Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/37/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Jozefa Turzu, vo veci žalobcu: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., Q. XXX, zastúpený: JUDr. Alžbeta BORIKOVÁ, advokátska kancelária, s.r.o., Žilina, Dolné Rudiny 3, IČO: 47 249 587, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zastúpený: Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., Banská Bystrica, Robotnícka 6, IČO: 36 868 299, o zaplatenie 1.085,00 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 2Csp/24/2017-78 zo dňa 09.08.2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

Vo výroku II. zostáva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .

Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo výrokom I. žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.085,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 01.10.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.147,50 Eur a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.147,50 Eur od 01.10.2014 do 26.06.2017 zastavil. Vo výroku III. rozhodol o trovách konania tak, že žalobca má nárok na náhradu v celom rozsahu. Povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.085,00 Eur s príslušenstvom zdôvodnil s poukazom na uzatvorenú poistnú zmluvu a všeobecné poistné podmienky účinné od 01.01.2003. Konštatoval, že pokiaľ nebolo v poistnej zmluve dohodnuté iné, je žalovaný povinný plniť dohodnuté denné odškodné pre prípad práceneschopnosti v sume 35,00 Eur denne, pričom sa jedná o kalendárne dni, nielen o dni pracovné. Priznaný úrok z omeškania posúdil s poukazom na ust. § 517 ods. 2 a § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1992 Zb. Zastavenie časti konania súd zdôvodnil s poukazom na ust. § 145 ods. 2 CSP, keď konštatoval, že v priebehu konania časť požadovaného plnenia žalovaný uhradil dobrovoľne, a preto v tejto časti žalobca vzal návrh späť. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a náhradu v celom rozsahu priznal žalobcovi, ktorý bol úspešný v konaní v celom rozsahu. O výške trov v zmysle § 262 ods. 1, 2 rozhodne súd samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom zástupcu podal odvolanie žalovaný. Z obsahu odvolania vyplynulo, že nesúhlasil s výrokmi I. a III., pričom poukázal na ust. § 365 ods. 1 písm. e/ a h/ CSP, teda že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, resp. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil so záverom súdu, že plnenie zo strany poisťovne má byť poskytnuté za kalendárne dni, ale žalobca by mal poskytnúť plnenie len za pracovné dni. Odvolával sa na zmluvné

dojednania, ktoré nadobudli platnosť 15.11.2010 článok I. bod 6, pričom tieto mali byť súčasťou poistnej zmluvy pre kapitálové životné poistenie zo dňa 02.03.2012. Pokiaľ možno v poistnej zmluve dojednať, ktoré dni sa považujú za dni pracovnej neschopnosti pre účely plnenia, je nevyhnutné vyvodiť, že relevantnou je aj zmluvná úprava právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorá bola dojednaná v článku I. bod 6 zmluvných dojednaní k poistnej zmluve, v ktorej stanovilo, že poisťovňa vyplatí poistenému dojednanú sumu denného odškodného za každý pracovný deň práceneschopnosti. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, zamietol aj požadovaný nárok vo výške 1.085,00 Eur s príslušenstvom a priznal mu náhradu trov konania.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril žalobca. Uviedol, že takéto ujednanie v poistnej zmluve dohodnuté nebolo. Svedčí tomu aj znenie odseku 3. článku 14 všeobecných poistných podmienok pre úrazové poistenie, ktoré vymedzuje, aké dni sa do doby pracovnej neschopnosti nezahŕňajú. Predmetné ustanovenie pritom neobsahuje výluku spočívajúcu v dňoch víkendov a sviatkov. Pokiaľ súd priznal odškodné za kalendárne dni, je takéto rozhodnutie správne. V zmysle poistných podmienok by mala byť inkriminovaná úprava dohodnutá priamo v poistnej zmluve, k čomu však nedošlo. Zmluvné dojednania tvoria najnižšiu rovinu poistno-právneho vzťahu. Platná právna úprava neumožňuje účastníkom, aby sa v zmluvných dojednaniach odchýlili od znenia kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zmluvné dojednanie, ktoré stanovuje odchýlku od znenia všeobecných poistných podmienok v neprospech poisteného bez toho, aby to poistné podmienky priamo umožňovali, bude absolútne neplatné. Žalovaný v rozpore s poistnými podmienkami a poistnou zmluvou poskytol plnenie len za pracovné dni, nie za kalendárne dni trvania práceneschopnosti. Vzhľadom k týmto skutočnostiam žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

4. Vo svojom vyjadrení žalovaný uviedol, že pod pojem poistná zmluva je potrebné zahrnúť jednak vyplnený a podpísaný formulár návrhu poistnej zmluvy, vrátane zdravotného dotazníka, dotazníka k poistnej zmluve, ako aj relevantné poistné podmienky, nech už sú tieto označené ako všeobecné osobitné podmienky, osobitné poistné podmienky, či aj ako zmluvné dojednania. Poistná zmluva je potom tvorená týmito listinami. Podľa jeho názoru zmluvné dojednanie, na ktoré poukazuje, sú zároveň obsahom poistnej zmluvy. V ostatnom sa pridržiaval svojich prednesov.

5. V ďalšom vyjadrení žalobca uviedol, že žalovaný nesprávne vykladá pojem poistná zmluva. Poukázal pritom na samotné znenie § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovuje, že súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené, alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V tomto prípade sú zmluvné dojednania de facto prílohami poistnej zmluvy, ktoré sú v právnej teórii chápané ako štandardizované a poisťovateľom predpripravené dokumenty, pričom tieto majú určitú hierarchiu záväznosti v poistno-právnom vzťahu. Je nutné rozlišovať medzi pojmami poistno-právny vzťah a poistná zmluva. Skutočnosť, že tieto pojmy nie sú totožné, potvrdzuje nielen citované ustanovenie § 788 ods. 3 OZ, ale aj samotné poistné podmienky žalovaného, ktoré na viacerých miestach odkazujú na dokument výslovne označený ako „poistná zmluva“. Z uvedeného vyplýva, že v poistnej zmluve nebolo dohodnuté, že by sa denné odškodné malo poskytovať len za pracovné dni. Zmluvné dojednania sú len súčasťou poistno-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ale nie sú poistnou zmluvou samotnou, ako to tvrdí žalovaný.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec v intenciách ustanovení §§ 379 až 381 a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ako vecne správny potvrdil.

7. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, zo spisového materiálu, ako aj zo skutkového stavu, tak ako ho zistil súd prvej inštancie. V konaní sa nakoniec riešila otázka (po späťvzatí časti žaloby), či má žalovaný ako poistiteľ plniť z poistnej zmluvy pre kapitálové životné poistenie, v zmysle ktorej bola dohodnutá poistná sumu 35,00 Eur ako denné odškodné v prípade práceneschopnosti. Súd prvej inštancie vychádzal z predloženej poistnej zmluvy, všeobecných poistných podmienok životného poistenia, resp. zo zmluvných dojednaní. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nebolo v poistnej zmluve dohodnuté obmedzenie na plnenie len v pracovných dňoch, ale odškodné patrí za kalendárne dni. Medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená poistná zmluva KAPITÁL DETSTVO so začiatkom poistenia 03.03.2012. K tejto poistnej zmluve sa vzťahovali všeobecné poistné podmienky, ktoré nadobudli účinnosť od 01.01.2003. Vo všeobecných poistných podmienkach v článku 14. je

uvedené, že v poistnej zmluve možno dojednať, ktoré dni sa považujú za dni pracovnej neschopnosti pre účely plnenia. Prvoinštančný súd tak dospel k záveru, že pokiaľ takéto ujednanie nebolo priamo v poistnej zmluve, je potrebné plniť za kalendárne dni. S takýmto záverom sa odvolací súd stotožnil a potom na rozsudok súdu prvej inštancie a jeho zdôvodnenie v zmysle § 387 ods. 2 poukazuje.

8. Odvolací súd na základe uvedených skutočností dospel k tomu, že súd prvej inštancie sa v dostatočnom rozsahu oboznámil so skutočnosťami potrebnými pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 195 a vo veci samej dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol zistený skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 220 zdôvodnil. Aj odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie v tom, že medzi účastníkmi bola dojednaná poistná zmluva, súčasťou ktorej v zmysle § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka boli všeobecné poistné podmienky. Pokiaľ v týchto podmienkach je uvedené, že v poistnej zmluve možno dojednať, ktoré dni sa považujú za dni pracovnej neschopnosti pre účely plnenia, nie je možné potom sa odvolávať na zmluvné dojednania, ktoré iným spôsobom stanovili poistné plnenie, a to ako odškodnenie za každý pracovný deň práceneschopnosti. Ak teda špecifikácia, za ktoré dni má byť poskytnuté poistné plnenie, nebola v poistnej zmluve, prípadne vo všeobecných poistných podmienkach, ktoré navyše výslovne uviedli, že takéto odchylné dojednanie by mala obsahovať poistná zmluva, stotožnil sa odvolací súd so záverom súdu prvej inštancie, že obsah jednotlivých ustanovení poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok je potrebné vykladať v tomto prípade v prospech poisteného (spotrebiteľa), ktorý sa v prvom rade spolieha na obsah poistnej zmluvy, prípadne všeobecných poistných podmienok. Navyše, v tomto prípade zmluvné dojednania, na ktoré poukazuje žalovaný, nie sú výslovne žalobcom podpísané, a teda ich obsah nemožno posudzovať ako súčasť poistnej zmluvy (ako v prípade, keby bol obsah zmluvných dojednaní obojstranne medzi zmluvnými stranami dohodnutý).

9. Pretože odvolateľ neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by sa nezaoberal súd prvej inštancie, resp. ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom, z týchto dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd ako vecne správne potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 v spojení s § 255 ods. 1 a žalobcovi, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal proti žalovanému náhradu trov v celom rozsahu. O výške trov v zmysle § 262 rozhodne súd prvej inštancie.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .