Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/611/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Z. M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX Ž., zastúpeného: JUDr. Tatiana Vorobelová, advokátka, so sídlom Bajzova 2, 040 01 Košice, proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20.5.2015, č.k. 10C/16/2012-135, jednomyseľne takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o zaplatenie sumy 109,22 eur spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne od 11.11.2011 do zaplatenia zastavil (výrok I), vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol (výrok II) a žalovanému nepriznal náhradu trov konania (výrok III).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 3 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. b), § 5 ods. 1, § 6 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), § 96 ods. 1,2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a vecne tým, že žalobca počas konania zobral žalobu o zaplatenie sumy 109,22 eur s príslušenstvom späť, s čím žalovaný súhlasil, preto v tejto časti konanie zastavil. Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie sumy 552,37 eur s príslušenstvom súd prvej inštancie uviedol, že nemá za preukázané splnenie zákonnej podmienky uvedenej v ust. § 6 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z., a to že žalobca voči uzneseniu o vznesení obvinenia Č.: K. - XXXX/JÚ - X. - XXXX zo dňa 26.8.2008 podal riadny opravný prostriedok. Súd prvej inštancie konštatoval, že vydanie uznesenia o vznesení obvinenia nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 163/2013 z 13. novembra 2013, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5MCdo 7/2010 MCdo 18/2010). Nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že na jeho strane išlo o prípad hodný osobitného zreteľa v tom smere, že mu objektívna okolnosť, ktorej vzniku zabrániť nemohol, neumožnila podať riadny opravný prostriedok voči predmetnému uzneseniu o vznesení obvinenia, žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. §142 ods. 1 O.s.p. v zmysle zásady úspechu účastníka v konaní, nakoľko si v konaní úspešný žalovaný náhradu trov konania voči

žalobcovi neuplatnil, keďže mu trovy konania v súvislosti s prejednávanou vecou nevznikli, preto súd prvej inštancie žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti rozhodnutiu v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodov podľa ust. § 205 ods.2 písm. b, d, f) O.s.p.. Mal za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko vo veci aplikoval právnu normu spôsobom, ktorým poprel jej účel a zmysel. Mal za to, že napadnutým rozhodnutím bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. l, 3 a tým aj základné právo na vlastníctvo podľa čl.20 ods. l ústavy, keďže od momentu právoplatného skončenia trestného konania oslobodením spod obžaloby, spĺňal všetky podmienky na priznanie uplatňovanej náhrady škody. Poukázal na to, že dôvod, pre ktorý nepodal v prípravnom konaní sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia bola skutočnosť, že pri výsluchu dňa 10.9.2008 mu bolo oznámené obvinenie a doručené uznesenie o obvinení s tým, že mu policajt povedal, že „uznesenie je zo dňa 2.9.2008 a ja som proti nemu nepodal sťažnosť v zákonnej lehote“. O doručení uznesenia pred jeho výsluchom nevedel, nerozumel právnej povahe výsluchu, preto na konci výsluchu povedal, že si zvolil splnomocneného zástupcu Z.. D.. Č., čo je zaprotokolované aj v zápisnici. Následne vyhľadal Z.. Č., ktorý však nebol advokátom, ale ten mu prípravné konanie nevedel vysvetliť. Vzhľadom k uvedenému považoval striktnú požiadavku súdu prvej inštancie na vyčerpanie opravného prostriedku sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, za prehnaný formalizmus, zakladajúci porušenie práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, interpretujúc obmedzujúcu podmienku stanovenú v § 6 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. spôsobom v rozpore s čl. 4 ods.4 Listiny, i s ohľadom na to, že sťažnosť by bola v jeho prípade neefektívnym prostriedkom. Vzhľadom k uvedenému žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec v tejto časti vrátil na ďalšie konanie.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 9.10.2015 a uviedol, že prvoinštančný súd sa v konaní správne vysporiadal so všetkými tvrdeniami účastníkov a vykonal dostatočné dokazovanie na vydanie konečného rozhodnutia. Odôvodnenie rozsudku považoval za vecne správne a postačujúce na objasnenie skutkového a právneho stavu. Uviedol, že právo na náhradu škody nie je právom absolútnym. Je možné ho uplatniť iba v rámci zákonom stanovených podmienok, ktoré špecifikuje práve zákon č. 514/2003 Z. z., ktorý na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody kladie podmienku využitia opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktoré žalobca označil ako nezákonné. V prípade uznesenia o vznesení obvinenia to je sťažnosť, ktorá tak plní funkciu opravného prostriedku a dáva obvinenému možnosť, aby uznesenie o vznesení obvinenia bolo preskúmané orgánom, ktorý je inštančne nadriadený vyšetrovateľovi, resp. poverenému príslušníkovi Policajného zboru a má za úlohu dohliadať na zákonnosť celého trestného konania. Obvinený uvedie v sťažnosti dôvody, pre ktoré považuje uznesenie o vznesení obvinenia za nedôvodné, resp. nezákonné. Poučenie o sťažnosti obsahuje každé uznesenie o vznesení obvinenia a je spravidla pomerne krátke a zrozumiteľné, neobstojí preto prípadná námietka odvolateľa, že jeho obsahu neporozumel. Pokiaľ odvolateľ voči uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť nepodal, absentuje tu jeho prejav vôle o tom, že vznesenie obvinenia považuje za nesprávne, neodôvodnené, resp. nezákonné. Absenciu tohto prejavu nie je možné zhojiť. V prípade, ak by odvolateľ podal proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť, bol by o nej povinný rozhodnúť prokurátor vykonávajúci dozor nad príslušným konaním. Ak by podľa prokurátora neboli splnené predpoklady na vznesenie obvinenia, uznesenie o vznesení obvinenia by zrušil a odvolateľ by sa tak vyhol tomu, aby bol ďalej trestne stíhaný a vznikli mu trovy právneho zastúpenia, náhradu ktorých si v tomto konaní uplatňuje. Poukázal na to, že odvolateľ v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu dôvodov osobitného zreteľa, dokonca ani neuviedol, v čom konkrétne podľa nebo mali spočívať tieto okolnosti. Tvrdenie odvolateľa, že obvinenie mu bolo oznámené až pri výsluchu a súčasne mu bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia, sa nezakladá na pravde a je účelové. Dal do pozornosti, že súd prvej inštancie pri oboznamovaní s obsahom trestného spisu na pojednávaní dňa 20.5.2015 zistil, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo odvolateľovi preukázateľne doručené dňa 2.9.2008, ako vyplýva z doručenky do vlastných rúk, ktorá je nalepená na origináli predmetného uznesenia vydaného dňa 26.8.2008. Preto sa odvolateľ výsluchu dňa 10.8.2008 zúčastnil ako obvinený, o čom bol náležité poučený. Nakoľko odvolateľ dostatočne jasne neuviedol, v čom konkrétne spočívali okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré mu zabránili podať sťažnosť, súd prvej inštancie ani nemohol existenciu okolností hodných osobitného zreteľa konštatovať . Tvrdenie odvolateľa, že sťažnosť je neefektívnym prostriedkom, pretože aj keby podal sťažnosť proti vzneseniu obvinenia, nebol by úspešný, je podľa jeho názoru špekulatívne a v žiadnom prípade

nepredstavuje okolnosti hodné osobitného zreteľa. Vzhľadom k vyššie uvedenému žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo odvolaním možné napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ to nevylučoval zákon (§ 201 v spojení s § 202 O.s.p.). Odvolanie bolo prípustné proti rozhodnutiu len z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 O.s.p. Odvolanie žalobcu vyvolalo v danom prípade účinok, ktorý zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016 (§ 470 ods. 2 C.s.p.) - rozhodnutie bolo preto možné podrobiť meritórnemu odvolaciemu prieskumu. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodol odvolací súd po nadobudnutí účinnosti C.s.p., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

10. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, Obvodného oddelenia Košice Juh zo dňa 26.8.2008, Č. : K.-XXXX/JU-X.-XXXX bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2, písm. b/ Trestného zákona (ďalej len „uznesenie o vznesení obvinenia“). Uznesenie o vznesení obvinenia bolo žalobcovi doručené dňa 2.9.2008, proti uvedenému uzneseniu žalobca nepodal sťažnosť. Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 10.6.2010, č.k. 2T/235/2008-148 bol žalobca ako obžalovaný oslobodený spod obžaloby, lebo nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.6.2010. Listom doručeným žalovanému dňa 1.6.2011 požiadal žalobca o predbežné prerokovanie nároku. Žalovaný listom zo dňa 10.11.2011 žalobcovi oznámil, že jeho žiadosti o náhradu škody nie je možné vyhovieť.

11. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

12. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

13. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

14. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť.

15. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

16. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

17. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

18. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016 (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd uvádza, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016 alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

19. Vo vzťahu k odvolateľom tvrdenému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd konštatuje, že uvedený odvolací dôvod uplatnený odvolateľom nebol naplnený.

20. Odvolací súd konštatuje, že vo vzťahu k uplatňovanému nároku žalobcu voči žalovanému súd prvej inštancie správne aplikoval právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. S odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k napadnutému zamietajúcemu výroku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje, a vyjadruje sa len k odvolacím námietkam odvolateľa.

21. Súd prvej inštancie svoje zamietajúce rozhodnutie založil na nesplnení podmienky uvedenej v ust. § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., a to, že žalobca voči uzneseniu o vznesení obvinenia nepodal riadny opravný prostriedok a v konaní nepreukázal dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré mu objektívne zabránili podať riadny opravný prostriedok. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľa, že na jeho strane sa jednalo o prípad hodný osobitného zreteľa odvolací súd uvádza, že pojem ,,prípad hodný osobitného zreteľa“ bol vysvetlený Najvyšším súdom SR v uznesení z 29. apríla 2010, sp.zn. 5 Cdo 171/2009 nasledovne: ,,Potrebné je uviesť aj to, že zákonodarca v ustanovení vety druhej § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov len všeobecne definoval prípady výnimky zo splnenia povinnosti podania riadneho opravného prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu v prípadoch hodných osobitného zreteľa. To, čo treba chápať pod pojmom: „prípady hodné osobitného zreteľa“ ponechal v každej konkrétnej veci na posúdenie orgánu, ktorý rozhoduje o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Vo všeobecnosti však možno ustáliť, že by sa malo jednať o prípady, keď nepodanie riadneho opravného prostriedku bolo spôsobené skutkovým alebo právnym stavom, ktorý vylučoval alebo znemožňoval jeho podanie. Malo by sa jednať o okolnosti na strane účastníka (napr. náhla nevyhnutná hospitalizácia v zdravotníckom zariadení, obmedzenie alebo strata procesnej spôsobilosti a pod.) alebo na strane orgánu, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal (nesprávne poučenie o možnosti podania opravného prostriedku, diskriminácia a pod.)“. Odvolateľ nepodanie riadneho opravného prostriedku proti uzneseniu o vznesení obvinenia odôvodňoval tým, že na jeho strane sa jednalo o prípad hodný osobitného zreteľa, nakoľko nemal o doručení uznesenia o vznesení obvinenia vedomosť pred výsluchom. Uvedené tvrdenie je v rozpore s vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie, keď s oboznamovania s pripojeným spisom Okresného súdu Košice II č.k. 2T/235/2008 na pojednávaní dňa 20.5.2015 vyplynulo, že sa v ňom nachádza odvolateľom podpísaná doručenka do vlastných rúk, ktorou potvrdil dňa 2.9.2008 prevzatie uznesenia o vznesení obvinenia. Odvolací súd sa tak stotožňuje so závermi súd prvej inštancie, že odvolateľ nepreukázal také objektívne okolnosti, ktoré by boli dôvodom zakladajúcim aplikáciu výnimky druhej vety ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Zákonodarca v tomto ustanovení podmienil priznanie náhrady škody poškodenému voči štátu výslovne splnením povinnosti zo strany poškodeného spočívajúcej vo využití riadnych opravných prostriedkov proti nezákonnému rozhodnutiu. Ide o určitý druh prevenčnej povinnosti kladenej zákonom č. 514/2003 Z.z. na poškodeného vychádzajúci zo zásady ,,právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým, bedlivým,, - „nech si každý chráni svoje práva“ („vigilantibus iura scripta sunt“) ovládajúcej súkromné právo. Jej zmyslom je, aby poškodený vlastným aktívnym konaním zabránil vzniku škody alebo aspoň zredukoval jej rozsah tým, že nezákonné rozhodnutie bude na podklade jeho opravného prostriedku podrobené prieskumu zákonnosti a prípadne zrušené príslušným orgánom v čo najskoršom možnom štádiu konania. V tomto smere pritom nie je rozhodujúce, či takýto opravný prostriedok aj bude úspešný, dôležité je len to, že poškodený využil možnosti dané mu procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie svojich práv. Keďže zákon v tomto smere nepripúšťa žiadne výnimky, uvedené platí aj pre nezákonné rozhodnutia vydané v trestnom konaní, a to aj vo fáze prípravného konania. Splnenie tejto povinnosti poškodený nemôže prenášať na prokurátora a napokon už podaním sťažnosti proti vznesenému obvineniu od počiatku deklaruje svoju nevinu a nezákonnosť rozhodnutia. Postavenie prokurátora v trestnom konaní a jemu zverená zodpovednosť za dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní vrátane možnosti zrušiť nezákonné rozhodnutie policajta, nemá bez ďalšieho žiaden význam ani vplyv na splnenie podmienky priznania náhrady škody voči štátu vyplývajúcej z ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Opačný výklad by v podstate znamenal, že táto povinnosť sa neuplatní, pokiaľ v konaní vystupuje dozorujúci orgán štátu s kompetenciou zrušiť nezákonné rozhodnutie, čo však nezodpovedá zákonnému zneniu. Rovnako by to tiež znamenalo absolútnu pasivitu poškodeného, ktorý napriek tomu, že mal zákonnú možnosť ovplyvniť rozsah škody, túto nevyužil a preniesol ju na iný subjekt s odlišnými úlohami a záujmami v konaní. Súčasne by to viedlo k obchádzaniu základného procesného inštitútu, ktorým riadne opravné prostriedky sú a ktoré sú zákonom priamo určené k náprave nezákonností, ktorých sa poškodený podľa zákona č. 514/2003 Z.z. dovoláva a z ktorých svoj nárok na náhradu škody odvodzuje.

22. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ( t.j. v zamietajúcom výroku) a v závislom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262

ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).