Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6C-49-2016.pdf
PDF · 109.5 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/49/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Janics Bajánkovou v právnej veci žalobcu: Z. X. X., B. 7, XXX XX U., proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 2500 Eur zastavuje.
II. Súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 8.8.2011 domáhal proti žalovanému náhrady škody v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. Namietal nesprávny úradný postup Okresného súdu Svidník v konaní vedenom týmto súdom pod sp. zn. Nc/1223/1999. Podľa tvrdení žalobcu Okresný súd vo Svidníku odo dňa podania žalobného návrhu zo dňa 1. marca 1999, ktorý bol týmto súdom vedený pod sp. zn. Nc/1223/1999 nevykonal žiaden úkon, pričom vec nebola do dnešného dňa vybavená a to aj napriek tomu že podal na ústavný súd dňa 22.06.2010 sťažnosť a sťažoval sa na Ministerstve spravodlivosti podaním zo dňa 05.12.2010. Žalobca si v súvislosti s uvedeným uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5 000 €, pričom táto suma má predstavovať spravodlivú finančnú satisfakciu za ujmu spôsobenú prieťahmi v konaní sp. zn. Nc/1223/1999 a dlhodobým stavom právnej neistoty.
2. Podaním doručeným súdu dňa 01.03.2017 žalobca upravil výšku požadovanej safisfakcie v prejednávanej veci a uviedol, že sa domáha zaplatenia sumy 2500 Eur. Výšku sumy odôvodňoval od judikatúry ESĽP. Zotrval na tom, že nesprávnym postupom Okresného súdu Svidník po prijatí jeho žaloby na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, podanej žalobcom na pošte dňa 01.03.1999, mu bolo upreté jeho právo na prejednanie veci, a to v primeranej lehote a bez prieťahov, pričom na preukázanie tejto skutočnosti priložil k svojmu vyjadreniu písomné oznámenie Okresného súdu Svidník zo dňa 05.05.1999, č. j. Nc 1223/99, v zmysle ktorého súd podanie žalobcu zo dňa 01.03.1999 prijal dňa 02.03.1999. Predmetné podanie (správna žaloba) zo dňa 01.03.1999 podľa žalobcu zodpovedalo požiadavkám § 42 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny priadok v príslušnom znení (ďalej len "OSP") a nebol daný dôvod na to, aby súd toto zapísal do administratívnej agendy a nie do správneho súdnictva. Nečinnosť súdu vo veci a jej nerozhodnutie ani po 18 rokoch strpčuje žalobcovi život, nakoľko tento nemá prístup k imaniu, ktoré kedysi patrilo jeho predkom.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobcom uplatnený nárok je nedôvodný v celom rozsahu. Poukázal na skutočnosť, že vo veci žalobcu nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup Okresného súdu Svidník v konaní vedenom pod sp. zn. Nc/1223/1999 a žalobca nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť namietanými prieťahmi spôsobená a príčinnú súvislosť medzi ním požadovanou nemajetkovou ujmu a ním namietaným nesprávnym úradným postupom. Mal za to, že zo žalobcom predloženého prípisu Okresného súdu Svidník zo dňa 05.05.1999, č. j. Nc 1223/99, označeného ako "Podanie zo dňa 01.03.1999 - oznámenie" je zrejmé, že súd dňa 02.03.1999 obdržal podanie žalobcu zo dňa 01.03.1999 označené ako "Rozhodnutie v správnom konaní - návrh na jeho preskúmanie súdom a zrušenie". Zároveň však je z neho zrejmé aj to, že súd sa predmetným podaním žalobcu zaoberal, a v konaní o ňom nedošlo k žalobcom tvrdeným prieťahom v činnosti súdu. Z predmetného prípisu súdu, ktorý žalobca prevzal dňa 13.05.1999 vyplýva, že súd žalobcovi oznámil, že jeho podanie zo dňa 01.03.1999 prijal, avšak nakoľko toto nespĺňalo náležitosti riadneho návrhu na začatie konania súd na jeho základe nemôže vo veci konať, a bude potrebné, aby žalobca, v prípade že vec chce riešiť súdnou cestou, spísal riadny návrh v zmysle § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1, 2 OSP, svoje tvrdenia doložil príslušnými dôkazmi, a návrh predložil príslušnému súdu na konanie. Z uvedeného mal za to, že nie je tak pravdou tvrdenie žalobcu, že súd o jeho podaní nekonal, ako ani to, že by v takomto konaní došlo dochádzalo k prieťahom v činnosti súdu. Doplnil, že podanie žalobcu zo dňa 01.03.1999 bolo na súde prijaté dňa 02.03.1999, a nakoľko nemalo predpísané náležitosti žalobného návrhu, bolo na základe rozhodnutia predsedu súdu zapísané do registra "Nc" a predložené na vybavenie súdnemu tajomníkovi. Ten následne prípisom zo dňa 05.05.1999, č. j. Nc 1223/99, upovedomil žalobcu o tom, že jeho podanie nemá náležitosti riadneho návrhu v zmysle § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1, 2 OSP, súd na základe tohto podania vo veci konať nebude, a vyzval ho na spísanie riadneho návrhu spĺňajúceho náležitosti príslušných ustanovení OSP, na základe ktorého bude môcť súd následne vo veci konať. Po doručení prípisu žalobcovi dňa 13.05.1999 bola vec vedená pod č. j. Nc 1223/99 uzavretá ako skončená. Vzhľadom na uvedené argumentoval, že vo veci č. j. Nc 1223/99 tak zjavne nedošlo k žiadnym prieťahom v činnosti súdu, nakoľko táto bola skončená doručením oznámenia zo dňa 05.05.1999 žalobcovi. Zastal názor, že k nesprávnemu úradnému postupu súdu nedošlo ani v súvislosti so zapísaním podania žalobcu zo dňa 01.03.1999 do registra "Nc". Predseda súdu ako subjekt príslušný na pridelenie doručeného podania na ďalší postup posúdil podanie žalobcu zo dňa 01.03.1999 ako podanie, ktoré nemá náležitosti riadneho návrhu na začatie konania v zmysle § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1, 2 OSP, žalobca bol o tejto skutočnosti súdom prípisom zo dňa 05.05.1999 upovedomený a súčasne bol poučený o nutnosti spísania riadneho návrhu, na podklade ktorého bude môcť súd vo veci ďalej konať. Uvedeným postupom súdu nedošlo k žiadnemu zásahu do subjektívnych práv žalobcu, vrátane práva na prejednanie veci pred súdom. Žalobca nebol žiadnym spôsobom obmedzený v jeho práve na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podaním riadneho návrhu na začatie takéhoto konania. Napokon mal za to, že nárok žalobcu je premlčaný. Dôvodil, že podanie žalobcu zo dňa 01.03.1999 bolo prijaté na Okresnom súde Svidník dňa 02.03.1999. Dňa 13.05.1999 bol žalobcovi doručený prípis súdu č. j. 1223/99 zo dňa 05.05.1999, ktorým súd žalobcu upovedomil o tom, že na podklade jeho podania nebude vo veci konať, a pokiaľ mieni danú vec riešiť súdnou cestou, bude nutné, aby žalobca spísal riadny návrh na začatie konania v zmysle § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1, 2 OSP, svoje tvrdenia doložil príslušnými dôkazmi, a návrh predložil príslušnému súdu na konanie. Z uvedených skutočností mal za zrejmé, že žalobca najneskôr dňom doručenia prípisu súdu č. j. 1223/99, teda 13.05.1999, mal vedomosť o tom, že súd jeho podanie zo dňa 01.03.1999 posúdil ako neúplné a na jeho podklade nebude vo veci ďalej konať. Ak by tento postup súdu mal byť považovaný za nesprávny, subjektívna lehota na prípadné uplatnenie práva na náhradu škody v zmysle § 22 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. uplynula už dňa 13.05.2002 (deň doručenia prípisu č. j. Nc 1223/99 žalobcovi je možné považovať aj za deň, kedy sa žalobca "dozvedel o škode") a objektívna lehota v zmysle § 22 ods. 2 zák. č. 58/1969 Zb. uplynula najneskôr dňa 13.05.2009 (k otázke objektívnej premlčacej lehoty pre uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa zák. č. 58/1969 Zb. poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 18.01.2012, sp. zn. I. ÚS 430/2011-37). Žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej o. i. aj nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník po prijatí podania žalobcu zo dňa 01.03.1999 bola Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky doručená dňa 08.12.2010 teda výrazne po uplynutí tak subjektívnej ako aj objektívnej lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zák. č. 58/1969 Zb.
4. Žalobca sa na pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu neustanovil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, pojednávanie odročiť nežiadal. Súd preto podľa § 180 C. s. p. vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom zástupcu žalovanéhoa listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Okresnému súdu Svidník bolo dňa 02. marca 1999 doručené podanie žalobcu označené ako "Rozhodnutie v správnom konaní"- návrh na jeho preskúmanie a zrušenie, v ktorom žalobca uviedol, že napáda konečné rozhodnutie Okresného úradu vo Svidníku pod číslom 511/30/98-Br zo dňa 11.12.1998, ktoré žiada v rámci správneho súdnictva preskúmať nezávislým a nestranným súdom a ako totálne nezákonné ho navrhuje zrušiť. Nakoľko podanie žalobcu nemalo predpísané náležitosti žalobného návrhu, bolo zapísané do registra "Nc" a predložené súdnej tajomníčke na vybavenie. Súdna tajomníčka následne prípisom zo dňa 5. mája 1999 upovedomila žalobcu o tom, že predmetné podanie nemá náležitosti návrhu v zmysle ustanovenia § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1a ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov), žalobca bol zároveň vyzvaný na spísanie riadneho návrhu spĺňajúceho náležitosti stanovené príslušnými ustanoveniami OSP, ktorý následne súd prejedná. Predmetný prípis žalobca prevzal dňa 13. mája 1999. Následne bola vec žalobcu v registri "Nc" vyznačená ako skončená a spis bol uložený do spisovne. Od toho momentu ďalšie podanie žalobcu týkajúce sa predmetnej veci súdu doručené nebolo.
7. Ústavný súd slovenskej republiky uznesením III. ÚS 347/2010-11 zo dňa21.09.2010 sťažnosť žalobcu odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
8. Žalovaný sa pridržal písomne podaným vyjadrení. Žiadal návrh žalobcu ako nedôvodný a premlčaný zamietnuť.
9. Podľa § 18 ods. 1/Zák. č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.
Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 22 ods.1 zákona č. 58/1969 Zb Právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.
Podľa § 4 ods. 1 cit. z.č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru, 3) e) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní. Podľa § 6 ods. 1 cit. z.č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu Podľa § 6 ods. 2 cit. z.č. 514/2003 Z.z právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Podľa § 6 ods. 2 cit. z.č. 514/2003 Z.z ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 cit. z.č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Podľa § 15 ods. 1 cit. z.č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 16 ods. 1 cit. z.č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Podľa § 17 ods. 1, ods. 2 cit. z.č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 z.z. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov. Podľa § 25 ods. 1 cit. z.č. 514/2003 Z.z. ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom. 10. Súd vyhodnotil v konaní vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že návrh žalobcu je potrebné zamietnuť. 11. Žalobca si v konaní svoj nárok uplatnil v zmysle z.č. 514/2003 Z.z. a to titulom nesprávneho úradného postupu orgánov štátu, pričom súd konštatuje, že podmienka predbežného prerokovania nároku v zmysle § 15 z.č. 514/2003 Z.z. bola splnená. 12. V prípade uplatnenia si predmetného nároku titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ide o objektívnu zodpovednosť štátu za škodu, kde sa vyžaduje súčasné splnenie nasledovných podmienok: 1/ nesprávny úradný postup orgánu štátu, alebo nezákonné rozhodnutie 2/ existencia škody, resp. nemajetkovej ujmy 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím. Neexistencia čo len jednej z podmienok zodpovednosti má za následok zamietnutie celého nároku. 13. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z., patrí k forme objektívnej zodpovednosti štátu, t.j. ide o zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch podmienok. Týmito podmienkami sú: 1/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou, resp. nemajetkovou ujmou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
14. Zákon č. 58/1969 Zb. aj 514/2003 Z.z. rozlišuje dve základné skutočnosti, ktoré môžu založiť zodpovednosť štátu, a to nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Nezákonné rozhodnutie je pritom rozhodnutie štátneho orgánu, ktoré po nadobudnutí právoplatnosti bolo zrušené alebo zmenené príslušným orgánom pre nezákonnosť. Otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno zo strany súdu posudzovať ako otázku predbežnú. Ak je rozhodnutie ako nezákonné zrušené príslušným rozhodnutím kompetentného orgánu súd z takého rozhodnutia vychádza pri rešpektovaní prezumpcie správnosti tohto rozhodnutia.
15. Nesprávnym úradným postupom je konanie štátneho orgánu, pri ktorom porušil právnymi normami predpísané pravidlá. Spravidla ide o postup, úkony, ktoré s rozhodovacou činnosťou priamo nesúviseli, avšak nie je vylúčené, aby bola škoda spôsobená postupom uskutočneným aj v rámci rozhodovacej činnosti, za predpokladu, že úkony nesprávneho úradného postupu priamok vydaniu rozhodnutia nevedú a bezprostredne sa v obsahu rozhodnutia neprejavia. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj iná činnosť orgánu štátu alebo iné vady v spôsobe vedenia konania.
16. Pokiaľ ide o škodu, zákon bližšie nedefinuje ani pojem škoda a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba vychádzať z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 442) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Ušlým ziskom je majetkový prospech spočívajúci v tom, že nedôjde k zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré by bolo možné, nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.
17. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia alebo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by škoda.
18. Pri posudzovaní uplatneného nároku sa súd zaoberal existenciou predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, pričom na vyvodenie zodpovednosti štátu je potrebné ich kumulatívne, t.j. súčasné splnenie. Neprítomnosť čo i len jednej z podmienok zodpovednosti má za následok zamietnutie celého nároku, keďže nie je daná zodpovednosť štátu za škodu. 19. Pri nárokoch zo zodpovednosti za nesprávny úradný postup sa uplatní len trojročná subjektívna premlčacia doba, ktorá začína plynúť okamihom, kedy sa poškodený dozvedel o vzniku škody. Poškodený sa dozvie o škode vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súd, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a to aspoň v približnej výške s možnosťou jej dodatočného spresnenia. Postačuje teda, aby poškodenému boli známe také skutkové okolnosti, ktoré sú spôsobilé pre záver o finančnom vyjadrení spôsobenej ujmy.
20. V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Dňa 13.05.1999 bol žalobcovi doručený prípis Okresného súdu Svidník sp. zn. 1223/99 zo dňa 05.05.1999, ktorým súd žalobcu upovedomil o tom, že na podklade jeho podania nebude vo veci konať, a pokiaľ mieni danú vec riešiť súdnou cestou, bude nutné, aby žalobca spísal riadny návrh na začatie konania v zmysle § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1, 2 OSP, svoje tvrdenia doložil príslušnými dôkazmi, a návrh predložil príslušnému súdu na konanie. Z uvedených skutočností žalobca najneskôr dňom doručenia prípisu súdu č. j. 1223/99, teda 13.05.1999, mal vedomosť o tom, že súd jeho podanie zo dňa 01.03.1999 posúdil ako neúplné a na jeho podklade nebude vo veci ďalej konať. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že dňom doručenia uvedeného prípisu boli žalobcovi známe také skutkové okolnosti, ktoré boli spôsobilé pre záver o vyjadrení výšky nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená ním namietaným nesprávnym postupom Okresného súdu Svidník. Vzhľadom na uvedené subjektívna lehota na prípadné uplatnenie práva na náhradu škody v zmysle § 22 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. uplynula dňa 13.05.2002, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 08.08.2011, keďže podľa názoru súdu deň doručenia prípisu sp. zn. Nc 1223/99 žalobcovi je možné považovať aj za deň, kedy sa žalobca "dozvedel o škode", vzhľadom na to, že žalobca si nemajetkovú ujmu uplatňuje z dôvodu nečinnosti Okresného súdu Svidník vo veci vedenej pod sp. zn. Nc 1223/99, nakoľko týmto dňom sa dozvedel, že o jeho podaní zo dňa 01.03.1999, ktorému bola pridelená spisová značka Nc 1223/99, Okresný súd Svidník konať nebude. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobcom nárok je premlčaný.
21. Súd navyše k veci ďalej konštatuje, že za nesprávny úradný postup nemožno považovať postup Okresného súdu Svidník spočívajúci v zapísaní podania žalobcu zo dňa 01.03.1999 do registra "Nc". Predseda súdu ako subjekt príslušný na pridelenie doručeného podania na ďalší postup((v čase prijatia podania ešte nebol na súdoch zavedený systém elektronickej podateľne) posúdil podanie žalobcu zo dňa 01.03.1999 ako podanie, ktoré nemá náležitosti riadneho návrhu na začatie konania v zmysle § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1, 2 OSP, a bolo predložené na vybavenie súdnemu tajomníkovi.
22. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.; "V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak". T. j. zákonodarca predpokladá jednak existenciu ujmy - majetkovej škody a súčasne nedostatočnosť zadosťučinenia len vo forme konštatovania porušenia práva ako zákonné predpoklady na náhradu aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. 23. Súd sa z opatrnosti zaoberal posudzovaním nároku žalobcu na nemajetkovú ujmu za nesprávny úradný postup orgánov žalovaného podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu, ktorý v ustanoveniach § 17 ods. 2 a 3 umožňuje odškodniť aj nemajetkovú ujmu, avšak za bližšie vymedzených podmienok. S ohľadom na obsah písomných podaní žalobcu, súd dospel k záveru, že žalobca nijako nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, v žalobe ani neskôr v priebehu konania nezdôvodnil, v čom malo dôjsť k zásahu do jeho nemajetkovej sféry tým spôsobom, žeby v značnej miere došlo k zníženiu jeho dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti, resp. do zásahu do jeho cti, dôstojnosti, vážnosti povesti, súkromného života, spoločenského postavenia a to v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom namietaným žalobcom . V rámci svojej povinnosti tvrdenia nikdy v priebehu konania neosvedčil, že v dôsledku vytýkaného nesprávneho úradného postupu mu vznikol nárok na nemajetkovú ujmu, v tejto časti žaloby tak žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol. 24. Keďže na vyvodenie zodpovednosti voči štátu je potrebné kumulatívne, t.j. súčasné splnenie všetkých vyššie uvedených zákonom stanovených podmienok, pričom žalobca v zmysle zásady kontradiktórnosti a povinnosti uniesť dôkazné bremeno svojho tvrdenia v konaní nijakým spôsobom žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok zodpovednosti štátu za škodu tak v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., a to konkrétne vznik škody, nemajetkovej ujmy a príčinnú súvislosť medzi ňou a vytýkaným nesprávnym úradným postupom a škodou, nemajetkovou ujmou. So zreteľom na túto skutočnosť súd žalobu žalobcu zamietol. 25. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len C.s.p. ) žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods.1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 C.s.p. alebo pojednávanie.
26. Vzhľadom na žalobcove čiastočné späťvzatie žaloby podaním doručeným súdu dňa 01.03.2017 súd konanie v časti o zaplatenie sumy 2500 Eur zastavil.
27. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 28. O trovách konania rozhodol súd podľa § 257 C.s.p., keď z obsahu spisu zistil, že žalovaná ktorá mala plný úspech vo veci si náhradu trov konania základe jej výslovného vyjadrenia neuplatnila a ani jej žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). V Bratislave dňa 19. apríla 2018 Mgr. Jana Janics Bajánková sudkyňa za správnosť vyhotovenia