Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-48-2017.pdf
PDF · 84.83 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/48/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Marty Polyakovej a JUDr. Lenky Halmešovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého: Marián L., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky v konaní zastúpený Úradom práce , sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, F. Kapisztóryho 1 dieťa rodičov matka: B. I., narodená XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, otec: M. L., narodený XX.XX.XXXX, O. XX, XXX XX B., ČR, o zvýšenie výživného na maloletého, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 25. júla 2017 č.k. 18P/19/2017- 35, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, číslo konania 7 P 115/2005 zo dňa 07.12.2005 v časti vyživovacej povinnosti otca k maloletému M. L., narodeného XX.XX.XXXX tak, že vyživovacia povinnosť otca k maloletému M. zvýšil od 13.04.2017 zo sumy 1000,-Sk mesačne na sumu 80 eur mesačne. Súd tiež určil zročné výživné za obdobie od 13.04.2017 do 31.07.2017 v sume 166,95 eur, ktoré je otec povinný zaplatiť matke naraz do 15 dní odo dňa vykonateľnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 5, § 75 ods. 1, §77 ods. 1, § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine, § 40, § 44, § 116 CMP, ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho v konaní zistil, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P 115/2005 zo dňa 07.12.2005 bolo rozhodnuté o výživnom na maloletého Mariána tak, že otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné na maloletého v sume 1 000,-Sk mesačne. V súčasnosti je matka maloletého zamestnaná v spoločnosti Mäspoma s čistým priemerným mesačným príjmom vo výške 477eur mesačne. Matka býva spolu so svojim druhom, dvoma plnoletými synmi a maloletým M. v dome, ktorý patrí jej rodičom, na náklady spojené s bývaním rodičom prispieva. Otec maloletého je zamestnaný ako vodič v V. podniku mesta B. s priemerným čistým príjmom za obdobie máj 2016 až apríl 2017 vo výške 18 452,-Kč (707,38 eur mesačne ). Otec má zo mzdy zrážané sumy na výkon rozhodnutia v priemernej výške 6384,-Kč ( 245,10 eur) z titulu pôžičiek od nebankových subjektov. Zamestnávateľ otcovi maloletého poskytuje byt, za ktorý platí zamestnávateľovi mesačne 6025,-Kč (231,31 eur), ďalej otec platí náklady za elektrinu, plyn a televíziu vo výške 2911,- Kč ( 111,76 eur ) za mesiac. Otec maloletého má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému V. L., nar. XX.XX.XXXX vo výške 30 eur mesačne. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo k zmene pomerov na strane maloletého, pretože od roku 2005 sa jednoznačne zmenili pomery na strane maloletého. Je starší, s čím sú spojené vyššie výdavky na jeho výchovu a výživu. Konštatoval, že vzhľadom na čas, v ktorom bolo o výživnom naposledy
rozhodnuté, nepovažoval za dôležité zisťovať zmenu pomerov na strane matky a otca maloletého ( na rozhodnutie súdu by pôvodné pomery rodičov maloletého nemali vplyv) - do úvahy zobral iba skutočnosť, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. V. L.. Keďže došlo k zmene pomerov na strane maloletého bola splnená základná podmienka pre zmenu vyživovacej povinnosti otca k maloletému. Pri určení novej výšky výživného súd v prvom rade vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého, kde súd zohľadnil náklady na bývanie vo výške 21,40 eura (súd zohľadnil, že na nákladoch na bývanie, ktoré platí matka sa podieľa 5 osôb), náklady na dochádzku do školy vo výške 24 eur mesačne, náklady na školské pomôcky vo výške 20 eur mesačne, náklady na stravu v škole vo výške 20 eur mesačne, avšak náklady na stravu doma vo výške 390 eur uvádzané matkou súd nepovažuje za primerané, vzhľadom na vek maloletého súd považuje primerané náklady na výživu maloletého vo výške 150 eur. Súd považoval za dôvodné náklady na ošatenie maloletého v sume 40 eur mesačne, náklady na vreckové v sume 45 eur mesačne, náklady na mobil v sume 10 eur mesačne. Celkové náklady maloletého sú podľa názoru súdu primerané vo výške 310,40 eur mesačne. Súd vychádzal aj z príjmu matky, zobral do úvahy aj príjem otca, náklady , ktoré otec uvádzal, nezohľadnil však náklady otca na exekúcie, pretože skutočnosť, že sa otec maloletého neprimerane finančne zaťažil pôžičkami, nemôže byť na ujmu maloletého. Navyše výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Súd prvej inštancie konštatoval, že príjem otca je vyšší ako príjem matky - pri zohľadnení nákladov na maloletého v sume 310,40 eur by mala vyživovacia povinnosť otca predstavovať sumu 155,20 eur. Vzhľadom na majetkové pomery otca, by však bola takáto suma pre otca likvidačná. Súd preto určil výživné vo výške 80 eur , ktoré pokryje nevyhnuté pomery maloletého a otca neprimerane nezaťaží. V neposlednom rade súd určil zročné výživné ako rozdiel doteraz určeného výživného a novo určeného výživného za obdobie od podania návrhu, teda od 13.04.2017 do 31.07.2017. Zročné výživné určené na jeden deň je 1,56 eur denne, preto celková výška zročného výživného je 1,56 eur x 17 dní +46,81 eur x 3 mesiace, teda za uvedené obdobie suma 166,95 eur. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku.
3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého. Navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť, alebo zmeniť tak, že súd zvýši výživné zo sumy 1000,- Sk na sumu 50 eur mesačne. V odvolaní namietal, že súd vychádzal iba z tvrdení matky a maloletého, že od 1.9. 2017 maloletý bude navštevovať SOU B. v G. J. bez toho, aby si súd túto skutočnosť overil. V konaní súd nezistil ani zárobok druha matky, pritom spolu bývajú a zdieľajú spoločnú domácnosť. Súd mal tiež zisťovať v akej výške sa osoby bývajúce spolu s matkou maloletého podieľajú na nákladoch bývania rodičov matky maloletého. Poukázal na to, že spravodlivo bude možné zvýšiť výživné potom, keď súd spoľahlivo zistí skutočné náklady na maloletého a zohľadní zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov. Nakoniec namietal určenie doby zročného výživného od 13.4.2017, pretože nie je dôležité kedy bol podaný návrh, ale kedy došlo k zmene pomerov. 4. K odvolaniu otca maloletej sa písomne vyjadrila matka maloletého, ktorá nesúhlasila s dôvodmi otca uvedenými v odvolaní. Poukázala na to, že osoba s ktorou žije v spoločnej domácnosti nemá voči maloletému žiadne práva povinnosti, preto argumenty použité odvolaní považuje za irelevantné. Uviedla, že mzda otca maloletého je vyšší ako jej mzda, preto výživné v sume 80 eur mesačne je v záujme maloletého a absolútne nevyhnutné, nakoľko prišlo k zmene pomerov u maloletého syna. Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. 5. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že navrhuje odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok potvrdiť. K je toho názoru, že nakoľko od posledného rozhodovania o výživnom ubehlo dvanásť rokov, u maloletého dieťaťa sa výrazne zvýšili náklady na jeho starostlivosť súvisiace s jeho pribúdajúcim vekom a potrebami. Maloleté dieťa žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá mu zabezpečuje riadnu starostlivosť a výchovu. Z uvedených dôvodov je zvýšenie výživného zo strany otca v záujme maloletého dieťaťa. 6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP a § 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, bez prejednania veci na odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP ako vecne správny potvrdiť. 7. Podľa § 387 odsek 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8. Podľa § 387 odsek 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Predmetom konania bol návrh matky doručeným súdu dňa 13.04.2017, ktorým sa domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému M. zo sumy 1000,-Sk mesačne na sumu 120 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletému M. určená rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, č.k. 7 P 115/2005 zo dňa 07.12.2005. Od roku 2005 vzrástli náklady spojené s výchovou maloletého. Maloletý sa pripravuje na štúdium na strednej škole. V priebehu konania matka uviedla, že vzhľadom na pomery otca maloletého navrhuje zvýšiť výživné na sumu 80 eur mesačne od podania návrhu. Maloletý M. bude navštevovať od 01.09.2017 strednú škodu SOU B. v G. J.. Matka s maloletým býva v spoločnej domácnosti s druhom, dvoma dospelými synmi, v rodinnom dome vo vlastníctve rodičov. Nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka maloletého je zamestnaná v spoločnosti M. s čistým priemerným mesačným príjmom vo výške 477,-eur mesačne. Otec maloletého so zvýšením výživného na sumu 80 eur nesúhlasil, navrhoval výživné vo výške 45 eur mesačne. Otec nežije v manželstve, má však ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. V. L., ktorý má 6 rokov a to vo výške 30 eur. Je zamestnaný ako vodič v Dopravnom podniku mesta B. s priemerným čistým príjmom 707,38 eur. 10. Keďže odvolací súd dospel k tomu záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol. Námietky otca maloletého dieťaťa uvedené v odvolaní nepovažoval odvolací súd za opodstatnené, pretože vyživovacia povinnosť na maloletého nebola menená po dobu 12 rokov. Výška výživného v sume 33,19 eur bola súdom určená, keď mal maloletý len 3 roky. Je zrejmé, že od tej doby náklady na maloletého nepomerne vzrástli, pretože v súčasnosti má 16 rokov a študuje na strednej škole. Náklady zistené v konaní súdom prvej inštancie, ako cestovné do školy vo výške 24 eur mesačne, náklady na stravu v škole vo výške 20 eur mesačne, strava vo výške 150 eur, náklady na hygienu a ošatenie maloletého v sume 40 eur mesačne predstavujú len tie nevyhnutné výdavky a presahujú sumu 160 eur, ak by sa každý z rodičov podieľal na výživnom na dieťa sumou 80 eur. Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že otec dieťaťa nepoprel, že sa so synom nestretáva a ani na neho žiadnym iným spôsobom neprispieva. Navyše matka sa o syna osobne stará, preto v jej prípade je do príspevku na výživu syna zahrnutá aj osobná starostlivosť, ktorá nie je zanedbateľná. Podľa názoru odvolacieho súdu výživné vo výške 80 eur bude predstavovať sumu na zabezpečenie nevyhnutných potrieb dieťaťa a bude zodpovedať aj zásade rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. 11. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku otca, že súd prvej inštancie nezisťoval príjem druha matky, pretože tento nemá k maloletému vyživovaciu povinnosť. Aj v prípade, že by druh matky hradil všetky náklady na bývanie ( vyčíslené na sumu 21,40 eur u jednej osoby), nemá to vplyv na súdom určenú výšku výživného, ktorá je v sume 80 eur u 16-ročného dieťaťa plne dôvodná, obzvlášť pri príjme otca vo výške 707,38 eur mesačne. Skutočnosť, že otec maloletého má výdavky aj v podobe zrážok zo mzdy v dôsledku jeho dlhov u finančných inštitúcií, nemôže byť na ujmu maloletého. Súd nemusí zohľadniť všetky výdavky otca maloletého, pretože v tomto konaní sa zohľadňujú najmä nevyhnutné výdavky, ako napr. náklady na bývanie, stravu, vyživovacie povinnosti, teda nie všetky výdavky, ktoré rodič opíše sa musia vziať do úvahy, nakoľko práve vyživovacia povinnosť rodiča na dieťa je prvoradá a má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. 12. K námietke otca ohľadom určenie doby zročného výživného od 13.4.2017 odvolací súd uvádza, že táto bola určená správne odo dňa podania návrhu matky maloletého na súd. Súčasne bola splnená podmienka zmeny pomerov na strane maloletého, ktorou sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí aj zaoberal. Vzhľadom k času, ktorý uplynul od posledného určenia výživného je zrejmé, že k zmene pomerov na strane maloletého došlo podstatne skôr ako bol podaný návrh. V ďalšom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol. 13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie týkajúci sa zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému M., určenia zročného výživného, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).