Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/182/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v súkromnoprávnom spotrebiteľskom spore žalobkyne I.. G. K., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX T. U. XXX, zastúpená: JUDr. Vladimír Sidor, advokátom so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 42 256 593, proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731, zastúpený: De minimis, spol. s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO: 36 868 949, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 26,87 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 26.7.2016 do zaplatenia do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že výšku trov určí súd samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 15.12.2016 v spojení s jej opravou zo dňa 13.3.2017 žiadala zaviazať žalovaného k vydaniu bezdôvodného obohatenia v sume 26,87 eur s príslušenstvom a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 11.11.2013 so žalovaným uzatvorila Zmluvu o spotrebiteľskom úvere v ktorej vystupovala ako spotrebiteľ. Uvedená zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a so zákonom č. 129/2010 Z.z. V zmluve chýbajú údaje, ktoré spôsobujú, že úvere je bezúročný a bez poplatkov. 1/ V zmluve nie je uvedený spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky, ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch, pričom poukázala na rozhodnutia Krajských súdov v Žiline, Trenčíne, Trnave, Prešove. 2/ V zmluve chýba termín konečnej splatnosti úveru, doba trvania zmluvy - pričom poukázal na rozhodnutia Krajských súdov v Prešove, Košiciach, Trnave a Okresného súdu v Trenčíne. 3/ V zmluve chýba adresa veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosť - pričom poukázal na Uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 245/2010 ako aj na rozhodnutia Krajských súdov Košice, Trenčín. Žalobca ďalej zmluve vytýkal nesprávne a zmätočné určenie výšky poplatkov, ako aj neplatne dohodnutú výšku úrokovej sadzby poukazujúc na rozhodnutia KS Prešov a Trenčín. Vzhľadom na uvedené sa Zmluva a úver z nej vyplývajúci považuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 v spojení s ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa mala tak povinnosť splatiť úver len do výšky požičanej sumy 750 eur, splatila sumu 776,87 eur, teda o 26,87 eur viac ako si požičala. Na zistenie rozsahu bezdôvodného obohatenia navrhla súdu požiadať žalovaného na predloženie úplného výpisu splácania úveru zo strany žalobkyne. K žalobe pripojila listinné dôkazy : nečitateľnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, list žalovaného z 13.11.2013, predsporovú výzvu žalobkyne z 4.7.2016, vyjadrenie k predsporovej výzve žalovaného z 26.7.2016,

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 19.5.2017 nárok uplatnený žalobkyňu neuznal. Zdôraznil, že žalobkyňa dobrovoľne uzavrela so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere. K úrokovej sadzbe okre iného uviedol, že ak sa v spoločnosti bežne akceptuje, že komerčné banky, ako aj súdna prax uznáva úrokovú sadzbu 25 % p.a. či dokonca vyššiu, nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi úroková sadzba 19,2 % p.a. pri dobe splatnosti 100 týždňov. Ďalej sa vyjadril k ročnej percentuálnej miere nákladov, ktorý však zo strany žalobkyne nebol nijako namietaný, žalovaný tvrdil, že súdy RPMN vo výške 70,38 % považujú pri nezabezpečených spotrebiteľských úveroch za primeranú, poukázal na rozsudok OS Košice II sp. zn 17C/73/2014. K termínu konečnej splatnosti a doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere uviedol, že zmluva obsahuje konkrétny jeden deň konečnej splatnosti ktorým je siedmy deň 100. týždňa po dni uzavretia Zmluvy. Poukázal na konštatovanie Súdneho dvora Európskej únie v rozsudku vo veci C-42/15 z 9.11.2016 „nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátky spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum.“ V tejto súvislosti poukázal aj na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008. K splátkam úveru uviedol, že nerozumie námietkam žalobcu, že žalobca si uvedené ustanovenie očividne nesprávne vyložil, opätovne poukazujúc na rozhodnutie SD EÚ sp. zn. C-42/15. K poplatku za garantovanú službu, ktorý taktiež zo strany žalobkyne nebol nijako namietaný uviedol, že žalobkyňa opomenula spomenúť celú garantovanú službu, počas zmluvného vzťahu výšku poplatku nijako nemenil. V čase vzniku záväzkového vzťahu medzi účastníkmi neexistovalo ani žiadne zákonné obmedzenie zakazujúce veriteľovi poskytujúcemu úver spotrebiteľovi požadovať v súvislosti s poskytnutím úveru okrem úroku z úveru aj poplatok za službu konkrétne označený ako poplatok za garantovanú službu, pričom poukázal na rozhodnutie OS Martin sp. zn 15C/244/2014, ktorý tento poplatok nepovažoval za neprijateľnú podmienku. Taktiež sa obšírne vyjadril k zmluvným podmienkam uviedol, že adhézne zmluvy žalovaného prešli desiatkami súdnych aj správnych kontrol, pričom nikdy nebolo žalovanému vytknuté neuvedenie zákonnej náležitosti v jeho zmluvách či nevhodná forma spracovania jeho zmluvných formulárov. Žalovaný má za to, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú žiadne ustanovenia, ktoré by akokoľvek odporovali právnej úprave. V závere navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. Súčasne navrhol spojiť toto konanie s konaniami 7C/127/2016 a 1C/182/2016. K vyjadreniu doručil listinné dôkazy - súdne rozhodnutia na ktoré poukázal vo svojom vyjadrení, oznámenia o výške úrokových sadzieb spotrebiteľských úverov poskytovanými komerčnými bankami, maximálnou výškou odplaty,

3. Žalobkyňa v replike doručenej súdu dňa 17.7.2017 zotrval na svojich tvrdeniach uvádzaných v žalobe, správnosť ktorých podložil súdnymi rozhodnutiami.

4. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 16.8.2017 zotrval na svojom vyjadrení k žalobe, nesúhlasil s tvrdeniami žalobkyne uvádzanými tak v žalobe ako aj v replike.

5. Uznesením č.k. 2C/182/2016-197 zo dňa 29.11.2017 súd zamietol návrh žalovaného na spojenie veci, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.1.2018.

6. Súd opakovane vyzval tak žalobcu ako aj žalovaného k doloženiu dôkazu o tom aká suma úveru bola žalobkyni vyplatené a akú sumu splatila. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 3.1.2018 doložila originál úverovej zmluvy, súčasne oznámila navrhuje na doloženie úplného výpisu splácania úveru vyzvať žalovaného, pretože ona takýmto výpisom nedisponuje, pretože žalovaný jej takúto informáciu v rozpore so zákonom doposiaľ neposkytol.

7. Žalovaný napriek opakovaným výzvam, ktoré prevzal dňa 18.12.2017 a 22.1.2018 úplný výpis úverového účtu žalobkyne súdu nepredložil.

8. Pojednávania sa strany a ich právní zástupcovia nezúčastnili, svoju neúčasť ospravedlnili, preto súd v súlade s § 180 C.s.p. pojednával v ich neprítomností.

9. Súd vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov doložených stranami sporu na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

10. Strany sporu uzatvorili úverovú dňa 11.11.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere na základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníčke spotrebiteľský úver v sume 750 eur. V zmluve je uvedené, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú

službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 15 % ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške 120,39 eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 148,48 eura. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RMPN“) vo výške 39,57 %. Celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť Providentu na základe zmluvy je tvorená súčtom úveru a celkových nákladov, pričom v čase uzatvorenia zmluvy a pri predpoklade riadneho a včasného plnenia dlhu, predstavuje sumu 1 018,87 eura. Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na úver poskytnutý na základe zmluvy predstavuje 46,06 %. Žalobkyňa sa zaviazala splatiť dlžnú sumu v 100 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú je 10,19 eura a výška poslednej splátky dlžnej sumy je 10,06 eura. Úver bol poskytnutý na dobu 100 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 100. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Pokiaľ ide o spôsob plnenia zmluvy, v zmluve je zaškrtnuté políčko „Hotovostný režim“, ktorý znamená, že žalovaný sa zaviazal splácať splátky osobne v ktorejkoľvek banke alebo pobočke banky vkladom na účet Providentu. Zároveň žalobkyňa potvrdila prevzatie celej čiastky úveru v hotovosti. Rubová strany zmluvy obsahuje bez jej bližšieho vysvetlenia, či ide o všeobecné obchodné podmienky alebo iné podmienky v bode 4 objasnenie poplatku za garantovanú službu, pričom Provident sa zaviazal za tento poplatok pre zákazníka zabezpečovať nasledovné: (i) službu prevencie kumulácie neuhradených splátok prostredníctvom telefonického upozornenia a/alebo listového upozornenia na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa tejto zmluvy, (ii) podporu prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky 0850111104 a kontaktných centier na pobočkách Providentu, ktoré sú zákazníkovi k dispozícií v úradných hodinách uvedených na webovom sídle www.provident.sk, v súvislosti s poskytovaním informácií o úvere a právach a povinnostiach zákazníka podľa tejto zmluvy, (iii) službu vyhotovenia duplikátov dokumentov v súvislosti so zmluvou v prípade ich straty alebo poškodenia, (iiii) službu poskytnutia Karty splátok zákazníkovi, ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa tejto zmluvy, (iiiii) na základe písomnej žiadosti zákazníka, ktorý je v omeškaní s úhradou sumy splatnej podľa tejto zmluvy najmenej štyri týždne, sa Provident zaväzuje akceptovať splácanie tejto sumy v osobitných splátkach, rozdelených najviac na obdobie štyroch týždňov a zároveň si neuplatniť vo vzťahu k takejto splatnej sume právo na odstúpenie od zmluvy alebo na úroky z omeškania podľa článku 10.

11. Podľa tvrdenia žalobkyne, ktoré žalovaný, žiadnym spôsobom nespochybnil, žalobkyňa z poskytnutého úveru v sume 750 eur splatila sumu 776,87 eur. Žalovaný napriek opakovaným výzvam súdu úplný výpis úverového účtu žalobkyne nepredložil. Teda výška poskytnutého úveru v sume 750 eur ako aj výška splatenej sumy na základe spornej úverovej zmluvy v sme 776,87 eur nebola medzi stranami sporná.

Právne posúdenie vecí:

12. Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

13. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

14. Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

17. Podľa § 52 odsek 3 a 4 Obč. zák. , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická

osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 2 Obč. zák. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

20. Podľa § 53 ods. 3 Obč. zák. ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Obč. zák. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

24. Podľa článku 153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva spoločenstvo v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.

25. Podľa článku 153 ods. 4 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 251 a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom prijme opatrenia uvedené v odseku 3 písm. b).

26. Podľa článku 153 ods. 5 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva opatrenia prijaté podľa odseku 4 nebránia žiadnemu členskému štátu zachovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia. Takéto opatrenia musia byť zlučiteľné s touto zmluvou. Komisia o nich bude upovedomená.

27. Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

28. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (11.11.2013) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

29. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

30. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

31. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

32. Podľa § 9 ods. 6 ZoSÚ spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

33. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

34. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

35. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

36. Podľa § 456 Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

37. Podľa § 458 ods. 1 Obč. zák. musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

38. Podľa § 559 ods. 1 Obč. zák. splnením dlh zanikne.

39. Podľa § 563 Obč. zák. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

40. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškanie ustanovuje vykonávací predpis.

41. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

42. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

43. Systém ochrany zavedený Smernice Rady 4. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ktorá bola implementovaná do Slovenského právneho poriadku vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti (rozsudok Banco Espanol de Crédito).

Vzhľadom na uvedené súd právne uzatvára:

44. Predmetom konania je nárok žalobkyne na plnenie t.j. na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 26,83 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi skutočne poskytnutou sumou žalobkyni zo strany žalovaného, t.j. sumu 750 eur a sumou, ktorú žalobkyňa zaplatil žalovanému, to je suma 776,87 eur.

K otázke obsahových náležitostí zmluvy

45. Je nepochybné, že zmluva o úvere má spotrebiteľský charakter. Úverová zmluva je ako typ zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej stane je tiež nepochybné, že žalobkyňa v danom prípade vystupovala ako fyzická osoba, ktorá pri uzavretí

zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, teda ako spotrebiteľ, kým žalovaný pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu uzavretej zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru a práv a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto spĺňa podmienky spotrebiteľského úveru. Predmetný záväzkovo-právny vzťah je založený spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku ( citované ustanovenia § 52 a násl. ) Ide o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa - žalobkyne vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo.

46. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, má sa za to, že musí ísť o také zmluvné dojednanie medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu a obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov. K tomu je potrebné uviesť, že zmluvné dojednania medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy podliehajú súdnej kontrole vo svetle imperatívu dobrých mravov. Rozpor s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené. Je potrebné si uvedomiť, že zákon o spotrebiteľských úveroch je nutné vnímať ako právny predpis slúžiaci na ochranu spotrebiteľa ako slabšieho účastníka právneho vzťahu

47. Medzi obligátorné náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase podpisu zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. patrili údaje o adrese predajcu na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (§9 ods. 2 písm. c/), o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ ) , ako aj údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplatených zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k/). Ide o údaje, ktoré majú napomôcť spotrebiteľovi zorientovať sa v množstve ponúk od rôznych inštitúcií poskytujúcich úvery či pôžičky a porovnať si cenu toho ktorého úveru.

48. Z obsahu zmluvy nevyplýva adresa na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť ( §9 ods. 2 písm. c/), v zmluve je len sídlo žalovaného a to: Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava 2 (záhlavie zmluvy) ako aj meno a priezvisko zástupcu, miesto podnikania - označené ako St. Ľubovňa a IČO (ľavá spodná orámovaná časť zmluvy), avšak údaje podľa písm. c/ citovaného zákonného ustanovenia v zmluve uvedené nie sú. Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy nevyplýva, aby adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, mala byť totožná so sídlom tohto subjektu. Navyše v prípade žalovaného, ktorý je nebankovým subjektom pôsobiacim na území celého Slovenska prostredníctvom obchodných zástupcov nie je vylúčené, aby reklamácia alebo sťažnosť nemohla byť vybavená prostredníctvom niektorého z nich v mieste čo najbližšom bydlisku spotrebiteľa. Ani samotná zmluva o úvere zo dňa 11.11.2013 nebola uzatvorená v sídle žalovaného, ale s najväčšou pravdepodobnosťou v Starej Ľubovni. S neuvedením tejto náležitosti zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 11 ods. 1písm. a/ spájal sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

49. Ďalej v zmluve absentuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona a to údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve ako termín konečnej splatnosti je uvedený siedmy deň 100. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že konečnú splatnosť úveru možno určiť aj počítaním dohodnutých splátok (v danom prípade 7. deň šesťdesiateho týždňa po uzavretí zmluvy). Inak by zákonodarca neuviedol ako ďalšiu povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ by mal mať presne určené do kedy má úver splácať a ponechať to na počítanie mnohých (ako v danom prípade 100 týždňov) nie je naplnením účelu spomínaného zákonného ustanovenia. Navyše je komplikovanejšie počítanie lehôt podľa týždňov, ako bežné určenie splátok úveru podľa mesiacov. Nepochybne teda zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu splátok, pretože inak by sa uspokojil už so spomínanou ďalšou náležitosťou podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z., kde sa uvádza aj počet splátok. Obe tieto náležitosti teda nie je možné stotožniť a preto termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo (napr. rozsudok

Krajského súdu v Žiline 5Co 286/14 zo dňa 27.5.2014, alebo Krajský súd Prešov sp. zn. 17Co/122/2017 z 12.12.2017 a iné).

50. Rovnako v zmluve chýba údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplatených zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k/) v zmluve je uvedený len údaj o výške mesačnej splátky bez špecifikácie koľko činí mesačná splátka istiny, úroku a iných poplatkov. Z gramatického výkladu tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že zmyslom tohto ustanovenia, čo bol aj zámer zákonodarcu, je aby z rozpisu splátok bolo jednoznačne, koľko činí splátka istiny, koľko splátka úrokov a koľko splátka poplatkov ako aj termín ich splatnosti. Prejednávaná zmluva obsahuje údaj len o celkovej výške splátky, bez jej špecifikácie na istinu, úroky a iné poplatky. Splátkový kalendár, z ktorého by bolo zrejmé takéto rozloženie splátok nebol súčasťou úverovej zmluvy, v úverovej zmluve ani v zmluvných podmienkach nie je uvedené, že by splátkový kalendár bol žalobkyni odovzdaný najneskôr pri podpísaní zmluvy. Keďže v zmluve nie je náležite určené, v akej časti má byť započítaná splátka na istinu, v akej časti na úrok z istiny, alebo poplatku, spotrebiteľ by nemal vedomosť v akej časti má zaplatenú istinu (v akej časti ju veriteľ započítal na zaplatenie istiny) a v akej časti ostatné poplatky.

51. Pokiaľ tieto údaje neboli obsiahnuté ako náležitosť zmluvy priamo v texte zmluvy o úvere, je potrebné spotrebiteľovi poskytnúť zvýšenú ochranu v tom, že sa takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Časť obsahu zmluvy sa síce môže určiť i odkazom na všeobecné obchodné podmienky, prípadne na iné obchodné podmienky, je však potrebné uviesť, že podstatné náležitosti zmluvy predpísané zákonom musia byť zapravené priamo v texte zmluvy. Menej podstatné náležitosti - vedľajšie dojednania môžu byť uvedené i vo všeobecných podmienkach, resp. obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Údaj o adrese predávajúceho na ktorej možno uplatniť reklamáciu ako aj rozpis splátok istiny úrokov a iných poplatkov však nie je možné považovať za vedľajšie, menej podstatné dojednanie, ale za údaj, uvedenie ktorého sa vyžaduje priamo zo zákona. Je preto potrebné tieto údaje uviesť priamo v texte zmluvy, aby bola zabezpečená istota, že druhý účastník zmluvy sa s týmto údajom má možnosť riadne oboznámiť a je mu dané na zváženie, či pri takomto spôsobe započítavania splátok úveru je ochotný do zmluvného vzťahu s veriteľom poskytujúcim úver vstúpiť. Ide totiž o ukazovatele výhodnosti úveru.

52. Súd zdôrazňuje, že predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý dodávateľom, a teda spotrebiteľ legitímne očakával, že dodávateľ bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Spotrebiteľ v zásade uzatvára úverovú zmluvu s dôverou v pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré dodávateľ pripraví v písomnej podobe a predloží spotrebiteľovi na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa neboli naplnené. Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý vyžaduje aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo - právneho vzťahu z spotrebiteľského úveru.

53. Pokiaľ ide o konanie vedené pred Súdnym dvorom Európskej únie vo veci C - 42/15 v ktorom Súdny dvor Európskej únie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 9.11.2016, k tomu súd udáva: Podľa tohto rozhodnutia čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice č. 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Z tohto rozhodnutia teda vyplýva, že Slovenská republika nesprávne transformovala do svojho právneho poriadku smernicu č. 2008/48, ak vo svojej vnútroštátnej právnej úprave vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a ich poplatkov. Rozhodnutie vydané vo veci C - 42/15 má charakter prejudiciálneho rozsudku. Takýto rozsudok je spolu s výkladom alebo posúdením platnosti práva únie, ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzný pre vnútroštátny súd, ktorý prejudiciálnu otázku podal , ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci o opravných prostriedkoch. Na druhej strane si treba uvedomiť, že úlohou prejudiciálneho rozsudku nie je rozhodnúť spor, ale iba poskytnúť vnútroštátnemu súdu taký výklad práva únie, ktorý mu pomôže pri jeho aplikácii.

54. Podľa čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je smernica záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Smernica je mäkším právnym nástrojom ako nariadenie , pretože umožňuje zladenie požiadavky na jednotu unijového práva s vôľou zachovať rozmanitosť národných úprav. Smernica sa ako právny predpis často používa napr. v oblasti vnútorného trhu , kde existujú podstatné rozdiely medzi úpravami jednotlivých členských štátov, aby sa umožnilo ich postupné zjednotenie. Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, pretože je adresovaná iba členským štátom a nie všetkým fyzickým a právnickým osobám. Ustanovenia smernice musia byť transponované do vnútroštátneho právneho poriadku s jednoznačnou záväznou právnou silou v podobe všeobecne záväzného právneho predpisu a s presnosťou a jasnosťou požadovanou na účely splnenia požiadavky právnej istoty. Až kým smernica nie je správne prebratá do vnútroštátneho práva dotknuté subjekty nemajú možnosť poznať rozsah svojich práv. Na tento stav právnej neistoty nemá vplyv ani prípadný rozsudok Súdneho dvora o nesplnení transpozičnej povinnosti členského štátu alebo rozsudok Súdneho dvora, ktorým bol určitým ustanoveniam tejto smernice priznaný priamy účinok. Až momentom správnej transpozície smernice nastáva právna istota, kedy fyzické a právnické osoby už musia poznať svoje práva vyplývajúce zo smernice a možno od nich požadovať, aby si uplatnili svoje práva. Ustanovenia smernice majú priamy účinok len vtedy, ak sú súčasne splnené nasledujúce podmienky a to , že uplynula transpozičná lehota smernice, smernica nie je správne transponovaná alebo nie je zabezpečená jej úplná účinnosť, ustanovenie smernice zakladajúce právo pre jednotlivca alebo povinnosť pre členský štát je dostatočne jasné, presné a nepodmienené a priama aplikácia ustanovenia smernice nemá za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe alebo založenie , resp. sprísnenie trestnej zodpovednosti tých, ktorí sa dopustia porušenia jej ustanovení . To znamená, že smernica nikdy nemôže mať horizontálny priamy účinok v sporoch medzi súkromnoprávnymi subjektmi. Je logické, že ak si členský štát nesplnil svoju povinnosť a nestransponoval smernicu správne alebo načas, nemôžu dôsledky tohto protiprávneho konania štátu znášať fyzické alebo právnické osoby a preto im nemôže byť uložená na základe neprebratej , resp. nesprávne prebratej smernice žiadna povinnosť. Žalobkyni ako spotrebiteľovi nie je možné uložiť povinnosť zaplatiť zmluvne dohodnuté úroky a poplatky len na základe ustanovení smernice č. 2008/48. Žalobkyňu nemožno postihovať za to, že v dôsledku nesprávnej transpozície smernice úver ňou získaný sa v zmysle v čase uzavretia zmluvy platnej a účinnej vnútroštátnej právnej úpravy považuje za bezúročný a bez poplatkov.

55. Keďže absencia už len jedného z vyššie uvedeného údaju spôsobuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov, súd konštatoval absenciu prinajmenšom troch údajov, preto úver poskytnutý žalobkyni považuje za bezúročný a bez poplatkov a ďalej sa súd nezaoberal ďalšími námietkami strán.

K otázke bezdôvodného obohatenia 56. Za takéhoto stavu súd dospel k záveru, že úver poskytnutý žalobkyni by sa mal považovať za bezúročný a bez poplatkov, teda žalobkyňa bola povinná žalovanému vrátiť iba sumu, ktorú skutočne obdržala, ak žalovaný prijal plnenie vo vyššej sume ako poskytol žalobkyni na jej úkor sa bezdôvodne obohatil.

57. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný poskytol žalobkyni sumu 750 eur, pričom od žalobkyni prijal plnenie v celkovej sume 776,87 eur, čo medzi stranami nebolo sporné, žalovaný žiadnym spôsobom tvrdenie žalobkyne v tom smere nespochybnil. Preto plnenie žalobkyne nad sumu 750 eur predstavuje v zmysle § 451 ods. 2 Obč. zák. plnenie bez právneho dôvodu, ktoré je žalovaný v zmysle § 451 ods. 1 Obč. zák. povinný žalobkyni vydať.

58. Na základe uvedených skutočností súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, zaviazal žalovaného vrátiť žalobkyni ňou požadovaný rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru a sumou zaplatenou t.j. sumu 26,87 eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Úroky z omeškania

59. Žalobkyňa žiadala priznať aj úroky z omeškania od 26.7.2016 do zaplatenia v sadzbe 5 % ročne z uplatnenej istiny.

60. Nepriaznivým právnym dôsledkom porušenia povinnosti zaplatiť peňažný dlh podľa ustanovenia § 563 Obč. zák. je vznik omeškania v spojení s nárokom veriteľa na úrok z omeškania. Rozhodujúce

je teda, kedy nastala splatnosť. Osoba zodpovedná zo zodpovednostného záväzko-právneho vzťahu sa dostáva do omeškania zásadne vtedy, ak dlh nesplní deň nasledujúci po dní, kedy bola veriteľom o plnenie požiadaná a od toho dňa môže požadovať úroky z omeškania. Súd mal preukázané, že žalobkyňa požiadala žalovaného o vrátenie bezdôvodného obohatenia listom z 4.7.2016 (čl. 7 spisu) na ktorý žalovaný reagoval listom z 26.7.2016 (čl. 8 spisu). Z uvedeného vyplýva, že list žalobkyne sa dostal do sféry žalovaného najneskôr deň pred dňom kedy naň reagoval, teda dňom 25.7.2016 a nasledujúcim dňom, t.j. dňom 26.7.2016 sa dostal do omeškania a od tohto dňa je povinný platiť žalobkyni úroky z omeškania.

61. Výška základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 26.7.2016 bola 0,00 % úrok z omeškania v sadzbe 5 %.

62. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobkyni úroky z omeškania v sadzbe 5 % ročne od 26.7.2016 do zaplatenia z priznanej sumy t.j. 26,87 eur.

Trovy konania

63. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

64. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

65. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

66. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

67. Žalobkyňa mala plný úspech vo veci, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 % od neúspešného žalovaného. Výšku trov konania určí po právoplatnosti veci samej vyšší súdny úradník tunajšieho súdu samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 C.s.p.). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.