckych vzťahov týkajúcich sa predmetných nehnuteľností súd zistil nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcov a nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaných 1/ a 2/. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol. V konaní súd zistil nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov 1/, 2/, 4/, 5/, nakoľko ochrany vlastníckeho práva sa nedomáhali všetci spoluvlastníci pozemku, na ktorom je postavená stavba žalovaného 3/, o ktorej žalobcovia tvrdia, že je neoprávnenou. Žalobcovia 1/, 2/, 4/, 5/ sa v konaní domáhali odstránenia stavby postavenej na pozemku, o ktorom tvrdia, že ho majú v spoluvlastníctve, pričom uvedenú stavbu považujú za neoprávnenú. Účastníkmi konania, resp. subjektmi strán konania však nie sú všetci spoluvlastníci pozemku, na ktorom je stavba postavená, pričom vyporiadanie vzťahov k neoprávnenej stavbe podľa § 135c Občianskeho zákonníka predpokladá ich účasť v konaní. Samotná skutočnosť, že na strane žalobcov 1/, 2/, 4/, 5/ nevystupujú všetci spoluvlastníci neoprávnenou stavbou zastavaného pozemku, potom vylučuje prípadné vysporiadanie neoprávnenej stavby podľa § 135c Občianskeho zákonníka a

postačuje k zamietnutiu žaloby (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22Cdo 3179/2005 z 23.11.2006). Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka ponúka súdu viac možností, ako riešiť právne vzťahy medzi vlastníkmi pozemku a neoprávneným stavebníkom, pričom nie je viazaný v rozhodnutí návrhom žalobcov. Ak by súd dospel k záveru, že vyporiadanie navrhnuté žalobcami je neprijateľné, musí upraviť vzťah medzi účastníkmi iným spôsobom vyplývajúcim z § 135c Občianskeho zákonníka. Práve z uvedeného dôvodu musia byť v konaní zúčastnení všetci spoluvlastníci pozemku zastavaného neoprávnenou stavbou, nakoľko v prípade usporiadania vzťahov podľa § 135c ods. 2 alebo ods. 3 Občianskeho zákonníka by súd rozhodoval o právach, resp. vecnom bremene vo vzťahu k celému pozemku patriacemu do podielového spoluvlastníctva. Predmetom konania je preto celý pozemok patriaci do podielového spoluvlastníctva zastavaný stavbou, preto subjektmi strán tohto konania musia byť všetci spoluvlastníci, keď právoplatný výrok súdu je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku (§ 228 ods. 1 . V tomto prípade ide o nerozlučné procesné spoločenstvo všetkých spoluvlastníkov pozemku (§ 77 ods. 1 . Žalobcami v konaní sú niektorí z podielových spoluvlastníkov parcely registra E parc. č. XX o výmere XXXX m2 - orná pôda zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. P., obec L., okres P.. Stavba žalovaného 3/ sklad - strelnica so súp. č. XXX, je postavená na parcele č. XXX a je zapísaná na LV č. XXXX pre k. ú. P., obec L., okres P.. Z tohto LV vyplýva, že právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba súp. č. XXX, nie je evidovaný na liste vlastníctva, pričom z identifikácie parciel Správy katastra v P. č.j. T zo dňa 03.09.2015 a vyjadrenia Okresného úradu Trenčín odbor katastrálny zo dňa 09.09.2015 vyplýva, že parcela registra "C" č. XXX v k. ú. P. je totožná s časťami parciel registra E par. č. XX/XX, par. č. XX, par. č. XX, par. č. XX/X, par. č. XX a par. č. XX v k. ú. P. (pôvodné k. ú. K.) pričom v súčasnosti CK N parc. č. XXX zodpovedá pôvodnej PK N parc. č. XX v k. ú. P. s kódom pôvodného k. ú. - X - K.. Z uvedeného je zrejmé, že stavba súp. č. XXX je postavená na parcele registra "C" parc. č. XXX v k. ú. P., ktorá je okrem iných totožná aj s časťou parcely registra E XX v k. ú. P., ktorej niektorými spoluvlastníkmi sú aj žalobcovia 1/, 2/, 4/, 5/. Vzhľadom k tomu, že v konaní nie sú zúčastnení ostatní spoluvlastníci pozemku, na ktorom je postavená stavba súp. č. XXX v k. ú. P., ktorej odstránenie je predmetom konania, a to M. Y. a P. J., nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcov, čo zakladá dôvod pre zamietnutie žaloby. Ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka týkajúci sa hospodárenia spoluvlastníkov so spoločnou vecou, pri ktorom rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov, nie je možné v tomto prípade použiť s poukazom na nerozlučné spoločenstvo v prípade usporiadania vzťahov vlastníka stavby a spoluvlastníkov pozemku, na ktorom je postavená podľa § 135c ods. 2 alebo ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 1/ a 2/ vzhľadom k tomu, že vlastníkom stavby súp. č. XXX v k. ú. P., ktorej odstránenia sa žalobcovia domáhajú, je s účinkami od 10.02.2015 výlučne žalovaný 3/ na základe kúpnej zmluvy zo dňa zo dňa 26.09.2014 a jej dodatkom zo dňa 01.12.2014. Z uvedeného dôvodu bolo bezpredmetným vykonať na pojednávaní výsluch žalovaného 2/, preto súd návrh žalobcu 1/ na vykonanie výsluchu žalovaného 2/ zamietol. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní 1/, 2/, 3/ boli v konaní stranou s úplným úspechom vo veci a nárok na náhradu trov konania si v konaní riadne uplatnili, preto im patrí náhrada trov konania proti neúspešným žalobcom 1/, 2/, 4/, 5/ v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ a 5/, ktorí žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodili, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K pochybeniu súdu došlo v tom, že uznesenie o pripustení pristúpenia E. E. malo byť doručené všetkým účastníkom konania. Nebolo doručené pred vyhlásením rozsudku, čím došlo k porušeniu zákonnej normy. Uznesenie bolo zaslané súčasne s rozsudkom a toto je procesným porušením. Odvolaním sledujú, aby došlo k uskutočneniu procesného práva v takej miere mu patriacom a aby nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ďalej uviedli, že dňa 06.10.2016 podali návrh na prejednanie dedičstva k novoobjavenému majetku po M. Y. na Okresný súd Trenčín. Zároveň prebiehala komunikácia s ďalším spoluvlastníkom nehnuteľnosti P. J. o odpredaji jeho podielu. Komunikácia s týmto spoluvlastníkom nehnuteľnosti trvala dlhšie, nakoľko sa nedarilo dospieť k dohode na kúpnej cene, nakoniec kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 15.11.2016. Na základe uvedených skutočností mali za to, že ich aktívna legitimácia v konaní je daná.

3. Žalobca 2/ odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodal, v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/ a 5/ uviedol, že s podaným odvolaním súhlasí.

4. Žalovaná 4/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/ a 5/ uviedla, že s podaným odvolaním súhlasí, taktiež vyjadruje súhlas s návrhom na prejednanie dedičstva po nebohom M. Y., ako aj s prehlásením P. J..

5. Žalovaní 1/, 2/, 3/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/ a 5/ navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že žalovaní 1/ a 2/ nie sú vlastníkmi stavby, a preto nie sú pasívne vecne legitimovaní, keď žalobu o odstránenie stavby je možné podať len proti vlastníkovi stavby. Tiež považovali za správny záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcov, a to preto, že v konaní ide o nerozlučné procesné spoločenstvo, kde účastníkmi konania musia byť všetci vlastníci pozemku, čo nebolo splnené. Žalobkyňa 4/ okrem toho vlastníčkou pozemku už v súčasnosti nie je. Pokiaľ sa snažia žalobcovia 1/ a 5/ zhojiť nedostatok aktívnej vecnej legitimácie tým, že podali návrh na prejednanie novoobjaveného dedičstva po zomretom M. Y. uviedli, že návrh na dodatočné prejednanie dedičstva bol súdu doručený až dňa 19.12.2016, konanie sa vedie pod sp. zn. 22D/1113/2016. Je celkom zrejmé, že dátum 06.10.2016 na uvedenom návrhu je uvedený účelovo, aby sa navodil dojem, že žalobcovia tento návrh podali ešte predtým, než súd vo veci rozhodol. Okrem toho, ak by bol návrh na prejednanie dedičstva podaný na súde pred pojednávaním, išlo by o dôkaz, ktorý mali žalobcovia k dispozícii a teda ho mali súdu predložiť predtým, než bolo vyhlásené uznesenie, ktorým bolo ukončené dokazovanie. Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu uzavretú s P. J. je zrejmé, že doložka o osvedčení podpisu predávajúceho a návrh na vklad do katastra bol podaný až 19.12.2016, teda po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie. Poukázali na to, že žaloba na súd bola podaná v roku 2011 a odvtedy mali žalobcovia dosť času na to, aby okruh účastníkov v konaní upravili tak, aby tento bol v súlade so zákonom, avšak tak neurobili. Pokiaľ žalobcovia namietali, že uznesenie o pripustení pristúpenia žalobcu 5/ do konania malo byť doručené všetkým účastníkom a tým, že toto nebolo doručené pred vyhlásením rozsudku došlo k porušeniu zákona, považovali uvedený názor žalobcov za nesprávny. Poukázali na to, že uznesenie bolo vyhlásené na pojednávaní dňa 06.10.2016, pričom odvolanie proti nemu nie je prípustné. Žalobkyňa 4/ na uvedenom pojednávaní nebola prítomná, pričom boli splnené podmienky na to, aby súd konal v jej neprítomnosti. Ostatní žalobcovia na pojednávaní prítomní boli. Žiadne ustanovenie neustanovuje povinnosť doručovať uznesenie predtým, než je doručovaný meritórny rozsudok. Pokiaľ žalobcovia tvrdili v podanom odvolaní, že rozsudok nedostatočne odôvodňuje ich pripomienky, táto námietka je rovnako nepodložená. Rozsudok je dostatočne odôvodnený, súd v súlade so zásadou procesnej ekonomiky sa zaoberal najskôr splnením podmienok konania, teda aj aktívnou a pasívnou legitimáciou účastníkov. Keďže vo veci ide o nútené procesné spoločenstvo, súd nemal inú možnosť ako žalobu zamietnuť. Uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania.

6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 (keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem) v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ a 5/ nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že v konaní zistil nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov 1/, 2/, 4/, 5/ , nakoľko ochrany vlastníckeho práva sa nedomáhali všetci spoluvlastníci pozemku, na ktorom je postavená stavba žalovaného 3/, o ktorej žalobcovia tvrdia, že je neoprávnenou. Účastníkmi konania, resp. subjektmi strán konania nie sú všetci spoluvlastníci pozemku, na ktorom je stavba postavená, pričom vyporiadanie vzťahov k neoprávnenej stavbe podľa § 135c Občianskeho zákonníka predpokladá ich účasť v konaní. Samotná skutočnosť, že na strane žalobcov 1/, 2/, 4/, 5/ nevystupujú všetci spoluvlastníci neoprávnenou stavbou zastavaného pozemku, potom vylučuje prípadné vysporiadanie neoprávnenej stavby podľa § 135c Občianskeho zákonníka a postačuje k zamietnutiu žaloby. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka ponúka súdu viac možností, ako riešiť právne vzťahy medzi vlastníkmi pozemku a neoprávneným stavebníkom, pričom súd nie je viazaný v rozhodnutí návrhom žalobcov. Ak by súd dospel k záveru, že vyporiadanie navrhnuté žalobcami je neprijateľné, musí upraviť vzťah medzi účastníkmi iným spôsobom vyplývajúcim z § 135c Občianskeho zákonníka. Práve z uvedeného dôvodu musia byť v konaní zúčastnení všetci spoluvlastníci pozemku zastavaného neoprávneného stavbou, nakoľko v prípade usporiadania vzťahov podľa § 135c ods. 2 alebo ods. 3 Občianskeho zákonníka by súd rozhodoval o právach, resp. vecnom bremene vo vzťahu k celému pozemku patriacemu do podielového spoluvlastníctva. Predmetom konania je preto celý pozemok patriaci do podielového spoluvlastníctva zastavaný stavbou, preto subjektmi strán tohto konania musia byť všetci spoluvlastníci pozemku. V tomto prípade ide o nerozlučné procesné spoločenstvo všetkých spoluvlastníkov pozemku. Z výpisu z listu vlastníctva LV č. XXXX pre

k.ú. P., mal za preukázané, že podielovými spoluvlastníkmi parcely registra E č. XX sú okrem žalobcov aj M. Y. a P. J.. Vzhľadom k tomu, že v konaní nie sú zúčastnení ostatní spoluvlastníci pozemku, na ktorom je postavená stavba súp. č. XXX k.ú. P., nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcov. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 1/, 2/, nakoľko vlastníkom stavby súp. č. XXX v k.ú. P., ktorej odstránenia sa žalobcovia domáhajú je výlučne žalovaný 3/. Z týchto dôvodov žalobu zamietol.

8. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobcov 1/ a 5/ uvádza nasledovné:

9. Žalobcovia 1/ a 5/ v podanom odvolaní namietali nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie spočívajúci v tom, že uznesenie o pripustení pristúpenia E. E. do konania na strane žalobcov malo byť doručené všetkým stranám sporu a tým, že toto nebolo doručené pred vyhlásením rozsudku došlo k porušeniu zákona.

10. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

11. Pri posudzovaní nesprávneho procesného postupu, ktorý spočíva v tom, že strane bolo znemožnené uskutočňovať jej patriace procesné práva, bude nevyhnutné posudzovať intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv bude potrebné hodnotiť v kontexte celého súdneho rozhodnutia, v kontexte dopadov na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti strany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu. Porušením práva na spravodlivý proces sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil strane sporu realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok priznáva (napríklad právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na rešpektovanie účinkov právoplatnosti rozhodnutia, právo na vyvodenie procesných dôsledkov z porušenia práva na zákonného sudcu a podobne).

12. Z obsahu spisu vyplýva, že podaním zo dňa 06.10.2016 žalobca 1/ navrhol pripustenie pristúpenia E. E. do konania ako subjektu na strane žalobcov. V tomto podaní E. E. vyjadril súhlas s tým, aby v konaní vystupoval na strane žalobcov. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 07.10.2016 vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil, aby do konania na strane žalobcov vstúpil E. E.. Zo zápisnice o pojednávaní zo 07.10.2016 vyplýva, že súd prvej inštancie uvedené uznesenie vyhlásil, odôvodnil a poučil strany sporu o opravnom prostriedku s tým, že odvolanie proti nemu nie je prípustné. Následne súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 07.10.2016 vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, vrátane výsluchu E. E., s ktorým ďalej konal vo veci ako so žalobcom 5/. Žalobkyňa 4/ na tomto pojednávaní prítomná nebola, svoju neúčasť neospravedlnila a nepožiadala o odročenie pojednávania, preto súd prvej inštancie konal v jej neprítomnosti. Žalobcovia 1/, 2/, žalovaný 1/ a právny zástupca žalovaných 2/, 3/ na pojednávaní prítomní boli. Súd prvej inštancie po skončení pojednávania vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu žalobcov zamietol. Následne vypracoval písomne uznesenie o pripustení vstupu E. E. do konania na strane žalobcov a toto uznesenie doručoval stranám sporu spolu s napadnutým rozsudkom. V tomto procesnom postupe súdu prvej inštancie odvolací súd nevzhliadol porušenie procesných práv žalobcov 1/ a 5/. Pokiaľ aj súd prvej inštancie doručoval uznesenie o pripustení vstupu do konania Vladimíra Švitela na strane žalobcov spolu s rozsudkom a teda nevyčkal na nadobudnutie právoplatnosti uznesenia o pripustení vstupu E. E. do konania ako subjektu na strane žalobcov, táto skutočnosť nemá za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku a vytýkaná skutočnosť taktiež nemá za následok porušenie práva žalobcov 1/ a 5/ na spravodlivý proces. Žalobcovia 1/ a 5/ boli vypočutí na pojednávaní, vyjadrili sa k podanej žalobe, vyjadrovali sa k vykonaným dôkazom a bolo im umožnené uskutočňovať im patriace procesné práva, ktoré im Civilný sporový poriadok priznáva. Z týchto dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že žalobcovia 1/ a 5/ neopodstatnene namietajú porušenie práva na spravodlivý proces.

13. Žalobcovia 1/ a 5/ v podanom odvolaní ďalej namietajú nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie o nedostatku ich aktívnej vecnej legitimácie v konaní.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci rozhodujúcou otázkou pri posudzovaní opodstatnenosti žaloby žalobcov o odstránenie neoprávnenej stavby bola otázka vecnej legitimácie, konkrétne aktívnej legitimácie žalobcov 1/, 2/,4/, 5/. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník civilného sporového konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nepochybne vyplýva, že v čase rozhodovania súdu boli podielovými spoluvlastníkmi pozemku , na ktorom je postavená stavba žalovaného 3/, o ktorej žalobcovia tvrdia, že je neoprávnenou, okrem žalobcov 1/, 2/, 5/ aj P. J. a M. Y. (resp. jeho právni nástupcovia), ktorí však nevystupovali v konaní. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že vyporiadanie neoprávnenej stavby podľa § 135c Občianskeho zákonníka predpokladá účasť všetkých spoluvlastníkov pozemku zastavaného neoprávnenou stavbou. Občiansky zákonník v ust. § 135c upravuje tri spôsoby vyrovnania vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku. Poradie spôsobov vyrovnania právnych vzťahov medzi neoprávneným stavebníkom a vlastníkom pozemku určuje zákon, pričom súd pri rozhodovaní nie je viazaný návrhom žalobcov. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že vyporiadanie vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku v zmysle návrhu žalobcov je neprijateľné, musí upraviť vzťah medzi účastníkmi iným spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka. Práve z tohto dôvodu musia byť v konaní zúčastnení všetci spoluvlastníci pozemku zastavaného neoprávneného stavbou, nakoľko v prípade usporiadania vzťahov podľa § 135c ods. 2 alebo ods. 3 Občianskeho zákonníka by súd rozhodoval o právach, resp. vecnom bremene vo vzťahu k celému pozemku patriacemu do podielového spoluvlastníctva. Predmetom konania je preto celý pozemok patriaci do podielového spoluvlastníctva zastavaného stavbou a subjektmi strán konania musia byť všetci spoluvlastníci pozemku tak, ako správne konštatoval súd prvej inštancie. V tomto prípade ide o nerozlučné procesné spoločenstvo všetkých spoluvlastníkov pozemku. Za daného stavu pokiaľ na strane žalobcov nevystupovali všetci spoluvlastníci zastavanej nehnuteľnosti (okrem žalobcov 1/, 2/, 5/ aj M. Y., resp. jeho právni nástupcovia a P. J.), nebolo možné žalobe žalobcov pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie vyhovieť. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie žalovaní 1/, 2/ neboli vlastníkmi stavby, ktorej odstránenia sa žalobcovia domáhali a preto títo neboli pasívne vecne legitimovaní v konaní. Pokiaľ žalobcovia 1/ a 5/ v podanom odvolaní uviedli, že P. J. už nie je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, nakoľko na základe kúpnej zmluvy previedol svoj spoluvlastnícky podiel k pozemku na žalobcu 1/, k tomu je potrebné uviesť, že v zmysle § 217 ods. 1 pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podľa v súčasnosti platného a účinného Civilného sporového poriadku, ktorý upravuje konanie pred súdmi v civilných veciach, uvedené skutkové tvrdenia žalobcov 1/ a 5/ predstavujú tzv. novotu v odvolacom konaní podľa § 366 CSP, ktorej uplatnenie má súvis s koncentráciou konania podľa § 154 CSP, ktorý stanovuje, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Uvedené prostriedky možno ako novotu v odvolacom konaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 . Odvolací súd nezistil naplnenie žiadneho z uvedených dôvodov § 366 pre použitie novoty zo strany žalobcov 1/ a 5/ v odvolacom konaní, a preto na skutkové tvrdenia žalobcov 1/ a 5/ o tom, že P.o previedol svoj spoluvlastnícky podiel na žalobcu 1/, nemohol prihliadať. Naviac ďalším podielovým spoluvlastníkom pozemku je M. Y., resp. jeho právni nástupcovia, ktorí nevystupovali v konaní, preto žalobe žalobcov pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie nebolo možné vyhovieť.

15. Pokiaľ žalobcovia 1/ a 5/ v odvolaní ďalej namietali, že v rozsudku nie sú dostatočne odôvodnené ich pripomienky, odvolací súd konštatuje, že dôvod, ktorý založil nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalujúcej strany považoval aj odvolací súd za tak závažný (presvedčivý), že so zreteľom naň by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania nariaďovať navrhované dokazovanie zo strany žalobcov. Námietky žalobcov 1/ a 5/ poukazujúce na to, že rozsudok nie je dostatočne odôvodnený neobstoja, nakoľko rozsudok obsahuje všetky zákonné náležitosti, súd prvej inštancie stručne a jasne v ňom opísal stanoviská a argumentácie obidvoch strán, z ktorých dôkazov vo veci vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení týchto dôkazov riadil a ako vec posúdil po právnej stránke. Skutočnosť, že žalobcovia 1/

a 5/ sa s týmto právnym názorom súdu prvej inštancie nestotožňujú, nepostačuje na prijatie záveru o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku.

16. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že úspešným žalovaným 1/, 2/, 3/ priznal proti žalobcom 1/ a 5/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 1 .

18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opraveného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .