Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_2Co-67-2018.pdf
PDF · 120.1 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/67/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobkyne U. U., nar. X.X.XXXX, bytom A. I. I. XX, I., zast. JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom so sídlom Pollova 32, Košice, proti žalovanému W. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. I. XX, I., toho času ÚVTOS II/17A, Mierové nám. 1, Ilava, o zaplatenie 1 690,54 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 14.6.2017 č.k. 14C/546/2016-84
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví zamietol žalobu žalobkyne o zaplatenie sumy 1.690,54 € s úrokmi z omeškania 9 % ročne od 4.10.2013 až do zaplatenia uplatňovanú titulom náhrady škody spôsobenej trestným činom spáchaným žalovaným. Škoda zodpovedala sume nákladov spojených s pohrebom nebohého manžela žalobkyne Y. U., vo vzťahu ku ktorému bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu pokusu a zločinu porušovania domovej slobody formou spolupáchateľstva so spoluobžalovanými L. V. a M. A. v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže formou spolupáchateľstva v štádiu pokusu na tom skutkovom základe, že dňa 11.7.2013 neoprávnene vnikli na pozemok obývaného rodinného domu Y. U., a žalovaný pri vyrušení majiteľom domu v úmysle usmrtiť ho, presne nestotožneným sečným nástrojom ho 2- krát udrel do oblasti hlavy, čím mu spôsobil poranenia s dobou liečenia od 11.7.2013 do 29.8.2013, t.j. 49 dní. Poškodený počas hospitalizácie na I. internej klinike Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Košiciach zomrel dňa X.XX.XXXX. Zo spáchania trestného činu bol žalovaný uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 15.5.2014 č.k. 7T/90/2013-480, ktorým rozsudkom mu bola uložená tiež povinnosť nahradiť žalobkyni škodu vo výške pohrebného 1.690,54 €. Na základe odvolania žalovaného proti výroku o treste a škode, Krajský súd v Košiciach svojím rozsudkom zo dňa 5.11.2014 č.k. 7To/109/2014-514 zmenil rozhodnutie vo výroku o treste a súčasne zrušil výrok rozsudku o povinnosti žalovaného na náhradu škody žalobkyni, ktorú odkázal s nárokom na občianskoprávne konanie. Dôvodom zrušenia výroku trestného rozsudku o povinnosti žalovaného na náhradu škody boli závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctva o príčine smrti poškodeného Y. U., keď znalci konštatovali, že medzi konaním žalovaného, ktoré bolo predmetom trestného skutku a smrťou poškodeného Y. U., nebola preukázaná príčinná súvislosť.
2. Žalobkyňa svoj nárok v konaní odôvodnila tým, že škoda vznikla, škoda bola uplatnená riadne a včas ako bolo uvedené v trestnom konaní a odvolací súd ju odkázal na občianske súdne konanie. Výška škody bola ustálená na sumu 1.690,54 € a bola aj priznaná prvostupňovým rozhodnutím. Nakoľko vznik škody
a jej výška boli ustálené, žiadala žalobkyňa vyhovieť jej žalobe majúc za preukázané všetky predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú úmrtím Y. U..
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že „k veci nemá čo uviesť“.
4. Súd prvej inštancie vychádzajúc z odôvodnenia vyššie uvedených rozhodnutí súdov vydaných v trestnom konaní, oboznámiac závery znaleckých posudkov č. 39/2013 a č. 51/2013 o príčinách smrti Y. U., ktoré dokazovanie bolo vykonané v trestnom konaní proti žalovanému, po citácii predpokladov zodpovednosti za škodu podľa § 420, § 442 Občianskeho zákonníka (OZ) zamietol žalobu konštatujúc, že v konaní pred súdom nebolo preukázané splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti, ktorými bol vznik škody, porušenie právnej povinnosti, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, a existencia zavinenia žalovaného. Poranenia Y. U., ktoré utrpel v súvislosti s trestným činom žalovaného si vyžadovali dobu liečenia od 11. 7. 2013 do 29. 8. 2013. Znalci B.. H. V. a B.. B. O. uviedli, že k úmrtiu Y. U. došlo až pri ďalšej hospitalizácii menovaného z chorobných príčin, ktorou bol obojstranný hnisavý lalôčkový zápal pľúc, a nebola zistená príčinná súvislosť medzi úmrtím a poraneniami, ktoré utrpel takmer 3 mesiace pred úmrtím, ako sečnú ranu na temene hlavy a na tvári, ktoré mu boli spôsobené sečným nástrojom druhou osobou. Vychádzajúc zo znaleckých posudkov, na ktorých bolo založené aj rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 5.11.2014 č.k. 7To/109/2014-514 súd prvej inštancie mal preukázané, že manžel žalobkyne Y. U. zomrel z chorobných príčin, a medzi konaním žalovaného a jeho smrťou nie je príčinná súvislosť.
5. Proti zamietavému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala včas odvolanie žalobkyňa tvrdiac, že ak by nedošlo k útoku na jej nebohého manžela a k jeho niekoľkým hospitalizáciám, s určitosťou by nezomrel. Uvádzala, že súd nevykonal potrebné dokazovanie vo veci, nevypočul strany sporu, nedal im možnosť vec vyriešiť formou súdneho zmieru, nedal možnosť stranám navrhnúť dôkazy a zhrnúť záverečné prednesy a odňal im tak možnosť konať pred súdom. Žalobkyňa uplatnila odvolacie dôvody odkazom na § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) argumentujúc, že „rozhodnutie bolo vydané predčasne, konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal dôkazy, dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a skutkový stav neobstojí, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci“. Žalobkyňa navrhovala rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť v celom rozsahu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.
6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu súhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a odvolanie žalobkyne označil za neopodstatnené.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Rozsudok je vo výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd v zhode s § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19.4.2018 o 10.35 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 202, na II. poschodí Krajského súdu v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 13.4.2018 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1, 3 CSP.
9. Žalobkyňa ako odvolací dôvod uviedla aj nesplnenie procesných podmienok podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP, avšak vo svojom odvolaní žiadne skutočnosti, ktoré by spadali pod tento odvolací dôvod neoznačila. Odvolací dôvod podľa citovaného zákonného ustanovenia je daný v prípade, ak nie sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť, ktoré spočívajú v neexistencii žaloby, nedostatku právomoci, či príslušnosti súdu, nedostatku právnej subjektivity a procesnej spôsobilosti, v prekážke litispendencie alebo prekážke res iudicata. Existenciu procesných podmienok v konaní súd skúma aj bez námietok strany sporu, ako jednu zo základných predpokladov pre vedenie spravodlivého súdneho procesu. Nedostatok podmienok konania nebol žalobkyňou v odvolaní vymedzený a takýto nedostatok v konaní nebol zistený ani odvolacím súdom. Tento odvolací dôvod nebol naplnený, a konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo postihnuté ani žiadnym iným nedostatkom, ktorý by spadal pod ostatné žalobkyňou vymedzené odvolacie dôvody.
10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú procesné práva vyplývajúce z civilného sporového konania ustanovené na účely ochrany jej práv a právom chránených záujmov alebo sa strane sporu znemožní realizácia týchto procesných práv. Tento odvolací dôvod môže byť naplnený procesným postupom súdu, ako aj jeho rozhodnutím, za predpokladu že porušenie práv je takej intenzity, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Medzi zložky tohto práva možno zaradiť napr. právo byť vypočutý, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k nim, princíp kontradiktórnosti, zásada rovnosť zbraní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
11. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia a ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm. a/,b/,c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol, i keď nemusel prejaviť o výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej. Za inú vadu konania sa v zmysle judikatúry súdov považuje aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, pochybenie vo vykonanom dokazovaní napr. vykonanie dôkazu nezákonného alebo bez vzťahu k prejednávanej veci, posúdenie predbežnej otázky je v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu.
12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností. K tomu je však potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonávať všetky navrhnuté dôkazy, najmä súd nevykonáva dôkazy na preukázanie tých skutočností, ktoré z hľadiska práva hmotného nie sú významné a nevykonáva ani dôkazy nadbytočné, teda k tým skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo vyplývajú zo zhodných tvrdení strán sporu. Neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Iba fakt, že neboli vykonané dôkazy navrhované stranami sporu nie je sama osebe spôsobilým dôvodom odvolania. Zároveň ale musí ísť o také skutočnosti a dôkazy, ktoré už boli v konaní pred súdom prvej inštancie uplatnené a boli ním opomenuté, a sú pre konanie významné.
13. Pre odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP o tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam platí, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a tieto nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, lebo súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli alebo inak nevyšli počas konania najavo alebo naopak opomenul skutočnosti rozhodujúce, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, či vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, teda keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a§ 205 CSP.
14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. g/ CSP, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, je v súdnej praxi daný vtedy, ak strana sporu oprávnene uplatní nové dôkazné prostriedky za podmienok vymedzených v § 366 CSP, z ktorých vyplynie skutkový stav, ktorý je v zrejmom rozpore so zisteným skutkovým stavom tvoriaci základ napadnutého rozhodnutia, teda je zrejmé, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav, ktorý ako základ rozhodnutia neobstojí. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie , možno v odvolaní uplatniť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Nové skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní možno uplatňovať iba v obmedzenom rozsahu, zásadne nemôže uplatniť strana sporu tie dôkazy a skutočnosti, u ktorých tak mohla urobiť už v konaní
pred súdom prvej inštancie, ale neučinila tak. Tieto dôkazy a skutočnosti nemôže vziať do úvahy ani súd odvolací.
15. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, že rozhodnutie súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide aj vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
16. Žiadny zo žalobkyňou vymedzených odvolacích dôvodov nebol naplnený. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v rozsahu stanovenom zákonom rešpektujúc povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, ktorá zaťažuje strany sporu. Vykonané dôkazy súd prvej inštancie vyhodnotil v súlade s § 191, §192 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, aby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli alebo nevyšli najavo alebo aby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané, alebo aby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, alebo aby výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192 až 194 CSP. Zo správne zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil aj správny právny záver, keď aplikoval zodpovedajúci právny predpis a tento aj správne vyložil. Odvolací súd nezistil žiadne porušenie procesných práv ani inú vadu konania, ktoré by mohli mať za následok porušenie práva na spravodlivý proces a nesprávne rozhodnutie vo veci, z ktorých dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil v zhode s § 387 ods. 1 CSP.
17. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie napĺňa tiež atribúty riadne odôvodneného súdneho rozhodnutia, keď obsahuje zrozumiteľné a odvolacím súdom preskúmateľné vysvetlenie dôvodov, na ktorých je založené. V súlade s kritériami § 220 ods. 2 CSP súd prvej inštancie uviedol, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, aké procesné prostriedky procesného útoku a procesnej obrany strany použili. Súd prvej inštancie jasne a stručne vysvetlil ako posúdil skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, a ktoré nie, a ako vec právne posúdil. V odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre správne posúdenie veci a ustálenie podmienok zodpovednosti za škodu, ktorej náhrady sa v konaní žalobkyňa domáhala. Odvolacie námietky žalobkyne nemajú vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia a nie sú spôsobilé privodiť ani jeho zmenu.
18. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP, k tzv. novotám v odvolacom konaní odvolací súd ďalej doplňuje: Novoty v odvolacom konaní vymedzené § 366 CSP tj. dôkazy a skutočnosti, ktoré môžu zakladať odvolací dôvod, aj keď neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú charakteristické tým, že sa považujú za výnimočné a viažu sa na konkrétne vymedzené procesné situácie. Odvolací súd teda musí ako prvé skúmať, či strana sporu takéto skutočnosti a dôkazy nemohla bez svojej viny uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie. V zmysle ustálenej judikatúry nemožnosťou označenia, či predloženia skutočnosti a dôkazov bez viny strany sporu sa rozumie nemožnosť procesného uplatnenia v takej procesnej situácii, keď sporová strana tieto dôkazy a skutočnosti nemohla označiť či predložiť, pretože o nich nevedela a ani inak nezavinila nesplnenie tejto svojej povinnosti. Ak odvolateľ v odvolaní neuvádza žiadne také skutočnosti a tvrdenia vzťahujúcu sa na danú situáciu a neosvedčuje, že nemohol ten ktorý dôkaz bez svojej viny označiť alebo predložiť, nie je možné ani posúdiť, či bola splnená zákonom stanovená podmienka pre možnosť uplatnenia nových dôkazov a skutočností. Aj keď žalobkyňa poukazuje na existenciu tohto odvolacieho dôvodu, nezodpovedajú tomu ňou uvádzané tvrdenia v odvolaní ani priebeh samotného konania, pretože žalobkyňa neoznačila žiadne skutočnosti či dôkazy, ktoré pred súdom prvej inštancie nemohla bez svojej viny použiť, a ktoré sú významné pre právne posúdenie veci.
19. Žalobkyňa v odvolaní argumentuje totožnými tvrdeniami, aké uvádzala aj v konaní pred súdom prvej inštancie (žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu, a bez jeho konania by nedošlo k úmrtiu I. U.), ktoré boli predmetom dokazovania. Súd prvej inštancie dôkaznú situáciu správne vyhodnotil a odvolací súd sa stotožňuje s jeho záverom a neunesení dôkazného bremena žalobkyne v konaní a nepreukázaní predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú úmrtím manžela žalobkyne Y. U..
20. Žalobkyňa žiadala o náhradu škody poukazujúc na rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 5.11.2014 č.k. 7To/109/14, ktorým bol zrušený výrok o povinnosti žalovaného na náhradu škody spočívajúcej v pohrebných nákladoch vo výške 1.690,54 € a žalobkyňa bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianskoprávne konanie. Z odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia vyplýva, že nárok na náhradu škody v trestnom konaní nebol žalobkyni priznaný z dôvodu, že podľa výsledkov znaleckého dokazovania nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a úmrtím manžela žalobkyne.
21. Takýto záver o neexistencii príčinnej súvislosti zrejmý už z rozhodnutia súdu vydaného v trestnom konaní, bol opakovane konštatovaný na pojednávaní v tomto spore dňa 14. 6. 2017, ktorého sa osobne zúčastnil zástupca žalobkyne, a na ktorom boli oboznámené znalecké posudky znalcov z odboru zdravotníctva, farmácie a odvetvia súdne lekárstva B.. B. O. a B.. H. V. č. 39/13 a č. 51/2013 podané do trestného konaniam voči žalovanému, z ktorých záverov vychádzalo vyššie zmienené rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach aj rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnuté odvolaním. Jednou z odborných otázok, ku ktorej sa znalci vyjadrovali bola súvislosť medzi smrťou Y. U. a zraneniami, ktoré utrpel pri trestnom čine spáchaným žalovaným dňa 11.7.2013. Vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie znalci konštatovali, že v súvislosti s poraneniami utrpenými pri trestnom čine žalovaného, pri ktorom došlo k útoku žalovaného na Y. U. sečným nástrojom na hlavu strednou až väčšou silou a prudkosťou, bol Y. U. hospitalizovaný v čase od 11.7.2013 do 26.7.2013, kedy bol prepustený do ambulantnej starostlivosti. Opakovane bol Y. U. hospitalizovaný až dňa 23.9.2013 s diagnózou hyponatrémia ťažkého stupňa a hypotenzia, ako aj ďalšie diagnózy, pre ktoré bol hospitalizovaný až do dňa úmrtia dňa 3.10.2013. Znalci konštatovali, že túto druhú hospitalizáciu nemožno dávať do súvisu s predošlou hospitalizáciou pre sečné poranenia hlavy druhou osobou, keďže Y. U. bol prijatý pre ďalšie diagnózy a so značným časovým odstupom. K úmrtiu pacienta došlo z chorobných príčin a to obojstranného hnisavého lalôčkového zápalu pľúc miestami abscedujúceho s viacerými chorobnými zmenami a nálezmi.
22. Nebolo predmetom sporu, že v dôsledku trestného činu žalovaného dňa 11.7.2013 Y. U. utrpel sečné poranenia, pre ktoré bol hospitalizovaný, a že v súvislosti s jeho neskorším úmrtím žalobkyňa vynaložila pohrebné náklady vo výške 1.690,54 € predstavujúce vecnú škodu. Ak konanie osoby zodpovednej za vznik škody naplnilo zároveň znaky trestného činu, za ktorý bola právoplatne odsúdená, je súd v občianskoprávnom konaní rozhodujúci o náhrade škody vyplývajúcej z trestného činu viazaný odsudzujúcim výrokom trestného rozsudku o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal (§ 193 CSP) a to v rozsahu, v akom sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň dôležité aj ako okolnosti pre rozhodnutie o náhrade škody. Súd ďalej zisťuje otázku príčinnej súvislosti medzi takýmto protiprávnym konaním, ktorý tvorí aj skutkový základ trestného činu, za ktorý bola osoba škodcu uznaná vinným a vzniknutou škodou. Táto príčinná súvislosť je otázkou skutkovou, ktorá je predmetom právneho hodnotenia súdu a znalec v tomto smere poskytuje len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu následne vychádza a aplikuje naň právnu normu. Právnym posúdením veci je potom vymedzenie, medzi akým následkom a akou skutočnosťou ako príčinou tohto následku má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Samotné úmrtie Y. U. netvorilo skutkovú podstatu trestného činu (trestný čin vraždy v štádiu pokusu), z ktorého spáchania bol žalovaný uznaný vinným. Preto v predmetnom spore súd zisťoval príčinnú súvislosť medzi útokom žalovaného na Y. U. a jeho smrťou. Príčina vzniku škody musí byť priama, nie sprostredkovaná, nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, ale táto musí byť nepochybne preukázaná, pričom rozhodujúca je vecná (skutková) súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť nie je sama o sebe rozhodujúca.
23. Podľa § 420 ods.1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Osoba uplatňujúca nárok na náhradu škody musí preukázať existenciu škody, porušenie povinnosti na strane zodpovedného subjektu, jeho zavinené konanie a príčinnú súvislosť medzi zavineným konaním osoby zodpovednej a vzniknutou škodou. Nárok na náhradu vecnej škody žalobkyňou uplatnený v trestnom konaní je totožný s nárokom, o ktorom súd ďalej konal na návrh žalobkyne v občianskoprávnom konaní, keďže vychádza zo zhodných skutkových okolností. Vzhľadom na dôvody, pre ktoré nebola žalobkyni priznaná náhrada škody v trestnom konaní, keď zo skutkových okolností nebolo možné ustáliť príčinnú súvislosť medzi trestným skutkom žalovaného a smrťou I. U., bolo povinnosťou žalobkyne v konaní pred súdom prvej inštancie označiť také skutočnosti a navrhnúť také dôkazy, ktorými by bolo možné existenciu tejto príčinnej súvislosti preukázať. V tomto smere si však žalobkyňa nesplnila dôkaznú
povinnosť a neuniesla tak dôkazné bremeno o existencii predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu.
24. Skutkové tvrdenia, návrhy na vykonanie dôkazov sú prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany (§ 149 ods.1 CSP). Rozhodujúce skutkové tvrdenia spolu so žalobným návrhom tvoria obsah žaloby, súd môže vyzvať strany na doplnenie skutkových tvrdení (§ 152 ods.2 CSP) nesmie však nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť a označovať dôkazy osobitne, ak sú strany zastúpené právnym zástupcom. Nedostatok procesnej aktivity strany sa prejavuje v strate sporu pre nepreukázanie jej tvrdenia, teda neunesenie dôkazného bremena ohľadom skutočností, ktoré sú z hľadiska hmotného práva významné preto, aby bola strana sporu v konaní úspešná. Každá strana v spore tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva. Pokiaľ žalobca v konaní nepreukáže pravdivosť skutočností svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho nároku, súd vychádza pri rozhodovaní z aplikácie princípov dôkazného bremena a teda pre neunesenie dôkazného bremena žalobu zamietne.
25. Žalobkyňa mala v konaní povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú vo vzťahu k existencii príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním žalovaného. Žalobkyňa existenciu príčinnej súvislosti odôvodnila len odkazom na odsudzujúci trestný rozsudok voči žalovanému, v ktorom bolo vo vzťahu k totožnému škodovému nároku konštatované, že medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou príčinná súvislosť nie je daná. Žalobkyňa tak poukazovala iba na okolnosti, ktoré príčinnú súvislosť vyvracajú a neuviedla žiadne iné skutkové tvrdenia ani nenavrhla nové dôkazy, aj keď tak mala a mohla urobiť už priamo v žalobe (§ 132 CSP) alebo najneskôr na pojednávaní dňa 14. 6. 2017. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa § 185 CSP súd vykonáva dôkazy iba na návrh, bez návrhu vykonáva iba dôkazy vyplývajúce z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre, či zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou a tiež bez návrhu vykonáva dôkazy na zistenie splnenia procesných podmienok, na zistenie cudzieho práva, resp. zistenia, či rozhodnutie bude vykonateľné. V konaní bola žalobkyňa zastúpená právnym zástupcom (advokátom), u ktorého sa predpokladá poskytovanie právnej pomoci na odbornej úrovni aj v súlade so zásadou vyplývajúcou z Čl. 11 CSP, v zmysle ktorej, kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou. Žalobkyni zastúpenej právnym zástupcom muselo byť zrejmé z ňou predložených súdnych rozhodnutí, z akých dôvodov jej nebol priznaný nárok na náhradu škody v trestnom konaní. Napriek uvedenému, v nadväzujúcom konaní občianskoprávnom bola procesne pasívna. Nie sú pravdivé tvrdenia žalobkyne uvedené v odvolaní, že súd nevykonal dokazovanie a neumožnil stranám sporu realizáciu ich procesných práv. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy na ktoré strany sporu poukázali, a na pojednávaní dňa 14.6.2017 po oboznámení záverov rozhodnutí vydaných v trestnom konaní a znaleckých posudkov z ktorých vyvodil záver o neexistencii príčinnej súvislosti medzi žiadanou škodou a konaním žalovaného, umožnil zástupcovi žalobkyne vyjadriť procesné stanovisko. Zástupca žalobkyne žiadne návrhy na dokazovanie nepredniesol, iba žiadal žalobe vyhovieť. Nakoľko na preukázanie príčinnej súvislosti neboli žalobkyňou predložené ani označené žiadne dôkazy, súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových okolností a dôkaznej situácie v spore , ako boli preukázané do času vyhlásenia rozhodnutia. Neboli zistené ani žiadne predpoklady na uzavretie súdneho zmieru, ako sa tejto možnosti dovoláva žalobkyňa. Zo strany žalovaného nebol do súdneho konania doručený žiadny uznávací prejav alebo súhlasné stanovisko, na základe ktorého by bolo možné vyhovieť žalobe. Naopak žalovaný nemal k veci ďalšie vyjadrenia vedomý si faktu, že podľa záverov znaleckého dokazovania v trestnom konaní nenesie zodpovednosť za škodu, ktorú na základe totožných skutkových okolností uplatňovala žalobkyňa v občianskoprávnom konaní. Záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa nepreukázala jeden zo základných predpokladov vzniku škody, ktorým je príčinná súvislosť, z ktorých dôvodov žalobu zamietol, tak bol založený na zákonu zodpovedajúcom procesnom postupe, správnom hodnotení dôkazov i správnom právnom posúdení veci.
26. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, keď prvoinštančnému súdu nemožno vytknúť žiadne pochybenia, ktoré by napĺňali ktorýkoľvek z uplatnených odvolacích dôvodov. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o náhrade trov konania, keď stranám sporu náhradu trov konania nepriznal, posudzujúc tento nárok podľa zásady procesnej úspešnosti v spore podľa § 255 CSP. Žalobkyňa bola procesne neúspešnou stranou sporu, preto jej nepatrí právo na náhrada trov konania a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.
27. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania vyplýva z § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods.1 a § 262 ods.1, 2 CSP. Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a procesne úspešnému žalovanému nevznikli žiadne trovy konania, o vyčíslení ktorých by bolo potrebné rozhodovať, preto súd vyslovil, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).