Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoE/334/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Mareka Kotoru, v exekučnej veci oprávneného: Private Capital Investments Limited, so sídlom 83 Ducie Street, M1 2JQ Manchester, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, právne zastúpený Mgr. Michalom Jendrulekom, usadeným euroadvokátom, so sídlom Cintorínska 9, Bratislava, proti povinnému: O. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. EX 5652/2016, o vymoženie 1846,- Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 9Er/304/2016-14 zo dňa 14.10.2016, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Stranám právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení uviedol, že sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 4C/348/2013-85 zo dňa 18.12.2014. Návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 06.05.2016. Súdny exekútor následne dňa 08.06.2016 podal žiadosť o udelenie poverenia pre vymoženie istiny 1.846,00 Eur s príslušenstvom, ktorú odôvodnil návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie a pripojeným exekučným titulom - rozsudkom Okresného súdu Rožňava č. k. 4C/348/2013 - 85 zo dňa 18.12.2014.

3. Súd prvej inštancie následne citoval ustanovenie § 36 ods. 1, § 38 ods. 1, 2, § 39 ods. 1, 2, 4, § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov /Exekučný poriadok/ a zistil, že návrh na vykonanie exekúcie nespĺňa zákonom vyžadované náležitosti keď oprávnený v ňom v rozpore s ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku neuviedol jednu zo zákonom predpísaných náležitostí návrhu na vykonanie exekúcie, a to opis rozhodujúcich skutočností, týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a zároveň k nemu v rozpore s citovaným ustanovením Exekučného poriadku ani nepripojil dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti.

4. Súd prvej inštancie poukázal na tú skutočnosť, že v danej veci sa oprávnený domáhal nariadenia vykonania exekúcie na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Rožňava č. k. 4C/348/2013 - 85 zo dňa 18.12.2014, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť spoločnosti CD Consulting s.r.o., IČO: 26 429 705, so sídlom Politických vězňů 1272/21, 110

00 Praha 1 - Nové Město, Česká republika, zmenkovú sumu vo výške 1.846,00 Eur spolu so 6 % ročným úrokom od 20.09.2013 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda vo výške 7,50 Eur, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a to titulom zmenky vystavenej povinným dňa 25.02.2009 na zmenkovú sumu 2.250,00 Eur. Predmetný rozsudok nadobudol v citovanom výroku právoplatnosť dňa 05.05.2015 a vykonateľnosť dňa 09.05.2015. Z oboznamovaného exekučného titulu považoval za zrejmé, že exekúcia sa v danej veci vedie na základe rozhodnutia vydaného v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. To znamená, že povinnosťou oprávneného bolo uviesť v návrhu na vykonanie exekúcie okrem všeobecných náležitostí vyžadovaných ustanovením § 39 ods. 1 Exekučného poriadku aj náležitosti predpísané ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, a teda v ňom opísať aj rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a za účelom ich osvedčenia k návrhu na vykonanie exekúcie pripojiť príslušné dôkazy.

5. Vychádzajúc z uvedeného sa súd prvej inštancie za účelom rozhodnutia o podanej žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oboznámil s vyššie citovaným vyjadrením oprávneného k skutočnostiam, týkajúcim sa vlastného vzťahu s povinným, uvedeným v predloženom návrhu na vykonanie exekúcie, ako aj s pripojenými listinami nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovné, že oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie zdôraznil, že nemá žiadny vlastný vzťah s povinným podľa § 17 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov, pričom svoje právo preukazuje vykonateľným súdnym rozhodnutím a Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretou dňa 01.04.2016 medzi spoločnosťou CD Consulting s.r.o., IČO: 26 429 705, so sídlom Politických vězňů 1272/21, 110 00 Praha 1 - Nové Město, Česká republika a oprávneným, s jej Prílohou č. 1/7550154, ktoré pripojil k návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený uviedol, že je výlučne v pozícii veriteľa, a to na základe nadobudnutia judikovanej pohľadávky, ktorá mu bola prevedená po vydaní vykonateľného súdneho rozhodnutia príslušným všeobecným súdom. Súdne rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v zákonne a spravodlivo vedenom európskom konaní s nízkou hodnotou sporu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie“). Oprávnený mal teda za to, že súdne rozhodnutie je konečné, pričom je dôsledkom súdneho procesu vedeného podľa článku 5 nariadenia, v ktorom súd riadne preskúmal a posúdil všetky dôkazy podporujúce pohľadávku a aj odporujúce pohľadávke podľa článku 9 nariadenia a posúdil obranu povinného.

6. Z oprávneným predloženej Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01.04.2016 (ďalej len „Zmluva o postúpení“) a jej Prílohy č. 1/7550154 (ďalej len „Príloha“) podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že Zmluva o postúpení bola uzavretá medzi spoločnosťou CD Consulting s.r.o., IČO: 26 429 705, so sídlom Politických vězňů 1272/21, 110 00 Praha 1 - Nové Město, Česká republika, ako postupcom a oprávneným ako postupníkom, pričom jej predmetom bolo aj postúpenie pohľadávky, špecifikovanej v Prílohe osobou dlžníka (povinného), výškou istiny a príslušenstva pohľadávky, ako aj súdnym rozhodnutím, ktorým bola judikovaná, ktorej vymoženia sa oprávnený domáhal návrhom na vykonanie exekúcie v predmetnom exekučnom konaní.

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že citované tvrdenia oprávneného, uvádzané v jeho návrhu na vykonanie exekúcie, ani ním pripojené listiny nemohol, vzhľadom na ich obsah, považovať za opisujúce a osvedčujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že nárok, ktorého vymoženia sa oprávnený domáha, bol v danom prípade judikovaný súdnym rozhodnutím, nemá žiaden vplyv na jeho povinnosť uvedením rozhodujúcich skutočností a pripojením príslušných dôkazov ozrejmiť a preukázať povahu právneho vzťahu, za účelom zabezpečenia /splnenia nárokov z ktorého bola zmenka, na základe ktorej sa v súdnom konaní vydaným exekučným titulom priznal nárok, vystavená, čo je, aj v kontexte preskúmavacích oprávnení a povinností exekučného súdu vyjadrených v ustanovení § 44 ods. 2 štvrtej vety Exekučného poriadku, nepochybne zmyslom predmetnej právnej úpravy. Oprávnený sa pritom predmetnej povinnosti nemôže zbaviť ani poukazom na to, že sám nemá žiadny vlastný vzťah s povinným, nakoľko nadobudol už judikované právo, keďže povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, zaťažuje v zmysle právnej úpravy aj oprávneného, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, a teda o to skôr aj oprávneného, ktorý pohľadávku, hoci aj judikovanú, nadobudol v rámci inštitútu postúpenia. Nakoľko Zmluva o postúpení bola uzavretá dňa 01.04.2016, teda už za účinnosti súčasnej právnej úpravy, vyžadujúcej od subjektu domáhajúceho sa výkonu rozhodnutia, priznávajúceho nárok zo zmenky, v rámci exekučného konania

aj uvedenie a preukázanie rozhodujúcich skutočností, týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným, uvedenej právnej povinnosti si oprávnený, konajúci prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu, mohol byť pri zachovaní náležitej starostlivosti vedomý už pri nadobúdaní predmetnej pohľadávky, a teda si v tej súvislosti od svojho právneho predchodcu zabezpečiť podklady pre splnenie zákonom vyžadovaných povinností pri napĺňaní obsahových náležitostí návrhu na vykonanie exekúcie. Zároveň je podľa jeho názoru nepochybné, že povinností uložených mu ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku si oprávnený musel byť vedomý najneskôr pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko práve on ako subjekt, ktorý svojím návrhom iniciuje začatie konania vedeného v jeho prospech predmetným návrhom na vykonanie exekúcie jediný disponuje a zároveň zaň (a jeho perfektnosť v zmysle zákonných požiadaviek) nesie zodpovednosť, najmä ak v exekučnom konaní postupuje prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorého trovy právneho zastúpenia žiada vymôcť spolu s uplatnenou pohľadávkou. Napriek uvedenému oprávnený povinnosť výslovne mu uloženú ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku nesplnil, následkom čoho súd prvej inštancie v predmetnom konaní nedisponoval úplným návrhom na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 39 Exekučného poriadku. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie nemohol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnúť inak, než ju v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť, keďže návrh na vykonanie exekúcie nespĺňa zákonom vyžadované náležitosti, keď oprávnený v ňom v rozpore s ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku neopísal rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, ani k nemu za účelom ich osvedčenia nepripojil žiadne dôkazy.

8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie. Uviedol, že v návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že nemá žiaden vlastný vzťah s povinným. Na oprávneného prešlo právo priznané exekučným titulom ako indosatárovi na základe dohody o postúpení judikovaných pohľadávok. Nedošlo k rubopisu ani k odovzdaniu zmenky, oprávnený sa nestal majiteľom zmenky, preto logicky nemá práva zo zmenky. V prípade, ak je pohľadávka zo zmenky už rozsúdená, možno túto pohľadávku ako samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov od zmenky právne oddeliť. Len v prípade, ak by k prechodu z exekučného titulu došlo na základe rubopisu, oprávnený by bol povinný preukazovať vlastné vzťahy predchádzajúceho majiteľa zmenky (remitenta) k dlžníkovi. V danom prípade došlo k cesii pohľadávky zo zmenky, avšak cesionár pri tom zmenku nenadobudol, teda logicky neuplatňuje právo zo zmenky. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2015, sp.zn. 3Oboer/426/2014, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že na podklade exekučného titulu prisudzujúceho plnenie z cenného papiera sa už na uplatnenie exekvovanej sumy nepožaduje, aby bol predložený aj cenný papier, práva sú spôsobilým samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov odlišných od vecí, teda aj od cenných papierov, takýmto majetkovým právom je pohľadávka a postúpiť túto možno na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, aj v štádiu, kedy je pohľadávka zo zmenky už rozsúdená, možno túto pohľadávku ako samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov od zmenky právne oddeliť. Na základe uvedeného mal za to, že neboli naplnené dôvody na zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože oprávnenému nebolo priznané právo zo zmenky rozhodnutím súdu a nemá ani vlastné vzťahy s povinným a zároveň nepreukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov.

9. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 , vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a dospel k záveru, že uznesenie napadnuté oprávneným je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

10. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. 4C/348/2013-85 zo dňa 18.12.2014.

11. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že tento zamietol žiadosť súdneho exekútora o vykonanie exekúcie s odôvodnením, že oprávnený si nesplnil svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.

12. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

13. V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 je exekučný súd pred vydaním poverenia povinný náležite preskúmať exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie. Ak vznikne neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach alebo odstrániteľný nedostatok, ktorý aj po úkonoch exekútora zostal neodstránený, súd je povinný zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia a následne zastaviť exekúciu. Exekučný súd je povinný skúmať náležitosti návrhu na vykonanie exekúcie v súvislosti s vyššie citovaným § 39 ods. 4 Exekučného poriadku a v prípade, že návrh na vykonanie exekúcie neobsahuje náležitosti ustanovené § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

14. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, a § 57 ods. 1 písm. m) zavedenej zákonom č. 438/2015 Z.z., sú exekučné súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným § 17 ods. 1 a 2 zákona zmenkového a šekového k tomu, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, či rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie, doručenom súdnemu exekútorovi, povinný opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú.

15. V prípade ak vyšlo najavo, že nárok zo zmenky vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi, súd zamietne žiadosť o udelenie poverenia. To znamená, že ak je povinným spotrebiteľ, súd je oprávnený skúmať aj ďalšie skutočnosti a aj z týchto dôvodov nevydať poverenie. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015 pod por. č. 93, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve.

16. Keďže oprávnený neopísal rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že návrh na vykonanie exekúcie neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Vecne správne preto rozhodol súd prvej inštancie, keď zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a v ďalšom konaní bude rozhodovať o jej zastavení.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľne trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 .

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1, 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 1, 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu

so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .