Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/1/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava 1 v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci žalobcu: Robin Look, spol.s r.o., Gagarinova 7/B, 821 03 Bratislava, IČO: 31 341 179, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám.13, 811 01 Bratislava o náhradu škody takto

rozhodol:

I.Súd rozšírenie žaloby o náhradu úrokov z omeškania vo výške 5134,50 Eur n e p r i p ú š ť a.

II.Súd žalobu z a m i e t a.

III.Súd žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 04.01.2011 sa žalobca domáhal zaviazania žalovanej k zaplateniu 595.290,65 Eur titulom náhrady škody podľa zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Oprávnenosť svojho nároku odôvodnil tým, že škody mu bola spôsobená v dôsledku nezákonného rozhodnutia exekučného súdu t.j. Okresného súdu Bratislava V v exekučnej veci sp.zn. 36 Er 1069/2004 ktorú tento súd povolil v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. Bratislava. Vykonaním exekúcie bol poverený exekútor JUDr. Dušan Noskovič. K začatiu exekúcie vo veci 36 Er 1069/2004 došlo na základe písomného návrhu oprávneného - Slovenskej sporiteľne, a.s. Bratislava, ktorým si uplatnila voči našej spoločnosti dňa 20.11.2003 vymoženie pohľadávky vo výške 1 808 894,80 Sk s prísl. a to v zmysle exekučného titulu

- notárskej zápisnice, vydanej dňa 26.6.2001 Notárskym úradom JUDr. Gizely Dancziovej v Štúrove, pod č. N 205/01, Nz 202/01. Exekučný súd povolil exekúciu aj napriek tomu, že jej začatiu bránila zákonná prekážka iného exekučného konania v tejto veci, ktoré na základe predchádzajúceho návrhu oprávneného z 10.1.2003, č.37 Er 55/03, Ex 2/2003, bolo začaté už oveľa skôr, a teda predchádzalo exekúcii 36 Er 1069/2004, Ex 623/2003. O právnej prekážke začatého konania v tejto veci mal exekučný súd od samého začiatku vedomosť, o čom svedčí fakt, že pri lustrovaní veci dňa 28.7.2004 bola táto skutočnosť riadne zistená a tiež vyznačená na č. listu 1 exekučného spisu 36 Er 1069/2004. Napriek tomuto svojmu zisteniu, exekučný súd nepostupoval dôsledne podľa zákona a umožnil začatie exekúcie, ktorá pre prekážku iného konania v tejto veci, nemohla a nemala byť vôbec začatá. Závažnosť rozhodnutia exekučného súdu zo dňa 21.9.2004, ktorým povolil exekúciu a poveril jej vykonaním vybraného súdneho exekútora, spočíva predovšetkým vtom, že proti tomuto jeho rozhodnutiu nie je opravný prostriedok zo zákona prípustný, a preto ho nebolo možné inštančným spôsobom preskúmať a ani zrušiť. Aj z tohto dôvodu mal preto exekučný súd, pri svojom rozhodovaní o vydaní poverenia, povinnosť skúmať či sú dodržané zákonné predpoklady na vykonanie exekúcie. Táto povinnosť exekučného súdu trvá po celú dobu exekúcie, a preto ak podmienky na vykonanie exekúcie neboli objektívne dané, exekučný

súd nemohol poverenie v tejto exekučnej veci vydať. Vážne pochybenie exekučného súdu umožnilo súdnemu exekútorovi pristúpiť k vykonaniu exekúcie, čo tento aj okamžite urobil a dňa 11.10. 2004 vydal písomné Upovedomenie o začatí exekúcie, ktorým nám zakázal nakladať s našim majetkom a potom nám zablokoval všetky naše účty v peňažných ústavoch. V ďalšom priebehu exekučného konania sa žalobca snažil pokračovaniu exekúcie zákonným spôsobom zabrániť, a preto sa na exekučnom súde domáhal, aby jej výkon odložil a následne podľa § 57 exek. poriadku zastavil. Príslušný návrh na zastavenie exekúcie exekučnému súdu predložil dňa 14.1.2005. Okresný súd Bratislava V však ani o tomto našom návrhu na zastavenie exekúcie riadne nekonal a pri rozhodovaní o tomto sa dopustil vážnych a ničím neodôvodnených prieťahov v konaní. Nečinnosť a svojvoľné rozhodovania exekučného umožnili pokračovať ďalej v exekúcii, v priebehu ktorej súdny exekútor nútene odobral z bankových účtov žalobcu, ako aj formou prikázania pohľadávok od jeho dlžníkov, ktorými boli zdravotné poisťovne, finančné prostriedky v celkovej výške 3. 589 094,13 Sk ( 119.136,09 Eur). O návrhu na zastavenie exekúcie rozhodol exekučný súd po viac ako 1,5 roku od jeho podania a to tým spôsobom, že uznesením zo dňa 23.6.2006 tento náš návrh zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu exekučného súdu žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie, ktorému Krajský súd v Bratislave v celom jeho rozsahu vyhovel, pričom svojím rozhodnutím zo dňa 31.5.2007, č.k. 18 CoE 54/2007, napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava V zrušil a exekúciu zastavil. Z rozhodnutia odvolacieho súdu o zastavení exekúcie nepochybne vyplýva, že exekučný súd pochybil, keď vydal poverenie pre toho istého súdneho exekútora v čase, keď nebolo právoplatne skončené predchádzajúce exekučné konanie voči tým istým povinným, toho istého oprávneného a v tej istej exekučnej veci a na základe totožného exekučného titulu. Postupom exekučného súdu bolo podľa rozhodnutia odvolacieho súdu porušené ust. § 83 O.s.p. , podľa ktorého začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p. z dôvodu litispendencie zrušil a konanie vo veci zastavil. Rozhodnutie odvolacieho súdu zo dňa 31.5.2007, č.k. 18 CoE 54/2007, ktorým bola exekúcia zastavená, nadobudlo právoplatnosť dňom 4. júla 2007, kedy nám tiež podlá zákona začala plynúť lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody. 1.1. Podľa § 5 ods. 1/ zák. č. 514/2003 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Nezákonné rozhodnutie exekučného súdu. ktorým exekúciu povolil a umožnil následne niekoľko rokov neoprávnene pokračovať, má za následok spôsobenie závažnej ujmy, v podobe skutočnej škody a ušlého zisku. Samotné začatie exekúcie malo pre činnosť spoločnosti žalobcu veľmi závažné dôsledky, pretože na trhu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti žalobca musel pôsobiť za veľmi zložitých podmienok, hroziacich úplným zánikom spoločnosti. V situácii, v ktorej sa ocitol, nemohol dosiahnuť lepšie zmluvné podmienky v zdravotných poisťovniach a bol zbavení možnosti čerpania zliav a iných výhod u stálych obchodných partnerov, najmä dodávateľov liekov a zdravotníckeho materiálu, ktoré sú poskytované odberateľom za predpokladu riadneho a včasného plnenia svojich záväzkov, ktoré z dôvodu začatia exekúcie a prijatým exekučným opatreniam nemohol riadne plniť. Exekúcia zmarila viaceré obchodné príležitostí, ktoré pre obmedzenia vyplývajúce z exekúcie, nemohol v tomto čase riadne využiť a realizovať. Rovnako sa musel vzdať aj pripravovanej výstavby zdravotníckeho zariadenia a boli nútení upustiť od nákupu potrebnej zdravotníckej techniky, ktorá by umožnila poskytovať zdravotnícku starostlivosť na ďaleko vyššej kvalitatívnej úrovni a tiež v oveľa väčšom rozsahu, ako tomu bolo v čase začatia exekúcie. Súdny exekútor v rámci exekúcie zablokoval celý majetok, bankové účty, ako aj pohľadávky u najvýznamnejších dlžníkov, ktorými boli zdravotné poisťovne. Z týchto nám následne zexekvoval finančné prostriedky, s ktorými nemohol disponovať, výhodne ich investovať a použiť na ďalšie podnikanie za účelom dosiahnutia očakávaného zisku. Vplyvom exekúcie sa dostala spoločnosť žalobcu do vážnych, až existenčných ťažkosti, pričom jej skutočnej likvidácii zabránilo len rozhodnutie odvolacieho súdu o zastavení exekúcie. Podľa § 17 ods.l zákona sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. 1.2. Za obdobie trvania exekúcie, ktorá začala dňa 20.11. 2003 a bola ukončená rozhodnutím Krajského súdu Bratislava dňa 31.5.2007, bola spoločnosti žalobcu odňatá hotovosť v celkovej výške 119.136,09 Eur. Ďalšia škoda bola spôsobená vo forme ušlého zisku, ktorý za uvedené obdobie mohol dosiahnuť za predpokladu, že by žalobca pôsobil bez obmedzení spôsobených exekúciou. V rokoch 2004 - 2007 dosiahla spoločnosť žalobcu podstatne nižšie ročné zisky, ktoré predstavovali v priemere 2.500.000 Sk (82.984,80 Eur). Po skončení exekúcie dosiahnutý zisk podstatne vzrástol, pričom v r. 2008 predstavoval sumu celkom 7.556.600,00 Sk (250.833,16 Eur) a v roku 2009 čiastku 182.652,11 Eur. V čase trvania

exekúcie žalobca dosahoval zisk nižší v priemere o 104. 941 Eur, čo je za dobu trvania exekúcie - 2,5 roka celkom 314. 823 Eur. V období rokov 2004 - 2007 za oneskorené úhrady voči obchodným partnerom, ktorí vyúčtovali úroky z omeškania za oneskorené úhrady leasingových splátok za zdravotnícke prístroje žalobca zaplatil úroky z omeškania vo výške celkom 11.331,56 Eur, pričom ďalšie úroky z omeškania nemusel uhradiť iba za cenu vyšších cien dodávaného materiálu a prístrojov, čo ho tiež finančne značne poškodilo. Predmetná exekúcia značným spôsobom poškodila povesť žalobcu na trhu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, oslabila našu dôveryhodnosť a výrazne zasiahla do jeho vzťahov s najväčšími obchodnými partnermi, ktorými sú zdravotné poisťovne a dodávatelia zdravotníckej techniky a liekov. Nezákonná exekúcia mala fatálne dôsledky na poškodení dobrého mena spoločnosti Robin Look, s.r.o., s Čím sa ešte aj v súčasnosti veľmi ťažko vyrovnávam. Vzhľadom na ujmu, ktorá nám bola týmto nezákonným rozhodovaním exekučného súdu spôsobená, preto ani samotné konštatovanie porušenie práva preto nemôže byť pre žalobcu dostatočným zadosťučinením. Preto sa domáha aj priznania zodpovedajúcej nemajetkovej ujmy, v zmysle § 17 ods. 2/zákona, ktorú si s ohľadom na všetky okolnosti daného prípadu uplatňujem v čiastke 150.000 Eur. Žalobca má za to, že za spôsobenie škody v celkovej výške 595. 290,65 Eur, ktorú si riadne uplatnil a požiadal o jej prerokovanie na príslušnom orgáne -Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, nesie právnu zodpovednosť štát. Zavinenie žalovanej nie je potrebné žiadnym spôsobom preukazovať, pretože tento v zmysle zákona objektívne zodpovedá za zákonnosť rozhodovania svojich štátnych orgánov, v tomto konkrétnom prípade exekučného súdu

2. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila podaním zo dňa 20.03.2012 v ktorom uviedla nasledovné. Žalobca si žalobou, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 4.1.2011, v konaní vedenom pod sp. zn. 18C/1/2011, uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 36Er 1069/07, EX 623/03. Za nezákonné rozhodnutie označil žalobca "rozhodnutie exekučného súdu, ktorým exekúciu povolil", čím mal na mysli poverenie na vykonanie exekúcie zo dňa 21.09.2004 č. 5105*003447. Nakoľko proti tomuto rozhodnutie nie je prípustné odvolanie, mal žalobca za to, že nezákonnosť tohto rozhodnutia bola preukázaná rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorý uznesením zo dňa 31.05.2007 č.k. 18C0E/54/07-284 zrušil s poukazom na ust. § 21 ods. 1 písm. d) O.s.p. z dôvodu litispendencie uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 23.06.2005 č.k. 36Er/io69/o4- 109, ktorým bol zamietnutý návrh na zastavenie exekúcie, a konanie vo veci zastavil. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že "súd prvého stupňa pochybil, keď vydal poverenie pre toho istého exekútora v čase, keď nebolo právoplatne skončené predchádzajúce exekučné konanie voči tým istým povinným, toho istého oprávneného d u tej istej exekučnej veci a na základe totožného exekučného titulu." V tejto súvislosti si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody pozostávajúcej zo skutočnej škody vo výške 119.136,09 Eur (zexekvovaná čiastka v rámci exekučného konania), žalobcom zaplatených úrokov z omeškania vo výške 11.331,56 Eur, ušlého zisku vo výške 314.823,- € (za 2,5 roka exekúcie) a nemajetkovej ujmy vo výške 150.000,- Eur. Dňa 10.01.2003 doručil oprávnený Slovenská poisťovňa, a.s., súdnemu exekútorovi Mgr. Dušanovi Noskovičovi návrh na vykonanie exekúcie na sumu 2.228.894,80 Sk s prísl. voči povinným - v 1. rade Eve Vidovej a v 2. rade žalobcovi, exekučným titulom bola notárska zápisnica č. N 205/01, Nz 202/01 zo dňa 27.06.2001. Exekučné konanie bolo vedené po sp. zn. 37ErNr 55/03, EX 2/03. Uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22.05.2003 č.k. 37ErNR 55/03-46 bola žiadosť exekútora o udelenie poverenia zamietnutá z procesných dôvodov (návrh na vykonanie exekúcie bol podpísaný osobou, ktorá nepreukázala oprávnenie konať v mene oprávneného, pričom napriek výzve súdu nedošlo k odstráneniu tohto nedostatku). Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 27.08.2003. Následne súd uznesením zo dňa 02.03.2004 č.k. 37ErNr 55/03-58 zastavil exekúciu, toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 22.03.2004. Dňa 20.11.2003 doručil ten istý oprávnený súdnemu exekútorovi Mgr. Dušanovi Noskovičovi návrh na vykonanie exekúcie na sumu 1.808.894,80 Sk s prísl. (z pôvodne uplatnenej sumy boli odrátané sumy čiastočných úhrad povinných v celkovej sume 420.000,- Sk) voči tým istým povinným, exekučným titulom bola notárska zápisnica č. N 205/01, Nz 202/01 zo dňa 27.06.2001. Dňa 26.07.2004 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia. Dňa 21.09.2004 vydal súd poverenie na vykonanie exekúcie č. 5105*003447 v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 36Er/i069/04, Ex 623/03. Dňa 14.01.2005 navrhli povinní zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. b), g) Exekučného poriadku. Súd uznesením zo dňa 23.06.2005 č.k. 36Er 1069/04-109 návrh na zastavenie exekúcie zamietol. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31.05.2007 č.k. 18C0E 54/07-284 predmetné

uznesenie zrušil s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p. z dôvodu litispendencie a konanie vo veci zastavil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 04.07.2007. Právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len "zákona č. 514/2003 Z.z.") nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. Zodpovednosť štátu za škodu, upravená v zákone č. 514/2004 Z.z., je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu, pričom štát zodpovedá za škodu podľa citovaného zákona za súčasného splnenia zákonných podmienok, ktorými sú: existencia škody, nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup, príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím orgánu štátu resp. nesprávnym úradným postupom. 2.1. Existencia týchto podmienok musí byť v súdnom konaní bezpečne preukázaná a nestačí len pravdepodobnostný záver o splnení niektorej z nich. Dôkazné bremeno v tomto smere leží na poškodenom. Žalobca za nezákonné rozhodnutie označil poverenie na vykonanie exekúcie č. 5105*003447 vydané v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 36Er/io69/o4, Ex 623/03. Podľa názoru žalobcu nemohol súd udeliť exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu litispendencie, nakoľko návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený oprávneným dňa 20.11.2003, týmto dňom bolo v súlade s ust. § 36 Exekučného poriadku začaté exekučné konanie, pričom v tomto období prebiehalo V predmetnej veci iné exekučné konanie vedené pod sp. zn. 37ErNr 55/03, EX 2/03 a to na náklade návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 10.01.2003. Skutočnosť, že ide o nezákonné rozhodnutie podľa žalobcu preukazuje vyššie citované rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.05.2007 č.k. 18C0E/54/07-284, ktorým odvolací súd zrušil s poukazom na ust. § 21 ods. 1 písm. d) O.s.p. z dôvodu litispendencie uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 23.06.2005 č.k. 36Er/i069/04-i09, ktorým bol zamietnutý návrh na zastavenie exekúcie, a konanie vo veci zastavil. Žalovaná chce v tejto súvislosti podotknúť, že predmetné uznesenie Krajského súdu v Bratislave neruší ani nemení poverenie na vykonanie exekúcie, ale uznesenie Okresného súdu Bratislava V, ktorým bol zamietnutý návrh na zastavenie exekúcie. V súlade s § 6 ods 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Žalovaná poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie, v súvislosti s nezákonnosťou ktorého mala vzniknúť žalobcovi škoda,, nebolo zrušené ani zmenené pre nezákonnosť. Rovnako má žalovaná za to, že analogickou aplikáciou ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v predmetnej veci je nutné dospieť k záveru, že bolo povinnosťou žalobcu využiť všetky zákonom upravené možnosti obrany v tomto konaní, čo žalobca neurobil. Je pre žalovanú nepochopiteľné, že po obdržaní upovedomenia o začatí exekúcie dňa 02.11.2004 žalobca nevzniesol u exekútora námietky proti exekúcii. Práve tie predstavujú účinnú procesnú obranu povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Nejde len o opravný prostriedok, ale o pomerne univerzálny prostriedok obrany povinného. Obsahom námietok sú skutočnosti, z ktorých povinný vyvodzuje absolútnu alebo relatívnu neplatnosť exekúcie, či nesplnenie procesných podmienok. Neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach exekučného konania môže viesť k úspešnému podaniu námietok a k zastaveniu exekúcie pre neprípustnosť. Existencia prekážky litispendencie predstavuje neodstrániteľnú prekážku konania. Včas podané a odôvodnené námietky proti exekúcii majú odkladný účinok. Kým sa o námietkach nerozhodne, nemožno vydať exekučný príkaz a pokračovať vo vykonávaní exekúcie. Preto je zarážajúce, že žalobca nevyužil tento zákonom stanovený účinný prostriedok obrany svojich práv, v ktorom je priamo zakotvené aj pozastavenie exekúcie na dobu, kým o nich bude riadne rozhodnuté. Žalobca následne až dňa 14.01.2005 podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku, ktorý tiež predstavuje jeden z prostriedkov obrany v exekučnom konaní, avšak s iným nastavením aj čo sa týka lehôt na rozhodnutie o tomto návrhu aj čo sa týka úpravy stavu konania počas rozhodovania, keďže v ňom nie je zakomponovaná ochranná zložka zachovania status quo. Náš právny systém a konkrétne aj právna úprava exekučného konania zakotvuje mnoho efektívne nastavených prostriedkov na obranu práv ich nositeľov a s poukazom na zásadu "vigilantibus iura seripta sunt" nie je možné prehliadnuť v tomto prípade pasivitu žalobcu pri ich využití. Žalovaná chce tiež upriamiť pozornosť na skutočnosť, že údajnú nezákonnosť rozhodnutia opiera žalobca iba o procesné dôvody, pričom je nesporné, že nárok oprávneného voči žalobcovi uplatnený v tomto konaní v predmetnej dobe skutočne existoval a oprávnený sa domáhal núteným spôsobom výkonu svojho práva práve z dôvodu, že žalobca dobrovoľne svoje záväzky neplnil. Z rozhodnutia prvostupňového ako aj druhostupňového súdu nepochybne vyplýva, že notárska zápisnica,

ktorú žalobca v konaní spochybňoval, bola spôsobilým exekučným titulom (čo potvrdil aj sám žalobca čiastočným plnením). Žalovaná má za to, že je v istom rozpore s dobrými mravmi uplatňovať si náhradu škody v súvislosti s nárokom, ktorý si od neho oprávnene vymáhal jeho veriteľ a ktorý on ako dlžník dobrovoľne nesplnil. 2.2. Podľa tvrdenia žalobcu došlo ku vzniku škody titulom skutočnej škody v sume 119.136,09 Eur ušlého zisku v sume 314.823 Eur úrokov z omeškania vyplatených jeho dodávateľom v dôsledku omeškania sa s platbami v súvislosti s prebiehajúcou exekúciou v sume 11.331,56 €, nemajetkovej ujmy v sume 150.000 Eur. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na náhradu skutočnej škody, ktorá pozostávala z finančných prostriedkov, ktoré boli v priebehu exekučného konania stiahnuté z účtov žalobcu, spolu v sume 119.136,09 €. Nakoľko žalovanej doposiaľ nebol predložený doklad preukazujúci odňatie finančných prostriedkov vo výške uvedenej žalobcom v rámci exekučného konania s označením dôvodu odňatia, môže sa len domnievať, že ide o sumy, ktoré boli v priebehu exekučného konania súdnym exekútorom strhnuté žalobcovi za účelom vymoženia istiny, pričom chce žalovaná zdôrazniť, že je nepochybné, že v predmetnom období existovala pohľadávka oprávneného voči žalobcovi ako povinnému v sume 1.808.894,80 Sk (60.044,31 Eur) sprísl.. Táto čiastka bola práve z dôvodu neplnenia si svojich povinností žalobcom ako dlžníkom zo strany oprávneného vymáhaná v exekučnom konaní, pričom vymožená čiastka v rozsahu 60.044,31 Eur s prísl. bola pripísaná na účet oprávneného. Nie je možné hovoriť o škode vzniknutej žalobcovi v prípade, ak odňaté finančné prostriedky boli použité na uhradenie jeho splatného dlhu. Žalobcom označená škoda predstavuje v tejto časti v skutočnosti plnenie poskytnuté jeho veriteľovi, na ktoré mal tento nárok za účelom úhrady trov exekúcie, pričom odhliadnuc od skutočnosti, že k tejto by nedošlo, ak by si žalobca riadne platil svoje dlhy (žalobca svojim vlastným správaním zadal žalobca dôvod na začatie exekučného konania voči sebe a jeho zavinením bolo nutné vynaložiť prostriedky na nútený výkon práva, ktorého plnenia sa voči nemu oprávnený dobrovoľne nedomohol), chce žalovaná poukázať na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 06.12.2007 č.k. 36Er 1069/04-301, ktorým súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie vo výške 370.363,83 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.11.2008 č.k. 17C0E 297/08-393, ktorým bol oprávnený povinný zaplatiť na účet žalobcu sumu 415.539,- Sk práve titulom trov exekúcie, ktoré v priebehu exekúcie súdny exekútor zinkasoval od povinného. Z predmetných rozhodnutí je zrejmé, že na náhradu trov exekúcie bol zaviazaný oprávnený, pričom oprávnený bol zaviazaný nahradiť žalobcovi aj tú časť trov exekučného konania, ktorú žalobca vynaložil z vlastných finančných prostriedkov v priebehu exekučného konania. Žalobca podľa vlastného tvrdenia dosahoval v dôsledku prebiehajúceho exekučného konania v rokoch 2004-2007 nižšie ročné zisky ako v rokoch 2008-2009. Ušlý zisk vyčíslil na sumu 314.823,- €. Nie je možné prisvedčiť argumentácii žalobcu ohľadom vzniku ušlého zisku. Zo samotnej judikatúrou ustálenej definície ušlého zisku vyplýva, že ušlý zisk je v podstate majetkovým prospechom; spočíva v nenastálom zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného, ktoré by bolo možné - keby nebolo škodnej udalosti dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí." (viď stanovisko NS ČSSR zo dňa 18.11.1970 sp. zn- Cpj 87/70). V tomto prípade žalobca nepreukázal, že by v predmetnom období mohol reálne očakávať, že by dosiahol ním uvedený zisk v prípade, ak by nedošlo k exekúcii. Z daňových priznaní žalobcu vyplýva, že tento dosahoval v roku 2005 zisk 2.896.962,- Sk, v roku 2006 4.966.645,- Sk, v roku 2008 7.556.600,- Sk a v roku 2009 5.502.577,47 (po prepočte na Sk pre lepšie porovnanie). Žalobca nepredložil daňové priznanie za predchádzajúce obdobie. Z predložených daňových priznaní je zrejmé, že v rokoch 2006 a 2009 žalobca dosiahol {približne rovnaký zisk, v roku 2008 síce vykazuje oveľa vyšší zisk ako v predchádzajúcom období ale zároveň vyšší ako nasledujúci rok (2009). Žalobca nijakým relevantným spôsobom alebo konkrétnym dôkazom okrem abstraktnej matematickej kalkulácie nepreukázal, že je dôvodné domnievať sa, že by dosahoval v období rokov 2005-2007 zisk v ním označenej výške v prípade, ak by neprebiehala voči nemu exekúcia. V tejto súvislosti žalovaná poukazuje na judikát NS ČR zo dňa 31.01.1996 sp. zn. II Odon 15/96: "Stanovení výšky ušlého zisku není libovolné a musí být provedeno tak, aby byla zjišténa pravdepodobná výše blížící se podlá bežného uvažovaní jistoté." Aj z ustálenej judikatúry v tejto oblasti je zrejmé, že pri posudzovaní prípadnej výšky ušlého zisku nestačí všeobecný odkaz na priemernú výšku dosahovaného zisku za iné obdobie, ale je potrebné reálne preukázať (riadnymi dôkaznými prostriedkami), že v označenom období by poškodený dosiahol zisk vo výške, ktorú uvádza. Žalobca relevantným spôsobom nepreukázal ním uplatnený nárok na náhradu škody titulom ušlého zisku. Prihliadnuc na skutočnosť, že žalovaná nedisponuje dôkazným prostriedkom preukazujúcim existenciu skutočnosti, že žalobca musel uhradiť úroky z omeškania svojim partnerom

z dôvodu omeškania, do ktorého sa dostal v súvislosti s prebiehajúcou exekúciou a zatiaľ jediným dokladom, ktorý sa jej bol predložený, je doklad o odpočítaní položiek v označenej výške z účtu v banke, pričom dôvod stiahnutia týchto súm nie je žiadnym spôsobom špecifikovaný, má žalovaná za to, že keďže aj v predmetnom období tvoril žalobca zisk a prebiehali na jeho účte riadne finančné operácie, je povinnosťou žalobcu svoj nárok v tejto časti preukázať, čo doposiaľ neurobil. V súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy chce žalovaná podotknúť, že žalobca si podanou žalobou síce uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy y sume 150.000,- €, avšak nijakým spôsobom nešpecifikoval rozsah ním uvedenej výšky náhrady nemajetkovej ujmy, ani dôvody, pre ktoré sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy práve v tejto výške. Otázna je najmä samotná existencia nemajetkovej ujmy. U právnických osôb je vznik nemateriálnej ujmy špecifický už z toho dôvodu, že právnické osoby sú ľuďmi (fyzickými osobami) umelo vytvorené subjekty. Žalobca ako spoločnosť s ručením obmedzenou bol kreovaný za účelom vyvíjania podnikateľskej činnosti s cieľom tvoriť zisk. Zatiaľ čo nemajetkovú ujmu u fyzických osôb predstavuje najmä zásah do osobnostnej integrity poškodeného, nemajetková ujma právnickej osoby môže spočívať predovšetkým v poškodení dobrého mena obchodnej spoločnosti, v zásahu do riadenia spoločnosti a podobne (viď rozsudok veľkého senátu ESĽP zo dňa 06.04.2000 vo veci Comingersoll S. A. proti Portugalsku). Nemajetkovú ujmu je v prípade nezákonného rozhodnutia potrebné čím najurčitejšie pomenovať, špecifikovať, potvrdiť a preukázať konkrétnymi dôkaznými prostriedkami, že k nej zásahom orgánu verejnej moci skutočne došlo. Pre záver o vzniku nemajetkovej ujmy nepostačuje žalobcovo tvrdenie, že došlo k zásahu do niektorého z jeho garantovaných práv, pretože preukázaný zásah do práv žalobcu predstavuje možnú príčinu vzniku ujmy, ale nie ujmu samotnú, pričom rovnako nepostačuje abstraktná právna kvalifikácia ujmy ako nemajetkovej. Ak by aj v súvislosti s predmetným rozhodnutím došlo k neprimeranému zásahu do práv žalobcu, má žalovaná za to, že zákon nespája s nezákonným rozhodnutím (pričom žalovaná zdôrazňuje, že v danom prípade nie je preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia) akúsi prezumpciu vzniku ujmy; sú nezákonné rozhodnutia, v dôsledku ktorých jednoducho žiadna ujma nevznikne. V žalobe žalobca uvádza, že samotná exekúcia poškodila povesť, dobré meno a dôveryhodnosť žalobcu. Toto tvrdenie žalobcu, ktoré nie je nijakým spôsobom podrobnejšie špecifikované, nijakým spôsobom preukázané, nezdôvodňuje podľa názoru žalovanej vznik nemajetkovej ujmy ani jej výšku. Taktiež je v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. potrebné pre úspešné uplatnenie nároku! na náhradu nemajetkovej ujmy preukázať, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je tom ktorom prípade dostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu. Ak by teda aj bol v tomto konaní preukázaný neprimeraný zásah do práv žalobcu v tak značnej miere, že by mu bol spôsobilý privodiť ujmu, čo ale žalovaná namieta, priznanie náhrady nemajetkovej ujmy je možné až v tom prípade, ak túto ujmu nie je možné uspokojiť inak. Pri posudzovaní konkrétneho nároku súd zvážiac možnosť, či vzhľadom na závažnosť ujmy spôsobenej poškodenému nepredstavuje použitie iných satisfakčných prostriedkov dostatočnú kompenzáciu následkov tohto zásahu, zohľadní následne pri ustálení výšky ujmy konkrétne skutočnosti posudzovaného prípadu prihliadajúc na ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.. Z návrhu žalobcu nie je možné vyčítať podklady pre zistenia, ktoré k súdu umožnia riadne posúdiť uplatnený nárok z hľadiska možností jeho uspokojenia. Hoci zákon výslovne neurčuje spôsob určenia výšky náhrady nemajetkovej ujmy, jej výška musí byť primeraná. Čo sa týka žalobcom uplatnenej výšky náhrady nemajetkovej ujmy, chce žalovaná J zdôrazniť, že tento nárok je nepreskúmateľný, keďže v návrhu sa žalobca obmedzil na konštatovanie sumy 150.000,- €, avšak neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, ako k nej dospel. Voľná úvaha súdu pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy neznamená ľubovôľu súdu, ktorý by bez toho aby posudzoval v danom prípade zistené a tiež preukázané skutočnosti a okolnosti, určil, kedy požadovaná forma satisfakcie je či nie je ; na mieste a teda či je alebo nie je primeraná. Pre svoju úvahu musí mať súd k dispozícii dostatok tvrdených a preukázaných skutočností, vymedzujúcich určité hranice, z ktorých súd pri svojich úvahách vychádza a to nielen z pohľadu maximálnej či minimálnej možnosti peňažnej reparácie vzniknutej nemajetkovej ujmy. Je potrebné hodnotiť konkrétne okolnosti predmetnej veci tvrdené a preukázané žalobcom, závažnosť zásahu, dĺžku jeho trvania, dopad závadného konania, zohľadniť všetky aspekty prípadu. Medzi základné prvky nemateriálnej ujmy patria skutočnosti viažuce sa k právnickej osobe ako k samostatnému právnemu celku, žalovaná je toho názoru, že pri skúmaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je nevyhnutné zaoberať sa o charakterom a spôsobom realizácie podnikateľskej činnosti žalobcu a tieto skutočnosti je nutné zohľadniť pri posudzovaní formy a výšky zadosťučinenia.

Pokiaľ žalobca v rámci svojej obchodnej činnosti produkuje dlhy voči iným subjektom, ktoré (dobrovoľne neplní, musí si uvedomiť, že tento jeho postoj okrem dôsledkov spojených S postavením dlžníka pri vymáhaní oprávneného nároku zo strany veriteľa nesie aj dôsledky na jeho dobré meno, povesť a dôveryhodnosť. Všetky konkrétne okolnosti jeho podnikateľských aktivít musia byť pri uvažovaní nad existenciu nemajetkovej ujmy riadne posúdené. Na margo veci chce žalovaná tiež podotknúť, že jediná spoločníčka a konateľka žalobcu si ako fyzická osoba uplatnila nárok na náhradu nemajetkovej ujmy na základe totožných skutočností v rovnakej výške ako žalobca v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21C/1/2011. 2.3.Žalovaná má za to, že v predmetnej veci nie je splnená podmienka príčinnej súvislosti medzi žalobcom namietaným nezákonným rozhodnutím (pričom žalovaná má za to, že v tomto prípade nie je splnená ani podmienka existencie nezákonného rozhodnutia, ako uviedla vyššie) a uplatnenou náhradou škody. V konaní o náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci je nevyhnutné posúdiť, či medzi škodou uplatnenou žalobcom a označeným nezákonným rozhodnutím existuje príčinná súvislosť. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a škodou ide len vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, nevznikla by ani škoda. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Z hľadiska príčinnej súvislosti v danom prípade je preto významné, či označené nezákonné rozhodnutie bolo podstatnou, rozhodujúcou a hlavnou príčinou toho, že žiadateľovi vznikla ním uplatnená škoda, teda že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie Okresným súdom Bratislava V bolo príčinou, že žalobca musel vynaložiť finančné prostriedky, ktorých náhradu si uplatňuje v tomto konaní. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou (akým následkom) a akou skutočnosťou (aká príčina) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, za ktorú je náhrada žalobcom v tejto veci požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou žalobcu ako poškodeného a konkrétnym žalobcom označeným nezákonným rozhodnutím sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je teda potrebné posúdiť všeobecné súvislosti vzniku škody a skúmať, ktorá príčina škodu vyvolala. V danom prípade má žalovaná za to, že neexistuje priama príčinná súvislosť medzi žalobcom označeným nezákonným rozhodnutím a spôsobenou škodou. Nie je možné dospieť k záveru, že príčinou toho, že žalobcovi vznikla škoda v uplatnenom rozsahu, bolo vydanie poverenia na vykonanie exekúcie Okresným súdom Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 3óEr 1069/2004. Ak je v postupnom slede udalostí v rozhodujúcom období riadne posúdená príčina jednotlivých na seba nadväzujúcich javov, je zrejmé, že k vynaloženiu finančnej čiastky uplatnenej titulom skutočnej škody došlo z dôvodu, že existoval reálny dlh žalobcu voči oprávnenému (čo potvrdzuje aj existencia riadneho exekučného titulu), ktorý bol tento povinný zaplatiť a dobrovoľne túto svoju povinnosť nesplnil. Čo sa týka uplatneného nároku na náhradu ušlého zisku, chce žalovaná podotknúť, že zodpovednosť štátu nie je možné robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Základnou vlastnosťou príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo a bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku teda musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi výškou zisku v rozhodujúcom období a priebehom exekúcie. Rovnako nepreskúmateľná a nepreukázaná je súvislosť medzi úrokmi z omeškania, ktoré musel žalobca uhradiť svojim dodávateľom tvrdiac, že do omeškania s platením faktúr sa dostal v súvislosti s prebiehajúcou exekúciou. Žalovaná podotýka, že žalobca je podnikateľským subjektom a znáša s tým spojené riziká, pričom aj z predmetu konania v tejto veci je zrejmé, že nie vždy si svoje záväzky plnil dobrovoľne a včas a teda nemôže považovať štát za univerzálneho sukcesora akejkoľvek náhrady škody, ktorá mu vznikla a to najmä ak išlo o škodu vzniknutú v súvislosti s jeho zavineným správaním. Pri posudzovaní uplatnenej náhrady na nemajetkovú ujmu sa žalovanej javí absurdné poukazovanie na poškodenie dobrého mena exekúciou, ktorá prebiehala na základe riadneho exekučného titulu, čiže je nepochybné, že reálne existovala pohľadávka zo strany oprávneného voči žalobcovi, ktorú tento dobrovoľne nesplnil a teda bol oprávnený nútený vymáhať si svoj nárok v rámci exekučného konania, pričom toto konanie bolo zastavené len

z procesných dôvodov, nie z toho dôvodu, že by šlo o neoprávnený nárok zo strany oprávneného. Je teda potrebné skúmať ako príčinu prípadnej (doteraz nepreukázanej) nemajetkovej ujmy práve správanie žalobcu, ktorý dobrovoľne neplnil splatný dlh voči svojmu veriteľovi. V žiadnom prípade nie je možné dospieť k záveru, že medzi škodou uplatnenou žalobcom a napadnutým nezákonným rozhodnutím (poverením na vykonanie exekúcie) existuje príčinná súvislosť. V tejto súvislosti chce žalovaná podotknúť, že samotná realizácia exekúcie začala až vydaním upovedomenia o začatí exekúcie a konkrétnych exekučných príkazov. Uplatneniu základného práva účastníka na súdnu ochranu zodpovedá jeho povinnosť splniť podmienky zákonom ustanoveného postupu uplatnenia nároku na všeobecnom súde. Okrem povinnosti tvrdenia má žalobca aj dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania. Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť. S ohľadom na uvedené je žalovaná toho názoru, že v danej veci nie sú naplnené zákonom požadované podmienky pre zodpovednosť štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., žalovaná tak považuje žalobu za neopodstatnenú a žiada Okresný súd Bratislava I, aby ju v celom rozsahu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Žalovaná si uplatňuje náhradu trov konania.

3. Žalobca sa k stanovisku žalovanej písomne vyjadril podaním zo dňa 26.03.2018 v ktorom uviedol, že právna úprava zák.č. 514/2003 Z.z. explicitne nedefinuje nezákonné rozhodnutie, toto sa vždy posudzuje podľa okolností prípadu. Je to vo všeobecnosti otázka súladu rozhodnutia s objektívnym právom. Platná právna úprava dokonca ani nevyžaduje aby nezákonnosť rozhodnutia bola výslovne uvedená v zrušujúcom rozhodnutí súdu. Krajský súd v Bratislave uznesením v konaní 18CoE 54/2017-284 rozhodol tak, že uznesenie Okresného súdu Bratislava V, č.k. 36 Er 1069/2004-109 zo dňa 23.5. 2005, ktorým bol zamietnutý náš návrh na zastavenie exekúcie zrušil a konanie zastavil Krajský súd však v odôvodnení svojho rozhodnutia veľmi jednoznačne uviedol, že Okresný súd Bratislava V svojím nezákonným postupom umožnil, aby vtom istom čase o tom istom nároku prebiehali medzi rovnakými účastníkmi súčasne dve exekučné konania. Napriek pozitívnej lustrácii, konajúci exekučný súd aj napriek tomu že zistil, že v rovnakej veci prebieha ďalšie exekučné konanie vedené pod sp. zn. 37 Er 55/03, sa týmito skutočnosťami riadne nezaoberal a účelovo vo svojom rozhodnutí tvrdil najskôr, že nemal vedomosť o skutočnosti, že prebieha konanie totožných účastníkov v totožnej veci a následne, keď žalobca poukázal na to, že túto skutočnosť súdu oznámil sám súdny exekútor v žiadosti o vydanie ďalšieho poverenia zase tvrdil, že mal vedomosť o tom, že prebiehajú dve exekučné konania, ale s rozličným predmetom konania. Ak by konajúci Okresný súd Bratislava V postupoval v súlade so zákonom, nemohol vydať v čase prebiehajúceho exekučného konania poverenie na vykonanie exekúcie v neskoršom konaní. Preto toto rozhodnutie exekučného súdu považuje za nezákonné a také, ktoré umožnilo poverenému exekútorovi začať s vykonávaním úkonov exekučného konania. Nezákonné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V, ktorým vydal poverenie na vykonanie exekúcie v konaní 36 Er 1069/04 a na základe ktorého mohlo dôjsť k začatiu vykonávania exekúcie, je v priamej príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou, ktorú si v tomto konaní uplatňuje. Podľa §83 O.s.p. (platné v čase exekučného konania) začatie konania bráni tomu aby v tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie. Podľa §36 ods. 3 Exekučného poriadku začatie exekučného konania bráni tomu , aby v tej istej veci prebiehalo iné exekučné konanie. Okresný súd Bratislava V, č.k. 36 Er 1069/04 vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi aj napriek tomu, že objektívne vedel, že v tej istej veci medzi tými istými účastníkmi prebieha na Okresnom súde Bratislava V rovnaké exekučné konanie Er 55/2003. Ako vyplýva z odôvodnenia právoplatného rozhodnutia Krajského súdu, "súd prvého stupňa pochybil, keď vydal poverenie pre toho istého exekútora v čase, keď nebolo skončené predchádzajúce exekučné konanie voči tým istým povinným, toho istého oprávneného a v tej istej exekučnej veci a na základe totožného exekučného titulu". Krajský súd v Bratislave považoval za nezákonné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V vydanie poverenia v tejto veci a preto aj rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V, č.k. 36Er 1069/2004-109 zo dňa 23.6. 2005, ktorým bol zamietnutý náš návrh a zastavenie exekúcie práve pre vyššie uvedené dôvody zrušil a exekučné konanie zastavil. Nezákonné vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v konaní 36Er 1069/04 nie je možné ani zmeniť a ani zrušiť, čo však vôbec neznamená, že vydanie

poverenia na vykonávanie exekúcie voči našej spoločnosti nemalo pre nás škodové následky, práve naopak. Žalobca trvá preto na našom stanovisku, že nezákonné rozhodnutie, na základe ktorého bolo súdnemu exekútorovi umožnené začať vykonávanie exekúcie a ktoré je v priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody, ktorú si v tomto konaní uplatňuje, považuje už vydanie poverenia v exekučnom konaní 36Er 1069/04, v ktorej nám ako povinnému boli zexekvované finančné prostriedky v celkovej výške 119.136,09 EUR. Dôkaz o výške odňatých finančných prostriedkov v exekúcii sme predložili súdu spolu s naším podaním zo dňa 3.1. 2011. Proti rozhodnutiu exekučného súdu, ktorým povolil túto nezákonnú exekúciu poveril jej vykonaním súdneho exekútora nie je opravný prostriedok prípustný a preto toto rozhodnutie nebolo možné zákonným spôsobom preskúmať a teda ani zmeniť a ani zrušiť. Ak by bol konajúci exekučný súd postupoval dôsledne podľa zákona, nemohla by byť exekúcia v tomto konaní pre prekážku iného konania v tej istej veci vôbec začatá a teda ani škoda uplatňovaná v tomto konaní by nemohla vzniknúť. V návrhu okrem litispendencie dvoch exekučných konaní žalobca poukazoval aj na neplatnosť notárskej zápisnice z dôvodu, že v notárskej zápisnici, ktorá bola v tomto prípade exekučným titulom došlo k uznaniu nejasného a neznámeho dlhu. Napriek tomu, že exekučný súd vo svojom rozhodnutí o návrhu na zastavenie exekúcie tvrdil, že "skúmal materiálne aj formálne náležitosti notárskej zápisnice" pred samotným vydaním poverenia súdnemu exekútorovi, vydal toto poverenie v rozsahu, ktorý notárska zápisnica absolútne nepripúšťala. Záväzok z notárskej zápisnice NZ 202/01 predstavoval záväzok z dvoch úverových zmlúv, a to zo zmluvy č. 74 073451 2 na hotovostný úver 2.100.000 Sk a zo zmluvy č. 63 085974 3 na sumu 400.000,00 SK, pričom podľa bohu 3) notárskej zápisnice uznala záväzok z obidvoch úverových zmlúv vo výške 3.538.831,60 Sk. V notárskej zápisnici uznaný záväzok z dvoch úverových zmlúv predstavuje istinu, riadne úroky, úroky z omeškania a iné odmeny banke, vyčíslené Slovenskou sporiteľňou, a.s. z obidvoch úverových zmlúv. Napriek tomu, že záväzok z dvoch úverových zmlúv bol vo výške 3.538.831,60 SK bez uznania akéhokoľvek príslušenstva, Okresný súd Bratislava V vydal súdnemu exekútorovi poverenie, ktoré bolo v rozpore s touto notárskou zápisnicou a nad rámec uznaného záväzku umožnil vykonávanie exekúcie v podstatne väčšom rozsahu a to vrátane príslušenstva vo výške 20% z istiny 1.808.894,80 SK až do zaplatenia, pričom uznanie akéhokoľvek ďalšieho príslušenstva okrem toho, ktoré už bolo uznané v tejto notárskej zápisnici, tak ako to je uvedené podrobne v bode 2a) a 2b) notárska zápisnica neobsahovala. V samotnej notárskej zápisnici úplne absentuje uznanie akéhokoľvek príslušenstva, prípadne úroku z omeškania v prípade neuhradenia záväzku uznaného v bode 3) notárskej zápisnice. Ako vyplýva z notárskej zápisnice, riadne úroky, úroky z omeškania a poplatky vyplývajúce z predmetných úverových zmlúv sú už zahrnuté v tomto uznanom záväzku. Výška príslušenstva , v prípade ak by mala byť materiálne aj vykonateľná musí byť už pri spísaní notárskej zápisnice vyčíslená tak, že je zistiteľná na základe údajov uvedených v notárskej zápisnici, alebo vyplývajúcich priamo zo všeobecne záväzného predpisu (3 ECdo 154/2013). Notárska zápisnica, v ktorej výška príslušenstva nie je vôbec uvedená, nemôže byt' v časti príslušenstva ani materiálne vykonateľná, pretože tento chýbajúci podstatný údaj nie je možné žiadnym spôsobom nahradiť, alebo svojvoľne doplniť nad rámec uznaného záväzku. Výška príslušenstva nie je v predmetnej notárskej zápisnici dokonca uvedená ani odkazom na niektorú z úverových zmlúv, pričom. považujeme za potrebné uviesť, že aj keby tak bolo, odkaz na priloženú úverovú zmluvu (navyše s dohodnutou pohyblivou úrokovou sadzbou) by nenahrádzal dôležitú podmienku, že výška prípadného príslušenstva musí byť súčasťou textu samotnej notárskej zápisnice, čo príloha k notárskej zápisnici bezpochyby nie je. Takéto svojvoľné rozhodnutie exekučného súdu, na základe ktorého bolo umožnené súdnemu exekútorovi vymáhať finančné prostriedky v podstatne väčšom rozsahu a v rozpore s exekučným titulom, ktorým je táto notárska zápisnica nemožno považovať za súladné so zákonom. Ak by teda exekučný súd ako tvrdil vo svojom rozhodnutí skúmal materiálne aj formálne náležitosti notárskej zápisnice, nikdy by nemohol vydať poverenie na vymáhanie pohľadávky vtákom rozsahu, ako tomu bolo v tomto konkrétnom prípade. A to je druhý dôvod nezákonnosti tohto Poverenia na vykonanie exekúcie. Žalovaný ďalej uvádza, že bolo povinnosťou žalobcu využiť všetky zákonom upravené možnosti obrany v tomto konaní, čo sme podľa názoru žalovaného neurobili, keďže sme po doručení upovedomenia o začatí exekúcie nevzniesli u exekútora námietky, ktoré predstavujú účinnú procesnú obranu povinného proti neprípustnej exekúcii...S týmto názorom žalovaného nesúhlasíme, pretože takýto extenzívny výklad zákona by spôsoboval neprimerané zaťažovanie poškodeného, i ktorému by zveril celú procesnú aktivitu.

Podanie námietok proti exekúcii nebolo povinnosťou žalobcu, ale zákonnou možnosťou. Okrem toho sme mali aj možnosť podať návrh na zastavenie exekúcie, ktorý sme aj 14.1. 2005 podali a v ktorom sme uviedli všetky relevantné skutočnosti, na základe ktorých sme očakávali okamžité zastavenie exekučného konania. Nepochybne by rovnaké argumenty použil aj v námietkach proti exekúcii, z procesného hľadiska však s tým rozdielom, že rozhodnutie o námietkach nie je možné napadnúť opravným prostriedkom. Žalobca sa vzhľadom na postup súdu v tomto konaní rozhodli využiť inú zákonnú možnosť a to podanie návrhu na zastavenie exekúcie Domnievame sa, že nám ako poškodeným nemôže byť pričítané na našu škodu, ak sme sa proti nezákonnému postupu súdu bránili nami zvolenými zákonnými prostriedkami. Ďalej v návrhu na zastavenie exekúcie poukazovali aj na skutočnosť, že na Krajskom súde v Bratislave (64 Cb 77/99) a následne na odvolacom Najvyššom súde SR (40bo 88/2006) prebieha medzi rovnakými účastníkmi konania ďalšie konanie, predmetom ktorého je rovnaká pohľadávka oprávneného z úverovej zmluvy č. 0734512, ktorá je vymáhaná v exekučnom kopaní, ktorého právnym základom je záväzok z tejto úverovej zmluvy uznaný v Notárskej zápisnici. Okresný súd Bratislava V si v tejto veci dokonca aj vyžiadal od Najvyššieho súdu SR informáciu, či takéto konanie prebieha. Napriek tomu, že zistil, že takéto konanie, predmetom ktorého je určenie výšky pohľadávky, resp. či tu pohľadávka oprávneného vôbec ešte je prebieha, túto skutočnosť pri rozhodovaní o našom návrhu na zastavenie exekúcie vôbec nebral do úvahy a o našom návrhu na zastavenie exekúcie nakoniec rozhodol tak, že ho zamietol a tým umožnil, aby toto nezákonné exekučné konanie pokračovalo aj ďalej. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uvádza, že "je nesporné, že nárok oprávneného voči žalobcovi uplatnený v tomto konaní skutočne existoval a oprávnený sa domáhal núteným spôsobom výkonu svojho práva práve z dôvodu, že žalobca dobrovoľne svoje záväzky neplnil". Toto tvrdenie žalovaného sa nezakladá na pravde, nevieme z čoho a na základe akých dôkazov pri svojom tvrdení žalovaný vychádza, keďže o tom, či je alebo nie je záväzok z tejto úverovej zmluvy, prípadne v akej výške mal rozhodnúť práve Krajský súd v Bratislave v konaní 64Cb 77/99 a odvolací Najvyšší súd SR , č.k. 40bo 88/2006. V tomto konaní žalobca totiž spochybňoval nielen výšku, ale aj samotnú existenciu pohľadávky oprávneného voči nám. Záväzok z obidvoch úverových zmlúv, uznaný v Notárskej zápisnici zo dňa 27.6. 2001 pritom zanikol a to jeho splatením. Záväzok z úverovej zmluvy č. 63 085974 3, predmetom ktorej bol úver vo výške 400.000 Sk na kúpu nehnuteľností zanikol splatením dňa 31.10. 2001. Záväzok z úverovej zmluvy č. 74 073451 2 na hotovostný úver 2.100.000 Sk, zanikol jeho splatením, pričom o nároku Slovenskej sporiteľne, a.s. z tejto úverovej zmluvy, ktorý si uplatnila v konaní č. 64 Cb 77/99 na Krajskom súde v Bratislave bolo právoplatne rozhodnuté Najvyšším súdom SR dňa 22.5. 2007. č.k. 4 Obo 88/2006 tak, že súd žalobu na zaplatenie pohľadávky v celom rozsahu zamietol. Uznaný záväzok z notárskej zápisnice č. NZ 202/01 zo dňa 27.6. 2001, v ktorom bol žalobcom uznaný záväzok z obidvoch úverových zmlúv vo výške 3. 538.831,60 SK, pričom bod: 2a) notárskej zápisnice, tento záväzok predstavuje nesplatený zostatok úveru z úverovej zmluvy č. 74 073451 2 ktorý pozostáva z istiny vo výške 2.228. 064,70 Sk, úrokov z 2b) notárskej zápisnice nesplatený zostatok z úverovej zmluvy č. 63 085974 3, ktorý pozostáva z istiny 416.529,70 Sk, riadneho úroku 2.126,10 Sk a úrokov z omeškania vo výške 173,60 Sk bol splatený v celkovej výške 4.264.685,13 Sk, čo bolo o 725.853,53 Sk viac, ako bola výška záväzku uznaného v predloženej notárskej zápisnici. V podanej žalobe si žalobca uplatnil skutočnú škodu vo výške 119.136,09 EUR, ktorá je finančným vyjadrením skutočne zexekvovaných finančných prostriedkov na našich bankových účtoch, ako aj platieb poukazovaných priamo na účet oprávneného a súdneho exekútora našimi obchodnými partnermi. Ich výšku sme preukázali a doložili už pri podaní návrhu. Ušlý zisk v sume 314.823,00 EUR, ktorý si vyčíslil a ktorý je v súčasnosti posudzovaný znaleckou organizáciou. Úroky z omeškania vyplatených dodávateľom v dôsledku omeškania sa s platbami v súvislosti s prebiehajúcou exekúciou, ktoré si uplatnil v sume 11.331,56 EUR. Po podaní žaloby boli dodatočne vyrubené úroky z omeškania Daňovým úradom Bratislava vo výške 5.134,50 EUR. Kópie týchto rozhodnutí prikladá v prílohe tohto vyjadrenia. Nemajetkovú ujmu v sume 150.000,00 EUR, nakoľko je presvedčený, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy predstavuje určité spravodlivé zadosťučinenie, ktorému by sa malo poškodenému dostať s cieľom kompenzovať ujmu spôsobenú poškodením dobrej povesti, prípadne kompenzácie iných negatívnych dôsledkov spôsobených nezákonným rozhodnutím. Nezákonná exekúcia, ktorá bola niekoľko rokov voči spoločnosti žalobcu vedená značne poškodila spoločnosť vo vzťahu k obchodným partnerom, ktorými boli predovšetkým zdravotné poisťovne a dodávatelia liekov a zdravotníckej techniky. Súdny exekútor viedol voči žalobcovi exekúciu aj prikázaním pohľadávky, kedy všetkým zdravotným poisťovniam doručil príkaz na zaplatenie svojich záväzkov voči firme priamo na účet súdneho exekútora. Súčasne boli exekvované finančné prostriedky z účtov žalobcu

v banke, takže nemohol svojím dodávateľom včas a riadne platiť svoje záväzky, čo ho dostalo do veľmi zlej situácie. Žalobca je presvedčený, že ak takáto situácia bola následkom nezákonne vedenej exekúcie voči našej firme, máme právo aj na úhradu tejto nemajetkovej ujmy. Žalovaná vo svojom vyjadrení uvádza, že nie je splnená podmienka príčinnej súvislosti medzi žalobcom namietaným nezákonným rozhodnutím a uplatnenou náhradou škody. Na to, aby bola splnená podmienka príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím je potrebné preukázať, že medzi nezákonným rozhodnutím a škodou je vzťah príčiny a následku, teda ak by nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, nevznikla by ani škoda. Je nepochybné, že ak by exekučný súd poverenie súdnemu exekútorov nevydal, škoda, ktorú si v tomto konaní uplatňujeme by nemohla vzniknúť. Nezákonným rozhodnutím, ktoré je podľa názoru žalobcu v rozpore s platným právom, je vydané poverenie súdnemu exekútorovi, ktoré umožnilo samotné začatie vykonávania úkonov exekúcie. Považuje za preukázané a dovoľuje si poukázať aj na samotné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, že poverenie bolo vydané v rozpore s platným právom a to minimálne z dvoch dôvodov: pre prekážku litispendencie dvoch exekučných konaní, pre rozpor poverenia s obsahom samotného exekučného titulu, ktorým bola notárska zápisnica a preto je presvedčený, že vydanie poverenia pre súdneho exekútora bolo hlavnou a prvotnou príčinou vzniku škody, ktorú si uplatňuje v tomto konaní. Bez vydania poverenia súdnemu exekútorovi by nikdy nemohla realizovaná exekúcia, ktorou boli nezákonne exekvované finančné prostriedky v celkovej výške 119.136,09 EUR a nemohla nám vzniknúť aj ďalšia škoda a nemajetková ujma, ktorú si uplatňujeme v tomto konaní. Na základe vyššie uvedeného preto navrhujeme, aby Okresný súd Bratislava I o našom návrhu rozhodol tak, že žalovanú zaviaže a zaplatenie nami uplatnených nárokov v celom rozsahu.

4. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie prednesmi sporových strán, oboznámením sa s písomnými stanoviskami sporových strán k predmetu sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi ( Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 01.07.2010, Uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 23.06.2005 č.k. 36Er 1069/04-109, Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.05.2007 č.k.18CoE 54/2007-284, účtovná dokumentácia založená v spise ohľadom preukázania spôsobenej škody - Daňové priznanie za rok 2005,2006, 2007,2008, kópia NZ N 205/01, rozhodnutie Daňového úradu o úrokoch z omeškania)a dospel k záveru že nárok nie je oprávnený. Súd sa pri skúmaní oprávnenosti nároku v prvom rade zaoberal otázkou použitia právneho predpisu na predmet sporu. Vzhľadom k tomu, že žalobca označil v žiadosti o prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 01.07.2010 ako aj v žalobe na náhradu škody ako základ právneho nároku na náhradu škody nezákonné rozhodnutie - poverenie č. 5105 00347 zo dňa 21.09.2004 vydané Okresným súdom Bratislava V pre účely vedenia exekučného konania exkútorom JUDr. Dušanom Noskovičom, súd nárok žalobcu posudzoval podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

5. V konaní neboli sporné skutočnosti ohľadom vedenia exekučného konania voči žalobcovi. Prvotné exekučné konanie bolo vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 37 ErNr 55/2003, na základe návrhu na výkon exekúcie, ktorý bol exekútorovi doručený dňa 10.01.2003. Žiadosť exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučným súdom zamietnutá uznesením č.k. 37 ErNr 55/2003 - 46 zo dňa 22.05.2003 a konanie bolo následne uznesením č.k. 37 ErNr 55/2003 -58 zo dňa 02.03.2004 zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.03.2004. Pred nadobudnutím právoplatnosti uvedeného uznesenia okresného súdu oprávnená osoba doručila exekútorovi dňa 20.11.2003, v tej istej veci, opätovne návrh na výkon exekúcie. Okresný súd na základe žiadosti exekútora zo dňa 26.07.2004 vydal dňa 21.09.2004 poverenie č. 5105 00347 na vykonanie exekúcie, ktorá bola vedená na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 36Er 1069/2004. Následne exekútor, na základe poverenia na výkon exekúcie voči povinnému t.j. žalobcovi, vydal upovedomenie o začatí exekučného konania. Povinný, t.j. žalobca v predmetnom konaní, v súvislosti s vedením exekúcie nepodal voči upovedomeniu exekútora o začatí exekúcie sťažnosť, ale podal vo veci návrh na zastavenie exekúcie. Uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 23.06.2005 č.k. 36Er 1069/04-109 bol návrh povinného zamietnutý z dôvodu, že nie sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 Exekučného poriadku a taktiež konaniu nebráni litispendenica ( prekážka veci začatej) z dôvodu iného predmetu konania. V dôsledku odvolania povinného Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31.05.2007 č.k.18CoE 54/2007-284 zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu ohľadom zamietnutia návrhu na zastavenie exekučného konania a exekučné konanie zastavil z dôvodu litispendencie. Vo svojom odôvodnení

uviedol : "Z obsahu spisuje nesporné, že zo strany oprávneného Slovenská sporiteľňa, a.s. bol na exekútorský úrad súdneho exekútora JUDr. Dušana Noskoviča doručený dňa 10.1.2003 návrh na začatie exekúcie, kde bol tento návrh vedený pod sp.zn. EX 2/2003. Predmetom tohto exekučného návrhu oprávneného bolo vymoženie pohľadávky vo výške 2,228.894,80- Sk sprísl. a to na základe exekučného titulu-notárskej zápisnice N 205/01, Nz 202/01 napísanej dňa 27.6.2001 na Notárskom úrade JUDr. Gizely Dancziovej, notárky so sídlom v Štúrove. Súdny exekútor požiadal dňa 21.1.2003 na Okresnom súde Bratislava V o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorej však súd prvého stupňa nevyhovel a následne uznesením zo dňa 22.5.2003 túto žiadosť zamietol z dôvodu nedostatkov v procesnom zastúpení oprávneného - návrh na vykonanie exekúcie bol podpísaný osobou, ktorá nepreukázala oprávnenie konať v mene oprávneného. Toto uznesenie č.k. 37Er Nr 55/03-46 nadobudlo právoplatnosť dňa 27.8.2003. Následne súd uznesením pod č.k. 37Er Nr 55/03-58 zo dňa 2.3.2004 exekúciu č. EX 2/2003 zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.3.2004. Z obsahu spisu ďalej nesporne vyplýva, že dňa 20.11.2003 bol súdnemu exekútorovi doručený tým istým oprávneným nový návrh na vykonanie exekúcie proti totožným povinným v 1. a 2. rade a s pripojením totožného exekučného titulu. Druhý návrh na začatie exekúcie smeroval proti povinným v 1. a 2. rade na sumu 1,808.894,80- Sk ku ktorému oprávnený pripojil tak, ako v predchádzajúcom prípade notársku zápisnicu č. N 205/01, Nz 202/01. Napriek tomu, že návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Noskovičovi zo strany oprávneného bol doručený dňa 20.11.2003, súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zaslal súdu až dňa 26.7.2004. V danom prípade je zákonná prekážka litispendencie. ktorá bráni tomu. aby v tej istej veci prebiehalo iné exekučné konanie. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie začína na návrh. Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44 Exekučného poriadku). Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže o prvom návrhu na začatie exekúcie ešte nebolo právoplatne rozhodnuté, pretože uznesenie č.k. 37Er Nr 55/03-58 zo dňa 2.3.2004 nadobudlo právoplatnosť až dňa 22.3.2004, a ak oprávnený už dňa 20.11.2003 doručil súdnemu exekútorovi nový návrh na vykonanie exekúcie proti totožným povinným s pripojením totožného exekučného titulu, vznikla v danej exekučnej veci zákona prekážka litispendencie. O d'alšom návrhu zo dňa 20.11.2003 nebolo možné konať, pretože tomuto bránilo už začaté exekučné konanie o jeho predchádzajúcom návrhu z 10.1.2003, pod č. EX 2/2003. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva zč.l. 1 spisu, kde súd prvého stupňa vykonal lustráciu, pričom bolo zistené, že vo veci predchádza ďalšie konanie vedené pod sp.zn. 37Er 55/03 a následne súd prvého stupňa sa týmito skutočnosťami riadne nezaoberal, konštatoval len, že s otázkou litispendencie sa nezaoberal z dôvodu, nakoľko objektívne nemal vedomosť o skutočnosti, že prebieha exekučné konanie totožných účastníkov a následne však v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v danom prípade síce začali dve exekučné konania totožných účastníkov s totožnými skutkovými okolnosťami, od ktorých sa odvodzovalo právo oprávneného, avšak s rozličným predmetom konania.Z obsahu spisu odvolací súd ma za preukázané, že súdny exekútor prijal od toho istého oprávneného dva rovnaké návrhy, z ktorých prvý pod sp.zn. EX 2/03 znel na sumu 2,228.894.80- Sk a druhý návrh EX 623//01 na sumu 1,808.894,80- Sk. Je však nepochybné, že ide v danom prípade o totožných účastníkov konania a oprávnený pripojil ten istý exekučný titul a to notársku zápisnicu č. N 205/01, Nz 202/01. Bola teda zachovaná totožnosť účastníkov a totožnosť predmetu konania. Zo strany povinných došlo k čiastočnej úhrade vymáhanej sumy, čo vyplýva z obsahu druhého návrhu na vykonanie exekúcie, keď povinní od 10.7.2001 poukázali na úhradu pohľadávky viaceré platby v celkovej sume 420.000,- Sk (2.228.894.80 - 420.000,- = 1.808.894.80- Sk) a na základe tejto skutočnosti z tohto dôvodu bola v druhom podaní vymáhaná nižšia suma." O zastavení konania odvolací súd rozhodol s poukazom na usta. § 103 a § 104 O.s.p. pre neodstraniteľný nedostatok podmienky konania.

6. Na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave žalobca ako poškodený, nakoľko v dôsledku vedenia exekučného konania bola pohľadávka oprávneného uspokojená, dospel k záveru že v danom prípade mu vznikol nárok na náhradu škody voči štátu, nakoľko škoda mu bola spôsobená v dôsledku nezákonného rozhodnutia za ktoré považuje poverenie vydané súdom dňa 21.09.2004 č. 5105 00347 na vykonanie exekúcie, a preto žiadosťou zo dňa 01.07.2010 si jeho náhradu uplatnil voči štátu zastúpenému Ministerstvom spravodlivosti SR z dôvodu nezákonného rozhodnutia za ktoré označil poverenie č. 5105 003447 zo dňa 21.09.2004 na vykonanie exekúcie. V dôsledku vydaného poverenia, voči ktorému nebolo možné podať opravný prostriedok určený exekútor bol oprávnený vykonať exekúciu, hoci návrh na vykonanie exekúcie bol podaný oprávneným v čase, keď predchádzajúce exekučné konanie v tej istej veci nebolo právoplatne skončené. Výšku škody vyčíslil

sumou 595.290,65 Eur ktorá pozostávala majetkovej ujmy vo výške 445.290,65 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 150.000 Eur.

7. Podľa § 3 ods. 1 písm. zákona 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom. Podľa § 3 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu ako i nesprávnym úradným postupom je zodpovednosť objektívna, čo znamená, že oprávnený subjekt (poškodený) nie je povinný preukazovať v konaní úmysel alebo nedbanlivosť, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu, tzv. zodpovednosť za výsledok. Základom právneho nároku môže byť nezákonnosť rozhodnutia alebo nesprávny úradný postup. V znení § 4 ods. 1 písm. d) zákona č.514/2003 vo veci náhrady škody ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa §3 ods.1 koná v mene štátu, vzhľadom k tomu, že škoda ktorej náhradu si žalobca uplatňuje mala mu vzniknúť v súvislosti s rozhodnutím súdu, Ministerstvo spravodlivosti SR. Podľa § 5 ods.1 právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa ods.2) právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním ako s účastníkom konania, konané malo byť.

Podľa § 6 ods.1 ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods.2 právo podľa ods.1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje ak ide o prípady osobitného zreteľa. Podľa § 9 ods.1 štát odpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že za nesprávny úradný postup sa rozumie porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu v rámci jeho činnosti, spravidla ide o postup nesúvisiaci s rozhodovacou činnosťou. Nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou je nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami správne vydané v určitej lehote, alebo nečinnosť orgánu alebo iné vady týkajúce sa vedenia konania. Za nesprávny úradný postup nie je možné považovať činnosť štátneho orgánu spočívajúcu v zvažovaní splnenia podmienok pre vydanie rozhodnutia, zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností, právne posúdenie zistených skutočností nakoľko sa jedná o činnosti smerujúce k vydaniu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci môžu byť posudzované jedine podľa ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu. To znamená, že za nesprávny úradný postup orgánu štátu nemožno považovať pochybenia spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotí podmienky pre jeho vydanie a že v dôsledku tejto skutočnosti je jeho rozhodnutie nesprávne. V takomto prípade má totiž účastník konania, v rámci ktorého bolo rozhodnutie vydané, právo brániť sa a dosiahnuť jeho zrušenie alebo zmenu v dôsledku podania opravného prostriedku. 7.1.Preukázanie existencie nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu ako základu právneho nároku podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je len jednou z podmienok podmieňujúcej úspech v sporovom konaní. Súčasne v konaní musí byť preukázaná existencia škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, t.z. že v konaní musí byť preukázaná vecná súvislosť príčiny a následku. Ďalšou zákonnou podmienkou podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. je uplatnenie nároku na súde je jeho predbežné prerokovanie s príslušným

orgánom štátu podľa § 4 a 11. Až v prípade ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časti v lehote do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku na súde ( § 16 ).

8. Žalobca v predmetnom konaní preukázal splnenie podmienky podľa § 15 zák.č. 514/2003 na základe predloženej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku doručenej včas a riadne Ministerstvu spravodlivosti SR, ako orgánu oprávnenému zastupovať štát v konaní o náhradu škody, dňa 02.07.2010.

9. Právny základ nároku. Zákon č.514/2003 Z.z. priznáva poškodenému nárok na náhradu škody okrem iného v prípade, ak mu škoda bola spôsobená v príčinnej súvislosti s výkonom štátnej moci na základe nezákonného rozhodnutia. Faktom je, že zákon podrobne nešpecifikuje pojem nezákonného rozhodnutia, ale v § 6 ods.1 až 4 stanovuje bližšie kritériá, podľa ktorých možno stanoviť okruh rozhodnutí spadajúcich pod pojem nezákonné rozhodnutie. To znamená, že nárok na náhradu škody nie je možné uplatniť na základe akéhokoľvek rozhodnutia ktoré bolo vydané v rozpore s objektívnym právom, ale len na základe takého rozhodnutia, ktoré je možné subsumovať pod kritériá podľa § 6 ods.1 až 4 zákona. V danom prípade žalobca označil za nezákonné rozhodnutie súdom vydané poverenie exekútora na vykonanie exekúcie. Uvedené rozhodnutie ak má byť právnym základom nároku, musí spĺňať ďalšie podmienky stanovené zákonom a to, že sa jedná o právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo zrušené príslušným orgánom a že poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok. Poverenie na vykonanie exekúcie vykazuje znaky individuálneho právno-aplikačného aktu (rozhodnutia), ktorý sa vzťahuje len na osobu súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého môže súdny exekútor začať vykonávať exekúciu (§ 36 ods. 2 druhá veta Exekučného poriadku). Po udelení poverenia môže súdny exekútor upovedomiť povinného o začatí exekúcie, a tým mu zakázať nakladanie s majetkom, ktorý podlieha exekúcii (§ 47 ods. 1 Exekučného poriadku). Z uvedeného je zrejmé, že poverenie na vykonanie exekúcie nevykazuje priame právne účinky voči osobe povinného, preto napokon povinný proti nemu ani nemôže využiť žiadne opravné prostriedky (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Pred vydaním poverenia súd skúma či sú splnené zákonné podmienky pre vedenie exekučného konania voči povinnému. Preto podstatou vydania poverenia je záver exekučného súdu o možnosti a prípustnosti vedenia exekúcie na základe návrhu oprávneného voči povinnému a priznanie oprávnenia exekútorovi exekúciu vykonať v súlade s exekučným poriadkom. Až upovedomenie o začatí exekúcie je procesným úkonom súdneho exekútora, ktorým vznikajú priame právne účinky voči povinnému [§ 47 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku] a je spôsobilé vyvolať svojou nezákonnosťou škodu, a preto môže povinný proti upovedomeniu podať námietky (III. ÚS 45/08). Podanie námietok je prvým procesným úkonom poškodeného, ktorým poškodený môže pozastaviť priebeh exekučného konania do času právoplatného rozhodnutia o námietkach. Žalobca túto možnosť v exekučnom konaní nevyužil. Pravdou je že podanie riadneho opravného prostriedku je právom poškodeného, ale súčasne aj zákonnou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v súvislosti s nezákonným rozhodnutím. S poukazom na vyššie uvedené je teda možné uzavrieť, že poverenie na vykonanie exekúcie nemá charakter nezákonného rozhodnutia podľa zák.č. 514/2003 Z.z. v dôsledku čoho žalobca nepreukázal v konaní existenciu právneho základu sporu. Z uvedeného dôvodu sa súd nezaoberal otázkou škody uplatnenej v konaní žalobcom. 9.1. Ďalej je potrebné dať do pozornosti, že uznesením odvolacieho súdu bolo síce zrušené rozhodnutie prvostupňového súdu o zamietnutí návrhu žalobcu ( povinného ) na zastavenie exekučného konania, avšak toto rozhodnutie nemalo za následok zrušenie poverenia exekútora, nakoľko ako už bolo vyššie uvedené poverenie sa vzťahovalo len k osobe exekútora a nemalo priame účinky voči povinnému, preto nemožno zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 18CoE 54/07-284 považovať za "rozhodnutie príslušného orgánu, ktorým bolo zrušené právoplatné nezákonné rozhodnutie". 9.2. Pokiaľ ide o otázku litispendencie, prekážka veci začatej nemusí byť vždy dôvodom pre zastavenie konania, najmä ak v priebehu konania dôjde v súbežne prebiehajúcom konaní s totožnými účastníkmi a predmetom sporu k jeho právoplatnému zastaveniu. V takom prípade súd bez ďalšieho v konaní pokračuje, nakoľko nedostatok procesnej podmienky - litispendencia - bol odstránený v dôsledku právoplatného skončenia duplicitného súdneho konania. Okolnosť, že tieto konania prebiehali súbežne, alebo že totožný návrh na začatie konania bol podaný v čase keď ešte

prebiehalo konanie v tej istej veci nie je dôvodom pre zastavenie konania, nakoľko tým by sa odňala možnosť oprávnenému subjektu konať pred súdom.

10. Súd nepripustil zmenu žaloby spočívajúcej v rozšírení žaloby o úhradu úrokov z omeškania vo výške 5.134,50 Eur, ktorý žalobca predniesol na pojednávaní konanom dňa 19.04.2018 podľa § 143 ods.1 CSP, keďže výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania nie sú podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, nakoľko žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno ohľadom preukázania základu právneho nároku, navyše tento nárok nebol predbežne prerokovaný pred orgánom oprávneným konať v mene štátu ( §15 zák.č. 514/2003 Z.z.), v dôsledku čoho súd nemal právomoc vo veci konať čo by viedlo v tejto časti k zastaveniu konania.

11. O trovách konania súd rozhodol na základe zásady úspechu v konaní podľa § 255 ods.1) CSP. Keďže si žalovaná v konaní neuplatnila nárok na náhradu trov konania súd v zmysle zásady hospodárnosti konania, keďže o samotnej výške trov konania sa rozhoduje samostatným uznesením, jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresnom súde Bratislava 1. Rozsudok je vykonateľný bezvýsledným uplynutím lehoty na plnenie v ňom uvedenej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený je oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), g) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, h) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), i) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia .