Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/195/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: LUXIS, s.r.o., so sídlom Račianska 77, 831 02 Bratislava, IČO: 46 274 880, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Ivanom Jánošíkom, advokátom, so sídlom P. XX, P.O.BOX X, XXX XX T. X, proti žalovanému v 1/ rade: Sendy Nábytok s.r.o., so sídlom Mojš 190, 010 01 Mojš, IČO: 47 646 233, žalovanému v 2/ rade: Ing. E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX J., žalovaní v 1/ a v 2/ rade zastúpení zástupcom JUDr. Rudolf Adamčík, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Liptovská 2/A, 821 09 Bratislava, IČO: 50 035 592, v konaní o zaplatenie 34.222,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/263/2014-351 zo dňa 4. júla 2017 v napadnutých výrokoch II., IV., V., VI., takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/263/2014-351 zo dňa 4. júla 2017

- v napadnutom výroku II., ktorým vo zvyšnej časti voči žalovanému v 1/ rade bola žaloba zamietnutá,

- výroku IV., ktorým sa žalovanému v 1/ rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 9,70%,

- výroku V., ktorým voči žalovanému v 2/ rade bola žaloba zamietnutá,

- výroku VI., ktorým žalovanému v 2/ rade sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, p o t v r d z u j e .

Žalovaní v 1/ a v 2/ rade m a j ú voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom okresného súdu, ktorý bol napadnutý odvolaním žalobcu, sa podľa - výroku I. rozhodlo, že žalovaný v 1/ rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11.986,17 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 557,97 Eur od 01.04.2014 do 01.11.2014, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 5.305,20 Eur od 08.05.2014 do 01.11.2014, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.907,17 Eur od 02.11.2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 5.305,20 Eur od 08.06.2014 do zaplatenia a vo výške 5,15 % ročne zo sumy 4.773,80 Eur od 08.07.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku,

- výrokom II. vo zvyšnej časti bola žaloba voči žalovanému v 1/ rade zamietnutá,

- výrokom III. okresný súd vzájomnú žalobu žalovaného v 1/ rade zamietol,

- výrokom IV. žalovanému v 1/ rade bol priznaný voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 9,70%,

- výrokom V. voči žalovanému v 2/ rade bola žaloba zamietnutá,

- výrokom VI. sa žalovanému v 2/ rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku, po vykonanom dokazovaní, aplikácii rozhodných ustanovení Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, ustanovení zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 116/1990 Zb.“), § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade bola uzavretá Zmluva o

nájme nebytových priestorov dňa 27.01.2014, ktorá spĺňala náležitosti zmluvy o nájme upravené v ust. § 3 zákona č. 116/1990 Zb. (ďalej len „Zmluva“). Záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade založený Zmluvou zo dňa 27.01.2014 okresný súd posúdil, vzhľadom na postavenie žalobcu a žalovaného v 1/ rade ako subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov ako vzťah obchodno-právny podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý sa spravuje ustanoveniami zákona č. 116/1990 Zb. a v otázkach týmto zákonom výslovne neupravených sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve a v ostatných otázkach Obchodným zákonníkom. Okresný súd uviedol, že podľa ust. § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka posudzoval aj tvrdený ručiteľský záväzok žalovaného v 2/ rade za záväzky žalovaného v 1/ rade zo Zmluvy. Vo vzťahu k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade okresný súd považoval za platnú výpoveď žalovaného v 1/ rade zo dňa 25.07.2014. Na základe výpovede žalovaného v 1/ rade z 25.07.2014 tak odo dňa 01.08.2014 začala plynúť trojmesačná výpovedná lehota, ktorá uplynula dňa 31.10.2014 a uvedeným dňom došlo k zániku nájomného vzťahu založeného Zmluvou medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade. Okresný súd poukázal na to, že v konaní ani nebolo tvrdené, že by malo dôjsť k zániku nájomného vzťahu na základe Zmluvy k inému dátumu, než k 31.10.2014 uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty, v ktorej otázke boli tvrdenia sporových strán v konaní zhodné. Okresný súd skonštatoval trvanie nájomného vzťahu založeného Zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade dňa 27.01.2014 odo dňa 15.03.2014 do dňa 31.10.2014, do ktorého obdobia aj spadal žalobcom uplatnený nárok. Pri vyhodnocovaní spôsobu ukončenia nájomného vzťahu a poukazovaní na výpoveď žalovaného v 1/ rade zo dňa 25.07.2014 okresný súd poukázal na skutočnosť neumožnenia vstupu žalovanému v 1/ rade do predmetu nájmu, ktorú hodnotil ako okolnosť súvisiacu s (ne)plnením práv a povinností zmluvných strán zo Zmluvy, nie ako dôvody súvisiace s „kvalitou“ predmetu nájmu, na základe ktorých by bolo možné posudzovať spôsobilosť predmetu nájmu na užívanie.

2. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že žalobcom uplatnený nárok predstavuje nájomné, poplatok za energie a za služby spojené s nájmom podľa dojednaní zmluvných strán v čl. II. Zmluvy za obdobie od 15.03. do 31.07.2014 a následne na základe rozšírenej žaloby na pojednávaní dňa 07.04.2014 pripustenej uznesením okresného súdu č.k. 38Cb/263/2014-120 zo dňa 20.06.2016 aj za obdobie plynutia výpovednej doby od 01.08.2014 do 31.10.2014. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že výška nároku žalobcu na nájomné a služby spojené s nájmom na základe Zmluvy z 27.01.2014 a vzájomnej dohody medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade o výške poplatku za užívanie prístupu na internet predstavovala spolu 4.421 Eur bez DPH, resp. 5.305,20 Eur s DPH.

3. Z dojednaní žalobcu a žalovaného v 1/ rade v čl. II. bod 3. Zmluvy vyplynulo, že priestory pre nájomcu mali byť pripravené k odovzdaniu po 15.02.2014, po podpise preberacieho protokolu spolu s kľúčmi a zaškolením. V konaní nebolo preukázané, či a kedy došlo medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade k podpisu preberacieho protokolu, obdobne ako jeho podpísanie predpokladá aj dojednanie v čl. IV. bod 4. Zmluvy, v zmysle ktorého prenajímateľ odovzdáva a nájomca preberá priestory v riadnom prevádzkyschopnom stave, ktoré budú popísané v preberacom protokole podpísanom oboma zmluvnými stranami. V konaní nebolo preukázané, že by ku dňu podpisu Zmluvy k dojednanému dátumu v zmysle čl. II. bod 3. Zmluvy 15.02.2014, resp. k dojednanému dátumu začatia nájomného vzťahu 15.03.2014 v zmysle čl. III. bod 1. Zmluvy došlo k podpísaniu preberacieho protokolu, ktorý by preukazoval odovzdanie predmetu nájmu žalobcom žalovanému v 1/ rade v riadnom prevádzkyschopnom stave, t.j. v stave spôsobilom na dojednané užívanie. Podľa čl. III. bodu 1 Zmluvy bol nájom dojednaný od 15.03.2014 a od tohto dňa bolo povinnosťou žalobcu zabezpečiť, aby predmet nájmu mohol slúžiť na dojednaný účel, ktorým bola prevádzka predajne nábytku. Uviesť nebytový priestor do prevádzkyschopného stavu na vlastné náklady bolo povinnosťou žalobcu, a to ku dňu začatia nájmu 15.03.2014. Z fotodokumentácie na č.l. 215 až 220 okresný súd zistil stav, v akom boli nebytové priestory tvoriace predmet nájmu ku dňu 20.03.2014, pričom na základe predloženej fotodokumentácie nebolo možné konštatovať, že by priestory, vrátane spoločných priestorov prístupu do predmetu nájmu boli spôsobilé na využitie na dojednaný účel prevádzky predajne nábytku. Z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by ku dňu 15.03.2014, ktorý bol dohodnutý ako deň začatia nájomného vzťahu, žalobca zabezpečil pripravenosť predmetu nájmu na využívanie na dojednaný účel, vrátane pripravenosti spoločných priestorov, cez ktoré bol realizovaný prístup do predmetu nájmu a za týmto účelom mal žalobca pre žalovaného v 1/ rade pripravený preberací protokol, ktorý by prípadne žalovaný v 1/ rade odmietal podpísať. Z elektronickej komunikácie na č.l. 228 spisu vyplynulo, že ešte dňa 23.04.2014 konateľka žalovaného v 1/ rade žiadala konateľa žalobcu o preberací protokol. Okresný súd

poukázal na vyjadrenia konateľa žalobcu, ktorý sa vo výpovedi na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 08.09.2016 nevyjadril k ďalším tvrdeniam žalovaného v 1/ rade ohľadne prebiehajúcich stavebných úprav v predmete nájmu (plávajúca podlaha, inštalácia deliacich priečok, neohraničenie nebytového priestoru od schodišťa, ktoré nemalo zábradlie, čomu zodpovedali práce spočívajúce v oddelení sklenou stenou od schodišťa, vstupné dvere a zábradlie na schodisku vykonané v druhej polovici marca, resp. do 20.04.2014, čomu zodpovedá aj obsah písomného podania žalovaného v 1/ rade zo dňa 06.04.2016 č.l. 79 spisu) a tieto tvrdenia nerozporoval. Okresný súd podľa výsledkov dokazovania dospel k záveru, že v období od 15.03.2014 do 31.03.2014 žalobca porušil povinnosť, ktorá mu vyplývala z ust. § 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. odovzdať žalovanému v 1/ rade predmet nájmu v stave spôsobilom na dojednané užívanie k dojednanému dňu začatia nájomného vzťahu 15.03.2014, v dôsledku čoho žalovaný v 1/ rade mohol nebytový priestor užívať vo väzbe na vymedzený účel nájmu prevádzka predajne nábytku len obmedzene, a preto okresný súd považoval za dôvodný žalovaným v 1/ rade uplatnený nárok na zľavu na nájomnom za obdobie od 15.03.2014 do 31.03.2014 v rozsahu 90%, keď tento nárok na zľavu bol uplatnený aj v zákonnej lehote.

4. Žalobca za obdobie od 15.03.2014 do 31.03.2014 uplatnil nárok vo výške 2.391,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 01.04.2014 do zaplatenia. Zľava sa vyčísľuje len z výšky nájomného, nie z výšky poplatkov za služby spojené s užívaním predmetu nájmu, pričom výška nájomného za mesiac marec 2014 bez dojednaných poplatkov za služby spojené s užívaním predmetu nájmu bola okresným súdom vyčíslená ako 9 Eur x 344 m2, čo zodpovedalo sume 3.096 Eur bez DPH, resp. 3.715,20 Eur s DPH po vydelení počtom dní v mesiaci marec 31, výška nájomného na jeden deň v mesiaci marec 2014 bola 119,85 Eur, vynásobená počtom 17 dní za obdobie od 15.03.2014 do 31.03.2014, nájomné za toto obdobie na základe Zmluvy predstavovalo 2.037,37 Eur. Dôvodne uplatnený nárok na zľavu na nájomnom v rozsahu 90% z takto vyčíslenej sumy nájomného predstavoval 1.833,63 Eur, ktorú sumu okresný súd odpočítal od žalobcom uplatneného nároku za obdobie od 15.03. do 31.03.2014 2.391,60 Eur a dospel k výške nároku žalobcu za uvedené obdobie v sume 557,97 Eur spolu s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 01.04.2014 do zaplatenia.

5. Okresný súd v ďalšom sa zaoberal uplatneným nárokom na zľavu z nájomného žalovaným v 1/ rade listom zo dňa 07.08.2014 za obdobie od 01.04.2014 do 30.04.2014 v rozsahu 60% z dôvodu, že prístup do predajne cez priečelie budovy bol zatarasený uzamknutou mrežou a k predajni nebol možný prístup na dovoz a odvoz tovaru a nebolo k dispozícii parkovacie státie na tento účel a taktiež nebolo k dispozícii parkovisko pre zákazníkov, v dôsledku čoho bol znemožnený riadny maloobchodný predaj nábytku. Okresný súd poukázal na obdobie mesiaca máj 2014, za ktorý mesiac žalovaný v 1/ rade v rámci obrany voči uplatnenému nároku žalobcu požadoval zľavu z nájomného zhodne s obsahom listu zo dňa 07.08.2014 v rozsahu 60% z dôvodu, že 1) prístup do predajne cez priečelie budovy bol zatarasený uzamknutou mrežou, 2) k predajni nebol možný prístup na odvoz a dovoz tovaru a nebolo k dispozícii parkovacie státie na tento účel a 3) nebolo k dispozícii parkovisko pre zákazníkov, v dôsledku čoho bol znemožnený riadny maloobchodný predaj nábytku. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania z týchto dôvodov uplatnenej zľavy z nájomného zo strany žalovaného v 1/ rade okresný súd skonštatoval, že žalovaný v 1/ rade nepreukázal, že by žalobca porušil povinnosti zo Zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade alebo povinnosti stanovené zákonom č. 116/1990 Zb. tým, že 1/ by prístup do predajne cez priečelie budovy bol zatarasený uzamknutou mrežou, 2/ že by k predajni nebol možný prístup na odvoz a dovoz tovaru a nebolo k dispozícii parkovacie státie na tento účel a 3/ že by nebolo k dispozícii parkovisko pre zákazníkov, čím mal byť znemožnený riadny maloobchodný predaj nábytku, ktoré nepreukázanie dôvodov žalovaným v 1/ rade na zľavu z ceny nájmu sa vzťahovalo na obdobie mesiaca apríl, máj, jún a júl 2014. Podľa záverov okresného súdu žalovaný v 1/ rade nepreukázal, že by v dôsledku ním tvrdených okolností, ktoré mali zakladať jeho nárok na zľavu z nájomného, bol obmedzený v užívaní predmetu nájmu. V tejto časti preto okresný súd nepovažoval procesnú obranu žalovaného v 1/ rade za dôvodnú a preukázanú. Za obdobie mesiacov jún a júl 2014 žalovaný v 1/ rade ako dôvod uplatneného nároku na zľavu z nájomného uvádzal, že pri spustenej klimatizácii stúpala vnútorná teplota nad 30°C. V konaní nebolo preukázané a uvedené nevyplynulo ani z tvrdení samotnej konateľky žalovaného v 1/ rade, že by zapnuté klimatizačné jednotky v predmete nájmu nedokázali udržať teplotu pod maximálnu prípustnú teplotu tak, ako to vyplýva z tabuľky č. 2 Prílohy k vyhláške č. 544/2007 Z.z., kde pre prácu predavača je optimálna teplota od 22 do 25 °C a prípustná teplota od 19 do 27 °C. Z tvrdení žalovaného v 1/ rade v relevantnom období vyplynulo, že pri zapnutých klimatizáciách klesla teplota na predajni na 26°C. Z tohto vyplynulo, že za činnosti klimatizačných jednotiek v predmete nájmu bolo možné udržať teplotu v predmete nájmu na prípustnej úrovni.

6. Okresný súd dospel k záveru, že v konaní nebola preukázaná dôvodnosť žalovaným v 1/ rade uplatneného nároku na zľavu na nájomnom za obdobie mesiacov apríl, máj, jún a júl 2014 tak, ako tieto boli špecifikované.

7. Okresný súd dospel k záveru o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku na nájomné a poplatky za energie a služby spojené s užívaním predmetu nájmu tak, že

- za mesiac marec 2014 (od 15.3. do 31.3.) pri zohľadnení dôvodne uplatneného nároku na zľavu z nájomného v rozsahu 90 % v sume 557,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z tejto sumy od 01.04.2014 do zaplatenia,

- za mesiac máj 2014 v sume 5.305,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne z tejto sumy od 08.05.2014 do zaplatenia,

- za mesiac jún 2014 v sume 5.305,20 Eur s úrokom z omeškania 5,25 % ročne z tejto sumy od 08.06.2014 do zaplatenia,

- za mesiac júl 2014 do 28.07.2014 v sume 4.773,80 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne z tejto sumy od 08.07.2014 do zaplatenia.

8. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané tvrdenia žalovaného v 1/ rade, že dňa 29.07.2014 žalobca vykonal technické opatrenia, ktorými zamedzil žalovanému v 1/ rade prístup do predmetu nájmu, t.j. znemožnil mu užívanie predmetu nájmu na dojednaný účel. Podľa záverov súdu prvej inštancie odo dňa 29.07.2014 si žalobca neplnil svoju primárnu povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy uzatvorenej so žalovaným v 1/ rade, a to prenechať mu do užívania predmet nájmu, v dôsledku čoho od uvedeného dňa žalobcovi nepatril nárok na nájomné ani na poplatky za energie a služby spojené s užívaním predmetu nájmu, pretože by na jeho strane išlo o prijatie plnenia bez právneho dôvodu, a to bez poskytnutia zodpovedajúceho protiplnenia na základe Zmluvy. Keďže tento stav pretrvával po dobu plynutia výpovednej lehoty, a to od 01.08.2014 do 31.10.2014, tak ani za toto obdobie nemal žalobca nárok na nájomné a poplatky za energie a služby spojené s užívaním predmetu nájmu podľa rozšírenej žaloby na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 07.04.2014. Ak žalobca namietal, že vo vzťahu k nároku na nájomné a poplatky za energie a služby spojené s užívaním predmetu nájmu za obdobie od 01.08.2014 do 31.10.2014 žalovaný v 1/ rade neuplatnil právo na odpustenie nájomného, resp. na poskytnutie zľavy na nájomnom v lehote podľa ust. § 675 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho malo dôjsť k zániku tohto práva, tak s touto argumentáciou žalobcu sa okresný súd nestotožnil. Odo dňa 29.07.2014 v rozpore so zmluvnými podmienkami žalobca neumožnil žalovanému v 1/ rade, resp. zamedzil žalovanému v rade 1/ užívať predmet nájmu, čím si neplnil svoju primárnu povinnosť zo Zmluvy uzatvorenej so žalovaným v 1/ rade prenechať predmet nájmu do dočasného užívania, preto za obdobie od 29.7.2014 do 31.10.2014 žalobcovi nevznikol nárok na nájomné a poplatky za energie a služby spojené s užívaním predmetu nájmu. Okresný súd uviedol, že sa nejednalo o situáciu podľa ust. § 673 Občianskeho zákonníka, kedy nájomca nie je povinný platiť nájomné, pretože nebolo možné konštatovať, že by nastali vady predmetu nájmu, ktoré nájomca nespôsobil, v dôsledku ktorých by nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo primerane povahe a určeniu veci. Uvedené zákonné ustanovenie rieši odlišnú situáciu súvisiacu s kvalitou a stavom predmetu nájmu vo väzbe na dojednaný spôsob jeho užívania, nie však situáciu, kedy prenajímateľ plnenie v rozpore so Zmluvou vôbec neposkytuje. Nebola preto dôvodná argumentácia žalobcu ohľadne neuplatnenia práva na odpustenie nájomného podľa ust. § 675 Občianskeho zákonníka, ktorý má väzbu práve na ust. § 673 Občianskeho zákonníka, predpoklady aplikácie ktorého zákonného ustanovenia však podľa záveru okresného súdu vo veci naplnené neboli.

9. Okresný súd sa stotožnil s námietkou žalovaného v 1/ rade, že po skončení nájmu v záujme komplexného vysporiadania práv a povinností žalobcu a žalovaného v 1/ rade zo Zmluvy bolo potrebné žalovaným v 1/ rade zaplatenú kauciu v sume 3.956 Eur započítať na úhradu dlžného nájomného a poplatkov za služby spojené s nájmom, a to ku dňu nasledujúcemu po dni skončenia nájomného vzťahu, t.j. ku dňu 01.11.2014. Zaplatená kaucia bola v sume 557,97 Eur spotrebovaná na nárok žalobcu na nájomné a poplatky za služby spojené s užívaním predmetu nájmu za obdobie od 15.03.2014 do 31.03.2014 a v zostávajúcej sume 3.398,03 Eur na nájomné a poplatky za energie a služby spojené s užívaním predmetu nájmu za mesiac máj 2014. Okresný súd preto žalovanému v 1/ rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 557,97 Eur od 01.04.2014 do 01.11.2014, sumu 1.907,17 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 5.305,20 Eur od 08.05.2014 do 01.11.2014 a zo sumy 1.907,17 Eur od 02.11.2014 do zaplatenia, sumu 5.305,20 Eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 08.06.2014 do zaplatenia a sumu 4.773,80 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 08.07.2014 do zaplatenia a vo zvyšku bol žalobcom uplatnený nárok voči žalovanému v 1/ rade zamietnutý.

10. Žalovaný v 1/ rade v rámci svojej obrany poukazoval na skutočnosť, že do predmetu nájmu vložil investície, a to vybudovanie podlahy v sume 6.054,58 Eur, inštalácia blokovania výťahu v sume 1.380 Eur a osadenie vstupných dverí do obchodného priestoru v sume 5.125 Eur, spolu 12.559,58 Eur. V obsahu písomného podania zo dňa 06.04.2016 žalovaný v 1/ rade vyčíslil žalobcovi podľa jeho názoru prináležiaci nárok na nájomné za obdobie od 15.03.2014 do 28.07.2014 v sume 5.578,78 Eur a následne ako obranu voči uplatnenému nároku uplatnil nárok na náhradu investícii vyčíslených v sume 12.559,58 Eur, resp. v prevyšujúcej časti vyčísleného nároku žalobcu, t.j. v sume 6.980,80 Eur uplatnil nárok na náhradu investícii do predmetu nájmu voči žalobcovi vzájomným návrhom. Nebolo sporné, že žalovaný v 1/ rade vložil investície do predmetu nájmu spočívajúce vo vybudovaní podlahy za sumu 6.054,58 Eur, v inštalácii blokovania výťahu v sume 1.380 Eur a v osadení vstupných dverí do obchodného priestoru v sume 5.125 Eur. K nároku žalovaného v 1/ rade na vrátenie investícií okresný súd poukázal na zmluvné dojednanie čl. IV. bod 1. Zmluvy. V konaní nebolo preukázané, že by sa žalobca zaviazal nahradiť žalovanému v 1/ rade investície do predmetu nájmu, vložené v súvislosti s vybudovaním podlahy, inštaláciou blokovania výťahu a osadením vstupných dverí do obchodného priestoru. Ak žalobca nerozporoval, že dal súhlas na predmetné stavebné úpravy, avšak nebolo preukázané, že by sa zaviazal na úhradu nákladov s nimi spojených, žalovaný v 1/ rade by po skončení nájmu mohol požadovať len protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci, ktorý nárok však žalovaným v 1/ rade tvrdený, uplatnený ani preukázaný nebol. Okresný súd tak vyhodnotil za nedôvodnú obranu žalovaného v 1/ rade, ktorá spočívala v tvrdenom nároku na vrátenie investícií vynaložených na stavebné úpravy realizované v predmete nájmu celkom v sume 12.559,58 Eur a z rovnakého dôvodu zamietol aj vzájomný návrh žalovaného v 1/ rade na zaplatenie sumy 6.980,80 Eur.

11. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade okresný súd poukázal na ust. § 255 ods. 2 CSP. Pre vyjadrenie pomeru úspechu určil hodnotu predmetu sporu medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade, ktorá bola v sume 39.489,60 Eur, t.j. hodnota sporu uplatnená žalobcom vrátane vyčísleného príslušenstva, a to úroku z omeškania ku dňu rozhodnutia okresným súdom dňa 04.07.2017, ku ktorej hodnote predmetu sporu, resp. nároku uplatneného žalobcom okresný súd pripočítal hodnotu vzájomného návrhu žalovaného v 1/ rade 6.980,80 Eur a tak celá hodnota predmetu sporu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade predstavovala 46.470,40 Eur. Okresný súd vyčíslil úspech na strane žalobcu sumou 14.000,10 Eur, ktorá predstavuje žalobcovi priznanú istinu 11.986,17 Eur a úrok z omeškania vyčíslený do dňa 01.11.2014, resp. do dňa vyhlásenia rozsudku v prejednávanej veci 04.07.201, ku ktorej hodnote úspechu na strane žalobcu bola pripočítaná aj suma vzájomného návrhu žalovaného v 1/ rade 6.980,80 Eur, ktorý bol okresným súdom zamietnutý, celkovo tak žalobca bol úspešný v časti sumy 20.980,90 Eur. Úspech na strane žalovaného v 1/ rade predstavoval hodnotu žalobcom uplatneného nároku v časti, v ktorej bola jeho žaloba zamietnutá 25.489,50 Eur (39.489,60 Eur - 14.000,10 Eur). Okresný súd uviedol, že čistý úspech na strane žalovaného v 1/ rade bol 4.508,60 Eur (25.489,50 Eur - 20.980,90 Eur), ktorý vo vzťahu k hodnote predmetu konania medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade vyčísleným celkom v sume 46.470,40 Eur predstavuje 9,7 %. V takomto rozsahu okresný súd priznal žalovanému v 1/ rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd podľa ust. § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí na základe samostatného uznesenia.

12. Vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade žalobca uplatňoval nárok z titulu pozície žalovaného v 2/ rade ako ručiteľa, ktorý mal podľa žalobcu ručiť za záväzky žalovaného v 1/ rade zo Zmluvy. Okresný súd poukázal na Zmluvu o nájme nebytových priestorov uzavretú medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade zo dňa 27.01.2014, ktorá v čl. V. bodu 11. upravuje garančnú doložku, z obsahu ktorej vyplýva, že ...„v zmysle tejto zmluvy sa uzatvára s nájomcom aj garančná doložka, čo znamená, že záväzky nájomcu v zmysle tejto zmluvy preberá garančný ručiteľ, ktorého si ustanovil podnájomca a garančný ručiteľ prejavil vôľu a vyjadril súhlas s pristúpením k tejto zmluve, ktorý je uvedený ako garančný ručiteľ v nasledujúcom čl. VI. a ktorý v prípade nedodržania zmluvne dohodnutých ustanovení tejto zmluvy na strane nájomcu súhlasí a preberá záväzky nájomcu so všetkými ustanoveniami tejto zmluvy na seba ako pristupujúceho garančného ručiteľa k tejto zmluve, čo svojim podpisom potvrdzuje“. Takýto čl. VI., na ktorý sa poukazuje, sa v Zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade 27.01.2014 nenachádza a žalovaný v

2/ rade v postavení ručiteľa Zmluvu nepodpísal. Okresný súd sa oboznámil s Dodatok ku Zmluve č. 1 z 27.01.2014 (č.l. 15 spisu), po oboznámení sa s ktorým dodatkom, na základe ktorého žalobca tvrdil existenciu ručiteľského záväzku žalovaného v 2/ rade, skonštatoval, že obsahom tohto dodatku nie je právny úkon určitý a zrozumiteľný. Ak táto listina je označená ako „Dodatok ku Zmluve č. 1“, tak z obsahu nevyplýva, o dodatok k akej zmluve by malo ísť a v čom by mala byť zmluva menená, doplnená, resp. dodatkovaná. Podľa ďalšieho textu tejto listiny ide o Zmluvu o nájme nebytových priestorov uzavretú podľa zákona č. 116/1990 Zb., avšak táto listina sama o sebe nespĺňa podstatné náležitosti zmluvy o nájme podľa ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb., keď v čl. I. bod 1. nie je určito vymedzený predmet nájmu a úplne absentuje účel nájmu, splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, v dôsledku čoho nejde o zmluvu platnú. Ak aj za textom tejto listiny a podpismi zmluvných strán prenajímateľa a nájomcu v čl. VI. je vyhlásenie žalovaného v 2/ rade, že „pristupuje k tejto zmluve ako ručiteľ a vyhlasuje, že prípadnú pohľadávku prenajímateľa voči nájomcovi vzniknutú z titulu nezaplatenia mesačnej splátky nájomného alebo jeho časti, náhrady škody alebo porušením zmluvnej povinnosti uspokojí na základe výzvy, pokiaľ tak neurobí sám nájomca,“ nejedná sa podľa názoru okresného súdu o platné ručiteľské vyhlásenie, pretože sa nevzťahuje k platnému záväzku dlžníka, ktorý by bol obsahom listiny označenej ako Dodatok ku zmluve č. 1 (č.l. 15 spisu). Z obsahu tejto listiny označenej ako Dodatok ku Zmluve č. 1 nevyplýva, že by žalovaný v 2/ rade podľa ust. § 303 Obchodného zákonníka preberal ručiteľský záväzok za splnenie záväzkov žalovaného v 1/ rade zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade dňa 27.01.2014, na základe ktorej žalobca uplatňoval voči žalovanému v 1/ rade nárok v prejednávanej veci. Okresný súd z týchto záverov žalobu voči žalovanému v 2/ rade v celom rozsahu zamietol s doplnením, že základom ručiteľského záväzku žalovaného v 2/ rade nemohla byť ani Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 07.01.2014, keďže táto zmluva bola okresným súdom vyhodnotená ako neplatná z dôvodu nedostatku spôsobilosti nájomcu na práva a povinnosti, t.j. z dôvodu nedostatku jeho právnej subjektivity.

13. O nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný v 2/ rade bol v konaní proti žalobcovi v celom rozsahu úspešný, preto bol žalovanému v 2/ rade proti žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

14. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca v podaní zo dňa 25. júla 2017. Žalobca uviedol, že odvolanie smeruje proti rozsudku okresného súdu, a to vo výroku II., V. a VI. a v časti chýbajúceho výroku o náhrade trov konania žalobcu. Výrokom II. okresný súd vo zvyšnej časti žalobu proti žalovanému v 1/ rade zamietol, výrokom V. zamietol žalobu voči žalovanému v 2/ rade a výrokom VI. žalovanému v 2/ rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca namietal, že konanie pred okresným súdom má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Okresný súd podľa názoru žalobcu dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K chýbajúcemu výroku o trovách konania žalobcu žalobca poukázal na to, že bol úspešný v časti výroku I., ktorým žalovanému v 1/ rade bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.986,17 Eur spolu s príslušenstvom a zároveň bol žalobca úspešný aj vo výroku III., ktorým bola vzájomná žaloba žalovaného v 1/ rade voči žalobcovi zamietnutá. Napriek tejto úspešnosti žalobcu okresný súd opomenul vo výroku napadnutého rozhodnutia rozhodnúť o trovách konania žalobcu. Okresný súd opomenul rozhodnúť o trovách konania žalobcu, pričom nevyslovil, ani že by žalobca nárok na náhradu trov konania nemal, ani nárok na náhradu trov konania žalobcu voči žalovanému v 1/ rade neurčil podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku v zmysle pomeru úspechu k celej prejednávanej veci.

15. K otázke posúdenia ručenia žalovaného v 2/ rade žalobca namietal, že právny úkon žalovaného v 2/ rade bol vyhodnotený čisto formalisticky bez prihliadnutia na ustanovenia o výklade prejavu vôle a posúdenia, či právny úkon realizovaný žalovaným v 2/ rade, pokiaľ by aj nebol ručením, nespĺňa náležitosti iného platného právneho úkonu. Žalovaní v 1/ a v 2/ rade založili do súdneho spisu rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16.12.2016, č.k. 24Cb/134/2014-165, ktorým bol návrh žalobcu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí zamietnutý z dôvodu, že žalobca mal záväzok voči žalovanému v 1/ rade platne zabezpečený ručením Ing. E.K., t.j. žalovaným v 2/ rade a ak je takýmto spôsobom zabezpečené nájomné, tak žalobcovi nepatrí právo zadržať hnuteľné veci nájomcu, t.j. žalovaného v 1/ rade. K rovnakému záveru o platnosti ručiteľského vyhlásenia dospeli všeobecné súdy pri posudzovaní totožnej otázky z totožného právneho vzťahu, keď túto otázku riešili ako predbežnú, v konaní pred Okresným súdom Bratislava III podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo

dňa 10.11.2015, č.k. 24Cb/l99/2014-77, ďalej v konaní pred Okresným súdom Bratislava III zo dňa 19.02.2016, č.k. 24Cb/200/2014-89 a rovnako pred tým istým okresným súdom v konaní pod č.k. 23Cb/65/2015-145, ktorý bol aj právoplatne potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.04.2017, č.k. 1Cob/342/2015-209. Napriek existencii piatich rozhodnutí o totožnej otázke z totožného právneho vzťahu so záverom o platnosti ručiteľského vyhlásenia Ing. E.K. v zmysle Dodatku ku Zmluve č. 1 zo dňa 27.01.2014 k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.01.2014, keď všeobecné súdy danú otázku posudzovali ako predbežnú, okresný súd dospel k inému právnemu záveru o totožnej právnej otázke, ktorý záver je v rozpore s právoplatnými rozhodnutiami vyšších súdov.

16. Žalobca poukázal na Čl. 2 ods. 2 a princíp právnej istoty v spojení s Čl. I. ods. 1 Ústavy SR, ako aj rozhodnutia Ústavného súdu SR, z ktorej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že ak o totožnej otázke z totožného právneho vzťahu bolo rozhodnuté súdom prvého stupňa rozdielne, tak dochádza k porušeniu zásady právnej istoty. Ak o otázke z totožného právneho vzťahu bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.04.2017, č.k. 1Cob/342/2015-209, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12.10.2015, č.k. 23Cb/65/2015-145 so záverom o platnosti ručiteľského vyhlásenia Ing. E. M., tak nie je rozhodujúce, či tento súd posudzoval danú otázku ako predbežnú, ale to, že iný všeobecný súd nemôže totožnú otázku posúdiť odlišne. Rozdielny postup má za následok porušenie princípu právnej istoty, ako aj porušenie princípu predvídateľnosti súdneho rozhodovania. Postup okresného súdu pri rozhodovaní o platnosti ručiteľského vyhlásenia žalovaného v 2/ rade je preto inou vadou konania podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, z ktorého dôvodu je rozhodnutie okresného súdu v napadnutom výroku V. a VI. nesprávne. Okresný súd sa nezaoberal ani otázkou výkladu vôle strán v zmysle ust. § 266 a nasl. ustanovenia Obchodného zákonníka vo vzťahu k ručiteľskému vyhláseniu. S prihliadnutím na výkladové pravidlo obsiahnuté v ust. § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka je nepochybné, že vôľa strán smerovala k podpisu ručiteľského vyhlásenia, pričom obsah ručenia ako zabezpečovacieho právneho inštitútu je vymedzený právnou úpravou v ust. § 303 Obchodného zákonníka. Žalobca poukázal na to, že samotný žalovaný v 2/ rade na pojednávaní konanom dňa 06.06.2017 vyhlásil, že k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.01.2014 v zmysle Dodatku k Zmluve č. 1 zo dňa 27.01.2014 pristúpil z dôvodu, že žalovanú v 1/ rade považoval za schopnú manažérku, čím priamo na pojednávaní potvrdil úmysel pristúpiť k Zmluve ako ručiteľ žalovaného v 1/ rade. Pokiaľ by aj písomné vyjadrenie obsahu právneho úkonu žalovaného v 2/ rade zachyteného na Dodatku k Zmluve č. 1 zo dňa 27.01.2014 nebolo dostatočne určité, zo slovného spojenia „garančný ručiteľ“ bolo zrejmé, že sa malo jednať o ručenie a že žalovanému v 2/ rade bol úmysel, obsah aj účel takéhoto prejavu vôle v čase jeho uskutočnenia nepochybne známy. Záver okresného súdu je v priamom rozpore s právnymi závermi iných súdov k otázke ručenia žalovaného v 2/ rade, ktoré iné súdy právoplatne posúdili otázku ručenia ako platnú v rámci predbežnej otázky. Žalobca mal za to, okresný súd porušil princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodovania, keď právoplatne vyriešenú totožnú právnu otázku z totožného právneho vzťahu posúdil odlišne, a zároveň vec nesprávne právne posúdil, keď pri výklade vôle žalovaného v 2/ rade opomenul aplikovať právnu úpravu vymedzenú ust. § 266 a nasl. ustanovenia Obchodného zákonníka.

17. Žalobca poukázal na závery okresného súdu, ktorý uplatnený nárok za nájomné a poplatky spojené s užívaním predmetu nájmu v období od 01.08.2014 do 31.10.2014 neposudzoval ani podľa ust. § 673 ani podľa ust. § 675 Občianskeho zákonníka, keďže dospel k záveru o tom, že žalobcovi by nemalo patriť nájomné za dobu nájmu, po ktorú údajne neposkytoval žalovanému v 1/ rade dohodnuté plnenie. Okresný súd podľa názoru žalobcu neprihliadol k tomu, že žalobca aj naďalej poskytoval žalovanému v 1/ rade všetky služby spojené s užívaním predmetu nájmu, zabezpečoval údržbu, upratovanie, vetranie predmetu nájmu, aby predchádzal vzniku škôd na zadržaných hnuteľných veciach a ich znehodnoteniu, zabezpečoval správu budovy a riadne dodával všetky služby. Žalovaný v 1/ rade podľa názoru žalobcu predmet nájmu užíval podľa Zmluvy ako predajňu nábytku aj v období od 01.08.2014 do 31.10.2014, mal v predmete nájmu umiestnené svoje veci a žalobca naďalej poskytoval všetky služby spojené s užívaním predmetu nájmu. Nebolo pravdou tvrdenie, že by žalovaný v 1/ rade predmet nájmu v období od 01.08.2014 do 31.10.2014 neužíval, keďže nielenže mal v uvedenom priestore zriadenú predajňu nábytku, ale mal v ňom nábytok reálne umiestnený, naviac, žalovaný v 1/ rade v predmetnom priestore mal zriadenú prevádzkareň, čo bolo zrejmé z údajov v Živnostenskom registri. Ak žalovaný v 1/ rade mal za to, že predmet nájmu mohol v období od 01.08.2014 do 31.10.2014 užívať len obmedzene, t.j. v rozsahu skladovania nábytku, využívania predmetu nájmu ako prevádzkarne a požíval služby spojené s užívaním predmetu nájmu, a to vetranie, kúrenie, správa budovy, internetová prípojka a pod., bol povinný postupovať spôsobom podľa ust. § 674 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v 1/ rade ostal nečinný a

podľa ust. § 675 Občianskeho zákonníka došlo k preklúzii jeho práva na zľavu z nájmu alebo odpustenie nájmu, a preto žalobcovi patrí nárok na nájomné aj poplatky spojené s užívaním predmetu nájmu v plnej výške podľa žaloby.

18. K nájomnému za obdobie od 15.03.2014 do 31.03.2014 žalobca nesúhlasil s názorom okresného súdu, ktorý akceptoval žalovaným v 1/ rade uplatnenú zľavu v rozsahu 90 % z ceny nájmu. Okresný súd prehliadol skutočnosť, ktorá vyplynula z dokazovania, a to, že za bežného chodu okolností žalobca bol schopný odovzdať žalovanému v 1/ rade predmet nájmu v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie. Samotný žalovaný v 1/ rade v predmete nájmu začal realizovať stavebné úpravy, ktoré vyvolali potrebu vykonania stavebných prác. Žalobca poskytol žalovanému v 1/ rade predmet nájmu už dňa 15 03 2014. Nebolo preto dôležité, či žalovaný v 1/ rade by v predmete nájmu vykonával stavebné úpravy aj pol roka, pretože za predmet nájmu bol povinný platiť dojednané nájomné. Žalovaný v 1/ rade podľa žalobcu mal predmet nájmu k dispozícii od 15.03.2014, pričom len stavebné úpravy vyvolané žalovaným v 1/ rade boli dôvodom pre údajnú nespôsobilosť predmetu nájmu k dohodnutému užívaniu. Predmet nájmu podľa žalobcu bol užívaniaschopný aj bez týchto stavebných úprav. Išlo výlučne o konanie žalovaného v 1/ rade, za ktoré konanie zodpovedá sám žalovaný v 1/ rade, a preto je povinný platiť dojednané nájomné. Podľa žalobcu okresný súd dospel k nesprávnemu skutkovému záveru v časti užívaniaschopnosti predmetu nájmu v období od 15.03.2014 do 31.03.2014, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie v časti uplatneného nároku žalobcu voči žalovanému v 1/ rade, keď bola akceptovaná zľava, uplatnená žalovaným v 1/ rade z ceny nájmu za toto obdobie v rozsahu 90%, pričom išlo len o žalovaným v 1/ rade vyvolané stavebné úpravy.

19. Žalobca mal za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj, že vec bola rozhodnutá v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie alebo zmeniť tak, že žalobe žalobcu bude vyhovené v plnom rozsahu vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade, ako aj k žalovanému v 2/ rade.

20. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril tak žalovaný v 1/ rade, ako aj žalovaný v 2/ rade. Žalovaný v 1/ rade uviedol, že pokiaľ ide o výroky V. a VI., tie sa týkajú žalovaného v 2/ rade, z ktorého dôvodu sa obmedzí len na vyjadrenie k výrokovej časti II. rozsudku okresného súdu, ktorým bola vo zvyšnej časti žaloba voči žalovanému v 1/ rade zamietnutá. K nepriznaniu práva nájomného uplatneného žalobcom za obdobie od 01.08. do 31.10.2014, žalovaný v 1/ rade uviedol, že nebytový priestor podľa uzavretej Zmluvy mal slúžiť na predaj nábytku a služby s tým spojené. Účelom nájmu nebolo dohodnuté skladovanie majetku žalovaného v 1/ rade a predmet nájmu nebol v zmluve vymedzený ako sklad, preto nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že aj za uvedené obdobie žalovaný v 1/ rade predmet nájmu užíval, keďže v nebytovom priestore mal umiestnený, uskladnený svoj majetok, ktorý bol zadržiavaný žalobcom. Žalobca tým, že 29.07.2014 vykonal technické opatrenia, podľa ktorých znemožnil prístup žalovanému v l/ rade do predmetu nájmu, znemožnil tak akékoľvek, nie čiastočné, užívanie predmetu nájmu „predaj nábytku a služby s tým spojené“. Žalovaný v 1/ rade predmet nájmu bez prístupu do obchodných priestorov nemohol užívať ani ako obchodné sídlo, prevádzku. Predaj nábytku nebolo možné vykonávať bez prístupu žalovaného v 1/ rade a zákazníkov žalovaného v 1/ rade do predmetu nájmu v dôsledku zamedzenia prístupu do predmetu nájmu zo strany žalobcu ako prenajímateľa, a preto žalovaný v 1/ rade nie je povinný za obdobie od 29.7.2014 do 31.10.2014 zaplatiť nájomné a náhrady za služby spojené s užívaním predmetu podľa uzavretej Zmluvy. Ak žalobca namietal absenciu rozhodnutia jeho nároku na náhradu trov konania, tak žalovaný v 1/ rade uviedol, že výrok o náhrade trov konania tak vo vzťahu k žalobcovi, ako aj k žalovanému v 1/ rade je obsiahnutý vo výroku IV. rozsudku okresného súdu, ktorý odvolaním žalobcu nebol napadnutý, a preto je podľa názoru žalovaného v 1/ rade tento výrok právoplatný. Žalovaný v 1/ rade žiadal v napadnutých výrokových častiach odvolaním žalobcu rozhodnutie okresného súdu potvrdiť.

21. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný v 2/ rade. V podstate sa žalovaný v 2/ rade stotožnil s tvrdeniami, ktoré uvádzal žalovaný v 1/ rade. Naviac, žalovaný v 2/ rade uviedol, že z formálno-právnych dôvodov namieta odvolací návrh žalobcu, keďže podľa žaloby už nemožno v tomto konaní voči nemu rozhodnúť, pretože žalobca v žalobe požadoval solidárne plnenie žalovaných v 1/ a v 2/ rade a výrokom I. rozsudku okresného súdu, už bolo právoplatne rozhodnuté o časti žalovaného nároku výhradne vo

vzťahu k žalovanému v l/ rade. Žalovaný v 2/ rade žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokových častiach potvrdiť.

22. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 19.9.2017 boli vyjadrenia žalovaných v 1/, v 2/ rade k odvolaniu žalobcu doručené žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu s možnosťou vyjadrenia sa v lehote 10 dní, ktorú možnosť žalobca do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil, pričom k doručeniu výzvy okresným súdom zo dňa 19.9.2017 došlo žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 25.09.2017 (č.l. 421 spisu).

23. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch v spojení aj so závislým výrokom IV. (§ 379 písm. a) potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

24. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/195/2017-473 zo dňa 31.01.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 10.04.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

25. Primárne krajský súd uvádza, že rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch posudzoval v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v podaní zo dňa 25. júla 2017 za dôslednej aplikácie ust. § 379, § 380 CSP, ako aj ust. § 366 CSP, ktoré zákonné ustanovenie upravuje novoty v odvolacom konaní, t.j. keď prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné použiť v odvolaní okrem prípadov uvedených pod písm. a) až d) uvedeného zákonného ustanovenia. Súčasne pri odvolaní žalobcu krajský súd zvýrazňuje, že bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd podľa ust. § 383 CSP, keďže pre vyhodnotenie odvolacích dôvodov žalobcu nebolo potrebné ani zopakovať a ani doplniť dokazovanie vykonané pred okresným súdom.

26. Okresný súd vecne správne vyhodnotil, že základom uplatneného nároku žalobcu na nájomné a služby s tým spojené je Zmluva o nájme nebytových priestorov uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade zo dňa 27.01.2014 (ďalej len „zmluva“). Bolo nepochybné, že išlo o zmluvu o nájme nebytových priestorov za aplikácie rozhodných ustanovení zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 116/1990 Zb.“). Na základe uzavretej zmluvy žalobca uplatňoval nárok na nájomné, a to za obdobie od 15.03.2014 do 31.10.2014. Súčasťou uplatneného nároku žalobcu na nájomné bola aj záloha za energie a služby spojené s nájmom podľa dojednaní zmluvných strán, a to žalobcu a žalovaného v 1/ rade v čl. II. zmluvy. Žalobca v podanom odvolaní nesúhlasil s výrokovou časťou II. rozsudku okresného súdu, ktorým vo zvyšnej časti bola žaloba voči žalovanému v 1/ rade zamietnutá. K tejto zamietavej výrokovej časti II. okresný súd uviedol, že k nároku nájomného za obdobie od 15.03.2014 do 31.03.2014 akceptoval dôvodne uplatnený nárok na zľavu z nájomného v rozsahu 90%, keďže podľa výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v tomto období od 15.03.2014 do 31.03.2014 žalovaný v 1/ rade mohol nebytový priestor užívať vo väzbe na vymedzený účel nájmu prevádzky predajne nábytku len obmedzene. S týmto záverom tak po skutkovej, ako aj po právnej stránke sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podstatnosti vyslovených záverov okresným súdom viažucich sa k odseku 74. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu na ne odkazuje.

27. Žalobca v odvolaní pod bodom 4) k nájomnému za obdobie od 15.03.2014 do 31.03.2014 namietal to, že predmet nájmu bol užívania schopný od 15.03.2014 a ak boli robené stavebné úpravy žalovaným v 1/ rade, ide výlučne o konanie žalovaného v 1/ rade, za ktoré si zodpovedá žalovaný v 1/ rade sám, a tým je povinný platiť dohodnuté nájomné aj za obdobie od 15.03.2014 do 31.03.2014 bez akceptovania žalovaným v 1/ rade uplatnenej zľavy 90% z ceny nájmu. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že predmet nájmu bol žalovanému v 1/ rade daný k dispozícii 15.03.2014 a len stavebné úpravy vyvolané žalovaným v 1/ rade boli dôvodom pre údajnú nespôsobilosť predmetu nájmu k dohodnutému užívaniu.

28. K tomuto odvolaciemu dôvodu žalobcu krajský súd uvádza, že nebol relevantný, pretože nemá oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania pred okresným súdom. Vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu krajský súd poukazuje na čl. IV. bod 4. uzavretej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade, podľa ktorej mal žalobca žalovanému odovzdať nebytový priestor v riadnom prevádzkyschopnom stave. Okresný súd v odseku 74. odôvodnenia napadnutého rozsudku správne poukázal podľa výsledkov vykonaného dokazovania na to, že žalobca nedokázal, že zabezpečil pripravenosť predmetu nájmu na užívanie na dojednaný účel vrátane pripravenosti spoločných priestorov. Nemožno súhlasiť s odvolacím dôvodom žalobcu, že išlo len o vykonávanie stavebných úprav a prác žalovaným v 1/ rade v predmete nájmu. Pri uplatnenej zľave z nájomného zo strany žalovaného v 1/ rade v konaní pred okresným súdom bolo namietané, čo všetko bolo nevyhnutné vykonať k tomu, aby bol predmet nájmu prevádzkyschopný na dohodnutý účel nájmu, ku ktorému prevádzkyschopnému stavu predmetu nájmu sa zaviazal sám žalobca v uzavretej zmluve v čl. IV. bod 4. zmluvy. Dôkazy vykonané pred okresným súdom, a to fotodokumentácia z č.l. 215 - 220 spisu, na ktorú poukázal okresný súd v odseku 74. odôvodnenia napadnutého rozsudku, sama potvrdzovala to, že nebytové priestory sa nenachádzali v takom stave, aby boli spôsobilé na využitie na dojednaný účel prevádzky predajne nábytku. Prevádzkyschopný stav predmetu nájmu, na čo sa zaviazal žalobca v zmluve, nebol naplnený v rozhodnom období od 15.03.2014 do 31.03.2014, čo si vyžadovalo vykonanie ďalších úprav a prác. Tým nastal dôsledok obmedzeného užívania predmetu nájmu ako nebytového priestoru žalovaným v 1/ rade, za ktorý bol potom správny postup okresného súdu, ktorý žalovanému v 1/ rade uznal nárok na zľavu na nájomnom za obdobie od 15.03.2014 do 31.03.2014 v rozsahu 90%. Krajský súd dodáva, že pokiaľ žalobca nedisponoval preberacím protokolom podpísaným tak z jeho strany, ako aj zo strany žalovaného v 1/ rade o odovzdanom nebytovom priestore v riadnom prevádzkyschopnom stave, tak potom pri zistenom dôkaznom stave, v akom sa nachádzali nebytové priestory ku dňu 20.03.2014, žalobca nepreukázal, že by predmet nájmu bol v období od 15.03.2014 do 31.03.2014 poskytnutý žalovanému v 1/ rade na užívanie v súlade s dohodnutým účelom nájmu, aby tento bol naplnený a bez obmedzení.

29. Krajský súd za aplikácie ust. § 387 ods. 2 odkazuje v podrobnosti na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, obsiahnutého v odseku 74. k odvolaciemu dôvodu žalobcu, akceptovanej zľave z nájomného uplatnenej žalovaným v 1/ rade za obdobie od 15.03.2014 do 31.03.2014 a poukazuje sa na vyjadrené jednotlivé stavebné práce, ktoré svojou povahou boli prácami potrebnými k tomu, aby nebytový priestor mohol byť v prevádzkyschopnom stave na dohodnutý účel nájmu, na ktorý prevádzky schopný stav sa zmluvne zaviazal žalobca. Nemožno preto súhlasiť s odvolaním žalobcu, že výlučne sa malo jednať len o úpravy, práce realizované žalovaným v 1/ rade vyvolané len z dôvodu záujmu žalovaného v 1/ rade. Predmetom odvolania žalobca neurobil spôsob výpočtu akceptovanej žalovaným v 1/ rade uplatnenej zľavy na nájomnom za obdobie od 15.03.2014 do 31.03.2014 v rozsahu 90%, ktorý spôsob výpočtu je vyjadrený v odseku 75. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, preto krajský súd na tento výpočet odkazuje.

30. Vo vzťahu k napadnutému výroku II. rozsudku okresného súdu žalobca nesúhlasil s tým, že za obdobie nájmu od 01.08.2014 do 31.10.2014 nebol priznaný nárok na nájomné a poplatky spojené s predmetom nájmu. Žalobca v odvolaní zotrval na tom, že za toto obdobie žalovanému v 1/ rade poskytol všetky služby spojené s užívaním predmetu nájmu, t.j. zabezpečoval údržbu, upratovanie, vetranie predmetu nájmu, správu budovy. V predmete nájmu mal žalovaný v 1/ rade umiestnené svoje veci, a tým žalobca mal za to, že za obdobie od 01.08.2014 do 31.10.2014 mu malo byť priznané nájomné, ako aj poplatky spojené s nájmom. Žalobca ďalej poukázal na to, že za uvedené obdobie žalovaný v 1/ rade neuplatnil zľavu z nájomného, a tým sa jeho nárok prekludoval, čo je podľa názoru žalobcu ďalší dôvod na vyhovenie nájomného a poplatkov spojených s nájmom za obdobie od 01.08.2014 do 31.10.2014.

31. Krajský súd ani tento odvolací dôvod žalobcu neakceptoval. Bolo nesporne preukázané, že na základe výpovede žalovaného v 1/ rade zo dňa 25.07.2014 a plynutia trojmesačnej výpovednej lehoty, ktorá začala dňom 01.08.2014, skončil nájomný vzťah 31.10.2014. Výsledky dokazovania preukázali, že v období od 01.08.2014 do 31.10.2014 žalobca žalovanému v 1/ rade zamedzil prístup do predmetu nájmu, t.j. neumožnil žalovanému v 1/ rade predmet nájmu užívať na dohodnutý účel podľa zmluvy. Krajský súd k tomuto odvolaciemu dôvodu žalobcu odkazuje na odsek 85., 86. odôvodnenia rozsudku okresného súdu cez aplikáciu ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa so závermi okresného súdu v týchto odsekoch vyjadrenými v plnom rozsahu stotožňuje. Žalovaný v 1/ rade podľa výsledkov dokazovania mal zamedzený prístup do predmetu nájmu. Tým mal žalovaný v 1/ rade znemožnené užívanie predmetu nájmu, a preto nemožno súhlasiť s odvolacím dôvodom žalobcu, ktorý tvrdil, že poskytoval žalovanému

v 1/ rade všetky služby spojené s užívaním nájmu. Podstatné je, že zamedzením prístupu do predmetu nájmu žalovanému v 1/ rade, žalobca znemožnil žalovanému v 1/ rade naplniť zmluvne dohodnutý účel nájmu. Tým, že žalobca zamedzil žalovanému v 1/ rade prístup do predmetu nájmu, žalovaný v 1/ rade ho nemohol užívať vôbec. Tento skutkový a právny stav preto sa nedostane do roviny zľavy z nájomného, ale ide o neplnenie primárnej zákonnej, ako aj zmluvnej povinnosti žalobcu ako prenajímateľa. V zmysle ust. § 8 zákona č. 116/1990 Zb. zľava na nájomnom prichádza do úvahy, ak sa užíva nebytový priestor obmedzene, ale nie za stavu, ak sa nemôže užívať predmet nájmu vôbec tak, ako to bolo v danej veci. Žalobca si neplnil za toto rozhodné obdobie povinnosti prenajímateľa. Predmet nájmu neumožnil žalovanému v 1/ rade užívať podľa dohodnutého spôsobu v zmysle uzavretej zmluvy. Žalobca za namietané obdobie neposkytol žalovanému v 1/ rade plnenie, na ktoré sa zmluvou zaviazal, t.j. neumožnil žalovanému v 1/ rade užívanie predmetu nájmu, a preto oproti tomu nemohla stáť povinnosť žalovaného v 1/ rade na platenie nájomného a služieb spojených s nájmom. Žalobca si za obdobie namietané v odvolaní, a to od 01.08.2014 do 31.10.2014 neplnil základné povinnosti, ktoré mu ako prenajímateľovi vyplývali, nielen z uzavretej zmluvy, ale aj zo zákona č. 116/1990 Zb., preto sa nemohol domáhať zaplatenia nájomného za uvedené obdobie. Tak, ako vecne správne uviedol okresný súd, v odsekoch 85., 86. odôvodnenia napadnutého rozsudku žalobca vôbec za obdobie od 01.08.2014 do 31.10.2014 neposkytol plnenie, t.j. predmet nájmu žalovanému v 1/ rade na užívanie. Zľava z nájomného má iné zákonné podmienky pre uplatnenie. Nebol daný zákonný priestor k tomu, aby bolo možné hovoriť o zľave tak, ako sa toho domáhal žalobca a jej uplatnenia v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote, ak vôbec žalovaný v 1/ rade nemal prístup do predmetu nájmu. Naviac, okresný súd konštatoval, že odopretie prístupu do predmetu nájmu v zmysle čl. II. bod 5. písm. e) zmluvy žalobca v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok takýto postup nepreukázal.

32. Ak žalovaný v 1/ rade nemal umožnený vstup do predmetu nájmu, zamedzením jeho prístupu žalobcom išlo o situáciu neplnenia si primárnej, základnej povinnosti žalobcom, nie o kvalitu predmetu nájmu, a tým sa uvedený stav ani nemohol dostať do nároku zľavy, ktorá nebola žalovaným v 1/ rade v zákonom stanovenej lehote uplatnená tak, ako to nesprávne namietal žalobca v odvolaní. Na základe uvedených zhodnotení preto okresný súd vecne správne rozhodol v napadnutom výroku II., ktorým vo zvyšnej časti žalobu žalobcu voči žalovanému v 1/ rade zamietol, a preto v tejto výrokovej časti bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Krajský súd dodáva, že výsledky dokazovania preukázali to, že žalovanému v 1/ rade bolo znemožnené užívať predmet nájmu za obdobie od 01.08.2014 do 31.10.2014, a preto námietka žalobcu bola nedôvodná, ak tvrdil, že poskytoval v zmysle zmluvy služby spojené s užívaním nájmu, keď zabezpečoval správu, opatrovanie veci v predmete nájmu, ak uvedené v zmluve nebolo dohodnuté ako účel nájmu. Od 29.07.2014 žalovaný v 1/ rade prenajatý nebytový priestor nemohol užívať vôbec na účel dohodnutý v nájomnej zmluve, čo mu znemožnil žalobca zamedzením prístupu do predmetu nájmu, a tým si žalobca neplnil svoju primárnu povinnosť, ktorá vyplývala nielen zo zmluvy, ale aj zo zákona. Oproti neplneniu si povinnosti, a to základnej povinnosti žalobcu ako prenajímateľa potom nemôže stáť plnenie povinnosti žalovaným v 1/ rade, a to v platení nájomného.

33. Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že napáda výroky II., V. a VI., ako aj, že absentuje výrok o nároku na náhradu trov konania vzniknutých na strane žalobcu. Krajský súd uvádza, že pokiaľ žalobca napadol rozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým vo zvyšnej časti bola žaloba voči žalovanému v 1/ rade zamietnutá, tak s týmto výrokom je spojený ako závislý výrok IV., ktorým bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania tak žalobcu, ako aj žalovaného v 1/ rade, vo väzbe k uplatneným nárokom žalobcu a nárokom uplatneným vzájomnou žalobou žalovaného v 1/ rade. Napadnutím výroku II. odvolaním žalobcu sa otvára i výrok IV. o nároku na náhradu trov súdneho konania, vzniknutých medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade, čo je situácia vyplývajúca z ust. § 379 písm. a) CSP. Žalobca uviedol ako odvolací dôvod tvrdenie, že absentuje rozhodnutie o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania vzniknutých na jeho strane. Iný odvolací dôvod, t.j. spôsob výpočtu nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktorý sa premietol do výrokovej časti rozsudku okresného súdu, a to vo výroku IV., žalobca neuviedol. Žalobca v odvolaní zvýraznil to, že okresný súd opomenul rozhodnúť o trovách konania žalobcu, ak nevyslovil to, že by žalobca nárok na náhradu trov konania nemal ani ak nárok na náhradu trov konania žalobcu voči žalovanému v 1/ rade neurčil v zmysle pomeru úspechu k celej prejednávanej veci, pričom žalobca voči žalovanému v 1/ rade má daný úspech súčtom nárokov žalobcu voči žalovanému v 1/ rade, ktoré mu boli priznané a sumy vzájomného návrhu žalovaného v 1/ rade, ktorý okresný súd zamietol.

34. K tomuto odvolaciemu dôvodu žalobcu sa poukazuje na to, že pomer vo väzbe k vymedzenej hodnote predmetu žalobného nároku a vzájomného návrhu žalovaného v 1/ rade bol okresným súdom vyjadrovaný v odseku 95. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu. Okresný súd teda poukázal nielen na uplatnený nárok žalobcu, ale aj vzájomný návrh žalovaného v 1/ rade, od veci samej určil úspech, ako aj neúspech žalobcu a žalovaného v 1/ rade a vyjadril vo výroku IV. rozhodnutie o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. Okresný súd vzal do úvahy úspech žalobcu, ako aj úspech žalovaného v 1/ rade a neúspech žalobcu, žalovaného v 1/ rade, preto k odvolaciemu dôvodu žalobcu krajský súd uvádza, že tu nechýbal výrok o trovách prvoinštančného konania vo vzťahu k žalobcovi. Krajský súd však zvýrazňuje, že pokiaľ iný odvolací dôvod, ktorý by mal väzbu k závislému výroku IV. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, zo strany žalobcu nebol uvedený, tak potom krajský súd nemal daný ani priestor k posudzovaniu tejto výrokovej časti IV. napadnutého rozsudku okresného súdu.

35. Ďalšou časťou odvolania žalobcu bol jeho nesúhlas s výrokom V., ktorým bola žaloba voči žalovanému v 2/ rade zamietnutá v spojení aj so závislým výrokom VI., podľa ktorého sa žalovanému v 2/ rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca sa nestotožnil so spôsobom vyhodnotenia tvrdeného ručiteľského záväzku žalovaného v 2/ rade, keď mal za to, že okresný súd len formalisticky pristúpil k posúdeniu Zmluvy a Dodatku ku zmluve č. 1 z 27.01.2014. Aj vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu žalobcu krajský súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku okresného súdu, obsiahnutým v odsekoch 96. až 100.. K odvolacím dôvodom žalobcu, obsiahnutým v podaní zo dňa 25. júla 2017, krajský súd zvýrazňuje, že k posudzovaniu, či tu bol platný ručiteľský záväzok žalovaného v 2/ rade, nebolo možné vziať do úvahy tie námietky žalobcu v odvolaní, ktoré mali charakter novôt v zmysle ust. § 366 CSP, ak nebol preukázaný žiaden z dôvodov pod písm. a) až d) tohto zákonného ustanovenia. Vo vzťahu k vyhodnoteniu, či platne vzniklo ručiteľské vyhlásenie žalovaným v 2/ rade pri posudzovaní Zmluvy a Dodatku ku zmluve č. 1 z 27.01.2014, žalobca až v podanom odvolaní sa domáhal uplatnenia výkladu prejavu vôle cez použitie výkladových pravidiel v zmysle ust. § 266 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, čoho sa nedomáhal pred súdom prvej inštancie. Takýto prostriedok obrany žalobca neuplatnil v konaní pred okresným súdom a ani sa nedomáhal toho, aby okresný súd hodnotil prejav vôle žalovaného v 2/ rade v Zmluve a Dodatku ku zmluve č. 1 ako platný záväzok žalovaného v 2/ rade cez iný právny úkon, napríklad pristúpenie k záväzku v zmysle ust. § 533 a nasl. ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobca však v konaní pred okresným súdom tvrdil postavenie žalovaného v 2/ rade ako ručiteľa. Toto postavenie žalovaného v 2/ rade odvodzoval od uzavretej Zmluvy a Dodatku ku zmluve č. 1. Tieto dva listinné dôkazy bol preto povinný okresný súd hodnotiť a v rámci odvolacieho konania krajský súd, t.j. či vo vzťahu k týmto listinám bolo možné konštatovať, že vznikol ručiteľský záväzok žalovaného v 2/ rade.

36. Krajský súd po oboznámení sa so Zmluvou a Dodatkom ku zmluve č. 1 v zhode so záverom okresného súdu konštatuje, že z týchto listín nevyplýva platný ručiteľský záväzok žalovaného v 2/ rade. Z ustanovenia § 303 Obchodného zákonníka vyplýva, že pre ručiteľský záväzok sa vyžaduje písomná forma, t.j. ten, kto sa má stať ručiteľom, musí veriteľovi písomne vyhlásiť, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok. Práve pre zákonom vyžadovanú písomnosť ručiteľského vyhlásenia je potom určujúce a rozhodné to, čo je obsiahnuté v písomnom znení textu listiny. Ak zákon pre právny úkon ručiteľského vyhlásenia vyžaduje písomnú formu, musí určitosť prejavu vôle vyplývať z textu listiny, na ktorej je tento prejav vôle zaznamenaný. Nie je preto postačujúce, čo malo byť jasné veriteľovi podľa jeho tvrdení uvedených v odvolaní, ktorým veriteľom bol žalobca voči žalovanému v 1/ rade ako dlžníkovi a čo malo byť známe žalobcovi vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade ako označenému ručiteľovi. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb. Výkladom vôle nie je možné uskutočnený prejav doplňovať, meniť, či dokonca nahradzovať (rozhodnutie NS ČR zo dňa 27.03.2002, sp. zn. 33Cdo 512/2000, sp. zn. 26Cdo 4772/2010). Pre úplnosť krajský súd dodáva, že zákonom vyžadovaná forma písomnosti ručiteľského vyhlásenia neumožňuje ani cez výkladové pravidlá v zmysle ust. § 266 Obchodného zákonníka, aby bol právny úkon ručiteľského vyhlásenia doplňovaný cez tieto výkladové pravidlá. Ani výkladom prejavu vôle nie je možné do právneho úkonu dopĺňať to, čo v ňom absentuje, nie je vyjadrené. Rozhodné a podstatné preto bolo posúdenie písomného znenia textu listiny, a to Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.01.2014 a písomné znenie Dodatku ku zmluve č. 1 zo dňa 27.01.2014.

37. Okresný súd sa po oboznámení so Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.01.2014 vecne správne vyjadril, že súčasťou tejto zmluvy nie je vyhlásenie žalovaného v 2/ rade o prevzatí ručiteľského záväzku. Vyplýva to z toho, že čl. V. bodu 11., označený ako „garančná doložka“ odkazuje na čl. VI. zmluvy, ktorý sa ale v tejto Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.01.2014 nenachádza, keďže ako čl. VI. je označený „Podpisy zmluvných strán“, a to žalobcu ako označeného prenajímateľa a žalovaného v 1/ rade, ktorý vystupoval v pozícii nájomcu. Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.01.2014 nie je ani podpísaná žalovaným v 2/ rade. Po oboznámení sa s Dodatkom ku zmluve č. 1 zo dňa 27.01.2014 je uvedené v čl. VI. pod podpismi zmluvných strán vyhlásenie žalovaného v 2/ rade, že pristupuje k tejto zmluve ako ručiteľ, avšak nie je vyjadrené, ku ktorej zmluve a ak zmluvou mala byť označená listina „Dodatok ku zmluve č. 1 zo dňa 27.01.2014“, tak táto listina nie je platným právnym úkonom zmluvy o nájme nebytových priestorov, pretože tak, ako uviedol aj súd prvej inštancie, neobsahuje v zmysle zákona č. 116/1990 Zb. podstatné náležitosti pre to, aby bol konštatovaný platný vznik zmluvy; nie je v Dodatku ku zmluve č. 1 vyjadrený účel nájmu, splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, s odkazom k ust. § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb.. Vzhľadom k tomu, že úkon Dodatku ku zmluve č. 1 zo dňa 27.01.2014 nie je úkonom platne uzavretej zmluvy o nájme nebytových priestorov z titulu absencie podstatných náležitostí takéhoto právneho úkonu pre jeho platnosť v zmysle ust. § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb., tak potom ani v tomto úkone obsiahnuté vyhlásenie žalovaného v 2/ rade ako ručiteľa nie je platným jednostranným právnym úkonom, keďže nebol preukázaný platný vznik zmluvného záväzku, ku ktorému mal žalovaný v 2/ rade urobiť svoje vyhlásenie ako ručiteľ. Tak ako uviedol okresný súd, pokiaľ listina, a to Dodatok ku zmluve č. 1, Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.01.2014 pre absenciu podstatných zákonných náležitostí pre posúdenie tohto právneho úkonu ako platnej zmluvy o nájme nebytových priestorov nepredstavuje platný vznik záväzku, tak potom k takémuto nemohlo vzniknúť ani platným spôsobom ručiteľské vyhlásenie žalovaným v 2/ rade. Krajský súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že z Dodatku ku zmluve č. 1, zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.01.2014 (č.l. 15 spisu) nevyplýva vyhlásenie žalovaného v 2/ rade ako ručiteľa, že svojim prevzatým ručiteľským záväzkom zabezpečuje splnenie záväzkov žalovaného v 1/ rade ako dlžníka z už uzavretej Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.01.2014 medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade, na základe ktorej bol posudzovaný nárok uplatnený žalobcom. Krajský súd súčasne odkazuje aj na odôvodnenie rozsudku okresného súdu vo vzťahu k vecne správnemu postupu o zamietnutí žaloby žalobcu voči žalovanému v 2/ rade pri nepreukázaní platnej existencie ručiteľského vyhlásenia žalovaným v 2/ rade (odsek 98., odsek 99., odsek 100. odôvodnenia napadnutého rozsudku), s ktorým sa krajský súd stotožňuje.

38. Žalobca vo vzťahu k výroku rozsudku okresného súdu, a to výroku V. v spojení so závislým výrokom VI., ktorými žaloba voči žalovanému v 2/ rade bola zamietnutá, žalovanému v 2/ rade priznaný voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, poukázal na princíp právnej istoty podľa Čl. 2 ods. 2 a rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR s poukazom na rozhodnutia iných všeobecných súdov, v ktorých malo byť o totožnej otázke so záverom platnosti ručiteľského vyhlásenia žalovaným v 2/ rade už právoplatne rozhodnuté, a tým podľa názoru žalobcu nebolo možné, aby okresný súd v tejto sporovej veci s iným záverom vyhodnotil ručiteľské vyhlásenie žalovaného v 2/ rade. Primárne k ust. § 366 je potrebné uviesť, že žalobca až v podanom odvolaní poukazoval na rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb/134/2014-165 zo dňa 16.12.2016, č.k. 23Cb/65/2015-145 zo dňa 12.10.2015 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.04.2017, č.k. 1Cob/342/2015-209, keďže poukaz na tieto rozhodnutia žalobca neuskutočnil v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom išlo o rozhodnutia, ktoré mali byť žalobcovi známe už v čase konania a rozhodovania okresného súdu, ktorý vo veci rozsudok vyhlásil dňa 04.07.2017. I napriek tomu, že žalobca až v podanom odvolaní poukázal na vyššie uvedené rozhodnutia, krajský súd považoval za potrebné, v súvislosti s rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu SR o právnej istote sa vyjadriť k týmto rozhodnutiam. Ústavný súd SR sa v rámci svojej rozhodovacej činnosti vyjadril k tomu, že pre predvídateľnosť práva a právnu istotu je nevyhnutné, aby sa na určitú právne relevantnú otázku v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, t.j. aby sa porovnateľné, resp. obdobné situácie posudzovali po právnej stránke rovnakým spôsobom. Ústavný súd SR už uviedol, že právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samej nemajú charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu právnej istoty, ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, IV. ÚS 265/09, IV. ÚS 499/2011).

39. Krajský súd zistil, že v obsahu spisového materiálu na č.l. 242 a 247 spisu sa nachádzali rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III, č.k. 24Cb/199/2014-77 zo dňa 10. novembra 2015 a č.k. 24Cb/200/2014-89 zo dňa 19. februára 2016, v ktorých rozhodnutiach nevystupovali rovnaké sporové strany ako v danej veci, t.j. žalobca, žalovaní v 1/ a v 2/ rade. Podľa obsahu týchto súdnych rozhodnutí sa neriešila otázka ručiteľského vyhlásenia vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade pri záväzku žalovaného v 1/ rade z uzavretej zmluvy so žalobcom. Až k v odvolacom konaní onačenému rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/65/2015-145 zo dňa 12.10.2015, ktorý bol potvrdený až v odvolacom konaní označenom rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/342/2015 zo dňa 20.04.2017, sa zo strany krajského súdu uvádza, že predmetná sporová právna vec sa netýkala sporových strán žalobcu a žalovaného v 1/ a v 2/ rade. V predmetnom rozhodnutí sa ani neriešila otázka ručiteľského vyhlásenia žalovaného v 2/ rade vo vzťahu k žalobcovi z titulu existujúceho záväzku medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade ako dlžníkom. Krajský súd v Bratislave naviac vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1Cob/342/2015 zo dňa 20.04.2017 uviedol, že výsledky konania pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 19Rob/277/2014 (t.j. sp. zn. predmetnej sporovej právnej veci okresného súdu, ktorá následne bola vedená pod sp. zn. 38Cb/263/2014), v otázke posúdenia platnosti ručenia sú pre toto iné konanie vedené pred Krajským súdom v Bratislave irelevantné, keďže nebola splnená základná podmienka pre vznik záložného práva prenajímateľa, a to existencia vlastníckeho práva k veciam, u ktorých bolo zistené, že neboli vo vlastníctve nájomcu.

40. Ani až v odvolacom konaní označenom súdnom rozhodnutí Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb/134/2014-165 zo dňa 16. decembra 2016, v ktorom súdnom konaní vystupoval len žalobca a žalovaný v 1/ rade, nebola riešená otázka ručiteľského vyhlásenia zo strany Ing. E. M., ktorý v tomto konaní pred Okresným súdom Bratislava III ani nevystupoval ako sporová strana. Okresný súd vychádzal len z predpokladu platnosti úkonu ručenia, ak nebol preukázaný opak, avšak vo veci vedenej pred Okresným súdom Bratislava III č.k. 24Cb/134/2014-165 zo dňa 16. decembra 2016 nebol podrobený prieskumu a posudzovaniu tvrdený ručiteľský záväzok Ing. E. M. v takom rozsahu a dosahu ako v danej sporovej právnej veci a ani v konečnom dôsledku nemohol byť s dôsledkami pre toto súdne konanie, keďže Ing. E. M. pred Okresným súdom Bratislava III sp. zn. 24Cb/134/2014 ani nevystupoval ako sporová strana v pozícii žalovaného v 2/ rade. Okresný súd Bratislava III len skonštatoval, že žalobca LUXIS, s.r.o. nemal splnené zákonné podmienky na zadržanie hnuteľných vecí podľa ust. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže svoju pohľadávku voči žalovanému Sendy Nábytok s.r.o. mal mať z titulu nájomného zabezpečenú ručením tretej osoby Ing. E. M.. Okresný súd Bratislava III svoje posudzovanie ukončil pri vyhodnocovaní zákonných podmienok na zadržanie hnuteľných vecí v zmysle ust. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka a skonštatoval len existenciu ručenia treťou osobou Ing. E. M., avšak ďalej v takom rozsahu a intenzite, ako bol podrobený prieskumu tvrdený ručiteľský záväzok žalovaného v 2/ rade žalobcom, nebol hodnotený, posudzovaný ako v danej sporovej právnej veci, a preto nemôže toto súdne rozhodnutie byť prekážkou hodnotenia tvrdeného ručiteľského záväzku žalovaného v 2/ rade v danej sporovej právnej veci. V konaní pred Okresným súdom Bratislava III č.k. 24Cb/134/2014-165 zo dňa 16. decembra 2016 okresný súd v podstate uviedol, že vychádzal len z predpokladu platnosti právneho úkonu ručenia tretej osoby Ing. E. M., pokiaľ nebol preukázaný opak. V danej sporovej veci však bol preukázaný opak o neplatnosti ručiteľského vyhlásenia žalovaným v 2/ rade. Ak sa v predmetnej sporovej právnej veci podrobne skúmal ručiteľský záväzok žalovaného v 2/ rade so záverom jeho neplatnosti a v inom konaní pred Okresným súdom Bratislava III sp. zn. 24Cb/134/2014 zo dňa 16. decembra 2016 bol posúdený len v rovine predpokladu jeho platnosti, tak predmetné súdne konanie z titulu odlišného rozsahu a obsahu posudzovania tvrdeného ručiteľského záväzku žalovaného v 2/ rade, rozsahu dokazovania, nie je porušením princípu právnej istoty ani porušením predvídateľnosti rozhodnutia tak, ako sa toho domáhal žalobca až v podanom odvolaní.

41. V podstate aj rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR vyžaduje to, aby sa na určitú právne relevantnú otázku, v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď. V konaní predmetnej sporovej veci oproti konaniu pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 24Cb/134/2014 však nebola splnená požiadavka rovnakých podmienok pri posudzovaní otázky ručiteľského vyhlásenia treťou osobou, a to žalovaným v 2/ rade, keďže pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 24Cb/134/2014 sa vyjadril len predpoklad platnosti právneho úkonu ručiteľského vyhlásenia, ktorý predpoklad bol zhodnocovaný vo väzbe na zákonné podmienky pre zadržanie hnuteľných vecí v zmysle ust. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V predmetnej sporovej právnej veci však neboli rovnaké podmienky ako pred Okresným súdom Bratislava III, keďže tu boli podmienky kvalitatívne aj kvantitatívne odlišné, ak v konaní pred Okresným súdom Bratislava III sp. zn. 24Cb/134/2014 ručiteľ, a to Ing. E. M. nevystupoval ako sporová

strana oproti danej veci, keď bol stranou sporu v pozícii žalovaného v 2/ rade. Ďalšou odlišnou podmienkou bolo to, že v predmetnej sporovej právnej veci sa priamo žalobca domáhal plnenia na ručiteľovi, a to žalovanom v 2/ rade, ku ktorému uplatnenému plneniu muselo byť zodpovedané, či existuje na strane žalovaného v 2/ rade platný záväzok z platného ručiteľského vyhlásenia, čo však nebolo preukázané, dokázané. V danej sporovej veci sa v potrebnom rozsahu vykonávalo dokazovanie, ktoré sa týkalo tvrdeného ručiteľského vyhlásenia žalovaného v 2/ rade, čo však nebolo vykonané pred Okresným súdom Bratislava III sp. zn. 24Cb/134/2014. Ak aj v zmysle rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR otázka ručiteľského vyhlásenia nemala rovnaké podmienky posudzovania v danej sporovej veci a vo veci vedenej pred Okresným súdom Bratislava III, tak potom nebolo možné, aby sa žalobca s úspechom v odvolaní domáhal toho, že pri závere o neplatnosti ručiteľského vyhlásenia v danej sporovej veci mal byť porušený princíp právnej istoty. Vzhľadom k uvedenému, v súlade s rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu SR tak okresný súd a následne vo vyvolanom odvolacom konaní aj krajský súd mali splnené odlišné podmienky k tomu, aby sa v konaní, v ktorom sporovou stranou bol aj ručiteľ ako žalovaný v 2/ rade, zaoberali a posudzovali platnosť, resp. neplatnosť ručiteľského vyhlásenia žalovaného v 2/ rade. Odlišnosť podmienok bola: a) v predmete konania, v danej veci plnenie uplatnené voči žalovanému v 2/ rade ako označenému ručiteľovi, v konaní pred Okresným súdom Bratislava III sp. zn. 24Cb/134/2014 o vykonanie súpisu hnuteľných vecí zadržaných v nebytovom priestore, b) v okruhu sporových strán, v danej veci ručiteľ vystupujúci na strane žalovaného v 2/ rade, v konaní pred Okresným súdom Bratislava III sp. zn. 24Cb/134/2014 ručiteľ nebol vôbec sporovou stranou, c) v rozsahu vykonaného dokazovania, keď v danej veci sa v požadovanej intenzite a rozsahu viedlo dokazovanie k listinám viažucim sa k ručiteľskému vyhláseniu, oproti konaniu pred Okresným súdom Bratislava III sp. zn. 24Cb/134/2014, v ktorom sa takéto podrobné dokazovanie neviedlo, pretože sa vychádzalo len z predpokladu platnosti ručiteľského vyhlásenia pre posudzovanie zákonných podmienok zadržania hnuteľných vecí s poukazom na ust. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Za tohto právneho stavu potom nenastala situácia, ktorú namietal žalobca až v podanom odvolaní, a to že by nemal okresný súd zákonný priestor a následne vo vyvolanom odvolacom konaní ani krajský súd posudzovať otázku ručiteľského vyhlásenia žalovaným v 2/ rade a ani nenastala právna situácia, ktorú popisoval žalobca v odvolaní, že o totožnej otázke, a to o otázke platnosti, resp. neplatnosti ručiteľského vyhlásenia by malo byť rozhodnuté už odlišne prostredníctvom iných všeobecných súdov. Krajský súd k dátumu svojho rozhodnutia poukazuje na to, že Krajský súd v Bratislave svojim rozhodnutím č.k. 2Cob/76/2017-343 zo dňa 13.3.2018 vo zvyšnej časti rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb/134/2014-165 zo dňa 16. decembra 2016 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

42. Krajský súd v zhrňujúcom závere uvádza, že nebol porušený princíp predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, ani porušený princíp právnej istoty, pretože v rozdielnych podmienkach, aké tu boli dané, bol zákonný priestor pre okresný súd a následne aj pre odvolací súd posudzovať otázku ručiteľského vyhlásenia, ktoré sa vzťahovalo k žalovanému v 2/ rade a na základe iných podmienok potom nemožno ani konštatovať, že by rovnaká otázka ručiteľského vyhlásenia žalovaného v 2/ rade bola posudzovaná odlišne. Konanie pred okresným súdom preto nemalo inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a ani nesprávny postup, ktorý by zakladal prekážku rozhodnutej veci so zreteľom k tomu, že v danom sporovom prípade otázka ručiteľského vyhlásenia vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade bola posudzovaná ako základná otázka, nie ako otázka predbežná v iných konaniach všeobecných súdov, keď priamo voči žalovanému v 2/ rade ako sporovej strane bol uplatnený nárok žalobcu.

43. Krajský súd vzhľadom k vyššie uvedenému uvádza, že pri poukazovaní žalobcom až v odvolacom konaní na rozhodnutia iných všeobecných súdov sa v danej veci nejednalo o Čl. 2 ods. 2 v tom „pravom“ slova zmysle, keď právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, ak takouto ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít nie sú rozhodnutia iných všeobecných súdov, a to Okresného súdu Bratislava III, Krajského súdu Bratislava, ale za takúto ustálenú judikatúru podľa názoru krajského súdu je možné považovať názor najvyššieho súdu, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR, teda takýto názor najvyššieho súdu bol odsúhlasený príslušným kolégiom. Až pokiaľ určitý právny názor bol opakovane potvrdený najvyšším súdom, ide skutočne o ustálenú judikatúru.

44. Ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu nebol relevantný, preto krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu v dotknutých výrokoch odvolaním žalobcu, v spojení aj so závislým výrokom o nároku

na náhradu trov prvoinštančného konania, a to aj vo výroku IV. potvrdil ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie.

45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 378 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Podľa výsledku odvolacieho konania, t.j. keď žalobca so svojim odvolaním nebol úspešný, úspech vo veci mali žalovaní v 1/ a v 2/ rade, ktorým proti žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 okresný súd.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.