Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Csp/18/2018

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobkyne U. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX X., štátne občianstvo SR zastúpená JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 26.03.2018, takto

rozhodol:

I. Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 04.12.2015, ktorú žalovaný uzatvoril so žalobkyňou v súvislosti so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04.12.2015.

II. Žalobkyňa je p o v i n n á v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností z právnych vzťahov vyplývajúcich, resp. súvisiacich s Dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 04.12.2015, príp. aj so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04.12.2015 proti subjektu, ktorému bude svedčiť pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva.

odôvodnenie:

1. Dňa 27.03.2018 bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 26.03.2018, ktorým sa domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 04.12.2015, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným. Žalobkyňa navrhla, aby jej súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaný doručil dňa 14.08.2017 zamestnávateľovi žalobkyni Mesto Banská Bystrica, Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica Žiadosť o zrážky zo mzdy zo dňa 09.08.2017, ktorá odkazuje na dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorenú medzi žalobkyňou a žalovaným. Konkrétne ide o Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 04.12.2015. Predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy priamo odkazuje na Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04.12.2015 a variabilný symbol uvedený v predmetnej Dohode o zrážkach zo mzdy sa zhoduje s číslom Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (XXXXXXXXX) a zároveň je tento variabilný symbol uvedený aj v Žiadosti o zrážky zo mzdy zo dňa 09.08.2017, čím sa osvedčuje spojitosť medzi Dohodou o zrážkach zo mzdy, samotnou Zmluvou o spotrebiteľskom úvere a Žiadosťou o zrážky zo mzdy zo dňa 09.08.2017. Dohoda o zrážkach zo mzdy mala žalovanému slúžiť na zabezpečenie jeho pohľadávok majúcich základ v Zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo s ňou súvisiacich. Zmluva o spotrebiteľskom úvere sa žalobkyni nezachovala. Na základe Žiadosti o zrážky zo mzdy zo dňa 09.08.2017 začal zamestnávateľ žalobkyni realizovať zo mzdy žalobkyni zrážky, keďže zamestnávateľovi povinnosť vykonávať zrážky vyplýva priamo z § 551 Občianskeho zákonníka. Zrážky zo mzdy žalobkyni sú realizované doposiaľ. V súvislosti s Dohodou o zrážkach zo mzdy ide o

konštatovanie neprijateľnosti tohto inštitútu v oblasti vzťahov zakladaných spotrebiteľskými zmluvami. Má za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Spotrebiteľ v rámci dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahoch vystupuje ako slabšia zmluvná strana, ktorá nedisponuje s takými odbornými znalosťami a informáciami o jednotlivých právnych, či iných inštitútoch, ktoré sú obsahom samotných zmlúv a ich príloh ako samotný dodávateľ. Z uvedeného možno logicky vyvodiť, že žiadnym, resp. nedostatočným oboznámením spotrebiteľa s Dohodou o zrážkach zo mzdy, vzniká zásadný nepomer vo vzniknutom občiansko-právnom vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Dohodu o zrážkach zo mzdy považujeme za rozpornú s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom žalobkyňa nemôže žiadnym spôsobom zabrániť vykonaniu zrážok zo mzdy, a to ani napriek tomu, že žiadny súd postihnutie jeho majetku neschválil. Jediným účinným prostriedkom ochrany pre žalobkyňu je tak vydanie neodkladného opatrenia, ktorým je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Ďalej máme za to, že inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských veciach je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať, ani zastaviť. Spotrebiteľ je často už v čase vzniku právneho vzťahu nútený, resp. nemá na výber, uzavrieť Dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, tak ako je tomu aj v tomto prípade. Pri pohľadávkach, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy (zmluva o spotrebiteľskom úvere) nie je prípustné, aby dodávateľ postupoval pri určovaní rozsahu uplatňovanej pohľadávky na základe svojich subjektívnych predstáv bez toho, aby požadovaná pohľadávka zo spotrebiteľskej zmluvy prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti. V danej súvislosti dáva do pozornosti, že: a) v znení Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 04.12.2015 sa uvádza, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 2.000 Eur za odplatu 1.732 Eur, t. j. celkovo bol žalobkyni povinný na Zmluvu o úvere zaplatiť sumu 3.732,00 Eur, b) v Žiadosti zo dňa 09.08.2017 žalovaný žiada o zrážanie až do úplného splatenia dlhu, t. j. do výšky 6.205,85 Eur, c) z Výpisu z Klientskej zóny týkajúceho sa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý Výpis bol vyhotovený dňa 04.03.2018 už žalovaný eviduje celkovú dlžnú sumu vo výške 8.383.41 Eur (dôkaz: Výpis z Klientskej zóny). Žalovaný sa celkom nekontrolovane a svojvoľne, obchádzajúc súdny prieskum opodstatnenosti žalovaným účtovaného dlhu voči žalobkyni, domáha zaplatenia sumy, aktuálne už vo výške 8.383.41 Eur, čo pri poskytnutom úvere 2.000 Eur, z ktorého už navyše žalobkyňa splatila sumu 1 .434 Eur (ako vyplýva z Výpisu z Klientskej zóny), považuje za jednoznačný prejav ľubovôle žalovaného pri diktovaní si výšky svojej pohľadávky. Práve neprijateľná Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému ďalej podnikať kroky smerujúce k vymoženiu spornej pohľadávky, to všetko pri osvedčenej obave, že ďalšími zrážkami zo mzdy žalobcu by došlo k nedôvodným zásahom do majetkovej sféry žalobcu, keďže je pochybné, akým spôsobom a na základe akého zmluvného dojednania (a či vôbec platného, čo sa nezistí skôr, ako dané dojednanie prejde jeho súdnym prieskumom) si žalovaný určuje svoju pohľadávku, aktuálne už vo výške 8.383,41 Eur. Na základe uvedeného má za to, že pre neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy nemožno hovoriť o existencii právneho titulu, pre ktorý by mohlo dochádzať k realizácii zrážok zo mzdy žalobcu. Nie je totiž možné realizovať zrážky zo mzdy na základe neplatného dojednania. Je viac než sporným, či žalovaným požadovaná (dlžná) suma je opodstatnená, čo sa nezistí skôr, ako daný údajný nárok žalovaného prejde súdnym prieskumom. Za daného stavu tento nezákonný proces, ktorý žalovaný voči žalobkyni uskutočňuje, môže zastaviť iba súd vydaním neodkladného opatrenia, ktoré je pre žalobkyňu jediným riešením ako zabrániť zásahom do jej majetkovej sféry prostredníctvom nezákonných zrážok zo mzdy. Prípadné práva žalovaného (veriteľa) týmto nebudú nijako dotknuté, pretože je na mieste, aby sa vykonávali spôsobom, ktorý rešpektuje právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, navyše mu (žalovanému ako veriteľovi) nič nebráni domáhať sa svojej pohľadávky podaním žaloby na príslušný všeobecný súd.

3. Z Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 04.12.2015 súd zistil, že bola uzavretá medzi žalovaným a žalobkyňou ako dlžníkom, podľa dohody žalovaný bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že žalovaný poskytne dlžníkovi na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX úver vo výške 2.000 Eur a dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 1.732 Eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 3.732,-Eur. Na základe tejto dohody dlžník súhlasil s tým aby sa uskutočňovanie zabezpečenej pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby jeho zamestnávateľ zrážal z jeho mzdy čiastku 311 Eur mesačne. V prípade, že dlžník - zamestnanec skončí pracovný

pomer pred uplynutím splatenia celej zabezpečenej pohľadávky so zamestnávateľom uvedeným v tejto dohode bude táto dohoda podkladom i pre vykonávanie zrážok zo mzdy u každého jeho ďalšieho zamestnávateľa.

4. Z Karty klienta súd zistil, že žalobkyňa na predmetný úver dosiaľ uhradila sumu 1.434 Eur. Zo Žiadosti o zrážky zo mzdy zo dňa 09.08.2017 súd zistil, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne Mesto Banská Bystrica, mzdové oddelenie, Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú mu zasiela v prílohe. Veriteľ sa domáha uspokojenia neuhradenej splatnej pohľadávky v celkovej výške 6205,85 Eur vykonávaním zrážok zo mzdy dlžníka.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 551 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení účinnom ku dňu 02.04.2014, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava

pomerov strán neznenie odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery.

15. Súd posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, pričom dospel k záveru, že návrh je dôvodný.

16. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 04.12.2015 uzavretá na osobitnej listine dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá mala slúžiť na zabezpečenie pohľadávok žalovaného ako veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluvný vzťah je potrebné považovať za spotrebiteľský, keďže žalovaný mal pri jeho vzniku postavenie dodávateľa a žalobkyňa postavenie spotrebiteľa. Pokiaľ ide o postavenie veriteľa ako dodávateľa, o uvedenej skutočnosti súd nemal žiadne pochybnosti, a to predovšetkým s ohľadom na jeho predmet činnosti uvedený v Obchodnom registri, ktorým je aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Pokiaľ ide o postavenie žalobkyne ako dlžníka, táto nie je v dohode o zrážkach zo mzdy označená obchodným menom, resp. IČO, ktoré údaje by ju mohli identifikovať ako podnikateľa. Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou mal súd osvedčené, že na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy jej zo strany žalovaného bola reálne poskytnutá suma 2.000 Eur, pričom dosiaľ žalovanému vrátila sumu 1.434 Eur.

17. Súd mal ďalej preukázané, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok z jej mzdy, a to práve na upokojenie pohľadávky žalovaného z predmetnej zmluvy o úvere, ktorú vyčíslil ku dňu 09.08.2017 na sumu 6.205,85 Eur. V prejednávanej veci žalobkyňa odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov tým, že pre neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy nemožno hovoriť o existencii právneho titulu, pre ktorý by mohlo dochádzať k realizácii zrážok zo mzdy žalobcu. Nie je totiž možné realizovať zarážky zo mzdy na základe neplatného dojednania. Tiež uvádza pochybnosť, či žalovaným požadovaná suma je opodstatnená, čo sa nezistí skôr, ako daný údajný nárok žalovaného prejde súdnym prieskumom.

18. Súd v prejednávanej veci považoval za splnenú podmienku potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je odôvodnená správaním sa žalovaného, ktorý požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, v dôsledku ktorých bezprostredne dochádza k zásahu do majetkovej sféry žalobkyne, čo má nepochybne dopad na jej finančnú a sociálnu situáciu, a to všetko za situácie, kedy žalobkyňa spochybňuje výšku uplatnenej pohľadávky zo strany žalovaného, ako aj spôsob jej uplatnenia. Zásah do práv a právom chránených záujmov žalovaného súd v predmetnej veci považoval za primeraný. Uspokojenie pohľadávky žalovaného zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je žiadnym spôsobom ohrozené, pričom žalovaný má k dispozícii viacero právnych prostriedkov na uspokojenie svojich pohľadávok. Žalovaný je len v určitom rozsahu obmedzený vo svojom práve na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne. Neodkladné opatrenie v prejednávanej veci má preventívny a zabezpečovací charakter, neprejudikuje sa ním rozhodnutie súdu vo veci samej a v rámci posudzovania splnenia predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu podrobne sa zaoberať dôvodmi a okolnosťami, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Na základe doložených listín súd nárok žalobkyne považuje za osvedčený. Je tiež potrebné prisvedčiť žalobkyni, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje zásah do majetkovej sféry dlžníka bez predchádzajúcej súdnej kontroly uplatnenej pohľadávky veriteľa, a to aj v spotrebiteľských právnych vzťahoch, pri ktorých z vnútroštátneho aj európskeho práva vyplýva zvýšený záujem zákonodarcu na ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, vrátane súdnej ingerencie v tomto procese. Za daného stavu súd považuje domáhanie sa bezodkladnej úpravy pomerov nariadením požadovaného neodkladného opatrenia za vhodný a primeraný spôsob bránenia svojich práv a záujmov zo strany žalobkyne. Na základe uvedeného súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy.

19. O nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd nerozhodoval, nakoľko pokiaľ bude podaná zo strany žalobkyne žaloba vo veci samej, o tomto nároku bude rozhodnuté v konaní vo veci samej a pokiaľ takáto žaloba podaná nebude, o nároku na náhradu trov súd rozhodne v uznesení, ktorým zruší uznesenie o neodkladnom opatrení podľa § 336 ods. 3 CSP.

20. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

21. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

22. Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

23. Podľa § 336 ods. 4 CSP, ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.

24. Ako už bolo uvedené, nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené so zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného, pričom tento zásah súd vyhodnotil ako primeraný, avšak za predpokladu, že žalobkyňa bude aktívne vykonávať konkrétne kroky smerujúce k ochrane svojich práv a právom chránených záujmov, do ktorých je podľa jej tvrdení protiprávne zasahované zo strany žalovaného. Súd teda v prejednávanej veci vyhodnotil, že neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. V súlade s ust. § 336 ods. 1 súd preto uložil žalobkyni povinnosť podať v lehote do 30 dní od doručenia tohto uznesenia žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností z právnych vzťahov vyplývajúcich, resp. súvisiacich s predmetnou dohodou o zrážkach zo mzdy, príp. aj s predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva. Podanie konkrétnej žaloby vo veci samej bude na posúdení žalobkyne podľa zváženia, akú konkrétnu ochranu svojich práv chce dosiahnuť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.