Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoKR-78-2017.pdf
PDF · 98.12 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoKR/78/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Trandžíkovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. Jozef Maruniak, Hviezdoslavovo nám. 14, 811 02 Bratislava - správca konkurznej podstaty úpadcu: PB Machinery, s.r.o. v konkurze, Šenkvická 9/2615, 902 01 Pezinok, IČO: 44 947 721, proti žalovanému: D. M., E.M. E. XXXX/XX, XXX XX X., zast.: Mgr. Juraj Janco, advokát, Mierové nám. 52/6, 019 01 Ilava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 2Cbi/18/2012-119 zo dňa 21.06.2016, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 2Cbi/18/2012-119 zo dňa 21.06.2016 potvrdzuje.
II. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil, že plnenie záväzku vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke zo dňa 07.10.2009, ktorou žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi, t.č. úpadcovi, pôžičku vo výške 16.775,40 Eur, je v časti splatenia dlhu vo výške 2.136,73 Eur zo dňa 25.10.2011 a záväzku vo výške 1.300,- Eur zo dňa 29.09.2011 voči veriteľom právne neúčinné. Ďalším výrokom zaviazal žalovaného na povinnosť vydať do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu sumu 3.436,73 Eur, ktorú prijal na základe plnenia zo dňa 25.10.2011 vo výške 2.136,73 Eur a dňa 29.09.2011 vo výške 1.300,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení vydaného rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že dňa 29.09.2011 úpadca previedol žalovanému bankovým prevodom sumu 1.300,- Eur, ktorá je v účtovníctve úpadcu evidovaná ako splátka pôžičky spoločníka a taktiež dňa 25.10.2011 uhradil úpadca žalovanému (v čase úpadku) bankovým prevodom sumu 2.136,73 Eur, ktorá je v účtovníctve úpadcu evidovaná taktiež ako splátka pôžičky spoločníka.
2. V konaní mal okresný súd jednoznačne preukázané, že uznesením sp. zn. 2K/75/2011 zo dňa 27.02.2012 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka a za správcu súd prvej inštancie ustanovil žalobcu. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 05.03.2012.V odôvodnení vydaného rozhodnutia súd prvej inštancie podľa § 9 ods. 1 ZKR (s účinnosťou od 01.01.2012) konštatoval, že úpadca v prospech žalovaného realizoval pred podaním dlžníckeho návrhu na vyhlásenie konkurzu (84 dní) úkony, ktoré ukracujú veriteľov a žalovaného označil ako spriaznenú osobu úpadcu. Súd prvej inštancie vychádzal z predloženej finančnej analýzy úpadcu, ktorú vypracoval konateľ úpadcu JUDr. Bilský, za preukázané, že úpadca bol v úpadku najneskôr dňom 01.01.2010 kedy jeho záväzky prevyšovali majetok o sumu 123.422,02 Eur a ku dňu 31.11.2011 sa rozdiel zvýšil na sumu 1.605.137,72 Eur.
Na základe uvedeného dospel k záveru, že oba právne úkony úpadcu v prospech žalovaného boli vykonané počas úpadku, ukracujú uspokojenie pohľadávok veriteľov úpadcu, a preto sú neúčinnými právnymi úkonmi urobenými s úmyslom ukrátiť veriteľov v prospech spriaznenej osoby s dlžníkom, nakoľko boli realizované úpadcom (dlžníkom) v prospech žalovaného.
Za preukázaný mal súd prvej inštancie aj postavenie žalovaného ako spriaznenej osoby úpadcu v zmysle ustanovenia § 9 ZKR, a to z toho dôvodu, že minimálne Dohodu o uznaní dlhu a faktúry podpísal žalovaný za úpadcu ako výrobný riaditeľ, a teda súd jeho tvrdenie, že bol len radovým zamestnancom, vyhodnotil ako účelové.
3. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku v závere konštatoval, že boli splnené predpoklady ukracujúceho úkonu v zmysle ust. § 60 ods. 2, ako aj § 60 ods. 1 ZKR, a teda vyplatením žalovaných súm počas preukázaného úpadku úpadcu došlo k ukráteniu veriteľov, a teda je možné takýmto úkonom úspešne odporovať. Zo skutočnosti, že boli uskutočnené počas preukázaného úpadku úpadcu, mal súd za nesporný ukracujúci charakter týchto úkonov, nakoľko nimi došlo k zníženiu majetku úpadcu Takému konaniu úpadcu, ako aj žalovaného, súd nemohol poskytnúť právnu ochranu.
Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní jednak Poverením zo dňa 13.10.2009, na základe ktorého žalovaný mal oprávnenie podpisovať za konateľa úpadcu vo veciach personálnej agendy, Plnomocenstvom zo dňa 29.10.2009 za účelom uzatvárania zmlúv a jednaní za úpadcu, Dohodou o uznaní dlhu, ktorú žalovaný za úpadcu podpísal ako výrobný riaditeľ, s poukazom na prezentáciu žalovaného úpadcom v čase aktívneho podnikania ako jedného z dôležitých partnerov spoločnosti úpadcu, dospel k záveru, že je možné považovať v danom čase žalovaného za spriaznenú osobu štatutárneho zástupcu v čase reálneho úpadku v zmysle § 9 ods. 1 ZKR v platnom znení, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že boli splnené predpoklady ukracujúceho úkonu v zmysle § 60 ods. 2 a § 60 ods. 1 ZKR, vyplatením žalovaných súm počas preukázaného úpadku úpadcu a tým prišlo k ukráteniu veriteľov, čím bol naplnený predpoklad domáhať sa odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 57 ods. 1 ZKR s účinnosťou od 01.01.2012 a návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
4. Voči vydanému rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne vydané rozhodnutie odôvodnil a nevysporiadal sa dostatočne s argumentáciou žalovaného. Okresný súd nevykonal výsluch konateľa a bývalého jediného spoločníka úpadcu W.. C. F., ktorý ako jediný sa mohol vyjadriť k postaveniu žalovaného, ako údajne spriaznenej osoby s úpadcom. Žalovaný, ktorý mal byť účastníkom dohôd, sa o ich existencii dozvedel až zo žaloby.
Je teda zrejmé, že v dokumentácii úpadcu sa nachádzajú doklady, ktoré nemajú nič spoločné so skutočnosťou a s týmto zreteľom mal súd pristupovať aj k ostatným dokladom, ktoré žalobca predložil a mal vykonať všetky dôkazy, ktoré boli na preverenie ich vierohodnosti potrebné. Žalovaný bol bežným zamestnancom na základe pracovnej zmluvy, z ktorej jednoznačne vyplýva postavenie žalovaného ako bežného zamestnanca, ako aj z preukázanej výšky jeho mzdy, ktorá celkom zrejme nezodpovedá údajnej funkcii výrobného riaditeľa.
Súd prvej inštancie, ako uvádzal v odvolaní žalovaný, neuviedol, aký úkon by, pri gramatickom výklade ustanovenia § 59 ods. 1 ZKR, mohol byť považovaný za odôvodnene zvýhodňujúci, ak za takýto úkon nie je možné považovať vrátenie dávno splatnej pôžičky poskytnutej úpadcovi fyzickou osobou nepodnikateľom. Teda aj v tomto smere je možné rozsudok považovať za nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný. Mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázať spriaznenosť osoby žalovaného s úpadcom, ako aj mal za to, že žalovaný o tom, že by úpadca mal byť v čase splnenia záväzku v úpadku, ani nevedel a dobromyseľne prijal plnenie viac než rok splatného dlhu. Ak by žalovaný vychádzal z analýzy, ktorú predložil žalobca, tak by úpadca bol v úpadku fakticky takmer počas celej doby svojej existencie, a teda by boli odporovateľnými fakticky všetky jeho právne úkony. Žalobca síce vo svojom vyjadrení uviedol, že celková hodnota výťažku dosiahnutého speňažením dosahuje 6.298,01 Eur, avšak pre toto svoje tvrdenie nepredložil žiaden dôkaz. Zo súpisu majetku totiž vyplýva, že úpadca má majetok v hodnote 6.298,01 Eur pozostávajúci zo zostatku na bežnom účte v sume 352,19 Eur,
nespotrebovanej časti preddavku v sume 995,82 Eur a výťažku zo speňaženia motorového vozidla v sume 4.950,- Eur, avšak nie je z neho zrejmé, že ide o celkový majetok úpadcu, ani že bol celý majetok úpadcu speňažený. Vydané rozhodnutie považoval za zmätočné a nepreskúmateľné, ktoré žiadal buď zmeniť a žalobu zamietnuť, príp. rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 20.10.2016, v ktorom uviedol, že spriaznenosť spoločnosti PB Machinery, s.r.o., Šenkvická 9/2615, 902 01 Pezinok (ďalej len „úpadca“) so žalovaným bola preukázaná niekoľkými listinnými dôkazmi ktoré žalovaný spochybnil len účelovými vyjadreniami o ich neexistencii. Spriaznenosť žalovaného bola dokazovaná za účelom preukázania dôvodnosti žaloby ako takej vzhľadom na konanie žalovaného v čase úpadku dlžníka. Ohľadne preukázania úpadku žalobca mal za to, že úpadok bol preukázaný finančnou analýzou konateľa spoločnosti JUDr. Erika Bilského, pričom preukázanie spriaznenosti, vzhľadom na predložené listinné doklady, výsluchom svedka W.. C. F., považoval za zbytočný. Žalobca listinné dôkazy predložené na súde prvej inštancie mal získané z účtovnej a zmluvnej dokumentácie samotného úpadcu. Predložené listiny sú zjavne autentické, žalobcovi nie je zrejmé aký ďalší pôvod týchto listín by žalovaný chcel mať preukázaný.
K námietke žalovaného ohľadne, že žalobca neuviedol ako naložil s pohľadávkami úpadcu, ktoré podľa príloh k návrhu na vyhlásenie konkurzu mali k 30.11.2011výšku 110.264,27 Eur, ani s ostatným majetkom úpadcu, ktorý mal k uvedenému dňu hodnotu 542.859,60 Eur mal za to, že uvedené skutočnosti boli vysvetlené vo vyjadrení žalobcu k podaniu žalovaného, ktoré bolo súdu predložené na pojednávaní dňa 21.06.2016. Uvedený majetok ani pohľadávky napriek tomu, že boli evidované v účtovníctve, v skutočnosti neexistovali, preto neboli zaradené do súpisu, resp. boli z neho vylúčené. Za podstatný považoval záver, ktorý žalobca preukázal, a to, že celkový konečný výťažok na uspokojenie veriteľov v konkurze je 6.298,01 Eur a celková výška pohľadávok, ktoré majú byť uspokojované predstavuje sumu 607.736,09 Eur. Vydané rozhodnutie považoval za vecne správne.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), prejednal vec v rozsahu predpokladanom v § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania, v súlade s ustanovením § 385 CSP, oboznámil sa s procesným postupom konkurzného súdu, ním vykonanými dôkazmi, ako aj s dôvodmi uvedenými v odvolaní odvolateľa a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.
7. Predmetom odvolania bolo posúdenie správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu, ktorým vyhovel návrhu žalobcu na určenie neúčinnosti právnych úkonov splnenia záväzku zo dňa 29.09.2011 a 25.10.2011 voči veriteľom úpadcu. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 379 CSP pri preskúmaní dôvodnosti podaného odvolania sa zameral na posúdenie správnosti rozhodnutia podľa § 9 ods. 1 ZKR, ako aj § 57 ods. 1 ZKR v spojení s § 60 ZKR (s účinnosťou od 01.01.2012).
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie.
Podľa § 3 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá a ods. 3 ZKR, dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predĺžený.
Platobne neschopný je ten, kto má viac ako jedného veriteľa a nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok.
Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo, podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.
Podľa § 11 ods. 1 ZKR, návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde (ďalej len „súd“). Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon.
Podľa § 1 ods. ZKR Dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predĺžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.
V konaní bolo nesporne preukázané, že uznesením sp. zn. 2K/75/2011 súd prvej inštancie na majetok dlžníka na základe návrhu dlžníka vyhlásil konkurz a za správcu ustanovil žalobcu. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo riadne zverejnené v Obchodnom vestníku zo dňa 05.03.2012.
8. Je nesporné z prevodov bezhotovostných platieb E., a.s. (č.l. 6, 7 spisu), že úpadca uhradil v čase úpadku (pred vyhlásením konkurzu) dňa 29.09.2011 a 25.10.2011 žalovanému spolu sumu 3.436,73 Eur, čím boli splnené predpoklady ukracujúceho úkonu v zmysle § 60 ods. 2 a § 60 ods. 1 ZKR. Vyplatením žalovaných súm počas preukázaného úpadku úpadcu prišlo k ukráteniu veriteľov, čím bol naplnený predpoklad domáhať sa odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 57 ods. 1 ZKR (s účinnosťou od 01.01.2012).
Podaný návrh žalobcu súd prvej inštancie posúdil podľa § 57 ods. 1 ZKR (s účinnosťou od 01.01.2012), ako aj § 60 ZKR s tým, že právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.
Podľa ust. § 57 ods. 1 ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitným inštitútom, ktorý slúži na ochranu veriteľov, ako určitá sankcia za právne dôsledky vo vzťahu k veriteľom dlžníka. Negatívne právne dôsledky sa prejavujú v tom, že konkrétny právny úkon spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľa v zásade vtedy, keď sa zmenší týmto úkonom majetok dlžníka.
Podľa ust. § 58, ods. 1 ZKR, právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.
Podľa ust. § 58 ods. 3 ZKR, odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
Podľa ust. § 60 ods. 1 ZKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
Podľa ust. § 60 ods. 2 ZKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
Podľa ust. § 62 ods. 1 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
Podľa ust. § 63 ods. 1 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.
9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj oboznámiac sa s odvolacími dôvodmi, dospel k záveru, že je možné i vzhľadom na ekonomickú analýzu samotného
konateľa úpadcu Ing. Bilského súhlasiť so záverom úpadku dlžníka v čase realizácie úhrad splátok z pôžičky. Z dokladu č.l. 27 spisu vyplýva predpoklad uzatvorenej Zmluvy o pôžičke zo dňa 07.10.2009, ktorou žalovaný ako veriteľ poskytol finančný obnos vo výške 16.775,40 Eur dlžníkovi, t.č. úpadcovi, na dobu 6 mesiacov. Je nesporné, že v čase 58 a 84 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, úpadca prostredníctvom peňažného ústavu E., a.s. uhradil uvedené sumy na účet žalovaného. Za účelom preukázania spriaznenosti osoby p. D. M., ktorý je označovaný úpadcom raz ako bežný zamestnanec, inokedy ako výkonný riaditeľ, odvolací súd poukazuje na Potvrdenie konateľa o úhrade splátky základného imania spoločnosti p. D. M. vo výške 1.250,- Eur. Z uvedeného nepochybne vyplýva zainteresovanosť žalovaného na chode spoločnosti s poukazom na ust. § 9 ods. 1 písm. b/ ZKR v platnom znení. Z č.l. 5 spisu je taktiež zrejmé, že vo veci úhrady základného imania spoločnosti PB Machinery, s.r.o. konateľ spoločnosti C. F. potvrdil splatenie vkladov spoločníkov, vrátane p. D. M., bytom E. XX, X., vo výške 1.250.- Eur napriek skutočnosti, že z výpisu Obchodného registra táto skutočnosť zrejmá nie je.
10. Podľa ust. § 9 ods. 1 ZKR, spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.
11. Vzhľadom na hore uvedené a nakoľko z dôvodu, že právnym dôsledkom odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu, vychádzajúc z dikcie zákona, odporovať možno len právnym úkonom, ktoré sa týkali majetku dlžníka, čo v tomto prípade žalobca preukázal, bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov v označenej výške, dvoma sumami v čase úpadku dlžníka (t.č. úpadcu) odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepochybil keď žalobnému návrhu vyhovel. Ohľadne posúdenia žalovaného ako spriaznenej osoby úpadcu, je možné sa stotožniť taktiež so záverom súdu prvej inštancie o spriaznenosti osôb a zvýhodnenia žalovaného v čase úpadku s poukazom na Poverenie zo dňa 13.10.2009, ako aj Vyhlásenie štatutárneho orgánu o splatení vkladu jednotlivých spoločníkov, vrátane žalovaného, v neposlednej rade i s poukazom na ďalšie prenesenie kompetencií na žalovaného konateľom dlžníka. (Plná moc zo dňa 29.10.2009, uzatvorenie Dohody o uznaní dlhu, atď.). 12. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol, vzhľadom na skutočnosť, že takéto trovy uplatnené neboli, podľa § 396 ods. 1 CSP tak, že úspešnému účastníkovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
14. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).