Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-14Cb/76/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica sudca Mgr. Libor Kysucký v spore žalobcu MŠK Púchov s.r.o. so sídlom Ul. 1. mája 834/29, 020 01 Púchov, IČO 36 332 500, zastúpeného spoločnosťou JUDr. ANTON ŠKOLEK & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Treskoňova 816/1, 014 01 Bytča, IČO 47 253 223 proti žalovanej F.. H. G., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX K., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. ROJKO s.r.o. so sídlom Železničná 90/12, 017 01 Považská Bystrica, IČO 47 251 794 o zaplatenie 199 608,42 € s prísl. takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e čo do zaplatenia sumy 10 000 €.

Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou vedenou pod sp.zn. 14Cb/295/2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 97 067,43 €, úroky z omeškania a trovy konania. Žalobca dňa 17.2.2016 zobral návrh späť čo do zaplatenia súm 25 760,42 €, 3 983,12 €, 10 547,05 €, 6 181,81 €, t.j. spolu 46 472,40 € a zároveň zmenil žalobu tak, že od odporkyne žiada aj 199 608,42 € (155 345,74 € + 17 762,68 € + 26 500 €) a „zákonné úroky z omeškania“.

2. Súd následne na samostatné konanie (vedené už pod sp.zn. 14Cb/76/2016) vylúčil vec týkajúcu sa zaplatenia súm 155 345,74 € s príslušenstvom, 17 762,68 € s príslušenstvom a 26 500 € s príslušenstvom.

3. Žalobca dňa 26.10.2016 uviedol, že dopĺňa návrh o spôsobenú škodu vo výške 11 537,45 € a že berie návrh v časti o zaplatenie 10 000 € späť; predmetom konania sp.zn. 14Cb/76/2016 teda ostala suma:

- 155 345,74 € a úroky z omeškania 9% ročne zo sumy 155 345,74 € od 27.1.2016 do zaplatenia

- 17 762,68 € a úroky z omeškania 9% ročne zo sumy 17 762,68 € od 27.1.2016 do zaplatenia

- 16 500 € a úroky z omeškania 9% ročne zo sumy 16 500 € od 27.1.2016 do zaplatenia

- 11 537,45 € a úroky z omeškania 9% ročne zo sumy 11 537,45 € od 27.1.2016 do zaplatenia (pokiaľ ide o úroky z omeškania, žalobca tieto vyšpecifikoval v podaní na čl. 303pv).

4. Žalobca tvrdil, že:

- na základe výsledku kontroly NKÚ žalobca preverením súladu uzatvorených nájomných (podnájomných) zmlúv so zásadami o nájme nebytových priestorov zistil, že do nájomných zmlúv nebolo implementované ustanovenie platných zásad o nájme nebytových priestorov

- vzhľadom na to, že žalovaná závažne porušila platné zásady o nájme nebytových priestorov a porušila svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, spôsobila žalobcovi škodu 155 345,74 €.

5. Žalobca tvrdil aj to, že:

- NKÚ preveril zákazku „Oplotenie areálu letného kúpaliska Púchov - 1. etapa“, ktorá bola realizovaná v súlade s § 9 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní

- k uvedenému dielu sa viažu 3 znalecké posudky

- prvý posudok, ktorý bol vypracovaný na objednávku žalovanej a ktorý cenu prác ohodnotil na 32 038,13 € bez DPH

- druhý posudok, ktorý cenu prác ohodnotil na 13 616,25 € bez DPH

- tretí posudok, ktorý bol vypracovaný na podnet Mesta Púchov a ktorý vypočítal hodnotu prác na 12 234,77 €

- vzhľadom na to, že žalovaná zaplatila za dielo 29 997,45 € bez DPH z prostriedkov získaných od Mesta Púchov vo forme dotácií, použila dodatočné prostriedky vo výške 17 762,68 € nehospodárne a spôsobila tým žalobcovi škodu.

6. Žalobca tvrdil aj to, že:

- NKÚ zistil, že obchodná spoločnosť, v mene ktorej konala žalovaná, bola povinná pri priznaní a vyplatení odmien zamestnancom postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, teda mala konať s odbornou starostlivosťou a v súlade so zásadami hospodárnosti a efektívnosti

- v roku 2012 a 2013 žalobca vykázal v účtovných závierkach zisk a v roku 2014 stratu presahujúcu súčet ziskov dosiahnutých za predchádzajúce 2 obdobia o 5 370 €, pričom v rolku 2014 boli zamestnancom priznané najvyššie odmeny a konateľke druhé najvyššie odmeny za 3 roky

- priznaním v roku 2014 dvoch polročných odmien zamestnancom a konateľke v celkovej sume 26 500 € pri dosiahnutí straty 46 066 € konateľka nekonala hospodárne a efektívne a v súlade s § 2, podľa ktorého bola obchodná spoločnosť založená za účelom dosahovania zisku

- tým, že konateľka nekonala s odbornou starostlivosťou, porušila zásady hospodárnosti a efektívnosti a v mene spoločnosti nekonala za účelom dosiahnutia zisku, spôsobila škodu vo výške 26 500 €.

7. Žalobca ako dôkaz označil protokol NKÚ, podnet na preskúmanie znaleckého posudku F.. Z. K., odborné vyjadrenie F.. S. H. č. 1/2015, znalecký posudok F.. Z. K. č. 7/2015, zápis z vytýčenia plynárenského zariadenia, zápis zo šetrenia znalca F.. H., rozhodnutie ministra spravodlivosti č. 40512/2015/15/RK, doplnok č. 1 znaleckého posudku č. 23/2015, zoznamy osôb, ktorým boli vyplatené mimoriadne odmeny, rozhodnutia konateľky o vyplatení mimoriadnych odmien, podnikateľský zámer žalobcu na rok 2014, výkaz ziskov a strát za rok 2014, protokol z kontroly vykonanej Úradom pre verejné obstarávanie (č.l. 167), zmluvy o nájme, zmluvy o dlhodobom podnájme, zmluvy o dlhodobom nájme, dodatky k zmluvám, potvrdenie o pridelení súpisného čísla, podnájomné zmluvy (č.l. 225 - 245), zásady nájmu nebytových priestorov zo 17.2.2004, zásady nájmu pozemkov zo dňa 12.2.2004, zásady nájmu pozemkov zo dňa 8.4.2010, zásady hospodárenia z februára 2004, žiadosť o prešetrenie dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní, zmluvu o dielo zo dňa 22.11.2016, podnet na preskúmanie znaleckého posudku, dohodu o urovnaní, výpočet konateľa žalobcu o rentabilite športovej haly, výkaz ziskov a strát za rok 2013, súvahu za rok 2013, účtovné závierky žalobcu za roky 2014, 2015 a 2016, zmluvy o podnájme nebytových priestorov (č.l. 459 - 471), zmluvu o nájme zo dňa 18.11.2013, prehľad dotácií poskytnutých spoločnosti VŠK Púchov, s.r.o., pôdorys športovej haly, zmluvu o podnájme z 30.3.2012, zmluvy o nájme o nebytových priestorov (č.l. 492 - 503), dohodu o podmienkach užívania priestorov futbalového štadióna, zmluvu o nájme nebytových priestorov z 13.5.2011, zmluvu o podnájme z 1.6.2007 a navrhol, aby súd ustanovil odborne spôsobilú osobu, ktorá určí výšku odvodov v roku 2014 z vyplatených odmien a výšku preddavku na daň, výsluch svedkov Š., Š. a H..

8. Žalobca ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia uvedené v odseku 1 a návrhy na vykonanie dôkazov uvedené v odseku 7.

9. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť a tvrdila, že:

- postup žalobcu a jeho právneho zástupcu voči nej považuje za obštrukčný a šikanózny s tým, že žalobca voči nej koná zaujate. Po jej odvolaní z funkcie konateľky ju nechal doma z dôvodu prekážok na

strane zamestnávateľa. V tom čase od nej nechcel prevziať žiadne doklady a ani jej neumožnil podať vysvetlenie, zúčastniť sa kontroly alebo ku kontrole podať stanovisko, hoci sa jednalo aj o ekonomické veci a iné veci spojené s jej postavením konateľky.

- hoci dňa 24.3.2015, teda deň pred jej odvolaním zostavila účtovnú závierku za rok 2014, túto účtovnú závierku schválil primátor S.. E. dňa 25.6.2015 bez námietok, teda 3 mesiace po jej odvolaní. Ak v nej bola nejaká nesprávnosť, žalobca mal možnosť počas týchto 3 mesiacov účtovanie opraviť a podať opravné daňové priznanie. Napriek tomu voči nej boli podané trestné oznámenia, nebolo jej umožnené zaujať stanovisko k priebehu kontroly NKÚ. K tejto kontrole neboli dokladané objektívne dokumenty, a to s odôvodnením, že ich žalobca nemá k dispozícii. Z.. Š. žalovanú nútil, resp. presviedčal, aby podpísala dokumentáciu, s ktorou nesúhlasila, pričom sa jej vyhrážal, resp. oznámil jej že bude proti nej vedené trestné stíhanie a konanie o náhradu škody.

- zástupca žalobcu sa ju snaží dostať pod časový a psychický tlak, keď na pojednávaní dňa 17.2.2016 doručil doplnenie návrhu na začatie konania

- žaloba bola podaná v rozpore so skutočným stavom, nerešpektujúc ani len dokumenty, ktoré žalobca k žalobe sám pripojil

- pokiaľ ide o uplatnený nárok na 155 345,74 €, žaloba v tejto časti odkazuje na protokol NKÚ o porušení platných zásad o nájme nebytových priestorov. V predmetných zásadách sa však výslovne uvádza, že tieto zásady neplatia pre nájom NP v správe MŠK, a teda nemohlo dôjsť k porušenie takých zásad.

- žaloba v tejto časti nie je inak odôvodnená a nespĺňa tak zákonné náležitosti na preukázanie jej pasívnej legitimácie a ničím nepreukazuje, že by na strane žalobcu došlo ku škode a ničím nepreukazuje ani zodpovednosť žalovanej

- NKÚ, žalobca ani jeho právny zástupca sa nezapodievajú zásadou pakta sum servanda, čo platí najmä pre čas i cenu zmluvy

- zmluvy, z ktorých je vyčíslená škoda 155 345,74 €, podpísal PhDr. Mjartan a nie žalovaná, pričom tieto zmluvy boli uzatvárané na čas, ktorý prekračoval jej funkčné obdobie

- všetky nájomné zmluvy boli schválené mestskou radou alebo mestským zastupiteľstvom a nájomcovia zmluvné podmienky plnili

- napádaná zmluva s Centrom voľného času bola aj toho času predĺžená za rovnakých podmienok, ako boli vytýkané

- nájomca športovej haly vynaložil na zhodnotenie haly vyše 100 000 €

- dané nájmy nie je možné kvalifikovať ako komerčné nájmy a vzhľadom na účel nájmu je požiadavka na nájomné na úrovni uvedenej NKÚ zjavne nikdy nedosiahnuteľnou čiastkou

- žalovaná nikdy o nájomných zmluvách nerozhodovala

- do žaloby je iba nekriticky prevzaté číslo, ktoré vychádza z neodôvodneného a nepodloženého názoru zástupcov NKÚ, ktorí nevyhodnotili charakter a účelové určenie daných predmetov nájmu a možnosť či nemožnosť získať akýkoľvek iný nájomný vzťah na dané objekty

- pokiaľ ide o uplatnenú sumu 17 762,68 € súvisiacu s oplotením areálu letného kúpaliska, žalobca vychádza z názoru NKÚ, že najrelevantnejší je posudok vyhotovený na podnet Mesta Púchov. K pojmu najrelevantnejší a podstatu vystihujúci posudok oslovila kompetentné osoby z oblasti znaleckého dokazovania, pričom z ich vyjadrení vyplýva, že NKÚ nie je znalcom podľa zákona a nemá oprávnenie vykonávať znalecké skúmanie a nemá ani dostatočnú kompetenciu na posúdenie, ktorý z posudkov najrelevantnejšie vystihuje podstatu preverovaných skutočností.

- takéto posúdenie môže vykonať iba kontrolný znalec alebo znalecký ústav s tým, že ak NKÚ nie je zapísaný v zozname znalcov, jedná sa o prekročenie právomoci NKÚ, resp. vyjadrenie NKÚ je pre súdne konanie irelevantné

- znalecký posudok F.. H. bol zo strany NS SR vyhodnotený ako nezákonný, nakoľko nebol v celom rozsahu preskúmateľný s tým, že znalcovi bolo dokonca uložené napomenutie a peňažná pokuta 160 €

- zo žaloby nie je zrejmé, čo predstavuje suma, ktorá je proti nej uplatňovaná a v akom rozsahu je daná jej zodpovednosť

- žalovaná počas realizácie akcie priebežne informovala kompetentné osoby o tom, že pri výstavbe došlo k viacerým vyvolaným prácam ako napr. prekládke sietí

- pre dôvodnosť návrhu nepostačí odčítať 2 čísla, ale sa musia preukázať zákonné náležitosti preukazujúce dôvodnosť nároku

- dosiahnutie určitej ceny je otázkou ponuky a dopytu v danom čase a mieste

- žalobca účelovou a povrchnou žalobou postupuje nehospodárne, spôsobuje na ňu psychický tlak a v konečnom dôsledku škodu pre žalobcu

- pokiaľ ide o vyplatenie odmien zamestnancom, zo žaloby nie je zrejmé, z čoho sa má suma 26 500 € skladať

- odmeny zamestnancom sa neviažu vždy na výsledok firmy, ale na parametre určené pre daný úsek alebo daného zamestnanca, pretože aj pri prípadnom neúspechu, resp. strate firmy môžu niektorí zamestnanci vykazovať také výsledky, ktoré sú nad rámec ich bežných povinností, resp. ktoré pre firmu môžu znamenať taký prínos, že inak by ujma mohla byť podstatne vyššia

- pre posúdenie hospodárenia firmy nie je možné vychádzať iba z izolovaného časového úseku alebo izolovaného hodnotenia len niektorých parametrov, ale treba prihliadať na firmu komplexne

- na hospodársky výsledok má vplyv veľa faktorov a samotná strata ešte neznamená, že firma nie je úspešná, resp. že nevynaložila také náklady, ktoré je potrebné vyhodnotiť z dlhšieho časového pohľadu, príp. mohla odstraňovať negatívne následky predošlých období

- v danom čase MŠK plnilo svoje záväzky a malo plusové výsledky na účtoch a vykázalo daňový zisk

- buď to niekto nechcel, alebo nevedel vyhodnotiť, keď neodlišoval jednotlivé ekonomické pojmy a ukazovatele

- všetky náležitosti týkajúce sa odmien podliehali kontrole, hodnoteniu a schváleniu. Mesto ako jediný spoločník žalobcu a aj sám žalobca mali a majú dostatok kontrolných mechanizmov.

- na vzťah zamestnanca a žalobcu sa vzťahuje a za odmenu sa považujú všetky pôžitky poskytnuté zamestnancovi za výkon práce dohodnutý v pracovnej zmluve alebo v zmysle rozhodnutí zamestnávateľa

- všetky súčasti odmeny sú rovnako zdaňované a zo všetkých sa odvádzajú rovnaké dávky poistného.

10. Žalovaná ako prostriedky procesnej obrany použila skutkové tvrdenia uvedené v odseku 9, ako dôkazy označila podnikateľský zámer žalobcu na rok 2014 a vyčíslenie výnosov v roku 2014, e-maily z 24.9.2015, 26.9.2015, 29.9.2015, preberací protokol zo dňa 19.6.2015, zásady nájmu nebytových priestorov z 28.4.2010, rozhodnutie MS SR č. 40512/2015/15, zápisnice o výsluchoch v konaniach ORP-82/2-VYS-PB-2016 a ORP-78/2-VYS-PB-2016, fotografie oplotenia (č.l. 180), podnet zamestnancov žalobcu, podnety žalovanej pre hlavného kontrolóra, správu o výsledku kontroly, uznesenie ORP-82/2-VYS-PB-2016, odborné vyjadrenie F.. I. X. č. 7/2016, rozpis odmien zamestnancov a členov dozornej rady za rok 2016, účtovnú závierku žalobcu za rok 2016 a navrhla výsluch svedkov K.. S., G., K., Š.D., S., I., I., H.Č., H. a Z. a konfrontáciu znalcov.

11. Súd považuje za preukázané aj to, že dňa 30.4.2004 žalobca ako nájomca uzatvoril so spoločnosťou VŠK Púchov, s.r.o. ako podnájomcom zmluvu o dlhodobom podnájme. Žalobca v zmluve poukázal na to, že na základe zmluvy zo dňa 9.2.2004 je oprávnený prenajímať a uzatvárať zmluvné vzťahy s tretími osobami. Predmetom podnájmu bola športová hala súpisné číslo 834, pozemky pod cestou a parkoviskom a hnuteľný majetok účelovo spätý s nehnuteľnosťou. Účelom podnájmu bolo vytvorenie materiálno-technického zabezpečenia činností VŠK Púchov, s.r.o. s dôrazom na realizáciu mládežníckeho športu v oblasti volejbalu. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 1.5.2004 do 30.6.2018. Podnájomné bolo dohodnuté na 1 Sk za rok bez DPH s tým, že podnájomca je povinný platiť elektrickú energiu, ktorú mu bude nájomca fakturovať do 3. dňa v danom mesiaci. Podnájomca na seba prebral všetky príjmy spojené s užívaním predmetu nájmu - napr. príjmy z prenájmu, z reklamy atď... (č.l. 228). Súd považuje za preukázané aj to, že zmluva o dlhodobom podnájme zo dňa 30.4.2004 bola zrušená zmluvou zo dňa 20.12.2006, ktorú uzatvoril žalobca ako prenajímateľ a spoločnosť VŠK Púchov, s.r.o. ako nájomca. Predmetnou zmluvou prenajímateľ dal do nájmu športovú halu, plážové ihrisko, 2 pozemky a hnuteľný majetok účelovo spätý so športovou halou. Účelom nájmu bolo vytvorenie materiálno- technického zabezpečenia činnosti nájomcu s tým, že nájomca je oprávnený užívať predmet nájmu v súlade s jeho predmetom podnikania a na výkon volejbalovej činnosti mládeže a dospelých. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 1.1.2007 do 30.6.2019. Výška nájmu bola dohodnutá 240 000 Sk/rok bez DPH. Nájomca prebral na seba všetky príjmy spojené s užívaním predmetu nájmu (napr. príjmy z podnájmu, z reklamy, z dotácií vstupného) a zaviazal sa, že príjmy z podnájomných vzťahov a z tržieb zo vstupného použije na financovanie opráv a údržby predmetu nájmu a na financovanie volejbalovej činnosti. Na rok 2007 sa zmluvné strany dohodli, že 20% príjmov z podnájomných vzťahov a z tržieb zo vstupného bude použité na opravu a údržbu športovej haly a 20% na volejbalovú činnosť; zo sumy 20 000 Sk mesačne suma 1 500 Sk pripadá na nájom, 18 000 Sk za sprostredkovanie dodávky energií a 500 Sk na ostatné prevádzkové náklady, pričom úhrady dodávateľom energií realizuje prenajímateľ. Súd považuje za preukázané aj to, že dňa 20.12.2006 žalobca ako prenajímateľ uzatvoril s „Tenisovým klubom Púchov“ ako nájomcom zmluvu o dlhodobom nájme. Prenajímateľ poukázal na to, že na

základe zmluvy zo dňa 9.2.2004 je užívateľom nehnuteľností, nebytových priestorov a hnuteľných vecí a že je oprávnený tieto prenechať do užívania tretím osobám. Prenajímateľ touto zmluvou dal do nájmu nájomcovi 4 tenisové dvorce vybudované na parcele H. Č.. XXXX/XX a súhlasil s tým, aby nájomca uzatváral s predchádzajúcim písomným súhlasom prenajímateľa ďalšie podnájomné zmluvy. Účelom nájmu bolo vytvorenie materiálno-technického zabezpečenia činnosti Tenisového klubu Púchov s dôrazom na vytváranie podmienok pre mládežnícky tenis. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 1.1.2007 do 30.6.2020. Výška nájomného bola dohodnutá na 1 200 Sk/ročne bez DPH.

Súd považuje za preukázané aj to, že dňa 14.11.2012 Mesto Púchov ako prenajímateľ uzatvorilo so žalobcom ako nájomcom zmluvu o nájme, ktorou dal prenajímateľ nájomcovi do nájmu okrem iného futbalovú tribúnu, futbalové šatne, športovú halu, pomocné futbalové ihrisko a 2 ihriská s umelým trávnikom, a to za účelom efektívneho využívania športových zariadení pre podporu a rozvoj športu a telovýchovy v Púchove. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 1.1.2012 do 31.12.2013 s tým, že nájomca má právo na ďalšie predĺženie doby nájmu. Výška nájomného za celý súbor pozemkov, stavieb a hnuteľných vecí bola dohodnutá na 2 500 € ročne bez DPH. Náklady na elektrickú energiu, teplo, teplú vodu, vodné a stočné sa zaviazal znášať nájomca. V zmluve je skonštatované, že zmluva je v súlade s uznesením mestskej rady č. 174/2012. Súd považuje za preukázané aj to, že Mesto Púchov ako prenajímateľ dňa 18.11.2013 uzatvorilo so žalobcom ako nájomcom zmluvu o nájme, na základe ktorej Mesto nájomcovi prenajalo okrem iného aj športovú halu súp.č. XXX na dobu určitú od 1.1.2014 do 31.12.2017, a to za 3 000 €/ročne. Súd považuje za preukázané aj to, že Mesto Púchov dňa 28.4.2010 vydalo „Zásady nájmu a stanovenia cien nájmu nebytových priestorov vo vlastníctve Mesta Púchov“. Predmetnými zásadami boli nahradené zásady, ktoré boli platné od 1.5.2007. Predmetné zásady boli pritom vydané v súlade so zákonom č. 369/1990 Zb. a zákonom č. 116/1990 Zb., pričom ich účelom bolo určenie postupu pre uzatvorenie zmluvných vzťahov k nájmu nebytových priestorov a stanovenie cien prenájmov nebytových priestorov vo vlastníctve Mesta Púchov. Zásady boli záväzné pre všetky subjekty vykonávajúce správu mestského majetku s tým, že neplatili prenájom nebytových priestorov správe MŠK a prenájom nebytových priestorov Mesta určený pre organizácie zriadené Mestom. Zásady nadobudli účinnosť dňom schválenia, čím sa zrušila platnosť zásad platných od 1.5.2007. Právne vzťahy vyplývajúce z doterajších zmluvných vzťahov pri nájme nebytových priestorov mali byť upravené tak, aby podmienky z nich vyplývajúce boli do nových nájomných zmlúv premietnuté od prvého dňa nasledujúceho po skončení platnosti predmetnej zmluvy. Súd považuje za preukázané aj to, že Mesto Púchov dňa 8.4.2010 vydalo „Zásady nájmu a stanovenia cien nájmu pozemkov vo vlastníctve Mesta Púchov“. Predmetnými zásadami boli nahradené zásady zo dňa 28.4.2008. Predmetné zásady boli pritom vydané v súlade so zákonom č. 369/1990 Zb., zákonom č. 138/1991 Zb. a zákonom č. 504/2003 Zb., pričom ich účelom bolo určenie postupu pre uzatvorenie zmluvných vzťahov k nájmu pozemkov a staveniu cien nájmu pozemkov vo vlastníctve Mesta Púchov. Zásady platili pre orgány Mesta, pracovníkov Mesta a subjekty zriadené a založené Mestom. Zásady nadobudli účinnosť dňom schválenia, čím sa zrušila platnosť zásad zo dňa 24.4.2008. Súd považuje za preukázané, že NKÚ SR v protokole o výsledku kontroly z januára 2016 u žalobcu skonštatoval, že kontrolou boli zistené nedostatky vo viacerých oblastiach, účtovníctva verejného obstarávania, zverejňovania a porušenia iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Zákon o účtovníctve a postupy účtovania boli porušené účtovaním časového rozlíšenia nevýznamných a každoročne sa opakujúcich súm výnosov a nákladov a tiež neúčtovaných záväzkov cestných náhrad do ostatných záväzkov voči zamestnancov. Zatriedením rekonštrukcie nehnuteľného majetku v nájme do hnuteľného majetku bol tiež porušený zákon o účtovníctve. Chýbali doklady preukazujúcu vecnú správnosť alebo kontrolu vecnej správnosti. Účtovné doklady neobsahovali všetky predpísané náležitosti, názvoslovie. Zatriedenie majetku nezodpovedalo skutočnému stavu. Nebol dodržaný ani Občiansky zákonník, a to uzatvorením nájomných zmlúv bez odstránenia rozporuplných údajov a ustanovení absenciou špecifikácie prenajatého majetku a výmery nebytových priestorov. Podnájomné zmluvy boli uzatvárané podľa už neplatných nájomných zmlúv. Podnájomné zmluvy uzatvorené pred zavedením eura neboli konvertované na novú menu a v podnájomných zmluvách neboli ustanovenia o každoročnej úprave ceny nájmu o infláciu, čím neboli dodržané zásady o nájme nebytových priestorov. Bol porušený aj zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, keď jediný spoločník sľubom odškodnenia prevzal záruku za bankový úver kontrolovaného subjektu. nebol dodržaný priznaním a vyplatením odmien konateľke bez udania právnej formy a obsahu a bez riadne osvedčeného podpisu na rozhodnutí jediného spoločníka a bez vyhodnotenia vopred stanovených ukazovateľov. Bol porušený aj zákon o slobodnom prístupe k informáciám, a to nezverejnením niektorých

povinne zverejňovaných zmlúv. NKÚ odporučil, aby žalobca prepracoval smernicu č. 7 o obehu účtovných dokladov, aby zosúladil evidenciu majetku v zatrieďovaní aj v názvosloví a aby zosúladil podnájomné zmluvy s platnými zmluvami o nájme a s platnými zásadami o pozemkov a nájme nebytových priestorov. Žalobca v roku 2014 nepredal dlhodobý hmotný majetok a nakladal s majetkom v nájme. Postupy uzatvárania nájomných vzťahov na pozemky vo vlastníctve Mesta boli určené v zásadách nájmu, platných od 28.4.2010. Postupy uzatvárania nájomných vzťahov na nebytové priestory boli určené v zásadách platných od 1.5.2010. NKÚ pritom preveril 3 predložené nájomné zmluvy. Zmluva o nájme stavby zimného štadióna bola prenajímateľom - Mestom Púchov a nájomcom - žalobcom uzatvorená na dobu od 1.4.2007 do 31.5.2022, pričom cena nájmu bola stanovená na 12 000 Sk bez DPH ročne. NKÚ vytkol, že predložená zmluva neobsahovala podrobnejšiu špecifikáciu nehnuteľností a zoznam hnuteľného majetku účelovo spätého so zimným štadiónom. Mesto Púchov zmluvu o nájme dalo od 12.12.2013 žalobcovi do nájmu 23 pozemkov a 10 stavieb (krytú plaváreň, plavecký bazén, detský bazén, futbalovú tribúnu, garáž, futbalové šatne, lodenicu) a 2 ihriská, pričom v tejto zmluve nebola bližšia špecifikácia nehnuteľností s podrobnými opismi priestorov a ich výmerami. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 1.1.2014 do 31.12.2017 s tým, že nájomca mal právo uzatvárať podnájomné zmluvy s tretími osobami. Nájomné bolo dohodnuté na 3 000 € ročne, pričom zmluva bola schválená mestskou radou uznesením č. 158/2013. NKÚ tiež vykonal kontrolu piatich podnájomných zmlúv so zistením, že v podnájomnej zmluve č. 24/2004 nebola počas jej účinnosti upravená cena podnájmu na eurá a odvolávka na novú zmluvu o nájme. NKÚ skonštatoval, že žalobca dal do podnájmu športovú halu spolu s hnuteľným majetkom spätým s touto halou, plážové ihrisko a priľahlé pozemky o výmere 3 142 m2. Podnájomnou zmluvou bolo nájomcovi umožnené uzatvárať ďalšie podnájomné zmluvy s predchádzajúcim písomným súhlasom prenajímateľa. Zmluva o podnájme športovej haly bola uzatvorená na dobu určitú od 1.1.2007 do 30.6.2019, a to napriek tomu, že žalobca mal uvedenú halu prenajatú od Mesta iba do 31.12.2017, a to na základe zmluvy o nájme z 18.11.2013. Predmetná zmluva o nájme stanovovala nájomné na 240 000 Sk bez DPH ročne. NKÚ vyjadril názor, že žalobca bol povinný dodržiavať zásady o nájme pozemkov, ktoré určovali ročné nájomné, pričom v ich zmysle teda malo byť ročné nájomné za parcely č. 1238/21 a č. 1760/1 minimálne 2 356,5 € ročne. Zásady o nájme nebytových priestorov určovali nájomné za nebytové priestory a vzhľadom na polohu športovej haly nájomné podľa zásad malo byť 51 €/m2 ročne. Keďže prenajaté priestory mali rozlohu 2 996 m2, cena nájomného mala byť minimálne 152 796 € ročne. Žalobca uzatvoril aj zmluvu o dlhodobom nájme tenisových kurtov, a to na obdobie od 1.1.2007 do 30.6.2020 (hoci pozemok, na ktorom sú tenisové kurty vybudované, mal žalovaný prenajatý od Mesta iba do 31.12.2012). Ročné nájomné bolo dohodnuté na 40 € bez DPH ročne, hoci v zmysle zásad malo byť nájomné 44 €/m2 ročne a s prihliadnutím na výmeru parcely č. 1238/20 mali byť podľa názoru NKÚ tenisové kurty prenajaté za 8 159,80 € ročne. NKÚ vytkol, že kontrolované podnájomné zmluvy neboli aktualizované na nové zmluvné podmienky nájmu, pričom v 2 zmluvách doba podnájmu presiahla dobu nájmu, 1 zmluva neobsahovala všetky prílohy, čím bol porušený § 43 Občianskeho zákonníka. Do nájomných zmlúv nebolo implementované ustanovenie, ktoré stanovovalo, že cena nájmu sa bude každoročne k 1.1. zvyšovať o percento miery inflácie. Súd považuje za preukázané aj to, že dňa 24.9.2015 bola z e-mailovej adresy žalovanej zaslaná na adresu S..H..A..N. správa, v ktorej žalovaná ponúkla spoluprácu a súčinnosť pri prebiehajúcej kontrole v žalobcovi. Žalovaná poukázala aj na to, že takúto spoluprácu ponúkla aj súčasnému konateľovi žalobcu

- pánovi X., ktorý ju však odmietol. Súd považuje za preukázané aj to, že dňa 29.9.2015 bola z adresy S..N. zaslaná na adresu marta.kavecka@nku.gov.sk správa o tom, že bývalá konateľka MŠK Púchov pomohla vyhľadať originály rozhodnutí valného zhromaždenia, ktoré NKÚ žiadal predložiť ku kontrole s tým, že je ochotná byť kontrolnej skupine NKÚ nápomocná. Súd považuje za preukázané aj to, že dňa 19.6.2015 žalovaná spísala preberací protokol o tom, že v tento deň odovzdala konateľovi žalobcu čierny veľký šanón so 73 rôznymi dokumentmi, 2 modré viazače týkajúce sa úveru v DEXIA banke, architektonickú štúdiu z júna 2006, rozpočet na rok 2015 a platnú organizačnú štruktúru. Dňa 3.7.2015 žalovaná na predmetný preberací protokol dopísala poznámku, že Ľ. X. tento preberací protokol odmieta podpísať napriek opakovaným žiadostiam žalovanej, hoci všetky doklady mu boli reálne odovzdané. Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca ako nájomca dňa 28.12.2003 uzatvoril s Centrom voľného času - Včielka podnájomnú zmluvu č. 24/2004 na dobu určitú od 1.1.2004 do 28.2.2016. Nájomné bolo dohodnuté na 486 000 Sk s tým, že táto suma bola uhradená pred podpisom zmluvy formou poskytnutia investičného príspevku na výstavbu objektu uvedeného v článku I bod 2. Súd považuje za preukázané aj to, že dňa 1.4.2004 nadobudli platnosť zásady nájmu a stanovenia cien nájmu nebytových priestorov vo vlastníctve Mesta Púchov. Tieto zásady boli záväzné pre všetky

subjekty vykonávajúce správu mestského majetku, vrátane podnikateľských subjektov a iných subjektov s majetkovou účasťou Mesta. Zásady však neplatili pre nájom nebytových priestorov Mesta, pre organizácie zriadené Mestom, resp. pre organizácie s majetkovou účasťou Mesta. Súd považuje za preukázané aj to, že dňa 11.3.2004 nadobudli platnosť zásady nájmu a stanovenie cien nájmu pozemkov vo vlastníctve Mesta Púchov (č.l. 250). Súd považuje za preukázané aj to, že Mesto Púchov poskytlo spoločnosti VŠK Púchov, s.r.o. dotácie vo výške 41 500 € v roku 2010, 39 000 € v roku 2011, 30 000 € v roku 2012, 40 000 € v roku 2013, 43 000 € v roku 2014, 36 357,66 € v roku 2015 (č.l. 482). Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca ako nájomca dňa 30.3.2012 uzatvoril so spoločnosťou RETIS, s.r.o. ako podnájomcom zmluvu o podnájme, ktorou zmluvou nájomca dal do podnájmu reštauráciu Hokejka, nachádzajúcu sa v stavbe zimného štadióna. Podnájomné bolo dohodnuté na 850 €/mesačne. Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca ako prenajímateľ dňa 1.1.2007 uzatvoril s nájomcom

- Plaveckým klubom Matador Púchov zmluvu o nájme nebytových priestorov s tým, že nájomné bolo dojednané na 27 000 Sk/mesačne.

Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca ako prenajímateľ dňa 9.11.2007 uzatvoril s nájomcom - H. K. zmluvu o nájme nebytových priestorov s tým, že nájomné bolo dojednané na 2 856 Sk/mesačne. Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca ako prenajímateľ dňa 30.9.2008 uzatvoril s nájomcom - O. K. zmluvu o nájme nebytových priestorov s tým, že nájomné bolo dojednané na 73,80 €/mesačne. Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca dňa 26.7.2013 uzatvoril so spoločnosťou FK Púchov, a.s. dohodu o podmienkach užívania priestorov futbalového štadióna, a to na obdobie sezóny od 1.8.20013 do 30.6.2014. Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca ako prenajímateľ dňa 13.5.2011 uzatvoril s nájomcom - A. H. zmluvu o nájme nebytových priestorov s tým, že nájomné bolo dojednané na 118,50 €/mesačne. Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca ako nájomca dňa 1.6.2007 uzatvoril so spoločnosťou HK Púchov, s.r.o. ako podnájomníkom zmluvu o podnájme, pričom podnájomné bolo dohodnuté na 9 339 888 Sk bez DPH za 8 rokov podnájmu. Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca uzatvoril so spoločnosťou VŠK Púchov, s.r.o. dňa 29.2.2016 dohodu o urovnaní, ktorou sa dohodli, že zmluva o dlhodobom nájme zo dňa 20.12.2016 sa skončí dohodou ku dňu 29.2.2016. Žalobca sa zaviazal vyplatiť spoločnosti VŠK Púchov sumu 20 000 € za technické zhodnotenie športovej haly. Strany sa tiež dohodli na tom, že prenajímateľ samostatnou kúpnou zmluvou odkúpi od nájomcu hnuteľné veci - technické vybavenie športovej haly. Súd považuje za preukázané aj to, že F.. Š. Q. (súčasný konateľ žalobcu) vypracoval dokument „Rentabilita športovej haly MŠK Púchov, s.r.o.“, v ktorom uviedol, že v súvislosti s prevádzkou haly sa na energie v roku 2016 vynaložilo 32 808 € a v roku 2017 35 085 €, že v roku 2015 sa na prevádzku športovej haly vynaložilo 40 200 € a v roku 2016 73 304 €, pričom výnosy z haly boli v roku 2015 vo výške 47 240 € a v roku 2016 vo výške 66 056 €. V roku 2016 bola teda športová hala v strate, a to z dôvodu vyrovnania sa s predchádzajúcim nájomcom a odkupom drobného hmotného majetku, pričom na rok 2016 sa predpokladá plnenie rozpočtu s kladnými hospodárskymi výsledkami. Súd považuje za preukázané aj to, že spoločnosť VŠK Púchov, s.r.o. mala v roku 2013 tržby vo výške 67 952 €, pričom celkovo dosiahla stratu vo výške 1 715 €. Súd považuje za preukázané aj to, že spoločnosť VŠK Púchov v poznámkach k výkazu ziskov a strát za rok 2013 uviedla, že prenájmom nebytových priestorov získala výnos 65 086 € (č.l. 425). Súd považuje za preukázané aj to, že spoločnosť VŠK Púchov v poznámkach k výkazu ziskov a strát za rok 2014 uviedla, že prenájmom nebytových priestorov získala výnos 68 671 € (č.l. 436). Súd považuje za preukázané aj to, že spoločnosť VŠK Púchov v poznámkach k výkazu ziskov a strát za rok 2015 uviedla, že prenájmom nebytových priestorov získala výnos 65 330 € (č.l. 447). Súd považuje za preukázané aj to, že spoločnosť VŠK Púchov v poznámkach k výkazu ziskov a strát za rok 2016 uviedla, že prenájmom nebytových priestorov získala výnos 47 162 € (č.l. 458). Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca uzatvoril s firmami FOREVER IN, s.r.o., S. Š., V.. G. X., TOPDRINKS, s.r.o., Alfa Agry Technik CZ, s.r.o., HMI Trade, s.r.o., JUDAUB, s.r.o., LEMON LION, s.r.o., LEMON LION, s.r.o. a so N. Q. Š. Q. M. N.Ž. zmluvy o nájme nebytových priestorov nachádzajúcich sa v športovej hale súp.č. 834 s tým, že podnájomné bolo dohodnuté na 1 111,20 €/mesačne, resp. 1 128,59 €/ročne, resp. 2 850 €/ročne, resp. 471,6 €/ročne, resp. 870,35 €/ročne, resp. 284,5 €/ročne, resp. 2 030,70 €/ročne, resp. 150 €/mesačne, resp. 2 528 €/ročne, resp. 488,75 €/ročne (č.l. 459 - 471).

Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaná na ORPZ v Považskej Bystrici dňa 7.3.2016 uviedla pri svojom výsluchu, že prenajímanie nehnuteľného majetku správe žalobcu nemožno porovnávať s prenajímaním iného nehnuteľného majetku, nakoľko s väčšinou objektov boli spojené obmedzenia. Budovu Centra voľného času nemohol žalobca prenajať niekomu inému ako Centru voľného času, a teda možnosť reálnych trhových podmienok je iba teoretickým blúznením. Ani futbalový štadión nemohol žalobca prenajať inému klubu ako FK Púchov. Majiteľ tohto klubu síce nájomné neplatil a mal žalobca prenajať štadión klubu AC Miláno? Žalobca mal teda špecifické postavenie pri napĺňaní verejného záujmu prevádzky športových zariadení, čo sa odzrkadlilo i v ustanovení o rozsahu platnosti zásad nájmu zo dňa 28.4.2010. Keďže sa zásady na MŠK nevzťahovali, žalobca mal vytvorenú vlastnú internú smernicu. Nájomné zmluvy boli podpísané bývalým štatutárnym zástupcom žalobcu PhDr. Mjartanom, pričom proces, dôvody a jednotlivé rokovania nepozná, nakoľko sa ich nezúčastnila. Zmluvy boli uzatvorené na dlhšiu dobu a zo strany žalovanej ako novej konateľky nebol dôvod ich meniť, pretože všetky ustanovenia boli zo strany nájomcu plnené. Pokiaľ ide o Najvyšším kontrolným úradom spochybnenú zmluvu s Centrom voľného času, presne táto zmluva bola predĺžená o ďalšie obdobie, a to za nájomné 1 €/rok. Pri uzatváraní nájomných zmlúv sa postupovalo tak, že všetky nájmy a výšky nájmu boli najskôr schválené mestskou radou alebo mestským zastupiteľstvom v závislosti od dĺžky nájmu a od ich kompetencií. O podmienkach nájmu a výške nájomného teda nerozhodovala výlučne žalovaná. Až následne po schválení mestskou radou alebo mestským zastupiteľstvom bola podpísaná nájomná zmluva. Výpis uznesenia mestskej rady, resp. mestského zastupiteľstva je súčasťou každej nájomnej zmluvy.

12. Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca ako objednávateľ dňa 24.11.2014 uzatvoril so spoločnosťou MONT, s.r.o. ako zhotoviteľom zmluvu o dielo, ktorou sa zmluvné strany dohodli, že zhotoviteľ vykoná stavebné práce na oplotení areálu kúpaliska Púchov podľa priloženej a schválenej cenovej ponuky. Práce mali byť zahájené 24.11.2014 a ukončené 24.12.2014. Cena za práce bola dohodnutá na 29 997,45 €. Súd považuje za preukázané aj to, že Mesto Púchov dňa 26.11.2014 oznámilo žalobcovi, že ako stavebný úrad nemá námietky proti uskutočneniu drobnej stavby „Oplotenie areálu letného kúpaliska

- 1. etapa“.

Súd považuje za preukázané aj to, že dňa 4.12.2014 spoločnosť SPP - Distribúcia vykonala vytýčenie plynárenského zariadenia kvôli oploteniu športového areálu. Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaná dňa 22.12.2014 podpísala preberací protokol, v ktorom je skonštatované, že dielo je nové a nepoškodené s tým, že dielo prijíma s nedorobkami, spočívajúcimi v založení parkového trávnika, chýbajúcom nátere betónových povrchov a dodania certifikátu od zabudovaného prefabrikovaného systému. Zhotoviteľ sa zaviazal nedorobky zrealizovať najneskôr do 30.4.2015 v závislosti od poveternostných podmienok. Súd považuje za preukázané aj to, že spoločnosť MONT, s.r.o. dňa 22.12.2014 vyfakturovala žalobcovi sumu 29 997,45 € za „práce vykonané v zmysle preberacieho protokolu“.

Súd považuje za preukázané aj to, že NKÚ preveril aj zákazku „Oplotenie areálu letného kúpaliska Púchov - 1. etapa“. NKÚ skonštatoval, že predpokladaná hodnota stavebných prác bola stanovená na 29 999 € bez DPH, pričom do súťaže sa prihlásili 3 uchádzači. Kritériom bola najnižšia cena, pričom víťazný uchádzač požadoval 29 997,45 € bez DPH. S víťazným uchádzačom bola podpísaná zmluva z 24.11.2014. NKÚ skonštatoval aj to, že v roku 2015 boli v súvislosti s oplotením letného kúpaliska vypracované 3 znalecké posudky. Prvý posudok si dal vypracovať žalobca, pričom tento posudok skonštatoval, že oprávnené finančné náklady na stavebné práce boli 32 038,13 € bez DPH. Znalec použil metódu orientačného cenníka stavebných prác. Druhý znalecký posudok stanovil cenu na 13 616,25 € bez DPH s tým, že táto cena bola stanovená metódou polohovej diferenciácie. V súvislosti s týmto znaleckým posudkom NKÚ poukázal aj na to, že predmetom diela bolo odstránenie starého oplotenia. Tretí znalecký posudok si dalo vypracovať Mesto Púchov, pričom predmetom tohto posudku bolo „Určenie hodnoty stavebných prác a dodávka stavebného materiálu na stavbe Oplotenie areálu letného kúpaliska ...“. Podľa názoru NKÚ práve tento posudok najrelevantnejšie vystihuje podstatu preverovaných skutočností, keďže účelom práve tohto znaleckého posudku bolo posúdenie, či finančné prostriedky Mesta Púchov vynaložené na opravu oplotenia boli účelne a ekonomicky vynaložené. Tento tretí znalecký posudok vypočítal hodnotu oplotenia na 12 234,77 € bez DPH. NKÚ vyslovil názor, že dotačné prostriedky vo výške 17 762,68 € boli použité nehospodárne. Súd považuje za preukázané aj to, že vyšetrovateľ PZ uznesením č. ORP-83/2-VYS-PB-2016 zo dňa 7.3.2016 odmietol vec podozrenia z prečinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku,

ktorého sa podľa trestného oznámenia mal dopustiť štatutárny orgán žalobcu tým, že dňa 14.11.2014 zadal výzvu na predloženie cenovej ponuky k zákazke oplotenie areálu letného kúpaliska (č.l. 314). Súd považuje za preukázané aj to, že F.. H. sa dopustil správneho deliktu tým, že pri vypracovaní znaleckého posudku č. 23/2015 nevyhotovil a nepripojil písomný záznam z miestneho šetrenia, nešpecifikoval osobu, ktorá na miestnom šetrení zastupovala zadávateľa posudku, neodôvodnil, prečo pri stanovení všeobecnej hodnoty vstupnej dvojkrídlovej brány v oplotení vychádzal z cenovej ponuky iba jedného výrobcu predmetných brán, v položkovom rozpočte bez vysvetliviek používal skratky (ako napr. HSV a PSV), že pri ohodnocovaní stavebných prác a materiálu nevychádzalo z dokladov odovzdaných zhotoviteľom stavby o počtoch merných jednotiek jednotlivých stavebných prác a že do prílohovej časti posudku nepripojilo fotokópie zmluvy o dielo a fotokópie ďalších dokumentov. Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaná na ORPZ v Považskej Bystrici dňa 7.3.2016 uviedla pri svojom výsluchu, že funkciu konateľky vykonávala v súlade s platnou legislatívou v prospech žalobcu podľa najlepšieho vedomia a svedomia a že si nie je vedomá žiadneho pochybenia alebo vedomého konania, ktorým by žalobcovi spôsobila škodu v čase, kým bola jeho konateľkou. Poukázala na to, že nebola prizvaná na kontrolu NKÚ, pričom tento postup NKÚ porušil ustanovenia § 15 zákona o NKÚ. Žalovaná ďalej uviedla, že keď sa dozvedela, že u žalobcu sa vykonáva kontrola, osobne zaslala vedúcej kontrolnej skupiny e-mail, ktorým jej ponúkla spoluprácu pri vykonávaní kontroly; vedúca kontrolnej skupiny však na tento e-mail nereagovala. O nejaký čas jej zatelefonovala účtovníčka žalobcu a požiadala ju, aby prišla do sídla spoločnosti a vyhľadala niektoré listiny potrebné ku kontrole NKÚ, pretože vtedajší konateľ nemal záujem ich hľadať a predložiť kontrole. O nájdení týchto rozhodnutí VZ o udelení odmeny následne informovala účtovníčka kontrolnú skupinu. Žalovaná tiež uviedla, že žalobca mal v roku 2014 cca 20 zamestnancov pracujúcich na trvalý pracovný pomer, pričom o vyplatení odmien týmto zamestnancom rozhodovala ona ako konateľka. Udelenie odmien zamestnancom nebolo v čase ich udelenia podmienené dosiahnutím konkrétneho hospodárskeho ukazovateľa. Neexistovala žiadna norma zakazujúca udelenie odmien zamestnancom v prípade záporného hospodárskeho výsledku a pri absencii takéhoto zákazu nemohla byť porušená zákonná povinnosť a nie je možné označiť postup za nezákonný. Je normálne podnikateľské prostredie, že raz je zisk a inokedy aj strata. Dosiahnutie straty nie je porušením zákona. Odmeny zamestnancov sú súčasťou mzdových nákladov pracovníka a nejedná sa o osobitné odmeny viazané na dosiahnutie zisku. Hospodársky výsledok za rok 2014 bol ovplyvnený účtovaním odpisov vo výške 164 000 €, pričom náklady na odpisy ovplyvňujú len účtovné hospodárenie spoločnosti, ale nie reálny stav finančných prostriedkov a finančnej stability. Žalovaný k 31.12.2014 neevidoval neuhradené záväzky po lehote splatnosti voči zamestnancom, dodávateľom, bankám, poisťovniam a orgánom štátnej správy. V pokladni mal viac ako 6 000 € a na účtoch v bankách viac ako 74 000 €. Účtovný hospodársky výsledok nevyjadruje ekonomický stav či zdravie obchodnej spoločnosti, ktoré nemožno posudzovať bez poznania daňového hospodárskeho výsledku, ktorý bol v predmetnom období zisk vo výške viac ako 9 000 €. Odmeny boli zamestnancom priznané aj na základe dosiahnutých tržieb z nájmov a z odstupného a boli vyplatené z vlastných zdrojov spoločnosti. Súd považuje za preukázané aj to, že zástupca žalobcu dňa 4.5.2016 požiadal Ministerstvo spravodlivosti, aby toto preskúmalo znalecký posudok č. 7/2015 vypracovaný Ing. Jozefom Prekopom. Súd považuje za preukázané aj to, že znalec F.. H. dňa 4.3.2015 v prítomnosti V. S. - povereného poslanca mestského zastupiteľstva Púchov a zároveň predsedu komisie na prešetrenie výstavby nového oplotenia vykonal miestne šetrenie, na ktorom zameral rozmery nového oplotenia a zistil, že plotové prefabrikované betónové dielce majú rozmery 200 x 33 cm a plotové stĺpy s rozmermi 13 x 17 cm sú vysoké 250 cm, z čoho 50 cm je zakopaných pod zemou. 6 prefabrikovaných dosiek oplotenia bolo skracovaných. Vedľa trafostanice je 1 stĺpik z ocele. Betónové prefabrikáty boli v čase ohliadky bez povrchovej ochrannej úpravy. Súčasťou oplotenia je dvojkrídlová oceľová brána, pričom úprava terénu je vykonaná hrubým urovnaním pôvodného terénu materiálom z vykopanej zeminy, pričom nie je vykonané zahumusovanie, resp. navezenie ornice a nie je ani zasiaty trávnik. Zameraním bola zistená vzdialenosť plynového zariadenia od hranice oplotenia 1,8 až 1,9 metra. Vo vzťahu k 3 stĺpikom, nachádzajúcim sa v blízkosti trafostanice, bolo nutné uvažovať s ručným výkopom. Súd považuje za preukázané aj to, že F.. S. H. dňa 19.3.2015 na objednávku Mesta Púchov vypracoval odborné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že vyjadrenie slúži ako určenie záveru k budúcemu znaleckého posudku na určenie hodnoty stavebných prác a dodávky stavebného materiálu v čase jeho realizácie, t.j. v štvrtom štvrťroku 2014. Stavebný položkový rozpočet bol zostavený v rámci vykonanej obhliadky, pričom rozpočty boli zostavené a cena stavebných prác bola vypočítaná na základe stavu zachyteného pri miestnom šetrení dňa 11.3.2014 a odborného posúdenia jednotlivých konštrukcií znalcom. Z daných podkladov boli spracované položkové súpisy vykonaných prác pre dané časové obdobie. Jednotkové ceny v rozpočte znalca vychádzajú z normatívov cien ÚRS Praha z roku 1996, pričom jednotková

hodnota stavebných práce je prepočítaná do cenovej úrovne príslušného časového obdobia, kedy sa práce vykonávali. Toto je vykonané prostredníctvom indexov nárastov cien stavebných materiálov a stavebných prác vydávaných Štatistickým úradom SR. Takto prepočítané ceny vyjadrujú v danom čase a na danom mieste primerané ceny stavebných prác obsahujúce dodaný materiál, vykonanú prácu podľa stavebných normatívov, použitie strojov podľa normatívov, primerané percento réžie a primeraný zisk. Cena stavebných prác bola vypočítaná pomocou softwaru Oskar od firmy ODIS s tým, že databáza cien spoločnosti ODIS vychádza z databázy ÚRS Praha. Na záver znalec skonštatoval, že rozpočtami bola vypočítaná hodnota skutočne vykonaných stavebných prác na stavbe oplotenia na 12 234,77 € bez DPH. (č.l. 80). Súd považuje za preukázané aj to, že súčasťou odborného vyjadrenia č. 1/2015 je okrem iného prehľad rozpočtových nákladov, v zmysle ktorého zemné práce mali hodnotu 693,54 €, zvislé a kompletné konštrukcie mali hodnotu 5 230,02 €, ostatné konštrukcie mali hodnotu 4 819,09 € a konštrukcie doplnkové mali hodnotu 1 492,12 €. V prehľade rozpočtových nákladov je uvedená položka „náter WEBER TERRANOVA“, avšak bez toho, že by znalec zahrnul do svojho odhadu cenu tohto náteru (č.l. 82). Súd považuje za preukázané aj to, že znalec F.. Z. K. vypracoval znalecký posudok č. 7/2015 na objednávku žalobcu, pričom znalecký posudok bol vypracovaný za účelom „oprávnenosti finančných nákladov na stavebné práce firmou MONT, s.r.o.“. Znalec skonštatoval, že dielo pozostávalo z odstránenia jestvujúceho zmiešaného oplotenia, z výkopu sond pre zistenie zabudovaných elektrických a plynových vedení, zo zrovnania terénu pre osadenie plotových panelov, z výkopu jám pre stĺpiky a z ich osadenia do betónu, z dodávky plotových prvkov, z montáže betónového oplotenia, z dorezávania v tých častiach, kde nebolo možné osadiť betónové dosky v celých mierach, z dovozu humusu na urovnanie terénu, z odvozu vyťaženej zeminy a odpadu, z odkopu terénu, z montáže oceľovej brány a z náteru plota. Znalec odhadol hodnotu stavebných prác na 32 038,13 €. Znalec pri svojich výpočtoch vychádzal okrem iného z toho, že cena plotovej dosky bola 37,65 €, pričom na výstavbu plota bolo spotrebovaných 284,82 takýchto dosiek. Znalec tiež okrem iného vychádzal z toho, že náter plota materiálom WEBER TERRANOVA stál 2 980 €. Súd považuje za preukázané aj to, že Ministerstvo spravodlivosti zrušil výrok o uložení sankcie F.. S. H. a v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného poukázal na to, že pokiaľ prvostupňový orgán uložil vykonať doplnenie znaleckého posudku, toto nebolo správne. Súd považuje za preukázané aj to, že znalec F.. S. H. vypracoval doplnok č. 1 znaleckého posudku č. 23/2015, v ktorom uviedol, že pre účely doplnenia posudku zabezpečil ďalšie 2 ponuky výrobcov kovaných výrobkov, podľa ktorých oceľová dvojkrídlová kovaná brána má cenu 1 080 €, resp. 1 090 € s tým, že keďže priemerná hodnota 3 predložených cenových ponúk je 1 094 €, v položkovom rozpočte ponecháva pôvodne určenú sumu 1 110 €. Znalec ďalej poukázal na to, že predmetom jeho posudku nebolo zisťovanie oprávnenosti fakturovaných výkonov zhotoviteľa, ktoré sa zakladali na zmluve o dielo. Zhotoviteľ totiž uviedol v prehľade rozpočtových nákladov zjavne iné výmery a iné jednotkové ceny, ako sú uvádzané v rozpočte znalca. Znalec v doplnku k znaleckému posudku uviedol, že pokiaľ zhotoviteľ uviedol ručný výkop jám pre základy stĺpikov, toto nebolo nutné a výkopy bolo možné vykonávať strojmi. Ručné výkopy bolo nutné vykonávať iba pri objekte trafostanice. Výkopok nebolo nutné nikam prevážať, nakoľko bol potrebný na zahádzanie pôvodných jám a položka je teda podľa názoru znalca neopodstatnená. Ornica a trávové semeno neboli pri výstavbe plota vôbec použité. Znalec poukázal tiež na to, že podľa jeho názoru ceny za prefabrikované plotové dielce sú nadsadené o 100% nad cenu výrobcu, čo je neopodstatnené. Znalec vo svojom posudku tieto ceny výrobcu navýšil iba o 20% prirážku, pričom na montáž aplikoval ceny primerané v čase v roku 2014. Znalec poukázal tiež na to, že náter plotových dielcov nebol vykonaný. Znalec vyjadril názor, že sondy nebolo nutné kopať, pretože predsa zhotoviteľ kopal všetky jamy ručne. Zhotoviteľ tiež tým, že fakturoval aj dopravu materiálu, aj presuny hmôt, sa dopustil dvojitej fakturácie. Podľa názoru znalca nebol vnútrostaveniskový presun vykopanej zeminy a betónových pätiek opodstatnený, nakoľko zemina sa použije na zásyp nových jám a pätky boli odvezené na skládku. Znalec poukázal tiež na to, že ceny za odvoz sute a za poplatok na skládke sute sú neprimerané. Výmera vybúraných betónových pätiek 18 m3 je neprimeraná, nakoľko na 1 pätku by tak pripadalo 0,5 m3, čo nie je reálne. Z toho potom vychádzajú aj nereálne hodnoty nakladania, odvozu a poplatku za uskladnenie sute. Súd považuje (výsluchom svedka K. G.) za preukázané aj to, že Mesto Púchov dostalo od MATADOR- u určité objekty, v ktorých už v tom čase fungovali určití nájomcovia. Pán S. teda uzatvoril dlhodobé nájomné zmluvy práve s tými subjektmi, ktoré tieto objekty užívali už za dôb, kedy vlastníkom bol MATADOR. Nájomné zmluvy boli uzatvorené na 15 rokov a schválilo ich aj mestské zastupiteľstvo. Pokiaľ ide o kúpalisko, okolo tohto bolo pôvodne drevené oplotenie, ktoré bolo miestami už zhnité.

Žalovaná teda minimálne trikrát žiadala prostriedky na opravu tohto oplotenia. Na tretí raz boli žalobcovi prostriedky skutočne pridelené, a to nie výslovne na stavbu oplotenia, ale na stavbu viacerých objektov. Pokiaľ okolo tohto oplotenia vznikla kauza, túto inicioval pán S.. Pán S. aj S.. E. poukazovali na zastupiteľstve, že podľa vygooglených ponúk mala byť cena plota od 3 000 € do 8 000 €. Podľa názoru svedka však cenu oplotenia nemožno stanoviť iba na základe kalkulačky prefabrikátov, ale treba zohľadniť aj osobitosti realizácie, napr. skutočnosť, že v tesnej blízkosti stavby je plynovod, pričom na základe vyjadrenia pracovníkov SPP bolo nutné práce vykonávať ručne. Treba zohľadniť aj to, že cena zahŕňa aj zbúranie pôvodného oplotenia a realizáciu dočasného oplotenia. V danom prípade v súvislosti s odstránením starého oplotenia bolo treba odstrániť cca 40 oceľových stĺpikov s pätkami, a to všetko ručne. Stavba finálneho oplotenia prebiehala tak, že najskôr bolo treba osadiť okolo 50 betónových stĺpikov a do týchto osadiť betónové panely vysoké cca 300 mm. Každé plotové pole bolo pritom vytvorené zo 7 panelov. Betónové stĺpiky a panely boli následne natreté špeciálnym akrylátovým náterom a penetráciou. Finálne oplotenie je tvorené aj kovovou bránou, ktorá bola k plotu pripevnená chemickými kotvami. Svedok poukázal na to, že vzdialenosť okraja pätky od plynovodu je 0,9 m, a teda bolo potrebné ručné kopanie. Na náročnosť prác mala vplyv aj tá skutočnosť, že pri plote sa nachádza trafostanica, z ktorej vedú káble. Práce na oplotení trvali cca 1 mesiac, pričom ich vykonávali 5 až 7 pracovníci denne. Pri výstavbe boli použité kvalitnejšie stĺpiky z lisovaného betónu, pričom 1 takýto stĺpik stál od 40 € do 50 €. Cena panelov mohla byť od 30 € do 45 €. Pôvodné pätky boli kopané bagrom, a teda mali veľký priemer, v dôsledku čoho mali priemer okolo 1 m, čo ovplyvnilo náročnosť ich rozbíjania. Súd považuje (výsluchom svedka S. S.) za preukázané aj to, že svedok bol prvým konateľom žalobcu. V čase jeho ustanovenia do funkcie žalobca nemal zamestnancov a svedok preto hľadal ekonómku. Na pohovor prišla žalovaná a svedok po pohovore s ňou uzatvoril pracovnú zmluvu. Koncom októbra 2003 si svedka zavolal prezident MATADOR-u a oznámil mu, že má zvolať všetkých predsedov oddielov a oznámiť im, že 1.1.2004 sa musia stať subjektmi a že finančné prostriedky, ktoré doteraz išli na šport z MŠK, sa zastavujú. Na tomto stretnutí s prezidentom MATADOR-u sa svedok stretol aj s pánom S., ktorý ho požiadal, aby sa od 1.1.2004 stal konateľom MŠK. Kým v minulosti mal športový klub MATADOR na starosti nielen športové objekty, ale aj športovú činnosť, a teda aj príjmy z tejto športovej činnosti, žalobca mal na starosti už iba športové objekty a ich údržbu, pričom ale už nemal k dispozícii príjmy zo športovej činnosti. Svedok preto hľadal riešenie tejto situácie a s pánom I. ako poslancom a členom ekonomickej komisie navštívil Dubnicu, Nové Mesto a Bánovce, kde zistili, že v týchto mestách za symbolické nájomné prenajímajú priestory pre športovcov. Po uskutočnení rokovaní sa rozhodlo, že športové kluby dostanú priestory nie do krátkodobého nájmu, ale do dlhodobého nájmu, čo klubom umožní, aby do športovísk aj investovali. Následne boli vypracované 4 v podstate totožné zmluvy - jedna pre futbal, druhá pre hokej, tretia pre volejbal a štvrtá pre tenisový klub. MŠK mal pritom športové objekty v nájme od Mesta, ktoré ich získalo darom od ŠK MATADOR-u, s.r.o.. Podnájomné zmluvy schválilo valné zhromaždenie MŠK a aj mestské zastupiteľstvo a postupom času došlo k tomu, že do zásad nájmu sa dostala úprava, že MŠK má výnimku z týchto zásad. Svedok aj v období, keď bol ŠK MATADOR v účtovnej strate, tiež svojim zamestnancom dvakrát ročne priznával odmeny. Súd považuje (výsluchom svedka S. S.) za preukázané aj to, že v roku 2004 sa mestské zastupiteľstvo a primátor mesta rozhodli založiť spoločnosť MŠK Púchov, s.r.o. ako obchodnú organizáciu, cez ktorú malo riadiť všetky činnosti týkajúce sa športu. Do roku 2003 boli pritom športoviská vo vlastníctve spoločnosti MATADOR, ktorá sa však rozhodla tieto objekty previesť do vlastníctva Mesta darom. V tom čase však Mesto nemalo žiadne skúsenosti s riadením športovej činnosti, a preto za konateľa žalobcu bol ustanovený PhDr. Marián Mjartan, ktorý dovtedy riadil ŠK Matador. Žalobca mal v prvom rade riešiť ekonomické problémy pri prevádzke týchto objektov, nakoľko išlo o zastaralé objekty, ktoré si vyžadovali nové investície a až v druhom rade sa mal žalobca orientovať na výkon športu. Hneď v roku 2004 boli uzatvorené 3 nájomné zmluvy s predstaviteľmi hlavných športov v meste, t.j. s VŠK Púchov, FK Púchov a s občianskym združením, ktoré sa venovalo hokeju. Pri uzatváraní týchto zmlúv sa nerobili žiadne výberové konania, lebo by logicky nemali žiadny zmysel, nakoľko napr. futbalový štadión nie je možné ponúknuť klubom z iných miest. Jediný objekt, ktorý žalobca spravoval priamo, bola plaváreň. Čas ukázal, že tieto nájomné zmluvy, podpísané pánom S., fungovali iba vo vzťahu k VŠK, keď iba volejbalisti plnili pôvodnú zmluvu bez podlžností voči MŠK a vykonávali aj postupne opravy objektu. Hokejisti nájom neplatili a majetok devastovali neoprávnenými zásahmi do konštrukcie stavby. Obdobný problém bol aj s futbalistami, keď títo ani len nekosili trávnik a neupratovali futbalovú tribúnu a šatne. Žalovaná preto pôsobenie hokejových družstiev začala spravovať pod žalobcom namiesto súkromného klubu, ktorý vytváral všade iba dlhy. Žalovaná neuzatvárala nové zmluvy s nájomcami, pretože tie boli v platnosti od ich uzavretia PhDr. S.. Ku každému predĺženiu týchto zmlúv si žalovaná vyžiadala súhlas mestskej rady. Žalovaná teda nevykonala svojvoľne žiadny krok k nevýhodnému prenájmu objektov

žalobcu. Žalovaná nebola viazaná zásadami o prenájme nehnuteľnému majetku, ktoré v 2. odstavci výslovne vylučujú pôsobnosť týchto zásad na majetok MŠK. Táto veta sa do zásad dostala preto, že objekty sú trhovo neprenajateľné a či sa to Mestu páčilo alebo nie, muselo pri nájme futbalového športoviska rokovať s klubom, ktorý síce nič neplatil, ale mal licenciu umožňujúcu prevádzkovať športovú činnosť. Predstava, že by pani G. mala ponúknuť prenájom futbalového štadiónu Futbalovému klubu Dohňany alebo Futbalovému klubu Liverpool, je absurdná. Pri volejbalovej hale bolo možné získať lepšie podmienky, nakoľko súčasťou tohto objektu sú 3 alebo 4 maloobchodné priestory. Nájomca volejbalovej haly v roku 2004 však nebol ochotný jednať iba o prenájme jednej časti objektu a trval na prenájme celej haly. Pán S. v roku 2004 teda nemal inú možnosť, než prenajať celú halu, nakoľko neexistoval iný partner, ktorý by v Púchove prevádzkoval volejbal. Žalobca prenajal Centrum voľného času symbolicky za 1 Sk, pričom aj súčasné vedenie žalobcu prenajalo tej istej organizácii Centrum voľného času za symbolické 1 €. MŠK mala totiž plniť verejný záujem spočívajúci v tom, že tieto objekty budú otvorené, funkčné a verejnosti prístupné. Z titulu vylúčenia MŠK spod účinnosti zásad o prenájme majetku mal žalobca spracované vlastné zásady ako internú smernicu. Žalobca za pôsobenia žalovanej každý rok vykonával rekonštrukcie zastaralých športovísk a napr. na plavárni vymenil všetky okná, znížil dno bazéna, zrekonštruoval šatne a saunu. Na zimnom štadióne prebehla jeho úplná rekonštrukcia, na čo žalobca získal od štátu cca 10 000 000 Sk, pričom Mesto a MŠK túto investíciu navýšili o ďalších cca 10 000 000 Sk. Vo vzťahu k futbalovému štadiónu došlo k oprave časti tribúny, strechy, časti šatní a sociálnych zariadení. Žalovaná najmenej 2 rok po sebe požadovala vyčlenenie prostriedkov na opravu exteriéru letného bazéna a v roku 2014 skutočne mestské zastupiteľstvo vyčlenilo financie na vybudovanie nového plotu. Rekonštrukcia oplotenia bola potrebná preto, lebo boli zaznamenané vandalské vniknutia do týchto priestorov, kde sa neznáme osoby vymočili a vykonali potrebu. Opakovane boli nachádzané kondómy a na kúpalisko bez platenia vstupného chodili rôzne osoby. Žalovaná preto predložila žiadosť o určitú sumu na rekonštrukciu plota a aj na iných projektov. Mestská rada i zastupiteľstvo sumu vyčlenilo a žalovaná v druhej polovici roku 2014 rekonštrukciu oplotenia vykonala. Svedok uviedol aj to, že on sám sa dňa 27.11.2015 obrátil na riaditeľa expozitúry NKÚ v Trenčíne a oznámil mu, že v roku 2012, keď NKÚ vykonávalo kontrolu v Púchove, ho Ing. H. žiadala o poskytnutie výhody spočívajúcej v zamestnaní jej nekvalifikovaného manžela v MŠK, čo svedok odmietol. Kontrolu hospodárenia MŠK, z ktorej protokol je podkladom žaloby, teda viedla osoba, ktorá mala zištný pomer k MŠK. Pokiaľ ide o príjmy MŠK, tieto pochádzali z 2 zdrojov, a to jednak z mestského rozpočtu, a jednak z prostriedkov plynúcich z vlastnej obchodnej činnosti, t.j. najmä z prenájmu, z poriadania športových podujatí a zo vstupného. Súd považuje (výsluchom svedkyne D. Š.) za preukázané aj to, že keď MATADOR odovzdal športoviská Mestu, urobil tak z dôvodu, aby tieto mohli užívať deti, mládež a ostatní obyvatelia Púchova. Pre tento verejný záujem teda nebolo možné objekty prenajímať za trhové ceny. Zmluvy o nájme objektov uzatvoril ešte pán S., pričom zmluvy schválilo mestské zastupiteľstvo. Pokiaľ ide o oplotenie letného kúpaliska, žalovaná svedkyňu a ostatných členov dozornej rady informovala o pláne rekonštrukcie jednotlivých zariadení, pričom oplotenie kúpaliska bolo jednou z týchto akcií. Plot bol nevyhovujúci nielen z estetického hľadiska, ale aj z bezpečnostného hľadiska, keď nie raz sa stalo, že v areáli žúrovala mládež, popíjala alkohol a v bazéne sa následne našli črepiny z rozbitých fliaš. V roku 2014 mestské zastupiteľstvo pri úprave rozpočtu poskytlo prostriedky aj na rekonštrukciu plotu a v tomto roku aj žalovaná urobila prvé a základné kroky potrebné na vybudovanie plotu. Podľa názoru svedkyne kauza plota bola zámienkou súčasného primátora na to, aby odvolal žalovanú z funkcie konateľky. Súd považuje (výsluchom svedka K.) za preukázané aj to, že zásady o nájme nebytových priestorov sa nevzťahovali na MŠK. Toto vyňatie žalobcu spod pôsobnosti zásad bolo odôvodnené tým, že športoviská mali slúžiť verejnosti, a teda plnili takýto verejný záujem. Svedok uviedol, že podmienku, že športoviská majú slúžiť obyvateľom Púchova, si stanovil MATADOR, keď tieto športoviská prevádzal na Mesto. Oplotenie letného kúpaliska bolo dlhodobo plánované, ale zároveň aj odkladané, nakoľko na ňu neboli peniaze. V septembri 2014 sa však peniaze na túto rekonštrukciu uvoľnili, keď poslanci mestského zastupiteľstva schválili balík peňazí na investície, ktoré malo robiť MŠK.

Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca sa listom zo dňa 9.1.2007 obrátil na Úrad pre verejné obstarávanie so žiadosťou o prešetrenie dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca v tomto liste uviedol, že žalovaná dňa 14.11.2014 zadala výzvu na predloženie cenovej ponuky k zákazke oplotenia areálu letného kúpaliska s tým, že ponuky mali byť predkladané e-mailom do 20.11.2014 a

kritériom hodnotenia ponúk bola cena. Na e-mailovú adresu bola dňa 20.11. doručená ponuka od spoločnosti Valašsko SK, s.r.o.. Ostatní záujemcovia - MONT, s.r.o. a K. Z. svoje ponuky doručili v rozpore s výzvou, nakoľko ich doručili osobne. Žalobca poukázal na to, že v čase doručenia ponúk od spoločnosti MONT a od K. Z. bola už známa ponuka uchádzača Valašsko SK. Súd považuje za preukázané aj to, že F.. K. N. ponúkol žalobcovi dňa 11.10.2016, že plot vysoký 2 m a dlhý cca 89 m s dopravou a montážou postaví za 13 988,40 €. Súd považuje (výsluchom svedka S. Z.) za preukázané aj to, že svedok z pohľadu verejného obstarávania vykonal kontrolu zákazky oplotenia areálu letného kúpaliska so záverom, že boli dodržané všetky ustanovenia ZVO.

13. Súd považuje za preukázané aj to, že pokiaľ ide o odmeny zamestnancov, NKÚ skonštatoval, že žalobca v roku 2014 zaúčtoval mzdové náklady na 24 zamestnancov vo výške 164 224,99 €, 36 927,80 € v súvislosti s mzdovými nákladmi pracovníkov pracujúcich na základe dohôd o vykonaní práce, resp. dohôd o brigádnickej práce študentov a 19 468 € v súvislosti s odmenami konateľky a odmenami členov dozornej rady. Podľa názoru NKÚ priznaním odmien zamestnancom a konateľke v roku 2014 vo výške 26 500 € pri dosiahnutí straty 46 066 € žalobca nekonal hospodárne a efektívne (č.l. 17pv). Súd považuje (výsluchom svedka S. S.) za preukázané aj to, že žalovaná rovnako ako ostatní konatelia mestských spoločností bola povinná každoročne vykonávať daňovú optimalizáciu, aby teda prostriedky Mesta neboli zaplatené štátu prostredníctvom dane z príjmu. Pokiaľ teda žalovaná v roku 2014 vykázala účtovnú stratu, napriek účtovnej strate zaplatila viac ako 2 000 € na dani z príjmu, čo znamená, že firma bola zdravá. Je pravdou, že žiadny zákon neobmedzuje pôsobnosť konateľa udeľovať odmeny v závislosti od účtovného hospodárskeho výsledku. Ani svedok ako primátor mesta a ani mestské zastupiteľstvo nikdy nevykonalo žiadny právny akt, ktorý by obmedzoval právomoc konateľov pri vyplácaní odmien zamestnancom, ak bola spoločnosť v účtovnej strate. Dôvodom vyplatenia odmien v roku 2014 bolo, že v tom čase došlo k rekordnému výnosu zo vstupného, k čomu došlo práve vďaka snahe zamestnancov MŠK. Zamestnanci MŠK sa v predmetnom období zapájali aj do starostlivosti o futbalový štadión. Odmeny boli vyplatené zo zdrojov získaných ako vlastné príjmy žalobcu a nie z rozpočtových zdrojov od Púchova. MŠK v roku 2014 malo vzornú platobnú disciplínu a nikomu nič nedlhovalo. Všetky svoje záväzky uhrádzalo v lehote splatnosti. Súd považuje za preukázané aj to, že v roku 2014 boli vyplatené mimoriadne odmeny Ľ. G. 15 €, F. Ď. 15 €, N. E. 400 €, V. E. 100 €, S. U. 100 €, K. S. 100 €, H. S. 80 €, S. K. 127,45 € a L. K. 600 € (č.l. 124). Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaná ako konateľka spoločnosti dňa 3.2.2014 rozhodla o vyplatení odmien pre zamestnancov žalobcu - Ľ. G. 15 €, F. Ď. 15 €, H. S. 80 €, V. E. 100 €, K. S. 100 €, S. K. 127,45 €. Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaná ako konateľka spoločnosti dňa 31.03.2014 rozhodla o vyplatení odmien za výkon funkcie trénera V. A. 700 €, N. E. 400 € a L. K. 600 €. Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaná ako konateľka spoločnosti dňa 3.9.2014 rozhodla o vyplatení odmeny zamestnancovi žalobcu S. U. 100 €. Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaná ako konateľka spoločnosti dňa 25.6.2017 udelila zamestnancom žalobcu odmeny za prvý polrok 2014 v sume celkom 7 700 €. Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaná ako konateľka spoločnosti dňa 28.11.2014 udelila zamestnancom žalobcu odmeny za prvý polrok 2014 v sume celkom 8 800 € (č.l. 130). Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaná ako konateľka spoločnosti dňa 23.2.2015 udelila zamestnancom žalobcu odmeny za prvý štvrťrok 2015 v sume celkom 10 000 €. Súd považuje za preukázané aj to, že valné zhromaždenie žalobcu dňa 31.10.2013 schválilo podnikateľský zámer žalobcu na rok 2014. V podnikateľskom zámere sa konštatuje okrem iného, že hlavným zámerom spoločnosti je vytváranie podmienok na využívanie prevádzkovaných objektov na športové činnosti a činnosti spojené s využitím voľného času, na oddych a regeneráciu a na uspokojovanie potrieb obyvateľov regiónu. Financovanie žalobcu malo byť v roku 2014 zabezpečené z viacerých zdrojov s tým, že základným zdrojom je finančná dotácia od Mesta, ktorú schvaľuje mestské zastupiteľstvo a ktorá je poskytovaná na konkrétne úlohy. Ďalším zdrojom financovania sú výnosy z prevádzkovania športových objektov, účastnícke poplatky hráčov, výnosy z reklamy a dary. Prílohou č. 1 podnikateľského zámeru bol rozpočet na rok 2014. Podnikateľský zámer zaviedol s účinnosťou od 1.1.2014 zmeny v odmeňovaní zamestnancov, a to tak, že pôvodné odmeňovanie formou mesačnej mzdy bolo nahradené na odmeňovanie formou mzdy rozčlenenej na základnú zložku a variabilnú zložku, ktorá bude nenárokovateľná, resp. nárokovateľná len s ohľadom na stanovené kritériá a bude tvoriť približne 20% celkového zmluvného platu. V podnikateľskom zámere sa uvádza aj to, že mzdy niektorých zamestnancov neboli upravované niekoľko rokov a nie je v nich zohľadnená ani inflácia a ani reálna mzda

v danom regióne, pričom mnohí zamestnanci sú zaškolení pre špeciálne stroje, zariadenia a chemické prostriedky, pričom niektoré práce vyžadujú dlhodobé zaučenie a prax. Úlohou pre spoločnosť je teda zabezpečiť zamestnancom porovnateľný príjem s podobnými remeslami, aby sa zamedzila fluktuácia. V podnikateľskom zámere sa konštatovalo aj to, že voči dlžníkovi HK Púchov, s.r.o. má žalobca pohľadávku vo výške 60 431 €, ktorá vznikla neuhradením spotrebovaných energií počas prevádzkovania zimného štadióna od decembra 2011 do marca 2012. Súd považuje za preukázané aj to, že v rozpočte MŠK Púchov na rok 2014 bola na mzdové náklady vyčlenená suma 246 782 €, na zákonné sociálne zabezpečenie suma 80 848,06 € a na stravné a sociálny fond suma 13 148,46 € (č.l. 145). Súd považuje za preukázané aj to, že vyšetrovateľ OOPZ uznesením č. ORP-82/2/VYS/PB/2016 zo dňa 28.3.2017 zastavil trestné stíhanie vo veci prečinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku pre to, že štatutárny orgán žalobcu priznal polročné odmeny sebe aj zamestnancom žalobcu aj napriek tomu, že žalobca bol v roku 2014 v strate. Súd považuje (výsluchom svedka V. I.) za preukázané aj to, že majetok v správe MŠK bol spod týchto zásad vyňatý z dôvodu, že nešlo o nájom komerčného charakteru, ale išlo o nájmy súvisiace s verejným záujmom na prevádzkovaní výkonnostného a masového športu. Zmluvu medzi žalobcom a VŠK nepodpisovala žalovaná, ale jej predchodca pán S.. Svedok a ostatní jeho kolegovia asi v roku 2008 uskutočňovali poslanecký prieskum, pri ktorom zistili, že v Novom Meste nad Váhom je nájomné za volejbalovú halu 1 €/ročne. Pokiaľ ide o oplotenie kúpaliska, žalovaná opakovane žiadala mestské zastupiteľstvo o prostriedky na rôzne investičné akcie. Pri úprave rozpočtu v roku 2014 sa našlo 100 000 €, ktoré dostala do kompetencie žalovaná s tým, aby rozhodla, na aké konkrétne investície ich potrebuje. V súvislosti s oplotením žalovaná svedka informovala o tom, že keďže hodnota zákazky je menej ako 30 000 €, bude stačiť vykonať prieskum trhu. Svedok ako predseda ekonomickej komisie v tom čase zastával názor, že žalobca bol v tom čase finančne zdravý, pričom ak by mal dlhy, resp. exekúcie, určite by poslanci vyčítali vyplatenie odmien. Súd považuje (výsluchom svedkyne Z. I.) za preukázané aj to, že v roku 2004 dostalo Mesto športoviská do daru darovacou zmluvou. V tejto darovacej zmluve však bolo ustanovenie, že športoviská sa majú aj naďalej využívať za účelom športu, a preto bolo logické, že nájomcami týchto športovísk sa stali športové kluby, ktoré dovtedy na týchto športoviskách vykonávali činnosť. Niekedy v roku 2004 pán S. inicioval poslanecký prieskum, ktorým by sa zistilo, ako je to s nájomným za športoviská v iných mestách. Mesto nežiadalo nájom vo výške komerčného nájmu nielen od športových klubov, ale napr. aj od Združenia právnických osôb Dom kultúry. Zásady mali v sebe totiž ustanovenie, ktoré umožňovalo poslancom, aby schválili inú výšku nájmu. Pokiaľ ide o oplotenie kúpaliska, prostriedky na jeho rekonštrukciu boli žalobcovi pridelené až v roku 2014 po polročnej kontrole čerpania rozpočtu, a to na septembrovom zasadnutí mestského zastupiteľstva. Súd považuje za preukázané aj to, že Úrad pre verejné obstarávanie v roku 2016 vykonal u žalobcu kontrolu použitých postupov zadávania zákaziek, výsledkami ktorých bola rekonštrukcia detského bazéna - stavebné práce, rekonštrukcia detského bazéna - úprava povrchov a technológie a úprava a montáž antikorových rebríkov a madiel k bazénu so záverom, že žalobca porušil ustanovenie § 5 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní tým, že rozdelil podlimitnú zákazku na 3 zákazky zadávané postupom podľa § 9 ods. 9 ZVO. Súd považuje za preukázané aj to, že zamestnanci žalobcu dňa 14.05.2015 spísali podnet adresovaný Inšpektorátu práce, v ktorom uviedli, že sa ocitli v beznádejnej pracovnej aj psychickej situácii, nakoľko po odvolaní žalovanej z funkcie sú voči nim uskutočňované dehonestujúce praktiky. Po vymenovaní Z.. Š. za konateľa prišiel do firmy F.. H., zamestnaný na mestskom úrade, a predložil splnomocnenie od Z.. Š., podľa ktorého mu zamestnanci majú vydávať interné dokumenty a zmluvy. Ing. Karas sa vyhráža zamestnancom, že ak ho nebudú poslúchať, bude ich postihovať, hoci on nie je zamestnancom firmy. Zamestnanci sa boja, že porušia zákon, lebo pán H. nie je poučený o ochrane osobných údajov, pričom všade na zmluvách a ďalších dokumentoch sú uvádzané osobné údaje. Pán Karas zamestnancom ukladá plnenie pracovných úloh, ktoré nevyplývajú z pracovných zmlúv. Vo firme sa pohybuje aj S.. X.Ý., ktorého pracovná pozícia sa nenachádza v organizačnej štruktúre žalobcu. Zamestnanci ďalej uviedli, že boli svedkom, že pán H. prišiel do kancelárie žalovanej a vyhrážal sa jej slovami: „Ak sa ti nepáči, môžeš ísť, nikto ťa tu nedrží, zbaľ sa a vypadni!“ (č.l. 206). Súd považuje (výsluchom svedkyne F. H.) za preukázané aj to, že hokejový a futbalový klub dostávali dotácie od Mesta, avšak napriek tomu žalobcovi neplatili ani nájomné, ani energie. Pokiaľ ide o oplotenie, žalobca vyhlásil verejné obstarávanie, do ktorého sa prihlásili 3 spoločnosti, pričom svedkyňa bola členkou výberovej komisie. Výberová komisia vybrala najnižšiu ponuku. Zamestnanci žalobcu podali na Inšpektorát práce podnet, v ktorom sa sťažovali na pána Karasa a na jeho nevhodné správanie.

Súd považuje (výsluchom svedkyne F.. D. H.) za preukázané aj to, že svedkyňa do roku 2012 pôsobila ako hlavná kontrolórka Mesta Púchov. V roku 2004 boli na Mesto Púchov prevedené športové objekty, pričom podmienkou tohto prevodu bolo zachovanie verejno-prospešného účelu v objektoch a taktiež prevádzkyschopnosť objektov. Mesto následne začalo rokovať s osobami, ktoré mali licenciu na vykonávanie športovej činnosti. Pán S. a niekoľkí poslanci mestského zastupiteľstva následne urobili prieskum po okolitých mestách, pričom zistili, že niektoré mestá športové objekty prenajímali za 1 Sk. Následne boli uzatvorené nájomné zmluvy, pričom každá jedna nájomná zmluva bola schválená poslancami mestského zastupiteľstva. Nájomné zmluvy boli predmetom kontroly NKÚ aj v roku 2012, pričom aj vtedy bola členkou kontrolnej skupiny F.. H., ktorá vo vzťahu k týmto zmluvám nemala žiadne pripomienky. Pokiaľ ide o oplotenie kúpaliska, po úprave mestského rozpočtu bol žalovanej poskytnutý balík finančných prostriedkov na investície, pričom z týchto prostriedkov bol okrem iného postavený aj plot. Svedkyňa poukázala na to, že ona má skúsenosti s plaveckým športom, keď od detstva aktívne plávala a pôsobí ako rozhodkyňa plaveckého športu, a teda pochodila mnoho bazénov po celej SR, ČR a aj v zahraničí. Pokiaľ ide o bazén v Púchove, tento bol mnohokrát útokom vandalov a svedkyňa preto považuje za správne, aby takýto areál bol chránený obdobným plotom. Súd považuje (výsluchom svedka N. Š.) za preukázané aj to, že svedok bol členom kontrolnej komisie NKÚ, ktorý u žalobcu vykonával kontrolu udeľovania odmien, pričom táto kontrola bola poňatá dosť zoširoka. Svedok si je vedomý, že riaditeľka spoločnosti má právo udeľovať zamestnancom odmeny. Kontrolná skupina NKÚ chcela poukázať na to, že žalovanej ako konateľke boli vyplatené vysoké odmeny. Pokiaľ ide o odmeny vyplatené zamestnancom, svedok uviedol, že pri tejto kontrole sa vôbec nevenovali tomu, či zamestnancom boli alebo neboli vyplatené primerané odmeny. NKÚ vo svojom protokole neuvádza žiadne konkrétne opatrenia, ktoré má kontrolovaný subjekt vykonať za účelom odstránenia nedostatkov a je iba na kontrolovanom subjekte, aby si sám zvolil, aké opatrenia príjme. Súd považuje (výsluchom svedka Š.) za preukázané aj to, že svedok bol členom kontrolnej skupiny NKÚ, ktorá vykonala kontrolu u žalobcu. Svedok mal na starosti kontrolu nájomných zmlúv uzatvorených žalobcom. Svedok za nedostatky považoval to, keď v zmluvách nedošlo k aktualizácii na menu euro, čím bolo porušené to ustanovenie Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sú účastníci povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Podľa názoru svedka nedostatkom zmlúv bolo aj to, že zmluvy boli uzatvárané na dlhšiu dobu, než na akú malo MŠK na tento majetok uzatvorenú zmluvu s Mestom. Kontrolná skupina vyčíslila rozdiel medzi sumou, za ktorú mal byť majetok prenajímaný, a medzi sumou, za ktorú bol skutočne prenajatý. Svedok poukázal na to, že si je vedomý toho, že zásady nájmu upravovali, že sa nemajú vzťahovať na MŠK, avšak to platilo iba vo vzťahu k majetku, ktorý bol daný žalobcovi do správy, pričom však v danom prípade išlo o majetok, ktorý Mesto poskytlo žalobcovi vo forme výpožičky. Pokiaľ ide o oplotenie, kontrolnej skupine boli predložené 3 znalecké posudky, pričom kontrolná skupina na odporučenie právneho oddelenia NKÚ si osvojila znalecký posudok, ktorý spĺňal predmet skúmanej veci. Kontrolná skupina teda neprihliadla na posudok č. 7/2015, a to z dôvodu, že tento riešil oprávnenosť finančných nákladov na stavebné práce.

Súd považuje (výsluchom svedka I. H.) za preukázané aj to, že tento sa s problematikou súdenej veci oboznámil po marci 2015, keď pracoval ako ekonomický poradca primátora Púchov. Svedok zistil, že VŠK predmetnú športovú halu ďalej prenajíma, a to za komerčné nájomné a že teda žalobca sám mal túto športovú halu prenajať tak, aby získal komerčné nájomné. VŠK okrem toho, že platilo iba relatívne nízke nájomné za halu, naviac získavalo od Mesta dotáciu na energiu na vykurovanie tejto haly. Súd považuje za preukázané aj to, že F.. I. X. dňa 9.2.2016 vypracoval odborné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že hodnotu prác na opravách a technickom zhodnotení športovej haly súp.č. 834, zrealizovanú spoločnosťou VŠK Púchov, s.r.o., odhaduje na 120 142,67 € s DPH. Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca v roku 2016 dosiahol stratu vo výške 73 447 € a že v roku 2015 dosiahol zisk vo výške 55 990 € (č.l. 397pv). 14. Súd vykonal listinné dôkazy uvedené v odsekoch 7 a 10 a z týchto dôkazov aj vychádzal. Pokiaľ ide o protokol NKÚ, pri jeho hodnotení súd vychádzal z toho, že podľa § 13 zákona č. 39/1993 Z.z. NKÚ o svojich dôležitých zisteniach poskytuje informácie národnej rade, resp. príslušným orgánom a že kontrolovaným subjektom môže predkladať (iba) odporúčania. Zo zákona o NKÚ teda nevyplýva, že by NKÚ mal právomoc rozhodovať o tom, či boli alebo neboli porušené právne predpisy (to, že NKÚ nevydáva rozhodnutie, je nakoniec zrejmé aj z toho, že po spracovaní protokolu nenasleduje vydanie rozhodnutia, ale iba vyhotovenie zápisnice, v ktorej Úrad uloží povinnosť predložiť opatrenia na odstránenie a písomnú správu o stave plnenia prijatých opatrení). Protokol teda zjavne nemá povahu

rozhodnutia uvedeného v 194 ods. 2 C.s.p. a súd teda nie je viazaný právnymi názormi vyslovenými v protokole. Pokiaľ ide o listiny vypracované F.. H.Q., z dôvodu prehľadnosti sú úvahy súdu týkajúce sa ich hodnotenia uvedené v odseku 21. Pokiaľ ide predložené e-maily, preberací protokol, zásady nájmu, rozhodnutia MS SR, zápisnice z trestných konaní, podnety, podnikateľský zámer, výkaz ziskov a strát, rozhodnutie ÚVO, nájomné, resp. podnájomné zmluvy, súd týmto listinným dôkazom uveril, pretože v konaní nebola spochybnená ich pravdivosť a pravosť. Súd uveril aj výsluchom svedkov, nakoľko tieto boli výsluchy boli v podstatných bodoch zhodné. 15. Súd nevykonal dôkaz - vyjadrenie odborne spôsobilej osoby za účelom zistenia výšky odvodov z vyplatených odmien. Výška priznaných odmien je totiž zrejmá z iných dôkazov - z rozhodnutí konateľky. Pokiaľ žalobca týmto dôkazom chcel zistiť výšku odvodov zamestnávateľa a následne o túto sumu prípadne zmeniť žalobu, dôkazy sa vykonávajú za účelom preukázania už tvrdených skutočností a nie za účelom, aby žalobca práve na základe dôkazu mohol tvrdiť nové skutočnosti. 16. Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a. Podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.

17. Predmetom tohto konania (sp.zn. 14Cb/76/2016) bola pôvodne suma 155 345,74 € s príslušenstvom, suma 17 762,68 € s príslušenstvom a suma 26 500 € s príslušenstvom (viď č.l. 1). Žalobca však v priebehu konania uviedol, že dopĺňa návrh o spôsobenú škodu vo výške 11 537,45 € (č.l. 152pv), pričom súd túto zmenu žaloby pripustil. Žalobca však okrem zmeny žaloby zobral žalobu späť čo do zaplatenia sumy 10 000 € (viď č.l. 152pv) a súd preto konanie v tejto časti zastavil - pričom v zmysle § 146 ods. 2 C.s.p. o čiastočnom späťvzatí súd rozhodol v rozhodnutí vo veci samej. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, žalobca tieto vyšpecifikoval v podaní na č.l. 303pv.

18. Z citovaných ustanovení vyplýva, že konateľ zodpovedá za škodu:

- ak poruší svoje povinnosti (napr. povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosť alebo povinnosť zaobstarať si všetky dostupné informácie a rozhodnúť na ich základe) a zároveň

- ak spoločnosti vznikla škoda a zároveň

- ak existuje príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou. Ani v prípade kumulatívneho splnenia horuevedených predpokladov by však konateľ za škodu nezodpovedal, ak by preukázal, že na jeho strane je daný liberačný dôvod (či už napr. tzv. všeobecný liberačný dôvod uvedený v § 374 Obchodného zákonníka alebo osobitné liberačné dôvody - t.j. ak konateľ postupoval s odbornou starostlivosťou a zároveň v dobrej viere alebo ak vykonával uznesenie VZ).

19. Pokiaľ ide o predpoklad uvedený v písmene a) odseku 17, žalobca v žalobe tvrdí, že žalovaná porušila svoju povinnosť tým, že do nájomných zmlúv neimplementovala ustanovenia platných zásad o nájme NP. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca zmluvou zo dňa 20.12. 2006 „prenajal“ spoločnosti VŠK Púchov s.r.o. športovú halu (a iné) - a to na obdobie od 1.1.2007 do 30. júna 2019 (viď č.l. 234); pre úplnosť sa žiada zdôrazniť, že v tom čase za žalobcu nekonala žalovaná, ale K.. S. S.. Z vykonaného dokazovania je pritom zrejmé aj to, že uzatvorenie zmluvy s takýmito parametrami

(určenie ďalšej zmluvnej strany, doba trvania a výška odplaty) bolo výsledkom rozhodnutí jediného spoločníka žalobcu - t.j. Mesta Púchov, pričom na tomto rozhodnutí participovalo okrem primátora aj mestské zastupiteľstvo. Ak však podpísaniu zmluvy zo dňa 20.12.2006 predchádzal zložitý rozhodovací proces (a to nielen na úrovni mesta, ale zjavne aj na úrovni subjektu, ktorý mestu športoviská daroval), podľa názoru súdu je sotva mysliteľné, aby žalovaná o cca. necelého 3,5 roka (doba od uzatvorenia zmluvy do prijatia Zásad z 28.4.2010) začala vyvíjať aktivity, ktoré by mali viesť k zásadnej zmene parametrov vzťahu žalobca/VŠK Púchov s.r.o.. Pokiaľ ide o „Zásady z 28.4.2010“ (č.l. 254), článok 2 týchto zásad znie „Zásady sú záväzné pre všetky subjekty vykonávajúce správu mestského majetku. Tieto zásady neplatia pre nájom NP v správe MŠK s.r.o. ...“. Pokiaľ ide o slovo „správa“ opakovane použité v texte, je treba uviesť, že zákon č. 138/1991 Zb. opakovane používa slovné spojenie „správa majetku obce“ (§ 6 ods. 3, §6a). Naproti tomu v predmetnom článku je použité slovné spojenie „správu mestského majetku“ - teda slovné spojenie síce podobné, ale nie totožné s terminológiou, ktorá je použitá v zákone. Vzhľadom na tieto rozdiely v terminológii zásad a zákona súd dospel k záveru, že orgán, ktorý „Zásady“ prijal, nechápal slovo „správa“ iba ako synonymum pojmu „správa majetku obce“ v zmysle zákona č. 138/1991 Zb., ale že orgán, ktorý zásady prijal slovo „správa“ chápal v čo najširšom zmysle ako „činnosť, ktorej cieľom je vedenie nejakých záležitostí“ s tým, že je bez významu, či subjekt, ktorý má určité oprávnenia k majetku mesta tieto získal na základe zverenia majetku do správy alebo na základe nájomnej zmluvy alebo zmluvy o výpožičke. Práve taký širší výklad pojmu „správa“ je pritom aj v súlade s výkladom e ratione legis (viď III. ÚS 341/07). Mesto si totiž nepochybne uvedomovalo, že svoj majetok poskytlo nielen svojim rozpočtovým a príspevkovým organizáciám, ale že tento dalo aj do nájmu, resp. výpožičky subjektom, v ktorých malo majetkovú účasť. Pretože v konaní nebolo preukázané, že by mesto prijalo nejaký osobitný dokument upravujúci postup týchto subjektov, v ktorých malo majetkovú účasť, je racionálne vychádzať z toho, že práve „Zásady z 28.4.2010“ riešia aj problematiku subjektov, v ktorých malo majetkovú účasť - a to tak, že sa „iba“ zdôraznilo, že predmetné zásady sa na takéto subjekty neaplikujú (zjavne preto, že mesto v týchto subjektoch realizovalo svoje predstavy prostredníctvom výkonu práv spojených s jeho obchodným podielom v týchto subjektoch). Keďže pojem „správa“ použitý v Zásadách okrem správy majetku obce zahŕňa aj prenájom majetku obce alebo výpožičku majetku obce, z druhej vety článku 2 je zrejmé, že žalovaná nemala právnu povinnosť vykonať kroky smerujúce k zvýšeniu podnájomného za športovú halu. Žalovaná teda takúto neexistujúcu právnu povinnosť ani nemohla porušiť. Chýba teda základný predpoklad na vznik zodpovednosti za škodu a súd preto žalobu čo do zaplatenia sumy 147 185,94 € zamietol. Žiada sa uviesť aj to, že k rovnakému záveru by viedol aj výklad pojmu „správa“ prezentovaný žalobcom a kontrolnou skupinou NKÚ, podľa ktorých „správou“ je iba správa vykonávaná rozpočtovými a príspevkovými organizáciami obce. V prípade takéhoto striktného výkladu by totiž už prvá veta článku 2 Zásad vylučovala záväznosť Zásad pre žalobcu. Pre úplnosť sa žiada uviesť aj to, že žalovanej vo vykonaní krokov smerujúcich k zvýšeniu podnájomného bránila aj zásada „ pacta sunt servanda“, ktorá vo svojom dôsledku znamená, že hoci by sa aj prípadne situácia na trhu zmenila a stúpli by ceny nájomného za športové haly, prenajímateľ takejto športovej haly sa musí počas platnosti uzatvorenej zmluvy (v danom prípade do roku 2019) uspokojiť s pôvodne dohodnutým nájomným. Táto zásada je nakoniec vyjadrená aj v článku 6.2 Zásad zo dňa 28.4.2010, v zmysle ktorého bolo možné podmienky vyplývajúce zo Zásad do zmlúv premietnuť až po skončení platnosti zmluvy.

Zásadu „pacta sund servanda“ nakoniec ctil aj nový štatutárny orgán žalobcu, keď predmetnú zmluvu neukončil jednostranne, ale zmierom, ktorý však bol pre VŠK zjavne akceptovateľný iba za predpokladu, že žalobca mu vyplatí nie menej ako 20 000 €.

20. Z vykonaného dokazovania je zrejmé aj to, že žalobca zmluvou zo dňa 20.12.2006 dal do „nájmu“ Tenisovému klubu Púchov 4 tenisové dvorce vybudované na parcele KN č. 1238/20 (a iné) - a to na obdobie od 1.1.2007 do 30. júna 2020 (viď č.l. 239); pre úplnosť sa žiada zdôrazniť, že v tom čase za žalobcu nekonala žalovaná, ale K.. S. S.. Pokiaľ ide o „Zásady z 8.4.2010“ (č.l. 260), článok 2 týchto zásad znie „Zásady platia pre orgány mesta, pracovníkov mesta a subjekty zriadené a založené mestom“. Tieto zásady sa teda vzťahovali aj na žalobcu (žalobca bol totiž zriadený práve mestom ). Z článku 5.5.2 týchto zásad však vyplýva, že nájomné stanovené týmito zásadami sa bude uplatňovať pri zmluvných vzťahoch uzatvorených po dni účinnosti zásad. Žalovanej teda z nových zásad nevyplynula povinnosť vykonať kroky smerujúce k

zvýšeniu „nájomného“ za tenisové kurty (nakoľko nájomná zmluva na ne trvá až do roku 2020). Žalovaná teda takúto neexistujúcu právnu povinnosť ani nemohla porušiť. Chýba teda základný predpoklad na vznik zodpovednosti za škodu a súd preto žalobu čo do zaplatenia sumy 8 159,80 € zamietol.

21. Pokiaľ ide o sumu 17 762,68 €, žalobca v žalobe tvrdí, že žalovaná zaplatila za „Oplotenie areálu letného kúpaliska Púchov - 1. etapa“ sumu 29 997,45 €, hoci toto dielo malo podľa znaleckého posudku hodnotu iba 12 234,77 €. Bolo teda dôkazným bremenom žalobcu, aby preukázal, že hodnota oplotenia bola iba 12 234,77 €. Za účelom preukázania tejto skutočnosti žalobca predložil „Odborné vyjadrenie č. 1/2015“ (č.l. 79) a „Doplnok č. 1 znaleckého posudku č. 23/2015“ (č.l. 106/181). Predmetné vyjadrenie a doplnok však neboli vypracované osobou, ktorú ustanovil procesný súd a nespĺňajú ani náležitosť uvedenú v § 209 ods. 2 C.s.p. a na tieto vyjadrenia je teda potrebné hľadieť nie ako na znalecké posudky, ale „iba“ ako na listinné dôkazy. Pri listinnom dôkaze pritom na jeho spochybnenie v podstate stačí, aby protistrana spochybnila pravdivosť listiny a aby uviedla, prečo listina nie je pravdivá. Žalovaná v súdenej veci skutočne poprela pravdivosť posudkov F.. H., pričom aj navrhla dôkazy, ktoré pravdivosť listín spochybňujú. Týmito dôkazmi sú jednak výsluch svedka G., ktorý okrem iného uviedol, že pôvodné pätky boli kopané bagrom a teda mali veľký priemer - okolo 1 metra. Naproti tomu F.. H. (ktorý však pri búraní plota na rozdiel od svedka G. nebol) vychádzal z toho, že je nereálne, aby jedna pätka mala objem 0,5 m3 a následne preto za nereálne posúdil množstvo nakladanej, odvážanej a uskladnenej sute. Táto skutková okolnosť (t.j. aký bol objem starých pätiek) však zjavne hrala dôležitú úlohy pre stanovenie ceny. Pretože v znaleckom posudku nie sú založené podklady na posúdenie objemu týchto starých pätiek, súd tomuto listinnému dôkazu neuveril. V posudku nie sú pritom založené ani podklady o tom, za akú cenu výrobca v roku 2014 predával prefabrikované plotové dielce a súd preto nemôže preskúmať ani tvrdenie znalca, že ceny prefabrikátov sú nadsadené o 100%. V súvislosti s cenou akejkoľvek veci v podmienkach trhovej ekonomiky pritom platí, že cenu sa určuje na tej sume, kde sa stretáva konkrétny dopyt s konkrétnou ponukou. V danom prípade pritom žalovaná zisťovala, za akú cenu sú ochotní podnikatelia v stavebníctve ochotný ňou požadovaný plot postaviť a zistila, že firmy Valašsko SK, s.r.o. a Pavol Jakubech požadujú za postavenie takého istého plota ešte vyššiu sumu ako spoločnosť MONT, s.r.o.. Podľa názoru súdu práve tá skutočnosť, že firmy Valašsko SK, s.r.o. a Pavol Jakubech za postavenie takého istého plota žiadali ešte viac ako 29 997,45 € najlepšie preukazuje, že cena plota nebola nižšia než 29 997,45 €. A naopak - skutočnosť, že na výzvu žalobcu sa neprihlásil nikto, kto by bol ochotný plot postaviť za 12 234,77 € tiež znamená, že záver F.. H. nie je správny. Súd listinám spracovaných F.. H. neuveril aj preto, lebo odôvodnenie týchto písomností nezodpovedá pravidlám logického myslenia v tej časti, kde znalec uvádza, že vychádzal z jednotkových cien aplikovaných v roku 1996 (viď č.l. 80). Podľa názoru súdu stavebné práce sú natoľko bežné, že znalec má mať priame vedomosti o cenách obvyklých v roku 2014 a nie je teda dôvod na to, aby tieto zisťoval nepriamo - t.j. indexáciou cien obvyklých v roku 1996 - a to naviac cien obvyklých v inom štáte. Pokiaľ žalobca predložil zmluvu o dielo zo dňa 22.11.2016, na základe ktorej F.. I. N. mal zhotoviť betónový plot okolo bazéna za 13 989,60 €, žalobca nepreukázal, že ide o plot kvalitatívne porovnateľný s plotom, ktorý postavila spoločnosť MONT (na takéto porovnanie sú zjavne potrebné odborné vedomosti); ani táto zmluva teda nepreukazuje, že „Oplotenie areálu letného kúpaliska Púchov - 1. etapa“ malo hodnotu iba 12 234,77 €. Pretože žalobca nepreukázal, že mu vznikla škoda vo výške 17 762,68 €, chýba základný predpoklad na vznik zodpovednosti za škodu a súd preto žalobu čo do zaplatenia sumy 17 762,68 € zamietol.

22. Pokiaľ ide to, že žalovaná vyplatila zamestnancom v roku 2014 odmeny, hoci v tomto roku žalobca dosiahol stratu 46 066 €, je všeobecne známe, že primárnym motívom, prečo ľudia pracujú, je to, aby si zadovážili prostriedky na živobytie. Mzda je teda efektívny spôsob na to, aby zamestnávateľ svojich zamestnancov motivoval, aby vôbec pracovali a odmeny sú efektívny spôsob motivácie k tomu, aby zamestnanci pracovali viac a efektívnejšie. Spokojnosť zamestnanca so zárobkom pritom motivuje zamestnanca, aby ostal pracovať u svojho zamestnávateľa a nehľadal si prácu v inej firme. Z „Podnikateľského zámeru na rok 2014“ pritom okrem iného vyplýva aj to, že mzdy niektorých zamestnancov neboli upravované niekoľko rokov a že v ich mzdách nie je zohľadnená ani inflácia, ani reálna mzda v regióne, pričom mnohí zamestnanci sú zaškolení pre špeciálne stroje, zariadenia a prostriedky. Úlohou pre spoločnosť teda bolo zabezpečiť svojim zamestnancom porovnateľný príjem (viď č.l. 141). Je teda zrejmé, že bolo práve prejavom odbornej starostlivosti o záujmy spoločnosti, pokiaľ žalovaná rozhodla o vyplatení odmien zamestnancom. Žalobca pritom nepreukázal, že by existovala

nejaká norma, ktorá by umožňovala žalovanej odmeny vyplácať iba v prípade účtovného zisku a súd preto dospel k záveru, že žalovaná tým, že zamestnancom vyplatila odmeny, neporušila žiadnu povinnosť. Aj v tomto smere teda chýba základný predpoklad na vznik zodpovednosti za škodu a súd preto žalobu zamietol. Pokiaľ ide o argument žalobcu, že podnikanie sa vykonáva za účelom dosiahnutia zisku (a že teda ak žalobca nemal zisk, žalovaná nemala odmeňovať pracovníkov), v prípade žalobcu zjavne nejde o spoločnosť založenú výlučne za účelom podnikania, ale žalobca má primárne iný účel (viď § 56 ods. 1 posledná veta Obchodného zákonníka). Týmto iným účelom je to, aby v Púchove bola k dispozícii infraštruktúra potrebná pre profesionálny aj amatérsky šport, a teda nie je v rozpore s týmto účelom, pokiaľ žalovaná za účelom dosiahnutia tohto cieľa (funkčnosti športovísk) dodatočne motivovala svojich zamestnancov tým, že im poskytla odmeny.

Podľa názoru súdu by v rozhodnutiach žalovanej o vyplatení odmien bolo snáď možné vidieť porušenie právnej povinnosti v tom prípade, ak by v dôsledku týchto jej rozhodnutí o vyplatení odmien bol prekročený objem prostriedkov vyčlenených v rozpočte na rok 2014 na „mzdové a sociálne náklady“; žalobca však nepreukázal, že v roku 2014 bolo vyplatených na tieto účely viac ako 340 778 € (č.l. 144). Pokiaľ v súvislosti s odmenami priznanými v roku 2015 žalobca tvrdil, že žalovaná porušila Smernicu 3 - Mzdový poriadok zo dňa 1.1.2014, žalobca v konaní nepreukázal, že takýto mzdový poriadok existoval a najmä že obsahoval ustanovenia o výplate odmien v júli a decembri.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako strane s plným úspechom priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% trov potrebných na účelné uplatňovanie práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcej vete, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak žalovaný nebude plniť povinnosť v rozhodnutí mu uloženú, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.